Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2011

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/254/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110206005
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Michalcová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6110206005.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Consumer Finance
Holding, a.s., Hlavné námestie č. 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava proti povinnému R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. D. E. XXXX/XX,
XXX XX Banská Bystrica vedenej pod sp. zn. EX 4508/10u súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava na vymoženie pohľadávky oprávneného

vo výške 965,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v
Banskej Bystrici č. k. 4Er/439/2010-19 zo dňa 3. januára 2011 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 4Er/439/2010-19 zo dňa 3. januára 2011 p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý predložil dňa 22.03.2010 na
Okresný súd v Banskej Bystrici žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným
titulom, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. CP 40424/09, vydaný dňa 18.08.2009 rozhodcom
JUDr. Radkou Dobríkovou rozhodcom rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej
komore, s.r.o.. Rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť

žalobcovi (oprávnenému) sumu 1.705,34 Eur s príslušenstvom, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku. Z predložených listinných dôkazov zistil, že dňa 29.06.2006 bola medzi
právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 31 320 155 a
povinným uzavretá zmluva o pôžičke č. 6111782793, na základe ktorej právny predchodca oprávneného
poskytol povinnému finančné prostriedky, úver na nákup predmetu financovania, procesor Acer a LCD
zn. Philips vo výške 1.553,21 Eur (46.792,- Sk) a povinný sa zaviazal finančné prostriedky splatiť. V

bode 15.23 Podmienok k zmluve o pôžičke 311-C si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku,
ktorou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia
alebo platobného rozkazu na všeobecnom súde.

Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2, § 45 ods. 1 písm. b) a c) a §
40 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve
rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno

vyhovieť. Súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, na
podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok podľa jej obsahu za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu
predmetný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení, upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, teda §52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej
prvostupňový súd poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorého konštatovania a
právne závery si osvojil a na smernicu Rady ES 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách z 5. apríla 1993, ktorá bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z. a
nazákladezásadynepriamehoúčinkujezáväznáajpreSlovenskúrepubliku,pretojutrebapoužívaťako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské
právne vzťahy.

Pri skúmaní rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej

zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej
zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie pred štátnym súdom v prípade, ak by vystupoval
na strane žalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné podľa názoru súdu prvého stupňa považovať za
neprijateľnú podmienku dohodnutú v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej dokonca uviedol mená

rozhodcov, ktorí by spory výlučne rozhodovali, pričom spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a
teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom
zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ

musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej)
právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Rozhodcovskú
doložku teda prvostupňový súd vyhodnotil ako neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa tým, že nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému

konaniu. Poukázal ďalej na novelu Občianskeho zákonníka vykonanú zákonom č. 568/2007 Z.z.,
účinným od 1. januára 2008, ktorá do § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zaviedla písmeno r) v
znení, že za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Nakoľko sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom a výkon

práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené podmienky na
zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.
2 vety druhej Exekučného poriadku zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, v ktorom žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že

právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu
Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný
a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie.
Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou
priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný

len ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený konať ako súd vyššej inštancie.
Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok pôsobil,
by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd
tretej inštancie. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I.
ÚS 5/2002.

Pokiaľ ide o dôvody zastavenia exekučného konania podľa ust. § 45 ods. 1 psím. c) zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní exekučný súd nie je podľa oprávneného príslušný na meritórny
hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto má skúmať len vlastnosti uloženej povinnosti a nie
rozhodnutie samotné. Dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia
by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym

poriadkom.Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08, v ktorom sa v bode 37 uvádza, že ak sa má
zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa
nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných

prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa
bodu 47 nemožno, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred
rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť
rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej
ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného

konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej
fázy iných rozhodnutí (pri ktorých by zmeškal podať porovnateľný opravný prostriedok). Rovnaký
argument musí de facto preto platiť, ak by sa posudzovala garancia práv garantovaných spotrebiteľovi
v rámci exekučného konania na základe právoplatného rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že z európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno
vyvodzovať záver, podľa ktorého by mal exekučný súd povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť

tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo
neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti.

Zároveň dal do pozornosti, že pokiaľ bola zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom) uzavretá predo
dňom 01.01.2008, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pre 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať

podľa ust. § 52 až 54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov Obchodným zákonníkom, a ak je účastníkom spotrebiteľ je potrebné
aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (lex specialis), na práva a povinnosti, ktoré nie
sú v tomto zákone Obchodný zákonník a podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka Občiansky zákonník.
Poukázal aj na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva,

že ak niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v
rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenia za neprijateľné, čo však nemá
za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.

Namietaným postupom a rozhodnutím súd dochádza podľa oprávneného k neoprávnenému zásahu do
jeho základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím mu je znemožnené

efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom
uznaného exekučného titulu, a zároveň takýmto postupom môže založiť zodpovednosť štátu za škodu.

Rozhodnutieokresnéhosúdubolovydanévyššímsúdnymúradníkom,ktorémusudcanemienilvyhovieť,
preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Z predloženého súdneho spisu súd zistil, že dňa 16.03.2010 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého spísaný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor
požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo prvostupňový súd zamietol
z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

V predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore. s.r.o., sp. zn. CP 40424/09 zo dňa 18.08.2009,
ktorým rozhodcovský súd uložil povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.705,34 Eur
s príslušenstvom. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o pôžičke č.
6111782793 uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 22.11.2006, na základe ktorej oprávnený

poskytol povinnému sumu 46.792,- Sk a povinný sa mu poskytnutú sumu zaviazal uhrádzať v splátkach.Podľa bodu 15.23 podmienok k zmluve o pôžičke 311-C, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo zmluvy alebo zo
zmluvy o zabezpeení alebo v súvislosti s ňou, vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie,

platnosti a ukončenia rozhodne Stály rozhodcovský súd pri Asociácii bánk Slovenskej republiky
alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. alebo Rozhodcovský súd pri
Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o.. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek
zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia alebo platobného rozkazu na všeobecnom
súde. Podpisom zmluvy klient-povinný vyjadril spoločnosti súhlas na výber jedného z uvedených

rozhodcovských súdov.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava aj exekučný titul ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 Zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky teda pre

exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634//1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 1 vyššie cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.Podľa bodu 1 písm. q/ Prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, v ktorom je zoznam podmienok, považovaných podľa čl. 3 bod 3 cit.
smernice za nekalé patria aj podmienky, zmyslom alebo účinkom ktorých je neposkytnúť spotrebiteľovi

právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami, výhradne
arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena,
ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Citovaná
smernica Rady bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa

novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z čl.
6 cit. smernice je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo
k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, odvolací súd súhlasí so záverom súdu
prvého stupňa v tom, že zmluva o pôžičke č. 6111782793 uzavretá dňa 22.11.2006 medzi oprávneným
ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou v zmysle

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, a teda treba
ju považovať za spotrebiteľskú zmluvu, a to aj s poukazom na ust. § 23a zákona na ochranu
spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy. Správny je preto aj postup súdu prvého stupňa, ktorý
daný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, prihliadnuc aj k úprave Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú
Podmienkach k zmluve o pôžičke je potrebné považovať za neprimeranú, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných
úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu
bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, vyplýva
zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, pričom je uvedená
ako súčasť podmienok k zmluve, takže spotrebiteľ nemal možnosť jej znenie ovplyvniť, mohol len zmluvu

prijať alebo ju odmietnuť vrátane podmienok k zmluve, ako to uviedol aj súd prvého stupňa. Takto
koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou Smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej
rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods.

4 Občianskeho zákonníka neplatná.

Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
nielen s ust. smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
v zmluvách ale aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel

k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku.

Z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne
správne podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.