Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2011

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/187/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510215956
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2510215956.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Ing. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX,
Z., zastúpeného advokátom: Iveta Orlíková, Kapitulská 6, Trnava, proti odporkyni: Ing. Y. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom U. XX, Z., t.č. Q. V. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Mária Jezerská, Hlavná
42, Trnava, o rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému
dieťaťu: X. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny v Trnave, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany
zo dňa 7. júna 2001 č.k. 8C/236/2010-76, v časti výživného a úpravy styku, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, t.j. v časti, ktorou súd rozhodol o
výživnom a upravil styk navrhovateľa s maloletou, r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 22.2.2008 rozviedol

a schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej maloletá X. na čas po rozvode sa zveruje do osobnej
starostlivosti odporkyne, pričom obaja rodičia budú zastupovať maloletú a spravovať jej majetok.
Navrhovateľovi určil povinnosť platenia výživného na maloletú X. v sume 350,- Eur mesačne, k rukám
odporkyne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň
upravil styk tak, že navrhovateľ je oprávnený stretávať sa s maloletou X. za prítomnosti matky v
rodičovskom dome jej rodičov v obci Q. V. XX a to každý utorok v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod. a

každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., pričom odporkyňa je povinná maloletú
na stretnutie s navrhovateľom riadne pripraviť a navrhovateľ je povinný dodržiavať presný začiatok i
koniec stretnutí. V prípade, že sa stretnutie nebude môcť uskutočniť tak ako je uvedené, sú rodičia
povinní sa navzájom o tejto skutočnosti informovať najneskoršie 24 hodín pred uskutočnením stretnutia
a dohodnúť si v takomto istom rozsahu náhradné stretnutie. O trovách konania súd rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil s použitím ustanovení Zákona o rodine a to § 23 ods. 1,
2, 3, § 24 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, § 24 ods. 3, § 25 ods. 2, § 62 ods. 2 a § 75 ods.1 a v napadnutých
častiach vecne tým, že ohľadom maloletej X. schválil rodičovskú dohodu, nakoľko táto sa vo svojej
podstate zhoduje s rozhodnutím Okresného súdu Trnava o zverení maloletej, nakoľko rodičia sa
dohodli na zverení maloletej do osobnej starostlivosti odporkyne, čo zodpovedá aj záujmom dieťaťa.

Súd schválil rodičovskú dohodu aj v časti, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej
majetok, nakoľko táto dohoda lepšie zabezpečuje záujmy maloletej a odráža rovnaké rodičovské práva
a povinnosti pre oboch rodičov v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím Okresného súdu Trnava
sp. zn. 20P/267/2010, ktorým bolo rozhodnuté, že maloletú bude zastupovať a spravovať jej majetok
iba odporkyňa. Z vykonaného dokazovania ohľadom zmeny pomerov pri úprave výšky výživného od
marca 2011 do rozhodnutia dospel k záveru, že neprišlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov, ktorá

by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia v časti úpravy výšky výživného, keď rodičia
naďalej žijú oddelene, navrhovateľ býva sám v rodinnom dome, kde hradí platby za domácnosť aodporkyňa býva s maloletou u svojich rodičov, ktorým tiež prispieva na domácnosť. Súd mal preukázané,
že príjmy navrhovateľa predstavujú 1.890,- Eur mesačne a odporkyňa má príjem 791,- Eur mesačne.
V ďalšom potom posúdil zmenu pomerov vo vzťahu k úprave styku, pričom zvážil situáciu komplexne

s ohľadom i na to, že za celé posudzované obdobie, kedy maloletá už vníma okolité prostredie, je v
osobnej starostlivosti odporkyne, navrhovateľ sa s ňou stretáva vždy len v jej prítomnosti, zohľadnil
zdravotné problémy maloletej (respiračné problémy, bronchitída, zistený ekzém a alergia na kravské
mlieko), pre ktoré si vyžaduje osobitný dohľad a určité obmedzenia v stravovaní. Prihliadol na chovanie
navrhovateľavstresovýchsituáciách,čovytvárapotencionálnenebezpečenstvo,žebysatakátoreakcia

