Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200509
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200509.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky S. C., bytom vo C. nad T., K. XXX, právne
zastúpenej JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, pracovisko Jesenná 8, 080 05 Prešov proti
odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Prešov, odbor prvostupňového rozhodovania, Masarykova
10, 080 01 Prešov, o návrhu proti nečinnosti orgánov verejnej správy jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkov n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 30.05.2013 sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti odporcovi v konaní č.
OPPaLH 99/92 vedenom na Obvodnom pozemkovom úrade v Prešove konať a doručiť jej rozhodnutia
č. OPPaLH 99/92 -1/SI zo dňa 22.01.1992, OPPaLH 99/92 -11/SI zo dňa 07.04.1999 a OPPaLH 99/92
-13/SI zo dňa 14.04.1999 do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

Návrh odôvodnila tým, že je právnou nástupkyňou podielnika pozemkového spoločenstva Urbár C. -

pozemkové spoločenstvo, a to po svojom otcovi Ing. S. Z., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. U odporcu
je vedené konanie pod č. k. OPPaLH 99/92 vo veci navrátenia vlastníctva k pozemkom Urbár C. -
pozemkové spoločenstvo. Poukázala na to, že na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13C 141/2005 je
vedené konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve bývalých členov Urbáru
C. - pozemkové spoločenstvo a v tomto konaní boli ňou predložené rozhodnutia Okresného úradu v
Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č. OPPaLH 99/92 - 1/SI zo

dňa 22.01.1999, OPPaLH 99/92 -11/SI zo dňa 07.04.1999 a OPPaLH 99/92 -13/SI zo dňa 14.04.1999,
ktoré boli opatrené doložkou právoplatnosti a vyplýva z nich, že prebehlo reštitučné konanie na základe
návrhu Urbár C. - pozemkové spoločenstvo. Navrhovateľka je účastníčka tohto konania. V konaní
zastupoval spoločenstvo vtedajší predseda I. J., ktorý však nebol splnomocnený konať za oprávnené
osoby - členov pozemkového spoločenstva Urbár C. a zastupovať ich v tomto konaní a taktiež nebol
splnomocnený zastupovať ani právneho predchodcu navrhovateľky - Ing. S. Z., ako to vyplýva z jeho

čestnéhoprehláseniazodňa01.10.2008.Navrhovateľkalistomzodňa11.02.2013doručenýmodporcovi
11.02.2013 vyzvala odporcu na doručenie rozhodnutí vydaných v tomto konaní, keďže mala vedomosti
o tom, že odporca v roku 2011 ostatným - žijúcim členom Urbáru C. doručoval vydané rozhodnutia na
základe uznesenia Krajského súdu Prešov sp. zn. 1s/39/2009 z 31.03.2011. Keďže odporca na výzvu
nereagoval a požadované rozhodnutia jej nedoručil, podala navrhovateľka dňa 18.03.2013 Okresnej
prokuratúre Prešov podnet - upozornenie na nezákonný postup pred podaním návrhu proti nečinnosti

orgánu verejnej správy. V odpovedi Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 27.05.2013 k podanému
podnetu č. Pd 76/13 z 22.05.2013 Okresný prokurátor okrem iného uviedol, že preskúmaním veci
a na vec sa vťahujúceho spisového materiálu nebol zistený zákonný dôvod na prijatie niektorého
z prokurátorských opatrení. Podľa názoru navrhovateľky neobstojí odkaz okresného prokurátora narozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžr/75/2011 z 28.02.2012, že „v predmetnom rozhodnutí
Najvyšší súd SR konštatoval, že pri uplatnení nároku spoločným zástupcom oprávnených osôb nie je
potrebné,abykaždázoprávnenýchosôbosobitnýmsplnomocnenímsplnomocnilaspoločnéhozástupcu

