Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/444/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213203015
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6213203015.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners a.s.,
IČO: 35944471, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska
kancelária Chabadová, s.r.o., IČO: 36866733, so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, v mene
ktorého pred súdom koná Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová, advokátka a konateľka, proti odporcovi
O. G., bytom B. XXX, XXX XX I., o zaplatenie 2,32 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 2Ro/225/2013-11 zo dňa 06.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10
ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch“) po zistení, že navrhovateľ
vyrubený súdny poplatok v určenej lehote desiatich dní od doručenia výzvy nezaplatil napriek poučeniu
o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku v podobe zastavenia konania.

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd
uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). V odvolaní uviedol, že postupom okresného súdu
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Návrhom na začatie konania zo dňa 24.07.2006 sa

navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom. Podanie v tejto veci urobil
navrhovateľ elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Okresný
súd odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče s podaniami vrátil navrhovateľovi späť. O
prípustnosti tohto konania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v náleze sp. zn. II.
ÚS 148/2008 vyslovil záver, že okresný súd porušil základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho podania
urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom; okresnému súdu
prikázal konať vo veci podania navrhovateľa zo dňa 24.07.2006 urobeného elektronickou formou a
podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení O.s.p. s tým, že bude
povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním navrhovateľa ako návrhom na začatie
konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa

príslušných ustanovení O.s.p., pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku
dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických
príčin nebude môcť okresný súd podanie navrhovateľa zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia, i tak
bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodnéhodoručenia.Navrhovateľďalejvodvolaníuviedol,žeokresnémusúduopätovnedoručilpodania,oktorých
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vyššie citovaným nálezom. Navrhovateľ mal a má za to, že
účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Je preto potrebné vychádzať zo

záveru, že návrh na začatie konania v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto odvolanie a v ktorej
okresný súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval až v
roku 2013, bol podaný dňa 24.07.2006. O tejto skutočnosti je okresný súd dostatočne informovaný,
nakoľko predmetný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky smeruje priamo voči tomuto súdu a
ukladá mu priamo povinnosť. Navrhovateľ preto považuje za neprípustné, aby sa od neho požadovalo

preukazovanie tejto skutočnosti, t.j. existencie nálezu Ústavného súdu pre ľudské práva, keď tento
nález bol doručený okresnému súdu priamo ústavným súdom. V zmysle § 8 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch poplatok za podanie návrhu je splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá
podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vzniká podaním návrhu;
podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatok alebo doplatok poplatku nemožno
vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Vzhľadom k

uvedeným skutkovým okolnostiam, citovaným zákonným ustanoveniam a ustálenej judikatúre (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/70/1993 zo dňa 30.06.1993) má za to, že okresný
súd odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko v čase, kedy ho vyzýval na zaplatenie
súdneho poplatku, ho nebolo podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch možné vyrubiť.
Nebol zákonný dôvod na takýto postup a následne nebol zákonný dôvod ani na zastavenie

konania. Súdny poplatok sa stal splatný dňa 24.07.2006, preto okresnému súdu uplynula lehota
na jeho vyrubenie dňa 31.12.2009 (t.j. tri roky od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným).
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie okresného súdu vydal vyšší súdny úradník, pričom sudca v zmysle § 374 ods.

4 druhá veta O.s.p. odvolaniu navrhovateľa nemienil v celom rozsahu vyhovieť a vec predložil na
rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

Z predloženého spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 20.07.2006 sa
navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 2,32 eur (70,- Sk) a náhrady trov konania z titulu
nezaplatenýchkoncesionárskychpoplatkov;podľapodacejpečiatkyokresnéhosúdubolnávrhdoručený
na súd dňa 11.03.2013. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka
číslo: 3632/B (ktorého obsah je odvolaciemu súdu známy z jeho činnosti, napr. z konania vedeného

pod sp. zn. 17Co/280/2013) vyplýva, že v návrhu označený navrhovateľ „BSP Lawyer Partners a.s., so
sídlom v Bratislave, Benediktiho č. 5“ zmenil s účinnosťou od 12.05.2007 obchodné meno na Lawyer
Partners a.s. a s účinnosťou od 12.06.2009 sídlo na Bratislava, Prievozská č. 37. Okresný súd vyzval
navrhovateľa, aby v lehote do 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za podanie návrhu
podľa položky č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak nebude poplatok v určenej

lehote zaplatený, okresný súd konanie zastaví podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch. V určenej lehote reagoval navrhovateľ písomným podaním, v ktorom uviedol, že nie sú
splnenépodmienkynavyrubeniesúdnehopoplatkuvdôsledkuuplynutialehotypodľa§13ods.1zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Následne napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil
pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu na súd.

Podľa § 82 ods. 1 O.s.p., konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo
vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je
poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ
poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa§8ods.1zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch,poplatokzapodanienávrhualebožiadosti,

poplatokzauplatnenienámietkyzaujatostivkonkurznomkonaníaleboreštrukturalizačnomkonanípodľa
osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak nebol
zaplatenýpoplatoksplatnýpodanímnávrhunazačatiekonaniaalebodovolania,prvostupňovýsúdvyzve
poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy;
ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia

poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Vzhľadom na odvolaciu námietku navrhovateľa, že okresný súd mu zastavením konania odňal možnosť
konať pred súdom, pretože mu nezákonne vyrubil súdny poplatok za podanie návrhu na súd napriek
tomu, že lehota na vyrubenie súdneho poplatku už uplynula, bolo potrebné sa v odvolacom konaní
prednostne zaoberať okamihom začatia konania v prejednávanej veci a teda vznikom poplatkovej

povinnosti navrhovateľa za podanie návrhu. Sporové občianske súdne konanie začína doručením
návrhu na začatie konania na súd (§ 82 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ tvrdil, že návrh na začatie
konania doručený okresnému súdu dňa 11.03.2013 je návrhom na začatie konania, ktorý pôvodne
doručil okresnému súdu v roku 2006 ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným
elektronickým podpisom a ktorý okresný súd nezákonne odmietol prijať, čím podľa vyššie citovaného

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa
na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto
svoje tvrdenie ohľadne totožnosti návrhov na začatie konania však navrhovateľ žiadnym spôsobom
nepreukázal.

Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II.ÚS/148/2008-81 zo dňa 24.06.2008 vyplýva,
že okresný súd porušil základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho podania urobeného elektronickou formou a
podpísaného zaručeným elektronickým podpisom (ako vyplýva z odôvodnenia nálezu zo skutkového

hľadiska okresný súd neprijal podanie navrhovateľa tým, že doručený DVD nosič s návrhmi vrátil
navrhovateľovi späť); ústavný súd okresnému súdu prikázal konať vo veci uvedeného podania podľa
príslušných ustanovení O.s.p., pričom v odôvodnení nálezu zdôraznil, že právne účinky tohto podania
zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania a na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť
prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie navrhovateľa zaevidovať

spätne ku dňu jeho doručenia; i tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie
bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.

Podľa názoru krajského súdu na splnenie príkazu ústavného súdu okresnému súdu, aby tento o podaní
navrhovateľa konal podľa príslušných ustanovení O.s.p. a pripísal mu účinky ako keby bolo podané v
roku 2006, je navrhovateľ povinný preukázať, že návrhy na začatie konania doručené okresnému súdu

v roku 2013 sú totožné s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2006 (napríklad predložením
originálneho nosiča DVD s pôvodnými elektronickými podaniami podpísanými zaručeným elektronickým
podpisom alebo iným spôsobom s porovnateľnou výpovednou hodnotou). Túto svoju povinnosť si
navrhovateľ nesplnil.

Podľa zistenia krajského súdu (zo spisu správy súdu sp. zn. Spr. 79/2013) okresný súd listom sp. zn.

Spr. 492/2008 zo dňa 05.02.2013 po tom ako mu navrhovateľ v roku 2013 (konkrétne dňa 09.01.2013)
doručil okrem iných aj predmetný návrh na začatie konania v prejednávanej veci na externom hard disku,
vyzval navrhovateľa na predloženie originálneho DVD nosiča s pôvodnými elektronickými podaniami
podpísanými zaručeným elektronickým podpisom pôvodne podaného na okresný súd v roku 2006.Z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci sťažnosti č. 50645/2008
navrhovateľa a 23 ďalších sťažností proti Slovenskej republike vyplýva, že európsky súd jednomyseľne
spojil všetkých 24 sťažností navrhovateľa na spoločné konanie a všetky sťažnosti odmietol ako

neprijateľné; navrhovateľ sa sťažnosťami domáhal vyslovenia porušenia jeho práva na prístup k súdu
podľačlánku6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdstým,ževkonaniachpred
ústavným súdom nedosiahol primeranú nápravu. Jedným z argumentov navrhovateľa bolo aj tvrdenie,
že po rozhodnutí ústavného súdu o porušení jeho práva na súdnu ochranu, nemohol predložiť originálne
DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006 jednotlivým všeobecným súdom, pretože boli priložené

k jeho ústavným sťažnostiam a následne boli zaslané európskemu súdu v súvislosti s preskúmavanými
sťažnosťami a súčasne podľa znaleckého posudku bolo prakticky a právne nemožné vyhotoviť identické
kópie originálnych DVD nosičov s ich originálnou časovou stopou (bod 32 odôvodnenia rozhodnutia);
na tento argument európsky súd uviedol, že vo formulári sťažnosti ako aj v iných dokumentoch súdu je
výslovne uvedené, že sa súdu nemajú predkladať originály dokumentov na účely individuálnej sťažnosti;
navrhovateľ napriek tejto inštrukcii k svojmu podaniu priložil originálne DVD nosiče; navrhovateľ o ich

vrátenie nepožiadal; jeho argument o nemožnosti predložiť tieto DVD nosiče všeobecným súdom je
preto neudržateľný (bod 38 odôvodnenia rozhodnutia).

Podanie návrhu na začatie konania na súd má významné procesnoprávne a hmotnoprávne účinky.
Navrhovateľ žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie o totožnosti predmetného
návrhu na začatie konania doručeného okresnému súdu dňa 11.03.2013 s pôvodným návrhom

na začatie konania doručeným okresnému súdu v roku 2006 (hoci aj podľa citovaného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva mu v tom nebránila neprekonateľná prekážka). Preto podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno postup okresného súdu, ktorý v dôsledku nepreukázania podmienok a
dôvodnosti výnimočného postupu vo vzťahu k zachovaniu účinkov pôvodného elektronického podania
(podľa záverov citovaného nálezu ústavného súdu), doručené návrhy zo strany navrhovateľa zapísal

ako nové návrhy na začatie konania, považovať za svojvoľný a nezákonný.

Okresný súd správne vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu na
začatie konania na súd, súdny poplatok stanovil v správnej výške a poučil navrhovateľa aj o možnosti
zastavenia konania ako následku nezaplatenia súdneho poplatku. Lehota na vyrubenie súdneho
poplatku navrhovateľovi za návrh podaný na súd v roku 2013 doposiaľ neuplynula. V dôsledku

nezaplatenia súdneho poplatku navrhovateľom v stanovenej lehote okresný súd dôvodne konanie o
návrhu navrhovateľa zastavil.

Odvolanie navrhovateľa preto nebolo dôvodné a krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol
v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, návrh na rozhodnutie o trovách konania však nepodal
a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú zo spisu, preto mu odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania voči navrhovateľovi nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.