mohla objaviť i keď bude sám s maloletou, pričom táto nie je na jeho prítomnosť bez prítomnosti matky
vôbec zvyknutá. Z týchto všetkých dôvodov súd ustálil, že je žiaduce, aby pri stretnutiach navrhovateľa
s maloletou bola prítomná aj odporkyňa. Nakoľko od posledného rozhodnutia Okresného súdu Trnava
rozsudkom 20P/267/2010-98 zo dňa 2.3.2011 neprišlo k zmene pomerov ani vo vzťahu k úprave styku
navrhovateľa s maloletou, ktorá by zmenu tohto rozhodnutia odôvodnila, o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva rozhodol zhodne ako bolo rozhodnuté v

citovanom rozsudku s tým, že až v prípade podstatnej zmeny pomerov na strane niektorého z rodičov
či maloletej možno zmenil posledné rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. O
trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 144 veta prvá O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku výlučne v časti úpravy styku a výživného podal odvolanie navrhovateľ, s
odôvodnením tým, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy a dospel k nesprávnemu názoru,
ktorý ho viedol i k vydaniu uvedeného rozhodnutia. Súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že bol viazaný
rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/267/2010-98 zo dňa 2.3.2011 a to z dôvodu, že nedošlo
k podstatným zmenám pomerov. Rozhodnutie v predmetnom konaní vydal súd prvého stupňa len pred

tromi mesiacmi, pričom nemohlo podľa jeho názoru dôjsť k takým zmenám, aby uzavretú rodičovskú
dohodu zmenil. Toto považuje za nesprávne. Konajúci súd v rámci dokazovania nezohľadnil vyjadrenie
odborníka psychológa PhDr. H. R., ktorá vo svojej správe zo dňa 12.5.2011 navrhovala v nasledujúcom
období kontakt otca maloletej možno aj celý deň, aj prípadne bez prítomnosti matky, súd nezohľadnil,
že otec nebol prítomný na stretnutiach s psychologičkou pred vydaním rozsudku, že so psychológom

sa stretol až po ukončení konania. Súd sa nezaoberal tým, že posudok bol vypracovaný 3.2.2001 len
na základe vyjadrení matky maloletej, čiže len na základe jej jednostrannej výpovede o vzťahu otca a
maloletej, bez prítomnosti otca, čiže bol neobjektívny a nemohol byť podkladom k vydaniu rozhodnutia
súdu o úprave rodičovských práv do rozvodu manželstva. Jeho stretnutia by s maloletou mali prebiehať
v prostredí, kde ani jeden nebude pod stresom, kde bude voľný pohyb, možnosť poprechádzať sa v

prírode, v meste, v dedine, bez ohraničenia priestoru, čo súd prvého stupňa neakceptoval. Miesto jeho
stretávania v dome rodičov matky je nevyhovujúce, v ich dome nie je vítaný, nemajú k nemu žiadne
pochopenie, zastávajú sa iba svojej dcéry. Ani ich prítomnosť neprispieva ku pokojnému priebehu jeho
návštev. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť tak, aby si mohol vyzdvihnúť
maloletú v mieste bydliska matky s právom matky byť prítomná týchto stretnutí.

