Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/50/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214648
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712214648.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava 1, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Okresného súdu Martin č.k. 15C/233/2012-24 zo dňa 18. decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podanie navrhovateľa zo dňa 17.9.2012, doručené dňa 27.9.2012,
odmietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ aj napriek poučeniu a výzve súdu nepredložil žiadne listinné
dôkazy preukazujúce predbežné prejednanie uplatňovaného nároku na náhradu škody s príslušným
orgánom, ktorým je podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ani o tom nepripojil žiadne dôkazy. V podaní zaslanom v reakcii na výzvu
súdu, navrhovateľ iba predložil kópiu sprievodného listu adresovaného Ministerstvu spravodlivosti
SR s konštatovaním, že jednotlivé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

pozostávajú zo šiestich strán a prílohou každej žiadosti je plnomocenstvo. Zo zoznamu žiadostí o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na ktorý navrhovateľ odkázal prvostupňový súd
nemal preukázané, že nárok navrhovateľ predbežne prejednal s Ministerstvom spravodlivosti SR, resp.
podal na ministerstve žiadosť o prerokovanie tohto nároku a či je tento nárok totožný s nárokom
uplatňovaným v danom konaní. S poukazom na uvedené mal okresný súd za to, že pri aplikácii § 43
ods. 2 O.s.p. ide o taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať, preto

podanie navrhovateľa odmietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby krajský
súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Prvostupňovému súdu vytýkal, že vec nesprávne právne posúdil, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, svojím postupom mu odňal možnosť na konanie pred
súdom a napokon to, že rozhodoval vylúčený sudca. Uviedol, že nesprávne právne posúdenie spočíva
v tom, že okresný súd svoju právomoc na konanie, čo je jednou z podmienok konania, nesprávne
zamenil s náležitosťami samotného podania. Ak by súdu nebolo doručené riadne podanie, neexistoval
by dôvod na skúmanie podmienok konania. Dôsledkom neodstránenia vád podania je jeho odmietnutie,
čo spôsobí stav akoby podanie na súde urobené nebolo. Skúmať podmienky konania je možné až počas

konania, t.j. po začatí konania na základe návrhu. Zákon za absenciu podmienky konania nestanovuje
sankciu v podobe odmietnutia, ako to posúdil a rozhodol prvostupňový súd, takéto rozšírenie náležitostípodania nie je prípustné, predstavuje jednak nesprávne právne posúdenie veci a zároveň spôsobuje
zásah do základného práva účastníka na prístup súdu, ako aj na spravodlivý súdny proces. V prípade
existencie prekážky konania súd konanie zastaví, pričom v prípade ak vec nepatrí do právomoci súdu

alebo iného orgánu, po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania vec postúpi tomuto orgánu, pričom
účinky spojené s podaním návrhu ostávajú zachované. V tejto súvislosti, ak by sa akceptovalo, že vec
patrila do právomoci iného orgánu, súd by odmietnutím podania odňal účastníkovi účinky spojené s
podaním návrhu, keďže tieto účinky sú spojené s rozhodnutím o zastavení konania a nie s rozhodnutím
o odmietnutí podania.

Ďalší dôvod, a síce to, že rozhodoval vylúčený sudca, odvolateľ odôvodnil tým, že uskutočnil vo veci
samejpodanieobsiahnutévtextežaloby,ktorýmupovedomilsúdoskutočnostiachnasvedčujúcichtomu,
že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie,
je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených súvislostiach dôvod
na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti

nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie krajského súdu
je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných
veciach (napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11NcC 46/2012). Taktiež je v rozpore
s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti
zachovávania práva na nestranný súd. Za daného stavu, keď podľa odvolateľa názor krajského súdu

vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR
a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí, nebolo a nie je prípustné, aby vydal
uznesenie o odmietnutí podania vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad. V uznesení o odmietnutí podania - návrhu na začatie konania odklad pripúšťalo a
nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej situácie.

Odvolateľ ďalej uviedol, že napadnuté uznesenie prvostupňového súdu je založené jednak na
nesprávnom právnom posúdení následkom nedostatku podmienky konania a zároveň je založené na
nesprávnom posúdení existencie nedostatku podmienky konania. K neexistencii neodstrániteľného
nedostatku podmienky konania navrhovateľ uviedol, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody podaným odporcovi, ktorý by navyše obsahoval vyznačený
dátum podania. Navrhovateľ podal originál návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody odporcovi osobne do podateľne, pričom odporca potvrdil prijatie individuálneho návrhu
spolu s prijatím iných individuálnych návrhov označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Originál
návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody založil odporca do svojho príslušného

spisu, a preto navrhovateľ v podanej žalobe navrhol súdu, aby ako dôkaz v konaní vykonal oboznámenie
sa s príslušným spisom odporcu.V danom štádiu konania neexistuje námietka zo strany odporcu, že
návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v danej individuálnej veci nebol podaný.
V prípade pochybnosti je namieste požadovať, aby súd získal vyjadrenie ohľadom doručenia návrhu
priamo od odporcu (§ 114 ods. 2 a 3 O.s.p.). Navrhovateľ riadne preukázal, že podal návrh na predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvu spravodlivosti SR.

Súd s poukazom na § 104 ods. 2 O.s.p. preto nie je oprávnený vo veci meritórne rozhodnúť a žalobu
zamietnuť,niejeoprávnenýanikonaniezastaviť,pretožetakýnedostatoknepredstavujeneodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, pričom odmietnutie podania tak, ako rozhodol prvostupňový súd, je

úplne vylúčené. Absencia podmienky konania právomoc súdu na konanie nemôže byť postavená len
v rovine dohadu súdu, resp. na nie celkom dôsledne zistených skutočnostiach a pravdepodobnosti
právomoci iného orgánu. Ku konštatovaniu, že súd nie je príslušný na konanie, je potrebné dospieť
s absolútnou istotou, pričom súd nepochybne musí vykonať všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie
bez ohľadu na to, či ich účastník navrhoval alebo nie. Navrhovateľ ako dôkaz v konaní navrhol

oboznámenie sa so spisom Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý je vedený o jeho žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Pri vykonaní tohto navrhnutého dôkazu by súd nepochybne
zistil, že podmienky konania sú naplnenie a je teda právomoc súdu konať.