nauplatneniereštitučnéhonároku.Takýtozávernemožnovyvodiťzožiadnehozákonnéhoustanovenia“,
pretože pri rozhodovaní v danej veci súd vychádzal z toho, že splnomocnenec bol priamo splnomocnený
na uplatňovanie reštitučných nárokov podľa zákona č. 229/1991 Zb. na pozemkovom úrade, a to
schváleným uznesením valného zhromaždenia spoločnosti urbárskeho majetku zo dňa 25.01.1992,
podľaktoréhovalnézhromaždeniesplnomocňujepredseduspoločnostiurbárskehomajetku,abyuplatnil

za spoločnosť písomne na pozemkovom úrade v Čadci reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991
Zb. na pozemky bývalých urbárnikov obce R. Súčasťou zápisnice bola prezenčná listina valného
zhromaždenia zo dňa 25.01.1992, čo potvrdzuje aj zápisnica z valného zhromaždenia. Navrhovateľka
uviedla, že plnomocenstvo z 22.11.1992 je v rozpore s ust. § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.,
keďže predmetné splnomocnenie nepodpísali podielnici, ktorí majú väčšinu podielov. V plnomocenstve z
22.11.1992 sú podpísané iné osoby, ako sú v ňom uvedené, resp. niektoré osoby v ňom uvedené nie sú

podielnici pozemkového spoločenstva Urbár C.. Je nesporné, že v prílohe k rozhodnutiu č.j. 2609/92/Ba
(plnomocentsvoz20.11.1992)niektorépodpisyosôbnesúhlasiasmennýmzoznamomčlenovurbáru,t.j.
so zoznamom 148 podielnikov, čo má za následok, že predmetné splnomocnenie je neplatné, pretože ho
nepodpísala nadpolovičná väčšina majiteľov podielov, ako je to pre jeho platnosť požadované. Z vyššie
uvedených dôvodov je takéto splnomocnenie neplatné. Ďalej poukazovala na odôvodnenia rozhodnutí

Krajského súdu Prešov vo veci 2S/39/2009, 4S/16/2012 a 4S/17/2012.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky uviedol, že OPr OPÚ nemôže posúdiť platnosť
splnomocnení zo dňa 20.11.1992, keďže zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a
k inému poľnohospodárskemu majetku, podľa ktorého sa realizovala spomínaná reštitúcia v nadväznosti
na § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového

vlastníctva a pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách nevyžaduje
úradne osvedčený podpis. O platnosti či neplatnosti právneho úkonu môže rozhodnúť jedine súd v
občianskoprávnom konaní.

Podľa § 9 ods. 1, 2 Zákona o pôde (č. 229/1991 Zb.) nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom
úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou

osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Dohoda podlieha schváleniu
pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní.

Podľa § 9 ods. 4 Zákona o pôde ak k dohode podľa ods. 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej
soby k nehnuteľnosti pozemkový úrad.

Podľa § 9 ods. 7 Zákona o pôde proti rozhodnutiu pozemkového úradu podľa ods. 1 až 6 možno podať

opravný prostriedok na súd.

Lehoty na uplatnenie nároku sú upravené v § 13 Zákona o pôde, podľa ktorého právo na vydanie
nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31.12.1992. Neuplatnením práva v
lehote právo zanikne. Pričom podľa § 42a ods. 1, 2 zákona č. 330/1991 Zb. právo oprávnených
uvedených v § 37 ods. 1 a 2 nezanikne, ak ho na obvodnom pozemkovom úrade uplatnia v lehote do

31.12.1993. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov o uplatnenom práve sa spravujú všeobecnými
predpismi o správnom konaní; dôkazy možno obvodnému pozemkovému úradu predložiť najneskôr do
31.12.1995, inak právo zanikne. Do vydania nehnuteľností podľa ods. 1 je doterajší vlastník povinný s
týmito nehnuteľnosťami nakladať podľa osobitného predpisu. Ak oprávnená osoba nepredloží dôkazy
podľa ods. 1 alebo ak sa nehnuteľnosti nevydajú z iného dôvodu, doterajšie vlastnícke právo ostáva

zachované.

Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci)spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov
väčšiny podielov. Ako reštitučný titul bol v reštitučnom nároku zo dňa 15.04.1992 uvedený § 6 ods. 1
písm. d) zákona č. 229/1991 Zb., v zmysle ktorého oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré

prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona
SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,
komposesorátovapodobnýchprávnychútvarov(ďalejlenzákonč.81/1949Zb.).Reštitučnérozhodnutia
sa týkajú pozemkovoknižnej parcely mpč. 457/1 zapísanej v PKV č. 44, pôvodné k. ú. C.. V časti A
- majetkovej podstaty je uvedená poznámka, že vlastníci uvedených pasienkov si utvorili pasienkové

spoločenstvo podľa zákonného článku X/1913 s označením Pasienkové spoločenstvo vo C.. ONV v
Prešove, odbor finančný dňa 25.04.1990 vydal rozhodnutie č. Fin. Rp. 3696/90, predmetom ktorého
bolo majetkovoprávne vysporiadanie nehnuteľností zapísaných v záp. 44 pare. 457/1 v k. ú. N. - C..
Podľa tohto rozhodnutia nehnuteľnosť mpč. 457/1 zapísaná v záp. 44, ktorá je vedená v pozemkovej
knihe pod B 1 na bývalých urbárskych gazdov obce C., prešla podľa zákona č. 81/1949 Zb. do
vlastníctva JRD a po zániku JRD pri majetkovoprávnom vysporiadaní nehnuteľností do vlastníctva

štátnych socialistických organizácií. Ďalším takýmto rozhodnutím ONV ohľadom mpč. 457/1 (popri iných
parcelách, ktoré niekedy patrili bývalým urbárskym gazdom Obce C.) je č. Fin. Rp. 348/1968 zo dňa
05.11.1968, ktoré taktiež majetkovoprávne vysporadúva predmetné nehnuteľnosti, ktoré 05.11.1968,
ktoré taktiež majetkovoprávne vysporadúva predmetné nehnuteľnosti, ktoré podľa zákona č. 81/1949
Zb. prešli na JRD v obci C. - I.. (Dôkaz o tom predložený k sp. zn. 2S 11/2013). Podľa prehľadu družstiev

založených od začiatku socializácie, JRD v I. bolo založené v roku 1952 (teda podľa zákona č. 69/1949
Zb., na ktoré odkazuje zákon č. 81/1949 Zb.).

Preskúmaním návrhu, vyjadrenia odporcu a administratívneho súd dospel k záveru, že návrh nie je
dôvodný.

Z obsahu návrhu je zrejmé, že smeruje proti nečinnosti orgánov verejnej správy.

Konanie súdu o tomto predmete je upravené aj v štvrtej hlave piatej časti zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, ďalej len O.s.p.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať

a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.

Podľa § 250t ods. 3 O.s.p. orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne
po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd
môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu.

Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,
vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania
a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť.
Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh
súd zamietne.

Zákonná úprava tohto typu konania sleduje súdnu ochranu fyzických a právnických osôb pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy, ktoré bez vážneho dôvodu nekonajú spôsobom ustanoveným
právnym predpisom, sú nečinné. Nečinnosťou je pasivita správneho orgánu vo veciach, v ktorých
konanie začalo, napriek neexistencii zákonnej alebo faktickej prekážky. Nečinnosťou môže byť aj
konanie s neodôvodnenými prieťahmi, teda nevykonávanie úkonov predpísaných zákonom, nekonanie

z dôvodu tvrdeného nedostatku právomoci správneho orgánu na vydanie rozhodnutia, nahrádzanie
rozhodnutia listom, informáciou, zastavením konania, opomenutím vykonať zákonom predpísaný úkon.Pri ochrane pred nečinnosťou súd skúma, či konanie, činnosť, výkon právomoci správneho orgánu je v
súlade s tým, ako sú vymedzené oprávnenia a povinnosti správneho orgánu, pričom sa to týka všetkých
štádií konania správneho orgánu, a teda aj doručovania rozhodnutí správneho orgánu. Súd však aj pri

tom rešpektuje dispozičnú zásadu a skúma postup správneho orgánu z hľadiska námietok v návrhu.

