Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. júl 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/85/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911210233
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7911210233.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Q. W. U., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v
X., E. 5, zastúpeného spoločnosťou O. W., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v X., E. X proti povinnej:
H. X., nar. X.X.XXXX, bytom v Z. O., L. XX o vymoženie pohľadávky vo výške 91,46 eura s prísl. a trov
exekúcie vedenej u súdneho exekútora Y.. G. W., Z. XX, X., pod sp. zn. Ex XXXX/XXXX, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 16.9.2011, č.k. 2Er/803/2011-14, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 16.9.2011, č.k. XEr/XXX/XXXX-
XX (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora Y.. G. W., Exekútorský úrad Bratislava
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Vodôvodneníuzneseniasúdprvéhostupňauviedol,žeoprávnený podaldňa4.7.2011naExekútorskom

úrade Y.. G. W. návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie svojej pohľadávky,
a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu zriadeného pri
Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. zo dňa 6.4.2011, č. EP XXXXX/XX. Oprávnený odvodzoval svoju
hmotnoprávnu a procesnoprávnu legitimáciu v konaní zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
medzi spoločnosťou S. K. V., a.s. ako postupcom a oprávneným ako postupníkom. Súd prvého stupňa
zistil, že dňa 8.11.2004 bola medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným uzavretá zmluva

o pôžičke č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 11.780,-Sk (391,02
eura), ktorý sa povinná zaviazala zaplatiť v 32 mesačných splátkach vo výške 16,60 eura. Celkovo
sa povinná zaviazala zaplatiť 531,10 eura. Dňa 19.7.2011 doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa citoval § 41 ods. 2 písm.
d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3 a čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXX, ktorú uzavrel
právny predchodca oprávneného s povinnou dňa 8.11.2004 súd prvého stupňa posúdil ako zmluvu o
úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného
zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak nakoľko povinná uzavrela zmluvu ako spotrebiteľ,

súd mal za to, že na tento vzťah sa vzťahujú normy na ochranu spotrebiteľa. Preto ide v danom
prípade o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Na právny vzťah
medzi účastníkmi aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Po preskúmaní zmluvy o pôžičke č.
XXXXXXXXX a všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy súd zistil, že zmluvaobsahuje viacero neprijateľných podmienok. Ide najmä o rozhodcovskú doložku, ktorá bola obsiahnutá
v bode VIII. Záverečné ustanovenie písm. o) Všeobecných obchodných podmienok a podľa ktorej sa
zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené

rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a
Rokovacím poriadkom tohto súdu. Súd uviedol, že v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53
Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje
príkladný výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, v ktorom výpočte je od
1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka. Zdôraznil, že § 53 ods.
4 písm. r/ Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na spotrebiteľské zmluvy uzavreté pred 01.01.2008.
Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú podmienku
podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

neplatná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Spotrebiteľ sa pri uzatváraní formulárovej
zmluvy nachádzal v nevýhodnejšom postavení a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.
Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe takejto doložky
je v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi je aj plnenie ním priznané. Preto súd prvého
stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V odvolaní oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že
exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok, pretože ako vyplýva z § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZoRK“) a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) právoplatný
rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR. Teda je

spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie
veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom
pre výkon exekúcie. Uviedol, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný
súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak
by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, pôsobil by

exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom.
Ustanovenie § 45 ZoRK nezveruje právomoc exekučnému súdu konať vo vzťahu k rozhodcovskému
rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, a teda napríklad nemá právomoc vykonať vo
veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Vyššie uvedené
ustanovenie neumožňuje exekučnému súdu vykonávať meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného

titulu, ale len skúmať vlastnosti uloženej povinnosti, teda nie rozhodnutie samotné. Ďalej uviedol, že
podľa rozhodnutia Súdneho dvora C - XX/XX zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby
vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná
svoje práva a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred
rozhodcami. Oprávnený zároveň poukázal na to, že v období do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52 až 54

Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8.
časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka a zmluva o úvere
bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
v dôsledku čoho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom
ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008

bola uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto
zmluvy posudzovať podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Oprávnený zastával názor, že postupom
a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na
súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne
uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného

exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Oprávnený daldo pozornosti dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že
ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba
v rozhodcovskom konaní a zákon považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, nemá to za dôsledok

zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Uviedol, že spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva
možnosťriešiťsporvzmysledojednanejrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskomkonaní,alespotrebiteľ
môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nielen v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale
ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluva, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. V závere oprávnený poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR, spis. zn. 3 M S. XX/XXXX zo dňa 26.9.2011.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak,
že mu nemieni vyhovieť, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu
zákonom, ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok; že zmluva o
pôžičke č. XXXXXXXXX . zo dňa 8.11.2004 nie je spotrebiteľskou zmluvou riadiacou sa ustanoveniami

Občianskeho zákonníka a že rozpor rozhodcovskej doložky s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.

