Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/750/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107209622
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Šalkovská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6107209622.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa pre doručovanie
písomností: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Banskej Bystrici, ul. 9. mája č. 1, 974 86 Banská
Bystrica, proti povinnému: K. H., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. Y. XX, XXX XX G. G., Š. Q. N., na vymoženie
pohľadávky vo výške 365,13 Eur (11.000,- Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom

JUDr. Máriom Mičákom, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Kollárova 39, 974 01 Banská
Bystrica, pod spis. zn. EX 1875/07, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 66,14 Eur a to v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
365,13 Eur (11.000,- Sk) s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodnutia
o priestupku vydaného Okresným riaditeľstvom PZ, ODI Banská Bystrica, č.k. ORP-648/DI-K-2005 zo
dňa 26. 10. 2005.

Poverením č. 5601 * 022887 zo dňa 28. 05. 2007 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica,
Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica (predtým Národná 6, Banská Bystrica), ktorý ju vedie pod sp. zn.
EX 1875/07.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 24. 07. 2012, súdny exekútor postúpil súdu návrh

oprávneného na zastavenie exekúcie. Oprávnený vo svojom návrhu uviedol, že šetrením informačného
systému evidencie pokút bolo zistené, že povinný uhradil na účet oprávneného sumu 365,13 Eur a
sumu 4,98 Eur dňa 02. 11. 2005, t.j. ešte pred začatím exekučného konania. Vzhľadom k zisteným
skutočnostiam oprávnený v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku navrhol predmetnú
exekúciu zastaviť.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie.

Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia, súd na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil.Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 134,76 Eur /z toho odmena po
zaokrúhlení 80,- Eur (z toho 26,56 Eur za 4 h. á 6,64 Eur + 43,16 Eur za 13 úkonov á 3,32 Eur), náhrada
hotových výdavkov 32,30 Eur, 20 % DPH z celých trov, t.j. 22,46 Eur/.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,

náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľaosobitnéhozákona,zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1

Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného,
ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by
spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnení pri náležitej
opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, je v danom
prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd
uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v
akej si ich tento uplatnil.

Súd mal za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňom 03. 05. 2007, kedy bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie proti
povinnému.

Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej

len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej

činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku

1 písm. a) je 6,64 Eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú
špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008// paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100,- Sk).

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa

poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri
úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou

3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj
podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť,
žezaúkony,ktorésaodmeňujúpaušálnousumou3,32Eurzaúkon,užsúdnemuexekútorovineprináleží
aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že
úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové
spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. V danom prípade

sa jedná o úkony - prevzatie návrhu + založenie spisu ..... 15 min. a žiadosť o udelenie poverenia .....
15 min., ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky
ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Keďže za uvedený úkon bola súdnemu exekútorovi
priznaná odmena paušálnou sumou /podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky/, nebol dôvod priznať súdnemu
exekútorovi duplicitne odmenu za tieto úkony aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu /

podľa § 14 ods. 1 písm. a)/.

Pokiaľ ide o úkon vo vyúčtovaní označený ako vyúčtovanie trov exekúcie ..... 60 min., tento úkon nie je
možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon
súdnych a iných rozhodnutíjedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Vypočítavanie

trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu
cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú
činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech aj to len v prípade, pokiaľ si trovy
uplatňuje a súd rozhoduje o zastavení exekúcie, a teda aj o trovách vzniknutých súdnemu exekútorovi.
Inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na

začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Pokiaľ teda súdny exekútor má
postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré
znáša účastník konania. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu ani za úkon - postúpenie
spisu súdu ..... 15 min., nakoľko sa jedná len o administratívny úkon a ten je už zahrnutý v odmene
súdneho exekútora za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon
exekučnej činnosti "podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu", má súd za to, že súdny
exekútor má podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť
vykonávanú počas exekúcie, t.j. do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas spolu

105 min., ktoré si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle ust. § 14 ods. 1
písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré
nesúvisia s účelným vykonávaním exekúcie, a to za budúce úkony - žiadosť o vyznačenie právoplatnosti
uzneseniaozastaveníexekúcie.....15min.,výzvanaúhradutrov+faktúra.....15min.,zrušenieblokácie
motorového vozidla ..... 15 min., oznámenie o ukončení exekúcie ..... 15 min., vrátenie poverenia .....

15 min., archivácia spisu ..... 15 min a štátny archív - žiadosť o súhlas so skartovaním ..... 15 min.
Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada je už
zahrnutá v jeho odmene.

Celkový počet začatých hodín sa po spočítaní minút znížil z pôvodných 225 min., na 15 min, t.j 1 hodina,

viď právny názor vyslovený Krajský súdom v Banskej Bystrici v uznesení č.k. 14 CoE 50/2008 - pri
zostávajúcich položkách je potrebné zrátať dokopy počet minút účelne vynaložených na exekúciu, to
prerátať na hodiny, vynásobiť sumou 6,64 Eur + 6,64 Eur za poslednú aj začatú hodinu, pri výpočte
odmeny sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov.

Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd uvádza, že ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje
jednotlivé úkony podľa písm. a) až f) odmenou vo výške 3,32 Eur, ale pri úkonoch podľa písm. g)
až j) priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy
povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupinypatria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií,
t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia
o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydané v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony

honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním
adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie
exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a
rozhodnutiasúduvydanéhovexekučnomkonanípodľapísm.b)ažf)patríodmenalenjednoupaušálnou
sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Súdny exekútor si vyúčtoval

paušálnu sumu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - dvakrát (oprávnený a povinný) a za
doručenie exekučného príkazu - trikrát (Dopravný inšpektorát, oprávnený, povinný). Súd má za to,
že v tomto prípade sa jedná o doručovanie totožného úkonu viacerým subjektom, a preto súdnemu
exekútorovi patrí za tieto úkony odmena paušálnou sumou 3,32 Eur len jedenkrát za každý z nich,
bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa listina doručila. Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu
exekútorovi za každý z uvedených úkonov paušálnu odmenu len jedenkrát.

Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu 3,32 Eur, ktorú si exekútor vyúčtoval v zmysle
§ 15 ods. 1 písm. j) vyhlášky ako úkon - zisťovanie obchodného podielu povinného (ŽR, OR - i-
net). Súdny exekútor tento úkon vykonával vyhľadávaním v databázach prístupných na internete
(www.orsr.sk, www.zrsr.sk) a nie prostredníctvom vyhotovenia žiadostí o súčinnosť a ich doručenia

príslušným orgánom. Súd má za to, že v takomto prípade sa nejedná o úkony v zmysle § 15 ods. 1
písm. j) vyhlášky, nakoľko ide o jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové
spracovanie.

Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie. Nepriznal súdnemu exekútorovi hotové

výdavky vyúčtované sumou 13,30 Eur - predstavujúce náklady na tlač, kopírovanie, obálky, obaly,
kancelársky materiál a archiváciu spisu. Exekútor v tomto smere jednak nepreukázal ich jednoznačnú
existenciu,príp.nespochybniteľnúvýšku,pričomsúdzároveňpoukazujenato,ževpraxijenemysliteľné,
aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto, z pohľadu
celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj

tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové
náklady vzniknú, súd má za to, že sú zahrnuté v jeho odmene, nakoľko v súlade s ust. § 25 vyhlášky
náhrada nákladov administratívnych prác, ktoré súdny exekútor vykonáva v súvislosti s exekučnou
činnosťou, je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súdny exekútor nepostupoval správne, keď si
ako hotové výdavky vyúčtoval aj budúce náklady vo výške 10,40 Eur - poštovné za: žiadosť o vyznačenie

právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie (1,30 Eur),zrušenie blokácie (1,30 Eur), oznámenie o
ukončení exekúcie (3 x 1,30 Eur), vrátenie poverenia (1,30 Eur), výzva na úhradu trov exekúcie + faktúra
(1,30 Eur) a žiadosť o súhlas so skartovaním (1,30 Eur). Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy,
ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Pri výpočte trov exekúcie si súdny exekútor uplatnil odmenu vo výške 80,- Eur, ktorú podľa § 26 vyhlášky
zaokrúhlil na najbližších 50 eurocentov nahor.

Podľa § 26 vyhlášky základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor
a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.

Súd konštatuje, že v prípade výpočtu trov pri zastavení exekúcie nie je možné odmenu súdneho
exekútora uvedeným spôsobom zaokrúhľovať. Zaokrúhľovanie podľa vyššie citovaného ustanovenia
sa týka situácie, kedy súdny exekútor vymohol pohľadávku oprávneného (resp. aspoň jej časť), ktorá
je následne "základom" pre určenie odmeny súdneho exekútora. Ustanovenie § 26 vyhlášky sa však

neaplikuje vo vzťahu k určeniu odmeny súdneho exekútora podľa § 14 vyhlášky, pretože odmena podľa
tohto ustanovenia sa neurčuje zo základu vymoženej sumy, ale podľa úkonov. /viď. uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17 CoE 168/2012-81 zo dňa 25. 07. 2012/

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy

vo výške 66,14 Eur /z toho odmena 46,48 Eur (6,64 Eur za 1 h. + 39,84 Eur za 12 úkonov á 3,32 Eur),
náhrada hotových výdavkov 8,60 Eur, 20 % DPH z celých trov, t.j. 11,06 Eur/.Pokiaľ ide o zmenu označenia v subjekte oprávneného súd poukazuje na to, že na základe rozhodnutia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. 12. 2012 o zrušení
rozpočtových organizácií boli ku dňu 31. 12. 2012 zrušené rozpočtové organizácie Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky zriadené zriaďovacími listinami, vrátane krajských riaditeľstiev policajného zboru.
Od 01. 01. 2013 krajské riaditeľstvá Policajného zboru nemajú právnu subjektivitu a nie sú ani správcami
majetku štátu v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení predpisov. Ich práva
a povinnosti prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 21 ods.
13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov). V prípade exekučných konaní týkajúcich sa pohľadávok z pokút
uložených Policajným zborom sa však všetky písomnosti doručujú na príslušné krajské riaditeľstvá
Policajného zboru (prípadne prezídium Policajného zboru), ktoré vykonávajú všetky úkony v konaní.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého
peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch,

v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných
aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo
iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných
záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch,
v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek

forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte
a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro;
to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek
alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré
upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.

Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia
až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na
právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania
už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho

právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie

sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.