Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/106/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413010198
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4413010198.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci odsúdeného K. R. , pre zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona k § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/ Trestného
zákona, o sťažnosti odsúdeného K. R. (ďalej len „odsúdený") proti uzneseniu Okresného súdu Nové

Zámky z 20.06.2013, sp. zn. 3Nt/14/2013, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 17.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku s a z r u š u j e napadnuté uznesenie a súdu
prvého stupňa s a u k l a d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd I. stupňa) konajúci na verejnom zasadnutí v senáte,
napadnutýmuznesenímpodľa§399odsek2Trestnéhoporiadkuzamietolnávrhodsúdenéhonaobnovu

konania vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/66/2010.

Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že zvážil okolnosť ohľadne uloženia
nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže odsúdený sa svojím návrhom domáhal uloženia trestu
v nižšej výmere. Dospel k záveru, že pokiaľ ide o trest odsúdenému uložený citovaným rozsudkom v
trvaní 9 rokov, je primeraný vzhľadom k závažnosti trestnej činnosti, pretože v prípade, ak by nebola

použitá asperačná zásada pri ukladaní trestu, súd u odsúdeného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu
okolnosť a odsúdený naplnil len znaky skutkovej podstaty priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno
m/, písmeno h/ Trestného zákona a po takto vyhodnotených priťažujúcich a poľahčujúcich okolností,
súd ukladal obžalovanému úhrnný trest v upravenej trestnej sadzbe 6-10 rokov. Preto trest uložený
odsúdenému v trvaní 9 rokov, vzhľadom na závažnosť konania, obdobie páchania trestnej činnosti, je
trestom primeraným a jeho návrh na obnovu konania ako nedôvodnú zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil tým, že
obnovu konania dával na základe nálezu Ústavného súdu o zrušení asperačnej zásady a práve nález
Ústavného súdu je dôvodom, aby obnova konania bola povolená a aby rozsudok okresného súdu bol
zrušený. Prečin, pre ktorý mu okresný súd trest asperoval mu bol amnestiou prezidenta amnestovaný.

Nadriadený súd, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec na rozhodnutie o sťažnosti
odsúdeného, pri rozhodovaní o nej podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému tento sťažovateľ podal sťažnosť
a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného je dôvodná, avšak nie z dôvodov uvádzaných odsúdeným v dôvodoch sťažnosti a
rozhodnutie súdu I. stupňa je predčasné.Naviac odôvodnenie uznesenia súdu I. stupňa je v rozpore a nezodpovedá ustanoveniu § 176 odsek
2 Trestného poriadku, v zmysle ktorého v odôvodnení uznesenia treba uviesť najmä skutočnosti, ktoré
sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci

orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa
príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti.
Súd I. stupňa odôvodnil primeranosť trestu uloženého odsúdenému a tým aj nesplnenie podmienok
na povolenie obnovy konania tým, že v prípade, ak by nebola použitá asperačná zásada pri ukladaní
trestu, odsúdený splnil priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno m/, h/ Trestného zákona a súd by mu

ukladalsúhrnnýtrestvupravenejsadzbe6až10rokov.TietozisteniasúduI.stupňavšaknezodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a stavu veci.

V prvom rade je potrebné uviesť, že aj po náleze Ústavného súdu SR sp. zn. P1.ÚS 106/2011
(ďalej len „nález“) týmto nedošlo k úplnému zrušeniu ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona a v
prípade odsúdeného aj v prípadne obnovenom konaní by tomuto bolo potrebné ukladať trest odňatia

slobody podľa ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona, teda podľa tzv. asperačnej zásady, pretože
odsúdený bol uznaný vinným za dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom a sú spáchané
dvoma skutkami. Použitím asperačnej zásady pri ukladaní trestu by došlo u odsúdeného k úprave
trestnej sadzby a to hornej hranice trestnej sadzby zvýšením o jednu tretinu. Nie je preto pravdou, že by
horná hranica zákonnej trestnej sadzby u odsúdeného bola 10 rokov tak, ako to vyjadril súd I. stupňa

v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Ďalej súd I. stupňa konštatuje, že odsúdený naplnil znaky skutkovej podstaty priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písmeno m/, h/ Trestného zákona. Okrem nepresného vyjadrenia (skutková podstata priťažujúcej
okolnosti sa v Trestnom zákone nenachádza) súd I. stupňa neodôvodnil, z akého dôvodu by bolo v
prípadnom obnovenom konaní odsúdenému odôvodnené priznať citované priťažujúce okolnosti.

