Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. júl 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/57/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111207148
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2111207148.5

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: F. U., narodený XX.XX.XXXX, L. XXX, O., zastúpený
advokátom: JUDr. Igor Šafranko, Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, proti odporcovi: BL Finance,
s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 44 307 683, zastúpený splnomocnencom: SOUKENÍK-ŠTRPKA,
s.r.o., Šoltésovej 17, Bratislava, IČO: 36 862 711, o návrhu na obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

Súd zamieta návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 26Rob/68/2006.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 274,27 € splnomocnenému
zástupcovi odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 25.3.2011 doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.3.2011 sa navrhovateľ domáha
povolenia obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 26Rob/68/2006 a odkladu
vykonateľnosti platobného rozkazu č. k. 26Rob/68/2006 zo dňa 14.9.2006 v zmysle § 228 ods. 1

písm. a) a e) Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na to, predchádzajúci týždeň sa dozvedel
o dôvode obnovy konania. Poukázal na rozhodnutia súdov a to Krajského súdu Banská Bystrica
sp.zn. 17CoE/2/2010, Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 16CoE/107/2009, rozhodnutie Krajského
súdu Trnava sp.zn. 10CoE/5/2010 s tým, že v dvoch bolo potvrdené uznesenie prvostupňového
súdu o zastavení exekúcie a v treťom bolo potvrdené zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia.
Ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia slovenských súdov a to rozhodnutie Okresného súdu v

Žiline sp.zn. 17C/134/2008-31 potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co 46/2009,
rozsudok Okresného súdu Galanta sp.zn. 23C/154/2008, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
7CoE/34/2009, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo/20/2009, ktoré sa
týkajúneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok priúverovýchzmluvách.Poukázalnaskutočnosť,žesúdpri
rozhodovaní neriešil ako predbežnú otázku viaceré zmluvné podmienky uzatvorenej Zmluvy o úvere so
zreteľom na ich nesúlad so zákonom, európskymi pravidlami na ochranu spotrebiteľa a dobrými mravmi.

V neprospech navrhovateľa došlo k neprimeranému zabezpečeniu úveru, k dojednaniu Obchodného
zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorého dojednanie nemohol ovplyvniť, k dojednaniu neprimeraných
sankcií a nejasných a pre spotrebiteľa nezrozumiteľných podmienok.

Povolenie obnovy konania je odôvodnené tým, že platobný rozkaz je v rozpore s rozhodnutiami Súdneho
dvora Európskej únie /rozsudok z 27. 6. 2000 Spojené prípady C-240/1998 až &C-244/1998 Océono
Grupo Editorial SA, rozsudok z 21. 11. 2002 - prípad C-473/00 Cofidis SA.

Na výzvu súdu doplnil, že sa o dôvodoch obnovy konania dozvedel dňa 27.2.2011 od Združenia na

ochranu finančného spotrebiteľa OFS so sídlom v Nitre od D.. M. Q..Súd uznesením zo dňa 5.8.2011 čl. 111 pripustil zámenu odporcu a namiesto spoločnosti GE Money,
a.s. pripustil vstup spoločnosti BL Finance s.r.o., nakoľko dňa 21.9.2009 uzatvorili Rámcovú zmluvu o
postúpení pohľadávky.

Odporca s návrhom nesúhlasil a návrh navrhol zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ
prevzal platobný rozkaz a nepodal proti nemu v stanovenej lehote odpor, bol teda úplne nečinný. Sám
zavinil, že sa súd v pôvodnom konaní nezaoberal skutočnosťami, na ktoré teraz poukazuje. Rozhodnutie
súdunapadolmimoriadnymopravnýmprostriedkom.Rozhodnutiaslovenskýchsúdovvčasepôvodného
konania neexistovali, nesúvisia s pôvodným konaní, a ani sa ho netýkajú. S rozhodnutiami Európskeho

súdu sa mohol navrhovateľ oboznámiť po ich vyhlásení a teda mohol si tieto rozhodnutia uplatniť už
v pôvodnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na nedodržanie trojmesačnej subjektívnej lehoty, ktorá
začína plynúť od okamihu, kedy sa mohol o dôvode obnovy konania navrhovateľ dozvedieť.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 26Rob/68/2006 a zistil
nasledovný skutkový stav.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26Rob/68/2006 vyplýva, že tunajší súd vydal dňa 14.9.2006 platobný