S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.
2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného
odvolací súd uvádza:

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. vydaný rozhodcom JUDr. G. J. dňa 6.4.2011, sp.
zn. EP XXXXX/XX.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej

výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje
osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať rozhodcovský rozsudok

tak, ako keby právoplatný nebol. Dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 ZoRK,
a to, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah
výrokurozhodnutia,jehoodôvodneniaazmluvy,nazákladektorejrozhodcovskýsúdnárokoprávneného
posudzoval.

Je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť, že právny vzťah medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinnou, ktorý vznikol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 16.7.2007, je vzťahom
spotrebiteľským, riadiacim sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Európska únia
venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev
vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia

chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo
veci H. O. SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základektorej bol vydaný exekučný titul. V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti

spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na
tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto
posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z § 44 Exekučného poriadku,

v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúciepovinnýpreskúmaťtútožiadosť,exekučnýtitulanávrhnavykonanieexekúcieaposúdiť,čitieto
nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný
titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či
oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

V súvislosti so skúmaním, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný

súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní
je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. V nadväznosti na to
je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.2.2011, sp.
zn. IV. ÚS XX/XXXX-XX, v ktorom uviedol, že „vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v
rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t. j. či už

so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru), podľa
názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných
hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.“

Exekučnýsúdotázku,čiplnenieuloženévovýrokovejčastijedovolenéresp.činiejevrozporesdobrými
mravmi posudzuje ako otázku predbežnú, t.j. predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na

vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
splnené podmienky na zastavenie exekúcie, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podľa názoru
odvolacieho súdu by bolo nelogické, aby exekučný súd najprv vydal poverenie a až následne exekúciu
zastavil.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec

svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a ZoRK.

Čosatýkadruhejodvolacejnámietkyoprávneného,odvolacísúdsastotožňujesprávnymnázoromsúdu
prvého stupňa, že zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXX zo dňa 8.11.2004 je spotrebiteľskou zmluvou a
zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom

predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú
poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva
to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinná nemala možnosť žiadnym spôsobom
zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohla vyjednávať, jedinou jej
alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.

Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Prešov odvolací súd zistil, že právny
predchodca oprávneného bol právnickou osobou, ktorá mala v predmete činnosti od 27.8.2004
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda bol oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa
§ 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom je
úver od 200,- eur (6 000,- Sk) do 20 000,- eur (600 000,- Sk), čo znamená, že aj výška predmetného

úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný úver spĺňa aj
ostatnénáležitostispotrebiteľskéhoúveruvzmysle§§1,2,3zákonaospotrebiteľskýchúveroch,pretožeprávny predchodca oprávneného predmetnou zmluvou o pôžičke poskytol povinnej peňažné prostriedky
dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom.

Zmluva o pôžičke uzavretá medzi oprávneným a povinnou je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj
keď ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili iba ako „Zmluva o pôžičke“,
pretože podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná
zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka a § 2 ods. 1

zákona o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako spotrebiteľskú
zmluvu.

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo
Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou M., a.s. za rozpornú s §
53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, čo oprávnený namietal s poukazom na túto právnu úpravu,
ktorá sa stala účinnou až po uzavretí Zmluvy o pôžičke (zo dňa 8.11.2004).

Rozhodcovská doložka sa nachádzala v čl. VIII. písm. o) Všeobecných obchodných podmienok pôžičky
poskytovanej spoločnosťou M., a.s. (ďalej len „VOP“), ktoré boli súčasťou zmluvy o pôžičke zo dňa
8.11.2004.

Podľa čl. VIII. písm. o) VOP sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a
v súvislosti s ňou, budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným

rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Občiansky zákonník síce až od 1.1.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil

aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie
§ 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a
Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na

ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z VOP predložených oprávneným,
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za to,
že táto vyžaduje od povinnej ako spotrebiteľa, aby akékoľvek spory vyplývajúce zo zmluvy, riešilvýlučne v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom a podľa jeho vnútorných predpisov, s ktorými
povinná ani nebola oboznámená. Okrem toho, ako uviedol súd prvého stupňa a čo vyplýva aj z
vyššie uvedeného, rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného

formulára vypracovaného poskytovateľom úveru, v danom prípade M., a.s. ako právnym predchodcom
oprávneného a povinná nemala reálnu možnosť túto zmeniť, ale mala možnosť iba zmluvu o úvere
podpísať alebo nepodpísať. Z množstva exekučných vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky
sú uvedené vo všeobecných podmienkach, ktoré sú rozsiahle a predtlačené malým písmom, takže
spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z

prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným
podmienkam.

Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie, v
ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie" postavenie a
spotrebiteľovi ako „slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako aj podľa § 53

ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej vo VOP.

Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre
nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami.
Ako vyplynulo z obsahu spisu, VOP úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli

podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť
ako platne dohodnutú v zmluve o pôžičke. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o
úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna
podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. XCdo XXX/XXXX).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a okrem toho jej znenie
uvedené vo VOP bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka účinného od 1.1.2008. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací
súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p..
Oprávnenýnemalúspechvodvolacomkonaníatakmunáhradatrovnepatrí.Ostatnýmúčastníkomtrovy
odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu
trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.