Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/557/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812212996
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812212996.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Údernícka
5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613
843, proti odporkyni E. P. nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Š. Q. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Važecká
16, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o

zaplatenie sumy 516,88 eur s príslušenstvom na odvolanie odporkyne a vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. júna 2013, č. k. 10C/282/2012-97, v
senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j ea vec v r a c i aokresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. júna 2013, č. k. 10C/282/2012-97, bolo rozhodnuté

tak, že súd odpor vedľajšieho účastníka zo dňa 16.10.2012 proti platobnému rozkazu Okresného súdu
v Prievidzi, č.k. 15Ro/235/2012-45, zo dňa 04.10.2012 odmieta.

V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že dňa 04.10.2012 okresný súd vydal platobný rozkaz,
č.k. 15Ro/235/2012-45, podľa § 172 ods. 1 O.s.p., ktorým bolo odporkyni uložené, aby do 15 dní odo
dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila navrhovateľovi sumu 516,88 eur s úrokom z omeškania
vo výške 153,48 eur, s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 239 eur od 18.02.2006 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 277,89 eur od 19.01.2011 do zaplatenia
a nahradila mu trovy konania. Platobný rozkaz, č.k. 15Ro/235/2012-45, zo dňa 04.10.2012 bol doručený
odporkyni dňa 08.10.2012. V zákonnej lehote odporkyňa proti platobnému rozkazu odpor nepodala.

Dňa 11.10.2012 oznámil vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu vstup do konania na
stranu odporkyne. Dňa 16.10.2012 podal vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu odpor
proti platobnému rozkazu. Dňa 16.10.2012 odporkyňa prevzala oznámenie o vstupe vedľajšieho
účastníka do konania na jej stranu, na ktoré nereagovala.

Okresný súd poukázal na znenie § 174 ods. 3 písm. c) O.s.p. a na to, že platobný rozkaz sa
vydáva v tzv. rozkaznom konaní. Skrátené konanie predstavuje zjednodušený spôsob konania. Podľa
zásady ,,bdelým patrí právo“ sa odporcovi zároveň poskytuje osobitný prostriedok súdnej ochrany proti
vydanému rozhodnutiu a je výlučne na jeho vôli, či ho využije alebo nie. Občiansky súdny poriadok
vymedzuje účastníkov skráteného konania vo veci vydania platobného rozkazu, a to navrhovateľa a
odporcu. Odpor je riadnym opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného

rozkazu. Legitimovaným na podanie odporu je odporca a na základe udeleného splnomocnenia aj
jeho splnomocnený zástupca. Túto výlučnú legitimáciu odporcu na podanie odporu potvrdzuje výslovneznenie § 172 ods. 1 aj § 173 ods. 1 a § 174 ods. 2 O.s.p. Včasné podanie odporu má za následok to, že
sa platobný rozkaz zo zákona zrušuje. Samotný účel skráteného konania prakticky vylučuje vedľajšie
účastníctvo v tomto štádiu konania. Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom

konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda pomoc v spore niektorému z účastníkov.
Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie (to však napr. neplatí pre také štádium
sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o návrhu platobným rozkazom, kedy sa táto pomoc môže
najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 6Cdo 207/2011).

Okresný súd ďalej uviedol, že v prejednávanej veci odporkyňa odpor proti platobnému rozkazu nepodala
v súlade s ust. § 174 ods. 2 O.s.p.. Preto sa vydaný platobný rozkaz nezrušil zo zákona, ale uplynutím
lehoty na podanie odporu nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Vedľajší účastník má síce rovnaké
práva a povinnosti ako účastník konania podľa § 93 ods. 4 O.s.p., ale je vylúčený z procesných
úkonov, predstavujúcich dispozíciu s predmetom konania, čo znamená, že podať opravný prostriedok
môže len so súhlasom účastníka konania, na ktorého strane vystupuje, prípadne len v prípadoch a za

podmienok ustanovených zákonom, ako je to v prípade odvolania podľa § 201 O.s.p. Odpor podaný
vedľajším účastníkom je právne neúčinný, nielen, preto že odporkyňa nedala vedľajšiemu účastníkovi
k takému podaniu súhlas, navyše s obsahom predmetného platobného rozkazu konkludentne súhlasila
(nepodala voči nemu odpor s odôvodnením vo veci samej), ale aj preto, že Občiansky súdny poriadok
v žiadnom so svojich ustanovení výslovne nezakotvuje právo vedľajšieho účastníka podať odpor, toto

právo zakotvuje len odporcovi v § 174 ods. 2 O.s.p. Podľa názoru okresného súdu kogentné ust. §
174 ods. 2 O.s.p. nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že pokiaľ odporca odpor v zákonom
stanovenej lehote nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník, ktorému plynie samostatná lehota na
podanie odporu (od doručenia platobného rozkazu). Z tohto pohľadu je treba uviesť, že účastníci
občianskoprávneho konania a teda aj vedľajší účastník majú iba tie práva, ktoré im Občiansky súdny

poriadok priznáva (uznesenie Krajského súdu v Nitre 7Co/197/2012-75 zo dňa 31.08.2012). Odpor proti
platobnémurozkazujeriadnymopravnýmprostriedkomsuigenerisprotimeritórnemuvýrokuplatobného
rozkazu. Na jeho podanie je z povahy veci subjektívne legitimovaný len odporca a vzhľadom na to, že
v zákone výslovne nie je upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu, ako je to v
prípade podania odvolania podľa § 201 O.s.p.. Preto vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor

(pomocou argumentu e silentio legis) (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/161/2012-43
zo dňa 10.08.2012). Vzhľadom na to, že odpor proti platobnému rozkazu nebol podaný odporkyňou,
ale vedľajším účastníkom, išlo o podanie odporu neoprávnenou osobou. Preto bol v súlade s cit.
ustanovením § 174 ods. 3 písm. c/ O.s.p. odmietnutý.

Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho

zástupcu a odporkyňa.

Vedľajší účastník v odvolaní poukázal na spotrebiteľský charakter prejednávaného prípadu, z ktorého
dôvodu podľa § 172 ods. 7, 9 O.s.p. nie je možné rozhodnúť platobným rozkazom. Poukázal tiež na
právne závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Obdo 27/2012 z 27.8.2012,
týkajúce sa práva vedľajšieho účastníka podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ako aj rozsudku

Najvyššieho súdu pod sp. zn. 1 Cdo 234/2004, týkajúce sa vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
S poukazom na uvedené právne závery vedľajší účastník vyslovil názor, podľa ktorého okresný súd v
prejednávanom prípade odmietnutím podaného odporu mu odňal možnosť konať pred súdom. Preto
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu.

Odporkyňa v odvolaní vyjadrila nesúhlas s postupom okresného súdu, ktorý napadnutým uznesením

odmietol odpor proti platobnému rozkazu, podaný vedľajším účastníkom na jej strane. Po prevzatí
správy o vstupe vedľajšieho účastníka do konania mala za to, že stanovisko vedľajšieho účastníka je
relevantné a zodpovedá jej stanovisku. Domnievala sa, že nemusí vyjadrovať súhlas s jeho vstupom do
konania. Preto považuje napadnuté uznesenie okresného súdu za predčasné, pričom dodala, že týmto
podaním zároveň vyjadruje svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka na jej strane do konania. Na

základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a aby sa vo veci nariadilo
pojednávanie.Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 2, písm. d) O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť z nasledovných dôvodov:

Podľa § 93 ods. 1, 2, 3, 4 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi a odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu

niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 172 ods. 1 O.s.p. súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu
vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej

zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od
doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby
v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa
musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.

Podľa § 174 ods. 1, 2, 3 písm. a/ O.s.p. platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s

odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku. Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor
s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi
pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám
za seba (§ 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom
bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz. Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol

podaný oneskorene.