rozkaz čl. 24, ktorým súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť sumu 1.045,03 € spolu so zmluvnou
pokutou209,01€aúrokomzomeškaniavovýške0,1%dennezosumy1.045,03€ododňa13.8.2004do
zaplateniaaúrokomvovýške2,46%mesačnezosumy1.045,03€od13.8.2004dozaplateniaanahradiť
trovy konania vo výške 313,55 €. Súčasne ho poučil, že ak nesúhlasí s povinnosťou na zaplatenie
peňažnej sumy, uloženej mu platobným rozkazom, má možnosť v lehote 15 dní podať na súde, ktorý

platobný rozkaz vydal, opravný prostriedok, ktorým je odpor proti platobnému rozkazu s tým, že súd
odmietne odpor, ktorý bude podaný oneskorene, bez odôvodnenia vo veci samej, alebo neoprávnenou
osobou. Tiež ho poučil, že ak nepodá odpor s odôvodnením vo veci samej, nadobudne platobný
rozkaz účinky právoplatného rozsudku a na jeho základe bude môcť navrhovateľ ako oprávnený, viesť
exekúciu na jeho majetok. Predmetný platobný rozkaz bol doručený dňa 13.10.2006 do vlastných rúk

navrhovateľovi, ktorý nepodal odpor a preto platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2006.

Podľa § 228 ods. 1 písm. a) a e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.), účinného v čase
podania návrhu, právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania:

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev.

Podľa § 228 ods. 2 O.s.p., návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné
uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na
predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz

na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

Podľa § 230 ods. 1 a 2 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho
času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol
uplatniť. Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom

súdnom konaní priznalo právo, bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

e) § 228 ods. 1 písm. e).

Podľa § 232 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom
stupni.Podľa § 233 O.s.p., ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť
odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

Podľa ustanovenia § 234 O.s.p., návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu

konania povolí. Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že
ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať
pojednávanie.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených ustanovení O.s.p., ktoré aplikoval pri

rozhodovaní o návrhu navrhovateľa. Navrhovateľ prevzal platobný rozkaz dňa 13.10.2006. Na výzvu
súdu upresnil, že o dôvode obnovy konania sa dozvedel 27.2.2011 od Združenia na ochranu finančného
spotrebiteľa OFS so sídlom v Nitre. Návrh na obnovu konania navrhovateľ súdu doručil dňa 30.3.2011.

Najskôr sa súd zaoberal skutočnosťou, či bol návrh podaný včas. Lehota pre obnovu konania je lehotou
prekluzívnou, t.j. jej uplynutím zaniká právo podať návrh na obnovu konania na súde. Zákon pripúšťa

výnimky z objektívnej trojročnej lehoty, nepripúšťa však výnimku zo subjektívnej lehoty, v ktorej musí ten
kto sa o dôvode obnovy dozvedel, podať návrh na obnovu konania.

Obnova konania v zmysle § 230 ods. 1, 2 písm. a) O.s.p je možná iba v prípade, ak po uplynutí 3 ročnej
objektívnej lehoty a súčasne v 3 mesačnej subjektívnej lehote je podaný návrh na obnovu konania,
pretože sú tu dôvody uvedené v § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. a to je možné len v prípade, že ide

o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol
neskôrpodľatrestnoprávnychpredpisovzrušený.Navrhovateľpoukázalnaniekoľkocivilnýchrozhodnutí
súdov Slovenskej republiky, ktoré v čase rozhodovania súdu neexistovali, teda nepreukázal existenciu
trestného rozsudku s právnymi účinkami podľa § 230 ods. 2 písm. a) O.s.p., preto súd dospel k záveru,
že návrh na obnovu konania z tohto dôvodu bol podaný oneskorene po uplynutí objektívnej lehoty, ktorá

uplynuladňa13.10.2009,t.j.3rokyodprávoplatnostirozhodnutia,nakoľkosanadanýprípadnevzťahuje
výnimka z objektívnej lehoty uvedená v § 230 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Navrhovateľ sa však domáhal obnovy konania i z dôvodu podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p., pri ktorom
sa plynutie lehôt na podanie návrhu posudzuje tiež v spojení s § 230 ods. 1,2 písm. e) O.s.p.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku Európskej únie, o všetkom, čo bolo v

úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka;
domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie
je nevyvrátiteľná.

