Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. január 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/484/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011899782
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011899782.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s r.o., so sídlom 811
09 Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Martinom
Máčajom, so sídlom Advokátska kancelária XXX XX Z., B. XX, proti povinnému : F. N., narodená
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. č. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so
sídlom Exekútorský úrad 960 01 Zvolen, Borovianska 17 pod sp. zn. EX 3657/2004 pre vymoženie

pohľadávky v sume 131,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného zo dňa 25.03.2011 proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania 11Er/2499/2004-17 zo dňa 31.08.2010, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Predmetným uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú pod sp. zn. EX 3657/2004 vyhlásil za
neprípustnú a následne ju zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku). Súd konštatoval, že notárska
zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnený domáha nároku voči povinnému, nie je spôsobilým
exekučným titulom, keďže odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniu § 22 ods. 2 a § 574 ods. 2
Občianskeho zákonníka. V zmluve o úvere dlžník splnomocnil konkrétneho advokáta na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, kde za povinného konal a zápisnicu podpísal splnomocnený
advokátsky koncipient, konajúci na základe substitučnej plnej moci za W.. G. N.. Exekučný súd vo

svojom rozhodnutí vyslovil, že takéto splnomocnenie je absolútne neplatné, pretože plnomocenstvo
bolo koncipované široko a všeobecne a pri uzatváraní zmluvy o úvere nemal povinný možnosť
slobodnej voľby zástupcu, nakoľko zmluva o úvere ako predtlač obsahovala meno splnomocnenca, čím
je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude presadzovať a
brániť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri výbere svojho splnomocnenca. Exekučný súd okrem
konštatovaného rozporu záujmov „zástupcu" a zastúpeného tiež poukázal na to, že dlžník uznal svoj dlh

v čase uzavretia zmluvy o úvere, kedy ešte neexistoval dlh a nebola známa jeho výška a povinný tak
nemohol už v tom čase realizovať svoje práva dlh uznať a taktiež nemohol ani splnomocniť advokáta
na výkon takéhoto práva v jeho mene. Súd potom v napadnutom uznesení konštatoval, že pokiaľ je
udelené plnomocenstvo dlžníka absolútne neplatné, je aj notárska zápisnica, obsahujúca vyhlásenie
o uznaní záväzku a súhlase s jej vykonateľnosťou a s exekúciou, ktoré za povinného urobil substitút,
takisto neplatná. Súd následne, vzhľadom na takýto právny záver, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a

zastavil ju, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal
ho zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal predovšetkým,
že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Súladnosť exekučného titulu - notárskej
zápisnice so zákonom bola predmetom skúmania exekučným súdom pri vydávaní poverenia na

vykonanie exekúcie, a súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený namieta takisto tvrdenia exekučného súdu o„vadnosti" udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, pretože sa domnieva, že v danom
prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie a povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy
o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo odvolať, avšak tak neurobil. Udelením plnomocenstva sa

povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku
za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Nestotožňuje sa ani s
názorom súdu, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška. V
zmysle platných právnych predpisov nevyplýva dlžníkovi povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku
uznania presným číselným vyjadrením. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku

notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov
medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Pri konštatovaní, že išlo o
neplatné plnomocenstvo, súd podľa mienky oprávneného posudzoval samotný hmotnoprávny vzťah a
konal tak nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods.1 O.s.p. a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu
podľa ustanovenia § 219 ods. l a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p., nakoľko odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia prvostupňového

súdu aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých
prvostupňový súd rozhodol.

Podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti úvahy exekučného súdu relevantnou skutočnosťou

je, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne.
Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo
možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok,
ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle
určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného" dlhu v čase

uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno
ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu)
reálne v budúcnosti nastanú. Zástupca povinného navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený
zjavne bez splnomocnenia povinným, navyše dlžníka tým zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej
nemohol mať dlžník vedomosť. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve

o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho exekučný súd
považoval za neplatné. Exekučný súd poukázal aj na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného"
zástupcu s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s čím sa odvolací súd
takisto v plnom rozsahu stotožňuje. Je potrebné v tejto súvislosti spomenúť i zásadnú skutočnosť,
že povinného zmluvná voľnosť pri „zvolení" si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená

natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej
priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri
zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Už len všetky tieto skutočnosti, konštatované jednak v odvolaním
napadnutom uznesení, ako aj konštatované odvolacím súdom, každá sama osebe by mala za následok
vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Pokiaľ teda plnomocenstvo udelené platne

nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených „splnomocneným zástupcom" v mene
splnomocniteľa nadobudnúť právne účinky pre osobu v mene ktorej „konal". Ak teda z neplatne
udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného,
ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému
voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Ani námietka oprávneného, podľa ktorej už súd posudzoval súladnosť exekučného titulu - notárskej
zápisnice so zákonom, pričom táto otázka bola predmetom skúmania exekučným súdom pri vydávaní
poverenia na vykonanie exekúcie, neobstojí. Povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcieprihliadať na to, či existujú formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Nevyhnutným
predpokladom na vedenie exekúcie voči povinnému je existencia spôsobilého exekučného titulu (§
41 Exekučného poriadku). Exekučný súd v rozsahu jemu danej prieskumnej činnosti (či je exekučný

titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne
vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní) je oprávnený skúmať exekučný titul počas
celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez
návrhu). Pokiaľ však exekučný súd zistí formálne či materiálne nedostatky vykonateľnosti exekučného
titulu (zistený nedostatok týkajúci sa plnej moci), majúci za následok absolútnu neplatnosť a tým

nevykonateľnosť exekučného titulu, je táto skutočnosť postačujúca pre jednoznačný záver súdu, že
predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom, z ktorého záveru
potom súdu vyplýva povinnosť vysloviť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku
neprípustnosť exekúcie, pretože je tu iný dôvod brániaci vedeniu exekúcie a majúci za následok jej
zastavenie. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora
(ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010.

Odvolací súd uznesenie exekučného podľa ustanovenia § 219 ods. l a 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.