Odvolateľ rovnako poukázal i na to, že súd nesprávne pristupoval k určeniu času jeho návštev, keď
neakceptoval jeho pracovný čas a výkon jeho zamestnania mimo bydliska. Žiadal preto posunutie času
stretnutia s maloletou v utorok o pol hodiny, čo konajúci súd nezohľadnil, pričom takáto úprava nemôže
byť prekážkou ani problémom, pretože súd musí akceptovať právo rodiča stretnúť sa so svojím dieťaťom

a nie čas určovať ako on chce. Potvrdil, že má záujem stretávať sa s maloletou čo najčastejšie a čo
najširšie. Navrhol teda zmeniť určenie času styku otca s maloletou každý utorok v týždni v čase od 16.30
hod. do 17.30 hod. Obdobne poukázal na to, že matka maloletej X. ho vylučuje z každodenných starostí
o dieťa, odmieta jeho pomoc, nekomunikuje s ním, nevychádza mu v ústrety v prípade, že má prekážku a
chcestykposunúť,pričomonatorobíbežneaonjejvústretyvychádza.Poodchodematkyzdomácnosti

zrušila jeho splnomocnenie na výber ich dcéry zo súkromného zariadenia, ktoré navštevovala. Snahu
matky brániť mu v kontakte s maloletou mal súd preukázanú z listinných dôkazov. Konajúci súd mal
umožniť jemu ako rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, čo najširší styk a v
prostredí, ktoré nebude stresovať dieťa, ani rodičov.

V časti výživného odvolateľ namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď rozhodol podľa
stavu veci v čase rozhodovania v predchádzajúcom konaní a prebral toto rozhodnutie po rozvode
manželstva, pričom nezohľadnil, že náklady maloletej sa znížili o výdavky na súkromné zariadenie
Smile vo výške 402,- Eur. Matka maloletej potvrdila, že tento výdavok už nemá a platí len udržiavacípoplatok vo výške 106,75 Eur, čo je o 300,- Eur menej. Túto skutočnosť konajúci súd nepremietol do
výšky určeného výživného aj napriek jeho námietke. Navrhol preto, aby odvolací súd v časti výživného
zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a určil mu výživné na čas po rozvode vo výške 250,-

Eur mesačne, ktorú sumu považuje za dostačujúcu na dieťa vo veku dvoch rokov vzhľadom na jeho
preukázané náklady.

K podanému odvolaniu otca podal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník a poukázal na to, že súd
vychádzal pri rozhodovaní z úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas do rozvodu,

na ktorej úprave sa rodičia dohodli. Po rozhodnutí v konaní vo veci úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k dieťaťu na čas do rozvodu, ktoré prebiehalo na OS Trnava pod č.k. 20P/267/2010, ale
došlo k zmene pomerov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 21.3.2011, avšak už 25.3.2011 zaevidovali
problémy v stretávaní sa otca s dieťaťom. Otec maloletej opakovane oznámil ich oddeleniu, že
stretávanie s dcérou v dome starých rodičov je problémové. Členovia rodiny odpútavajú pozornosť
dieťaťa, v čase stretnutia prichádza k jeho napádaniu zo strany členov domácnosti, čoho svedkom je

i maloletá X.. Matka dieťaťa tieto tvrdenia otca pri pohovore vyvrátila, naopak tvrdí, že on vyvoláva
konflikty. Otec dieťaťa tiež žiada zmeniť čas stretávania s maloletou v utorok vzhľadom na jeho pracovný
čas a miesto výkonu práce. Otec napadol rozsudok i v časti výživného, ktoré odôvodňuje znížením
nákladov na súkromné zariadenie, ktoré maloletá navštevovala, pričom príjem otca sa od úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu nezmenil. Zo strany Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny v Trnave je snaha o zlepšenie komunikácie medzi rodičmi dieťaťa, avšak zatiaľ neúspešne.
Rodičia mali dohodnuté stretnutie na referáte poradensko-psychologických služieb, ktoré sa nepodarilo
zrealizovať, nakoľko matka dieťaťa sa ospravedlnila. Kolízny opatrovník má však za to, že stretávanie
otca s dieťaťom by malo prebiehať na neutrálnej pôde, čím by sa zamedzilo vzniku konfliktných situácií,
ktoré majú negatívny dopad na dieťa. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa v časti určenia výživného potvrdil a v časti úpravy styku zmenil tak, že otec je oprávnený sa
stretávať s maloletou X. za prítomnosti matky každý utorok v čase od 16.30 hod. do 17.30 hod. a každú
párnu sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.

K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie i matka maloletej. Poukázala na problémy medzi nimi a tiež

potvrdila, že súdom upravený styk navrhovateľa s maloletou bol upravený tak, že vyhovoval v danom
reálnom stave veci. Z tohto dôvodu nepodala ani odvolanie. Zmena pomerov však nastala po vynesení
rozsudku, resp. po uplynutí lehoty na podanie odvolania, pretože navrhovateľ jej 2.7.2011 počas styku
s maloletou zlomil ruku a preto je ešte aj v súčasnosti práceneschopná. Očitým svedkom tohto útoku
voči nej bola aj maloletá, ktorá je odvtedy plačlivá a po psychickej stránke je jej chovanie iné. Navrhla

preto, aby odvolací súd styk navrhovateľa s maloletou zakázal, resp. aby v tejto časti bol rozsudok súdu
prvého stupňa zrušený a vrátený súdu prvého stupňa na nové konanie. Zároveň poukázala na to, že z
dôvodu urýchleného riešenia a úpravy ich pomerov podala návrh na vydanie predbežného opatrenia,
ktorým navrhla styk otca s maloletou dočasne zakázať.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti úpravy výživného a styku bez

ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení v § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutých častiach zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Rozsudok v časti rozvodu manželstva, zverenia maloletej do osobnej starostlivosti odporkyne,
zastupovania maloletej a spravovania jej majetku, odvolaním napadnutý nebol, preto v týchto častiach
nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov

manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a určí,komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho
výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (ods. 1). Rozhodnutie o úprave rodičovských

právapovinnostímožnonahradiť dohodourodičov.Dohodamusíbyťschválenásúdom,inakjeneplatná
(ods.2). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody
rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby
a stabilitu budúceho výchovného prostredia (ods. 3).

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane.

V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to
potrebnévzáujmemaloletéhodieťaťa,súdobmedzístykmaloletéhodieťaťasrodičom,alebohozakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým

dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa
aj s blízkymi osobami.

V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu

majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje
svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných
ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia
nedohodnú, upraví styk súd.

Je teda zrejmé, že aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom
rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb.
Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných
ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia
nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti

tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v
starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov: ako
ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom
dieťaťa a rodiča a podobne.Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 163 ods. 2 O. s .p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

Rozvod manželstva rodičov maloletých detí je skutočnosťou, s ktorou Zákon o rodine spája v každom
prípade uskutočnenie úpravy výkonu práv a povinností k ich maloletým deťom na čas po rozvode (§113
ods.1O.s.p.).Rozhodnutievtomtokonanímôžebyťnahradenédohodourodičov,ktoránasvojuplatnosť
(vykonateľnosť) potrebuje schválenie súdu, inak je neplatná. Pri schvaľovaní dohody rodičov sa súd
riadi tými istými zásadami, podľa ktorých by postupoval, keby o výchove a výžive rozhodoval priamo. O
úprave styku s maloletým dieťaťom sa môžu rodičia dohodnúť pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa

manželstvo rozvádza a dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia
o rozvode.

Z odôvodnenia rozhodnutia v napadnutej časti vyplýva, že súd prvého stupňa vychádzal z rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 2.3.2011, č.k. 20P/267/2010-98, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom

21.3.2001 a ktorým súd rozhodol o zverení maloletej X. do osobnej starostlivosti matky t.j. odporkyne s
tým, že bude maloletú i zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi (navrhovateľovi) určil výživné v sume
350,- Eur mesačne a upravil jeho styk s maloletou za prítomnosti odporkyne v mieste jej bydliska na
každý utorok v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod a na každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 15.00
hod do 18.00 hod. s vymedzením povinností rodičov dodržiavať začiatok i koniec stretnutí a navzájom

sa informovať najneskôr 24 hodín pred stretnutím o nemožnosti realizácie stretnutia s dohodnutím si
náhradného termínu. V časti rozhodnutia o úpravu styku otca s maloletou X. išlo o návrh matky, s ktorým
otec súhlasil.

Súd prvého stupňa sa v prejednávanej veci rozvodu manželstva rodičov cítil byť viazaný citovaným

rozsudkom v časti úpravy rodičovských práv a povinností a zameral sa iba na zistenie zmeny pomerov
tak vo vzťahu k výživnému, ako i k úprave styku navrhovateľa s maloletou a po ustálení, že k podstatnej
zmene pomerov nedošlo, rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že úpravu výživného ako aj styku otca
s maloletou, nesprávne prevzal z rozhodnutia upravujúceho rodičovského práva a povinnosti k maloletej
X. do rozvodu manželstva jej rodičov. Rozhodnutie aj odôvodnil práve tým, že nedošlo k podstatnej

zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia.

Právna úprava rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu v zmysle ust. § 36 ods.
l Zákona o rodine sa týka všetkých prípadov, keď rodičia spolu nežijú, okrem úpravy práv a
povinností rozvádzajúcich sa rodičov k deťom na čas po rozvode v zmysle ust. § 24 Zákona o rodine.

Právoplatnosťou rozvodu manželstva sa úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu podľa
§ 36 ods. 1 Zákona o rodine stáva neúčinnou, pretože v rozhodnutí o rozvode manželstva rodičov
maloletého dieťaťa, v zmysle cit. §113 ods. 1 O.s.p. je nanovo upravený výkon rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. V konaní podľa § 113 ods. 1 O.s.p. teda súd nie je
viazaný rozsudkom vydaným podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Súd teda o výkone rodičovských práv

a povinností rozhoduje znovu, i keď s prihliadnutím na zmenené pomery, ale v žiadnom prípade nejde
o zmenu skoršieho rozhodnutia upravujúceho rodičovské práva a povinnosti.

Súd prvého stupňa v napadnutých výrokoch upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletej X.
na čas po rozvode, ale z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmý vyššie popísaný záver o ponechaní

podstatyúpravyrodičovskýchpráv podľaprechádzajúcehorozhodnutiaprenedostatokzmenypomerov.
Práve pre takýto nesprávny názor, prvostupňový súd už potom neriešil ďalšie pre rozhodnutie vo veci
relevantné otázky a nezaoberal sa ani návrhmi účastníkov na vykonanie dôkazov, vrátane návrhu na
nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológie za účelom rozhodnutia o úprave
styku otca s maloletou.

Súdprvéhostupňatedapochybil,keďvkonaníorozvodmanželstvavčastiúpravystykuotcasmaloletou
a určenia výživného sa cítil byť viazaný a za rozhodné považoval predchádzajúce rozhodnutie súdu,
ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností a zohľadňoval iba zmeny pomerov, v rozpore s cit. ust.§113 ods. 1 O.s.p., ktoré na vec neaplikoval. Predchádzajúce rozhodnutie súdu o úprave rodičovských
práv právoplatnosťou rozsudku o rozvode stráca (v danom prípade už stratilo) svoju účinnosť a pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.)

Keďže s poukazom na vyššie uvedené, prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a zároveň nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací
súd rozsudok v napadnutej časti s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit.
ust. vec vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude, riadiac sa právnym názorom odvolacieho
súdu, ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.), po doplnení dokazovania v časti výživného, pre odstup času
zároveň i o aktuálne potvrdenia o príjmoch rodičov, resp. o ich pomeroch a v časti úpravy styku
navrhovateľa s maloletou doplniť dokazovanie, (pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov), dôkazy
opätovne riadne vyhodnotiť a vo veci v zrušených častiach opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie

je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť a vysporiadať sa tiež so
všetkými relevantnými námietkami účastníkov vznesenými i v odvolacom konaní.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.