Úradný vestník Európskej únie pozostáva z dvoch navzájom súvisiacich sérii L a C a vedľajšej série S.
Obsahuje legislatívu EÚ ako aj informácie a oznamy EÚ. Séria C okrem iného obsahuje informácie a

oznamy EÚ vrátane zhrnutí rozhodnutí Súdneho dvora a súdu prvého stupňa.

V úradnom vestníku Európskej únie sa uverejňujú aj zhrnutia rozhodnutí Súdneho dvora a Súdu
prvého stupňa, pričom platí, že dňom uverejnenia sa stali známymi každému, koho sa týkajú, nemožno
považovať návrh na obnovu konania za podaný včas, t.j. v lehote troch mesiacov od toho času, keď sa
navrhovateľ o dôvode obnovy konania dozvedel, keďže sa vo svojom návrhu odvoláva na Rozsudok

Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 - Oceáno Grupo Editorial SA z 27. júna 2000, Rozsudok
Európskeho súdneho dvora vo veci C-473/00 - Cofidis SA z 21. novembra 2001, rozhodnutie ESĽP voveci Beian v. Rumunsko zo dňa 6.12.2007 a uznesenie Súdneho dvora zo dňa 16.11.2010 vo veci C
76/10 Pohotovosť s.r.o. v. I. Korčekovská.

Nakoľko sa rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych

spoločenstiev, vynášajú v čase, ktorý presahuje objektívnu trojročnú lehotu, zákon umožňuje použiť
dôvod na obnovu konania spočívajúci v takomto rozhodnutí aj po tejto objektívnej lehote, avšak
subjektívna trojmesačná lehota počítaná od okamihu, keď sa navrhovateľ dozvedel alebo mohol o tomto
rozsudku dozvedieť musí byť dodržaná. Zákon nepripúšťa ani odpustenie takto zmeškanej lehoty. V
tomto prípade navrhovateľ podal návrh na obnovu konania po uplynutí subjektívnej lehoty, ktorá uplynula

3 mesiace po uverejnení rozhodnutí v Úradnom vestníku Európskej únie.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľa na obnovu konania v celom rozsahu zamietol
nakoľko bol podaný oneskorene a to z dôvodu uplynutia subjektívnej lehoty v zmysle § 230 ods. 2 písm.
e) a z dôvodu uplynutia objektívnej lehoty v zmysle § 230 ods. 2 písm. a).O.s.p.. Súd zároveň vzhľadom
na zamietnutie návrhu na povolenie obnovy konania nerozhodoval o povolení odkladu vykonateľnosti
pôvodného rozhodnutia v zmysle § 233 O.s.p..

Naviac aj v prípade, ak by nebol návrh podaný oneskorene súd by návrh zamietol z nasledovných
dôvodov.

Dôvodom obnovy konania uvedeným v ust. § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., je existencia skutočností,
rozhodnutí, alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať jednak podmienku, že skutočnosti,
rozhodnutia a dôkazy nemohol účastník pôvodného konania bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní,

pričom otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska a to napriek tomu, že
skutočnosti a dôkazy, objektívne v čase pôvodného konania existovali a účastník z procesného hľadiska
nezavinil, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť (spravidla pôjde o prípade, keď účastník o existencii
skutočností, alebo dôkazov nevedel) a podmienku, že tieto sú spôsobilé, pre účastníka pôvodného
konania, privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Dôvodom na obnovu konania z hľadiska ust. § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. je existencia právoplatného
rozsudku, ktorý je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora európskych spoločenstiev, resp. iného
orgánu Európskych spoločenstiev. Ide o vyjadrenie supranacionálneho charakteru, tzv. komunitárneho
(európskeho) práva a princípu priority nadradenosti komunitárneho práva, vnútroštátnemu.

Obnova konania nie je opravným prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť nápravu nesprávnosti súdneho

rozhodnutia, ktorá má pôvod v nesprávnom postupe súdu alebo je výsledkom nesprávneho posúdenia
veci (s výnimkou § 228 ods. 1 písm. c), e) O.s.p.). Na nápravu nesprávneho rozhodnutia v takýchto
prípadoch, slúži odvolanie (ako riadny opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu), v
tomto prípade odpor proti platobnému rozkazu, alebo dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok
proti právoplatnému rozhodnutiu). Obnova konania je prostriedkom na nápravu rozhodnutia, ktorého