Právny predchodca odporcu okresný úrad, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva, v správnom konaní OPPaLH 99/92 vydal rozhodnutia č. OPPaLH 99/92 - 1/SI zo dňa
22.01.1999, OPPaLH 99/92 -11/SI zo dňa 07.04.1999 a OPPaLH 99/92 -13/SI zo dňa 14.04.1999
týkajúcich sa reštitučných nárokov oprávnených osôb podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov,

pričom oprávnenými osobami boli členovia Urbáru C. - pozemkového spoločenstva, S. XX, N. (v
zastúpení I. J.), medzi nimi i právny predchodca navrhovateľky. Tieto rozhodnutia doručované osobe
vystupujúcej ako zástupca oprávnených osôb, I. J..

Znávrhunavrhovateľkyvyplýva,žesadomáhadoručeniauvedenýchrozhodnutíakoprávnanástupkyňa
Ing. S. Z., zomrelého dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľka argumentovala tým, že jej právny predchodca

na začatie správneho konania nedal podnet a nesplnomocnil I. J. na zastupovanie v tomto konaní, čo
vyplýva aj z čestného vyhlásenia právneho predchodcu navrhovateľky.

Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Koncom roku 1999 a začiatkom roku 2000 oprávnené osoby, medzi nimi aj právny predchodca
navrhovateľky požiadali na Slovenskom pozemkovom fonde Bratislava, k.ú. N., Keratsínske námestie 1

Prešov náhradu za pozemok, ktorý v rámci reštitúcií nebol vydaný na základe rozhodnutia OÚ v Prešove,
OPPaLH č.j. OPPaLH 99/92-13/SI. S právnym predchodcom navrhovateľky F. I. bola uzavretá zmluva
o bezodplatnom prevode nehnuteľností a zo strany SPF mu bolo poskytnuté vo finančnej podobe, aj v
podobe náhradných pozemkov.

Z uvedeného vyplýva, že právnemu predchodcovi navrhovateľky bol obsah vyššie citovaných

rozhodnutí, ktorých doručenia sa navrhovateľka domáha známy a akceptoval zastúpenie predsedom
PS. Ak právny predchodca navrhovateľky nesúhlasil s postupom predsedu PS, nič mu nebránilo, aby
sa voči tomuto postupu bránil. Spochybňovanie správnosti postupu správneho orgánu a splnomocnenia
predsedovi PS I. J. po uplynutí 14 rokov od vydania rozhodnutí sa súdu javí ako účelové.

Správny poriadok v ustanovení § 17 ods. 1 upravuje, že účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a

opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. Podľa odseku
4 citovaného ustanovenia splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom
alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch
od preukázania plnomocenstva upustiť. Ak tento orgán štátnej správy postupoval v intenciách § 17
ods. 4 Správneho poriadku, neporušil zákon, naviac I. J. konal v záujme fyzických osôb združených v

pozemkovom spoločenstve.

V súvislosti s uplatňovaním reštitučných nárokov súd poukazuje aj na filozofiu Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyslovenú v náleze č.k.: I-ÚS 87/2012-54 zo dňa 25.apríla 2012, ktorý uviedol
(citácia) ratio legis v danom prípade aplikovaného zákona č. 229/1991 Zb. je výslovne vymedzený v jeho
preambule a spočíva v sledovaní zmiernenia následkov niektorých majetkových krívd (ako i porušenie

základných práv), ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období
rokov 1948 až 1989... a súd je povinný dbať na to, aby ním zvolený postup smeroval k naplneniu účelu
zákona č. 229/1991 Zb. a príslušné ustanovenia nevykladať iba formalisticky.

Z vyššie popísaného skutkového stavu je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa akceptoval
uplatnenie reštitučného nároku predsedom PS, obsah rozhodnutí mu bol známy a nič mu nebránilo vtom, aby orgánu štátnej správy oznámil, že si nárok neuplatnil a neudelil plnomocenstvo, resp. oznámil,
že podal žalobu na súd o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia PS.

Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre záver, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom
tým, že je v konaní nečinný, a preto návrh podľa § 250t ods.4 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľ má právo
na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Keďže súd návrh zamietol a odporca nemá zo zákona
právo na náhradu trov konania, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne
v dvoch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.