Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21CoE/63/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106208768
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5106208768.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ivanom
Nestrom, so sídlom Exekútorského úradu X. XX/A, P., vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast. JUDr. Martinom Máčajom,
advokátomsosídlomY.XX,XXXXXP.,protipovinnému:Y.P.,nar.XX.XX.XXXX,bytomXXXXXI.č.XX,
pre vymoženie sumy 923,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Žilina č. k. 20Er/1213/2006-24 zo dňa 12.01.2012, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd zastavil exekúciu v časti o
vymoženie úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 707,03 Eur od 01.09.2005 do zaplatenia.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že exekučný súd skúma nekalé

neprijateľné podmienky ex offo. Na absolútnu neplatnosť právnych úkonov prihliada ex lege.
Nepreskúmava vecnú správnosť exekučného titulu, avšak exekučný súd má oprávnenie preskúmavať
notárske zápisnice, vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, najmä či spotrebiteľská zmluva neobsahuje
nekalé (neprijateľné) podmienky alebo či neobsahuje ustanovenia odporujúce dobrým mravom alebo
právom nepovolené. Okresný súd mal za preukázané, že v spornej zmluve sa účastníci dohodli na
niekoľkonásobne vyššom úroku, aký by oprávnenému prináležal podľa § 3 nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z.z. Vzhľadom na to, že sa navrhuje vymáhanie plnenia, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,
súd exekúciu v časti úroku z omeškania 0,25 % denne zo sumy 707,03 Eur od 01.09.2005 do zaplatenia
zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý žiadal prvostupňové rozhodnutie zrušiť.
Oprávnenývodvolanínamietal,žepovinnýpodpísanímzmluvyoúverevyjadrilsvojsúhlassozmluvnými

podmienkami, okrem iného aj s bodom 6 Všeobecných zmluvných podmienok poskytnutia úveru, v
ktorom sa zaviazal dlžník zaplatiť veriteľovi aj úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy denne
za každý deň omeškania. Takáto výška úrokov nie je podľa oprávneného neprimeraná a nie je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku vzhľadom na podmienky, za ktorých poskytol oprávnený úver
- nežiadal od povinného zabezpečenie. Prejavenú vôľu účastníkov zmluvy by mal súd rešpektovať.
Oprávnený poukázal na skutočnosť, že pre obchodno-záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej

sadzby, ktorú si zmluvné strany dohodli, nie je možné dohodnúť (uznesenie NS SR zo dňa 16.05.1996,
sp. zn. 3 Obdo 3/96). Ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 21.12.2004, sp. zn. Obdo 34/2004, v
ktorom daný súd vyslovil, že „ak si účastníci pre prípad omeškania úrokovú sadzbu dohodli, musí dlžník
platiť úroky v dohodnutej výške. Výška úrokov 0,25 % denne z dlžnej sumy nie je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku.“
Oprávnený nesúhlasí s komparáciou okresného súdu zmluvne dohodnutých úrokov omeškania so

zákonnými úrokmi z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka dôvodiac rozhodnutím NS ČR,
rozsudkom sp. zn. 21Cdo 1484/2004. Tento judikát nie je možné aplikovať na skutkový stav. Obsahomcitového judikátu je rozpor úrokov, a to 60% ročne, s dobrými mravmi, avšak nie úrokov z omeškania.
Exekučný súd tak opomenul rozdiel medzi povahou a zmyslom úrokov a úrokov z omeškania. Samotná
výška úroku z omeškania môže a spravidla aj bude vyššia ako výška úroku. V tejto súvislosti poukázal

aj na judiciálnu činnosť NS SR, a to konkrétne na uznesenie sp. zn. Obdo 3/96, ktorým súd zaujal
stanovisko, že úrok z omeškania vo výške 0,18 % denne nie je v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle
rozhodnutia NS SR sp. zn. Obpj 3/2002 ustanovenie § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z,, ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, nie je použiteľné pre určenie výšky úrokov z
omeškania s plnením peňažného dlhu vo vzťahoch upravených Obchodným zákonníkom.

Záverom poukázal na to, ak aj by mal súd preukázané, že dohodnutá výška úrokov z omeškania je v
rozpore s dobrými mravmi, mal po náležitom odôvodnení priznať úrok z omeškania v časti, v ktorej je
podľa názoru súdu súladný so zákonom.