nesprávnosťspočívavnedostatkochvskutkovomzistení,ktoréniesúspôsobenénesprávnoučinnosťou
súdu, ale okolnosťami, ktoré účastníkovi objektívne neumožňovali použiť skutočnosti, rozhodnutia a
dôkazy v pôvodnom konaní, alebo nemožnosťou vykonať dôkazy v pôvodnom konaní. Skutočnosti
uvedeného charakteru, navrhovateľ v návrhu na obnovu konania neuvádza. V pôvodnom konaní mal
navrhovateľ možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu, v rámci ktorého mal možnosť uviesť všetky

skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktorými spochybňuje nárok odporcu. O nedostatku procesného
zavinenia spočívajúceho v tom, že účastník konania nemohol skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy použiť
v pôvodnom konaní bez svojej viny, čo zakladá dôvod obnovy v zmysle § 228 ods. 1 písm. a)/ O.s.p.
nemožno hovoriť tam, kde odpor podaný nebol.

Pokiaľ ide o navrhovateľom v priebehu konania predložené rozsudky súdov Slovenskej republiky, tieto

nie sú pre predmetnú vec právne významné, keďže sudcovia Slovenskej republiky rozhodujú nezávislev súlade s čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky, sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

Navrhovateľ neuviedol ani jedno rozhodnutie Súdneho dvora európskych spoločenstiev, alebo iného

orgánu európskych spoločenstiev, ktoré by podľa neho malo byť v rozpore s právoplatným platobným
rozkazom, vydaným v pôvodnom konaní. Z uvedeného dôvodu tu nie je ani predpoklad pre povolenie
obnovy konania z hľadiska ust. § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p.. Rozhodnutia, na ktoré navrhovateľ
poukazoval, sa týkajú povinnosti členských štátov Európskej únie dosiahnuť, aby povinnosti uložené
Smernicou rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, boli plnené.

Navrhovateľ neoznačil rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, alebo iného orgánu

Európskych spoločenstiev, s ktorým by mal byť v rozpore právoplatný platobný rozkaz. V našom
právnom poriadku však ustanovenie § 172 ods. 9 O.s.p. ukladá súdu povinnosť ex offo skúmať, či
zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, a zároveň neumožňuje súdu vydať platobný rozkaz, ak po
preskúmanízmluvyvyvodízáver,žetátoobsahujeneprijateľnépodmienky.Vpredmetnejveciacontrario
je možné konštatovať, že ak súd vydal platobný rozkaz, tak posudzoval aj zmluvu, z ktorej bol uplatnený

nárok na zaplatenie peňažnej sumy z hľadiska, či obsahuje neprijateľné podmienky. Ak však neboli
splnené zákonné podmienky pre vydanie platobného a teda tento spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, skôr by z tohto hľadiska prichádzal do úvahy iný mimoriadny opravný prostriedok.

Navrhovateľ neosvedčil ani jednu zo skutočností, zakladajúcich dôvod obnovy konania z hľadiska ust. §
228 ods. 1 písm. a), e) O.s.p. a preto súd návrh na povolenie obnovy konania, ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko odporca mal vo veci plný
úspech. Odporcovi súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony po 51,45 €, nakoľko v
tejto výške si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia a to za prevzatie veci vrátane prvej porady zo
dňa 24.9.2009, písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 28.7.2011 a účasť na pojednávaní dňa 4.7.2013.
Súd priznal paušálnu náhradu za úkon v roku 2009 vo výške 6,95 €, v roku 2011 vo výške 7,41 € a

v roku 2013 vo výške 7,81 €, spolu 176,52 €. Za účasť na pojednávaní súd priznal náhradu za stratu
času za 4 polhodiny á 13,01 €, spolu 52,04 €. Celkovo súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 228,56 €, ktorú súd zvýšil o 20 % DPH 45,71 €, spolu 274,27 €. O trovách právneho zastúpenia
súd rozhodol v zmysle ustanovení § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Náhradu trov konania súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho

zástupcu odporcu.

Cestovné náhrady vo výške 34,61 € za paušálnu náhradu a spotrebované pohonné hmoty súd nepriznal,
nakoľko spolu s vyčíslenými trovami právneho zastúpenia neboli doložené žiadne doklady preukazujúce
vlastníctvo použitého motorového vozidla (vlastníkom motorového vozidla nie je právny zástupca
odporcu) a ani doklad o aktuálnej cene použitých pohonných hmôt a preto táto časť uplatnených trov

právneho zastúpenia je nepreskúmateľná (§ 7 ods. 4 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a
§ 15 ods. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaníuvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.