V prejednávanej veci je nepochybné, že okresný súd vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz s tým, že
po vydaní platobného rozkazu, avšak pred uplynutím lehoty odporkyne na podanie odporu, zahlásil do
konania vstup vedľajší účastník na strane odporkyne tak, ako mu to umožňuje ustanovenie § 93 O.s.p.
a v lehote odporkyne na podanie odporu vedľajší účastník podal odpor proti platobnému rozkazu.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd založil výrok svojho rozhodnutia o
odmietnutí odporu vedľajšieho účastníka na právnom závere, podľa ktorého oznámením vedľajšieho
účastníka o vstupe do konania nenastalo jeho účastníctvo v skrátenom konaní, týkajúcom sa vydania
platobného rozkazu, s poukazom na právne závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 6 Cdo 207/2011 a na to, že kogentná zákonná úprava nepriznáva vedľajšiemu účastníkovi právo

podať odpor proti platobnému rozkazu.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k názoru, že vydanie napadnutého rozhodnutia,
založeného na vyššie uvedenom závere okresného súdu, podľa ktorého účel skráteného konania
prakticky vylučuje vedľajšie účastníctvo v takomto skrátenom konaní, je predčasný. Je pravdou,
že rozhodnutie najvyššieho súdu, na ktoré poukázal okresný súd, sa zaoberá otázkou vedľajšieho

účastníctva, avšak primárne sa zaoberá touto otázkou vo vzťahu k exekučnému konaniu a len okrajovo
(v zátvorke) vyslovuje názor o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v rozkazom konaní, vychádzajúc
z účelu vedľajšieho účastníctva - pomoc účastníkovi v spore, ktorá pomoc sa môže najskôr prejaviť až
keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor.

Podľa názoru odvolacieho súdu však pozornosti okresnému súdu ušla podstata uvedeného rozhodnutia

najvyššieho súdu, a to nevyhnutná potreba deklaratórnym spôsobom rozhodnúť o tom, že doručením
písomného oznámenia združenia na ochranu spotrebiteľa, že vstupuje do (dovolacieho) konania ako
vedľajší účastník na strane niektorého účastníka, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto
subjektu. Najvyšší súd v odôvodnení svojho uznesenia zdôraznil skutočnosť, že samotnou právnou
skutočnosťou, ktorá zakladá vedľajšie účastníctvo v konaní, je oznámenie tejto skutočnosti vedľajším

účastníkom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva má súd oprávnenie rozhodnúť len na návrh (§
93 ods. 3 O.s.p.). Preto v závere odôvodnenia uvedeného rozhodnutia najvyšší súd vyslovil názor, podľaktorého pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, keď doručením oznámenia
tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku vedľajšieho
účastníctva, je potrebné deklaratórne rozhodnúť.

Vychádzajúc z ustanovenia § 93 O.s.p., upravujúceho vstup vedľajšieho účastníka do konania, ako aj
právomoc súdu posudzovať prípustnosť vedľajšieho účastníctva v konaní len na návrh a vychádzajúc
z platného znenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorého žiadne ustanovenie výslovne nezakazuje
vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa tretej časti Občianskeho súdneho konania (§79 až §
200n), v rámci ktorej časti je systematicky zaradené aj konanie podľa § 172 až §174 O.s.p., je aj

podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska ochrany práv účastníkov, vrátane vedľajšieho účastníka,
ako aj ich právnej istoty v konaní podľa tretej časti O. s. p., v prvom rade nevyhnutné vyriešiť
otázku, kto je v prejednávanej veci účastníkom v zmysle ustanovení § 90 a nasl. O.s.p., teda s
ktorými konkrétnymi subjektmi práva má súd konať. Keďže súd je povinný riešiť záväzným spôsobom
procesné otázky prostredníctvom rozhodnutia vo forme uznesenia (§ 170 O.s.p.), ktorého právoplatnosť
podľa § 167 ods. 2 v spojení s § 159 ods. 2 O.s.p. znamená tiež záväznosť pre účastníkov konania,

je nevyhnutné prostredníctvom rozhodnutia súdu záväzným spôsobom vyriešiť aj prípadnú otázku
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva za situácie, keď vedľajší účastník podľa § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpil
do konania, nebol podaný návrh na preskúmanie prípustnosti tohto vstupu a súd sa domnieva, že
vedľajšie účastníctvo je neprípustné v konkrétnom štádiu konania. Vzhľadom na to, že v prejednávanom
prípade pred vydaním napadnutého uznesenia nebola právoplatným procesným rozhodnutím súdu

deklarovaná neexistencia vedľajšieho účastníctva napriek oznámeniu Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS podľa § 93 ods. 3 O.s.p., že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane
odporkyne, je napadnuté rozhodnutie okresného súdu predčasné. Vo svojich dôsledkoch vydanie
napadnutého uznesenia znamená odňatie práva účastníkom (najmä odporkyni a Združeniu na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS) kvalifikovaným spôsobom konať pred súdom so znalosťou vyriešenia