Pokiaľ ide o predchádzajúce odsúdenia odsúdeného, z odpisu z registra trestov krajský súd zistil, že v
prípade odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/180/08 bol odsúdený
účastný amnestie s účinkom zahladenia a na odsúdeného sa hľadí v danom prípade, akoby nebol
odsúdený. Tak tomu je aj v prípade odsúdenia Okresným súdom Nové Zámky z 18.12.2003, sp.
zn. 2T/194/03 a odsúdenia Okresným súdom Komárno z 09.11.1994, sp. zn. 4T/29/94. Pokiaľ ide o

odsúdenie Mestským súdom Brno zo 16.07.2009, sp. zn. 90T/81/2009, krajský súd poukazuje síce na
ustanovenie § 7b odsek 2 Trestného zákona, ktorý bol doplnený zákonom č. 334/2012 Z. z. , podľa
ktorého sa právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní
zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, avšak je potrebné poukázať aj na
ustanovenie § 438e Trestného zákona, podľa ktorého sa na odsúdenie súdom iného členského štátu

Európskej únie podľa § 7b odsek 2 Trestného zákona neprihliada, ak nadobudlo právoplatnosť pred 01.
januárom 2013. V zmysle týchto ustanovení Trestného zákona by potom nebolo možné prihliadnuť na
odsúdenie Mestského súdu Brno a nebolo by možné konštatovať u odsúdeného splnenie priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona. Opačne by bolo tomu v tom prípade, pokiaľ by
rozhodnutie Mestského súdu Brno bolo uznané na území Slovenskej republiky v riadnom uznávacom

konaní podľa Trestného poriadku. Dané je však možné zistiť iba postupom podľa § 488a odsek 2
Trestného poriadku (opätovne ide o doplnené ustanovenie zákonom č. 334/2012 Z. z.) a v tomto smere
je potrebné dokazovanie doplniť.
Pokiaľ mal súd I. stupňa za preukázané konštatovanie priťažujúcej okolnosti u odsúdeného podľa § 37
písmeno h/ Trestného zákona, bolo by potrebné v prípadne obnovenom konaní postupovať podľa §

38 odsek 4 Trestného zákona a zvýšiť dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby u odsúdeného o jednu
tretinu, čo opätovne nezodpovedá spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby tak, ako ju vyjadril súd I.
stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia (6 rokov). Taktiež by sa musel súd I. stupňa vysporiadať
aj so splnením podmienok ustanovenia § 38 odsek 7 Trestného zákona a odôvodniť, z akého dôvodu pri
použití asperačnej zásady použil, resp. nepoužil aj ustanovenie § 38 odsek 4 a 6 Trestného poriadku. A v

neposlednom rade by mal v súlade s citovanými ustanoveniami Trestného zákona riadne určiť a vyjadriť
výmeru trestnej sadzby, v akej by mal odsúdenému, v prípadnom obnovenom konaní, súd I. stupňa
ukladať trest a až následne vyhodnotiť, či trest uložený odsúdenému rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky z 25.11.2010, sp. zn. 1T/66/2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre z 27.01.2011,
sp. zn. 4To/76/2010 je trestom primeraným a teda splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 394

odsek 1 Trestného poriadku.

Podľa § 194 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší
napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, uloží orgánu, proti ktoréhorozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti
proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 odsek 1 písmeno a/, písmeno d/ a písmeno f/, rozhodovania o
sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo

návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 odsek 3 alebo 4, rozhodovania o sťažnosti
proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení
ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodol pred ukončením výkonu trestu podľa § 446a odsek
3 alebo odsek 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v
detenčnom ústave podľa § 462.

Zo všetkých, vyššie uvedených dôvodov, nadriadený súd na podklade sťažnosti odsúdeného napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 194 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku zrušil a súdu prvého
stupňa uložil, aby vo veci znovu konal.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).