Krajský súd, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. toto
uznesenie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.Rozhodnutie okresného súdu je založená na nesprávnom právnom posúdení veci, a to na nesprávnej
aplikácii ust. § 43 ods.2 O.s.p.

Navrhovateľ sa v súdenej veci domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala
vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená podmienka, preto musí byť

splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v občianskom súdnom konaní. Poškodený sa obracia na
súd až vtedy, ak predbežné prejednanie nároku neviedlo k uspokojeniu jeho nároku na náhradu škody.
V danom prípade ide o osobitnú, odstraniteľnú podmienku konania, nie však o vadu žaloby v zmysle
ust. 43 O.s.p.

Ak poškodený uplatní nárok na súde bez predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd

návrh zamietnuť, ani bez ďalšieho konania zastaviť, alebo odmietnuť, ale má poškodeného vyzvať na
odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty.

V podanej žalobe navrhovateľ uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona a
písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody,

odporca však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Na preukázanie uvedenej skutočnosti
navrhovateľ uviedol ako dôkaz spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku
na náhradu škody uplatňovanej v konaní. Tiež uviedol, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežnom
prerokovaní je založené v súdnom spise vedenom pred Okresným súdom Martin v konaní, kde ako
navrhovateľ vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a ako odporca Slovenská republika zastúpená

Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom predmetom je náhrada škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej
nesprávnym úradným postupom pri výkone exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa.

Pokiaľ navrhovateľ v podanej žalobe ako dôkaz toho, že požiadal odporcu o predbežné prerokovanie
jeho nároku na náhradu škody označil spis Ministerstva spravodlivosti SR, nemohol prvostupňový súd

jeho podanie odmietnuť, argumentujúc tým, že na výzvu súdu nepredložil označený dôkaz, o to viac,
že odporca doposiaľ takúto skutočnosť, t.j. neprerokovanie nároku navrhovateľa na náhradu škody,
nenamietal.

Za daného stavu bude vecou ďalšieho konania, aby okresný súd dôkaz označený navrhovateľom

vykonal, nebol však zákonný dôvod pre odmietnutie podania.

Čo sa týka ďalšieho vytýkaného nedostatku, a síce, že vo veci mal rozhodovať vylúčený sudca, odvolací
súd dodáva, že navrhovateľ výslovne vo svojich podaniach uviedol, že nepodáva námietku zaujatosti
voči zákonnému sudcovi podľa § 15a O.s.p. (č.l. 12 spisu). Zákonná sudkyňa sa výslovne vyjadrila, že

sa vo veci necíti zaujatá pre pomer k veci, k účastníkom, ani k ich zástupcom.

Zaoberajúc sa však odvolacou námietkou navrhovateľa, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, krajský
súd poukazuje na svoju doterajšiu rozhodovaciu činnosť vo veciach hromadných podaní navrhovateľa
s rovnakým predmetom konania, ktorá musí byť navrhovateľovi známa, a to že samotná skutočnosť,

že škodcom je súd, na ktorom vykonáva zákonný sudca funkciu sudcu, nezakladá pochybnosť o jeho
nezaujatosti a nie je dôvodom na jeho vylúčenie z rozhodovania súdenej veci.

V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi pojmom súd a sudcovia a z hľadiska zásad spravodlivého
procesu citlivo zvažovať ich vzťah. V posudzovaných súvislostiach nezodpovedá právnym pomerom

priliehavosť názoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov je pri
výkone rozhodovacej činnosti súdov riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá
nepodlieha subjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch
voči súdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané.

Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom zamestnaneckým alebo služobným.
Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého
vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je pri výkone funkcie sudcu nezávislý
a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia asvedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností
zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z.z.). Nezávislosť sudcu je nevyhnutné
vidieť aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci celého súdneho systému aj konkrétneho súdu, na

ktorom sudca pôsobí. Iba také chápanie nezávislosti je predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie
nikto ohroziť (uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 1Nc 86/2011 zo dňa 24. novembra 2011).

Sudca musí zachovávať profesionálny prístup k svojej práci zahrňujúci okrem iného aj profesionálny
nadhľad, čo pri zachovávaní sudcovskej etiky dáva záruku nestranného a zákonného rozhodovania.

Princíp nezávislého, nestranného a spravodlivého rozhodovania je základným princípom fungovania
súdnej moci a je zákonnou povinnosťou sudcu tento princíp dodržiavať. Neoddeliteľnou súčasťou
spôsobilosti sudcu vykonávať túto funkciu je zachovať vecný a profesionálny prístup k prejednávanej
veci, ovládať svoje konanie, ako aj svoje vnútorné pocity.

V tomto štádiu teda neboli preukázané zákonné dôvody a skutočnosti odôvodňujúce záver o zaujatosti

zákonnej sudkyne.

Zvyššieuvedenýchdôvodovmalodvolacísúdzato,žetunebolisplnenépodmienky preodmietnutie
podania, a preto preskúmavané rozhodnutie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou okresného súdu bude preveriť splnenie podmienky predbežného prerokovania nároku
vykonaním navrhnutého dôkazu, resp. vyžiadaním si stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR. Ak
podmienka predbežného prerokovania nebude splnená, je na mieste postup v zmysle ust.§ 104 ods.2

O.s.p.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.