otázky účastníctva v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. pre postupom súdu vyvolanú neistotu
účastníkov ohľadne procesného postavenia uvedeného združenia v prebiehajúcom konaní. V tomto
smerepozornostiodvolaciehosúduneušlo,žeokresnýsúdsvojimpostupompredvydanímnapadnutého
uznesenia nepochybne reálne utvrdzoval účastníkov konania o účinnom vstupe vedľajšieho účastníka
do konania tým, že doručil oznámenie vo vstupe vedľajšieho účastníka do konania navrhovateľovi a

odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi doručil návrh s prílohami a platobný rozkaz (č. l. 50).

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že k vyššie uvedeným právnym záverom o nevyhnutnosti
deklaratórneho rozhodnutia o neúčinnosti vstupu vedľajšieho účastníka na základe oznámenia tejto
skutočnosti súdu ho viedli nielen právne závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 6 Cdo 207/2011, ale aj to, že právna úprava vzniku vedľajšieho účastníctva oznámením tejto

skutočnosti podľa § 93 ods. 3 O.s.p. priznáva tomuto oznámeniu konštitutívny charakter, ako aj zámer
zákonodarcu riešiť aj iné prípadné sporné otázky účastníctva prostredníctvom súdneho rozhodnutia,
keďže platná právna úprava účastníctva prikazuje súdu vydať rozhodnutie nielen v prípadoch zmien
na strane účastníkov (§ 92 O.s.p.), ale aj v prípadoch, ak súd zistí, že niekto má byť a nie účastníkom
konania (§ 94 ods. 2 O.s.p.), alebo že niekto je účastníkom konania, hoci ním nemá byť (§ 94 ods. 3

O.s.p.).

S poukazom na uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie a
podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude okresný súd povinný predovšetkým vyriešiť si otázku vedľajšieho účastníctva
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v prebiehajúcom konaní. Pre prípad negatívneho

záveru o tejto otázke bude povinný vydať o tom deklaratórne rozhodnutie. Pri posudzovaní otázky
vedľajšieho účastníctva v prejednávanom prípade sa bude okresný súd musieť vyporiadať aj s otázkou,
či za súčasného stavu vývoja spotrebiteľských vzťahov a pri povinnosti súdu zabezpečiť zvýšenú
ochranuaj„niebdelému“spotrebiteľovi,ktorápovinnosťvyplývazvýkladukomunitárnehoprávaSúdnym
dvorom Európskych spoločenstiev, je ešte udržateľný právny záver o objektívnej nemožnosti naplnenia

účelu vstupu vedľajšieho účastníka, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.), do konania v spotrebiteľských veciach aj v štádiu sporového konania predpodaním odporu proti platobnému rozkazu. V prejednávanom prípade z hľadiska posúdenia objektívnej
možnosti dosiahnutia účelu vstupu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do tohto konania
v štádiu pred podaním odporu, bude potrebné prihliadať aj na osobitné okolnosti uvedeného prípadu,

ktoré odvolací súd vidí aj v skutočnosti, že vstup tohto združenia do konania bol odporkyni oznámený
počas plynutia jej lehoty na podanie odporu (dňa 16.10.2012) a že podľa tvrdení odporkyne v odvolaní
protinapadnutémuuzneseniunazákladeoznámeniaokresnéhosúduodporkyňapovažovalavstuptohto
vedľajšieho účastníka do konania za právne účinný so všetkými dôsledkami.

Pre prípad kladného posúdenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania okresným súdom odvolací súd

vsúvislostisargumentáciouokresnéhosúduvnapadnutomuznesení,opierajúcousaokogentnúúpravu
subjektov, oprávnených podať odpor proti platobnému rozkazu, vyslovuje právny názor, podľa ktorého
bude potrebné posudzovať otázku oprávnenej osoby podať odpor proti platobnému rozkazu podľa
súčasnej ustálenej súdnej praxe, prezentovanej aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 5. februára 2013, sp. zn. 3 Cdo 188/2012, ktorá súdna prax vychádza z obdobnej kogentnej
úpravy subjektov, oprávnených podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .