Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. august 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8Er/124/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809201840
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Halková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7809201840.2

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v exekučnej veci na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, Bratislava
proti povinnému: H. R., nar. X.X.XXXX, A. X, Y.Ň., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie 1.198,28 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

exekúciu vyhlasuje za neprípustnú,

exekúciu z dôvodu neprípustnosti zastavuje,
náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa podaným návrhom domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky vo
výške 1.198,28 € od povinného s prísl., na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave, č. k. SR 10735/08 zo dňa

6.11.2008.

Súd v konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5808 020148 * zo dňa 26.3.2009, na vykonanie
exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP“),

sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 103 OSP, súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu podľa rozsudku vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 platí, že: „súdna exekúcia môže byť
nariadenálennazákladetitulu,ktorýjevykonateľnýpostránkeformálnejamateriálnej.Akbudeexekúcia
podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom
štádiu konania i bez návrhu zastavená.“

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZRK“) je tuzemský rozhodcovský rozsudok, rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej
republiky.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a

o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), exekúciu možno
vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.V rámci prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie bol v Slovenskej republike prijatý
zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej

rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“),
ktorý upravuje podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru
a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 2 písm. a) ZoSÚ, sa spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b) ZoSÚ sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Súd v rámci konania zistil z pripojených listinných dôkazov, najmä rozhodcovského rozsudku, spisu
rozhodcovského súdu: Zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nasledovné:

Medziúčastníkmiboladňa7.3.2008uzatvorenázmluvaoúvereč.7510768,nazákladektorejoprávnený
poskytol povinnému úver vo výške 20.000,00 Sk (663,88 €). Poskytnutý úver sa povinný zaviazal splatiť
v 12 mesačných splátkach po 3.260,00 Sk (spolu 39.120,00 Sk = 1.298,55 €). Bod 17. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru upravuje rozhodcovskú doložku tak, že:

„Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené:
a)predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými

predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

Nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo Zmluvy o úvere a bol v omeškaní so
splácaním úveru, oprávnený podal v zmysle bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na
rozhodcovskom súde žalobu.

Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy (ďalej len „OZ“): Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Je nesporné, že Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou.

Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy
predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. OZ. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá
možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela.
Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v
danom vzťahu vzniknutého z uzavretej Zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o
aplikácii Obchodného zákonníka, alebo označenie Zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa
Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení OZ o

spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa.

Pri posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnený) úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj
ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere to, že v rámci poskytovania úveru je len poskytovateľom

peňažných prostriedkov (a nie aj tovaru alebo služieb majúcich sa takto obstarať) a ani to, že v zmluve
o úvere neuvedie účel, za ktorým sa úver poskytuje. Aj za použitia všeobecného interpretačného
ustanovenia § 54 OZ, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o
obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa názoru súdu dospieť k záveru,
že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu
kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve
a Obchodnom zákonníku), čiže veriteľa (oprávneného).

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v OZ pomenovaná), ale možno

ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä OZ, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné
podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv.
neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí
právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv.
spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú OZ

zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter
zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom.

Návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom

tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom
zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve
odmietnutie návrhu ako celku.

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j.
ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, aleboznačne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo
zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na
obsah § 53 ods. 4 OZ je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách

sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

Ochrana, ktorú poskytuje OZ spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú
zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto
podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré

by súdne konanie predstavovalo.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 17.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť
svojeprávapredvšeobecnýmsúdomvprípade,akoprávnenýpodážalobunarozhodcovskýsúd.Znenie
rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi

dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in
fraudem legis). Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom
vedených na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe
exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky.

Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 17. uzatvorenej Zmluvy o úvere
je v rozpore so znením § 53 ods. 1 OZ a je v súlade s ust. § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná, na čo
musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), zastaví súd exekúciu na návrh
alebo aj bez návrhu.

Podľa ust. § 57 ods. 1 EP súd exekúciu zastaví, ak g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je
tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ust. § 57 ods. 2 EP, môže súd exekúciu súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto

alebo osobitného zákona.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, exekučný súd vzhľadom na vyššie uvedené po preskúmaní exekučného
titulu dospel k názoru, že exekúcia je neprípustná a preto ju v zmysle ust. § 57 ods.1 písm. g), § 57

ods. 2, § 58 ods. 1 EP zastavil.

Súd výzvou zo dňa 14.12.2011 vyzval súdneho exekútora, či si uplatňuje trovy exekúcie, pretože bude
zastavená. V prípade, že si ich uplatňuje, mal ich vyčísliť a pripojiť exekučný spis EX 533/09 s tým, že ak
sa v lehote 10 dní súdu nevyjadrí, má súd zato, že si trovy exekúcie neuplatňuje. Keďže súdny exekútor

na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagoval, súd dňa 24.2.2012 výzvu urgoval.

Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 30.7.2012 uviedol, že v prípade rozhodnutia súdu o zastavení
exekúcie si trovy exekúcie uplatní a vyčíslenie trov exekúcie v tomto štádiu konania by bolo predčasné.

Súd výzvou zo dňa 9.8.2012 opätovne vyzval súdneho exekútora, aby v lehote 7 dní vyčíslil trovy
exekúcie, ak si ich uplatňuje a pripojí exekučný spis, pretože exekúcia bude zastavená s poukazom na
ust. § 200 ods. 2 EP, podľa ktorého ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto
a v akej výške platí trovy exekúcie. Súd do výzvy ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že prvotná výzva
na vyčíslenie trov exekúcie bola súdnemu doručená už 2.3.2012 a súdny exekútor vyčíslenie trov súdu

nepredložil, ak súdny exekútor do 7 dní od tejto výzvy nepredloží súdu vyúčtovanie trov predmetných
exekúcií, súd mu náhradu trov exekúcie neprizná.Súdny exekútor na výzvu reagoval dňa 7.9.2012 rovnako, ako v prípade prvej výzvy (že si trovy exekúcie
uplatní až keď bude exekúcia zastavená).

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 200 ods. 2 EP, pri zastavení exekúcie rozhoduje
súd aj o výške a priznaní jej trov, preto bol súdny exekútor vyzvaný na vyčíslenie a preukázanie trov,
s poučením, že nepreukázané trovy mu nebudú priznané. Súdny exekútor vznik trov do dnešného dňa
nevyčíslil a žiadnym spôsobom nepreukázal. Vzhľadom na skutočnosť, že ich vznik a vynaloženie nemal
súd za preukázaný, súdnemu exekútorovi ich nepriznal.

Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a skutočností rozhodol súd tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť

podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.