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec podľa
§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, (ďalej len „O.s.p.“), predložil na rozhodnutie odvolaciemu

súdu. Uviedol, že sám zastavuje exekúciu, v prípade oprávneného vo väčšom rozsahu, rozhodnutia v
tomto smere sú odvolaciemu súdu známe.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods.
1 O.s.p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Zo súdneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že v danom exekučnom konaní predstavuje
exekučný titul notárska zápisnica N 5275/2005, NZ 49742/2005, spísaná dňa 22.10.2005 na
Notárskom úde JUDr. Ondreja Ďuriača, obsahujúca vyhlásenie splnomocneného zástupcu povinného
o uznaní záväzku a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Povinný

prostredníctvom splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra uznal v tejto notárskej zápisnici dlh
voči oprávnenému. Splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu bolo udelené
povinnýmMgr.KušnírovivZmluveoúverezodňa19.04.2005,uzatvorenejpodľaust.§497Obchodného
zákonníka medzi oprávneným a povinným.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvostupňového, že zmluva o úvere uzatvorená medzi
oprávneným a povinným má charakter zmluvy spotrebiteľskej, aj keď ide o zmluvu uzatvorenú podľa
ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah,
ktorý je potrebné posudzovať podľa noriem spotrebiteľského práva, ktoré sa aplikujú vždy, bez ohľadu
na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá. Na uvedený právny vzťah účastníkov

preto bude potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Práva
spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany je potrebné chrániť extenzívnym spôsobom. Uvedený trend
nastolil Európsky súdny dvor vo viacerých rozsudkoch (rozsudok zo dňa 04.10.2007 Rampion a Godard
C-429/05, v ktorom vyslovil, že spotrebiteľ nemá prostriedky na právne zastúpenie, preto má úlohu
právneho zástupcu suplovať sám súd).

Na základe uvedeného vyhodnotil súd všetky odvolacie dôvody ohľadom prípustnosti výšku úroku z
omeškania 0,25 % denne v obchodnoprávnych vzťahoch ako irelevantné.

V zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 nesmú spotrebiteľské

zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tzv. neprijateľné podmienky. Ide o tzv. generálnu klauzulu.
V ods. 3 cit. ustanovenia je obsiahnutý príkladný výpočet týchto neprijateľných podmienok.

V tomto prípade Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (bod 6), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy o úvere, obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, podľa ktorej, ak sa celý dlh stane splatný
naraz, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi denný úrok z omeškania 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh až do jeho uhradenia.Výška úroku z omeškania 0,2 5% denne, t.j. 91,25% ročne je podľa názoru odvolacieho súdu
neprimerane vysoká a je v rozpore s normami určenými na ochranu spotrebiteľa. Priznaná výška
úrokov z omeškania odporuje ustanoveniu § 517 Občianskeho zákonníka, v nadväznosti na ustanovenia

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, a v ktorom je určená horná hranica výšky úrokov z omeškania. Toto ustanovenie zmluvy o
úvere možno kvalifikovať ako neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku spotrebiteľa.
Zároveň táto zmluvná podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná - je súčasťou
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru spísaných na predtlačenom formulári. Také ustanovenie

zmluvy medzi účastníkmi spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a je preto nutné vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle citovaného ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.07.2007 je neprijateľná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej
zmluve neplatná.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní argumentoval tým, že súd mal priznať úrok z omeškania v časti, v ktorej
je podľa názoru súdu súladný so zákonom, odvolací súd poznamenáva, že v prípade vyslovenia
neplatnosti zmluvného dojednania v spotrebiteľskej zmluve, v tomto prípade úroku z omeškania, súd
nie je oprávnený takéto neplatné dojednanie moderovať a nie je oprávnený meniť jeho obsah, ale musí
ho posudzovať ako celok.

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že exekučný titul zaväzuje povinného v časti úrokov
z omeškania na plnenie, ktoré je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka vzťahujúcimi sa
na ochranu spotrebiteľa, a preto uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie v časti úrokov z
omeškania vo výške 0,25 % denne potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .