Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2011

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 13Er/1515/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5306205344
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krišťáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2011:5306205344.2

Uznesenie

Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávnenej W., B.. T.. Y.., T. XX/A, A., J.: XX 807 598, právne
zastúpenej JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému H.
A.,N..XX.X.XXXX,A.N.K.Č..XXXovymoženieuloženejpovinnostizaplatiť723,63€spríslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktorý bol Okresnému súdu Čadca doručený dňa

20. 9. 2010, z a m i e t a .

Súd exekúciu, ktorá začala na návrh oprávneného podaný na Exekútorskom úrade Mgr. Mariána
Kráľa dňa 14. 9. 2006, v konaní Ex 558/2006 a pred Okresným súdom Čadca pod spisovou značkou 13
Er 1515/2006 na základe poverenia číslo XXXX XXXXXX* zo dňa 26. 10. 2006, z a s t a v u j e .

O náhrade trov exekučného konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca na návrh oprávneného vydaným poverením č. XXXX XXXXXX* zo dňa 26. 10. 2006
v konaní 13 Er 1515/2006 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Mariána Kráľa.

Dňa20.9.2010bolOkresnémusúduČadcadoručenýnávrhoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútora

tak, že súd miesto pôvodného súdneho exekútora Mgr. Mariána Kráľa poverí vykonaním exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Exekučným titulom, na poklade ktorého je daná exekúcia vedená, je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 1353/06 zo dňa 9. 5. 2006 s právoplatnosťou
dňa 19. 6. 2006 a vykonateľnosťou dňa 22. 6. 2006. Týmto rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť

oprávnenému sumu 21 800,- Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 21 560,- Sk od 2.
2. 2006 do zaplatenia, ako aj zaplatiť trovy konania v sume 6 190,- Sk.
Povinnosťou exekučného súdu je počas celého exekučného konania skúmať formálne a materiálne
predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať. Ak exekučný súd zistí prekážku brániacu vykonaniu
exekúcie, je povinný z úradnej moci a v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania rozhodnúť o zastavení
exekúcie, resp. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej následnom zastavení. Jedným z nevyhnutných

predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je i spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí nedostatok
exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej moci
nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Pritom zastaveniu exekúcie po zistení takejto prekážky nebráni
ani už vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Vydané poverenie nepredstavuje procesnú prekážku
brániacu zastaveniu exekúcie.Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo
c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaalebonaexekúciuzastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný
opravný prostriedok.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31. 12. 2007 na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31. 12.
2007 zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31. 12. 2007 veriteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania,
v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31. 12. 2007

spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Skutkovým a právnym základom rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 1353/06 zo dňa 9. 5. 2006 je zmluva o úvere číslo 5860007 uzatvorená

medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 4. 11. 2005. Na základe tejto zmluvy
oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 12 000,- Sk s mesačnými splátkami vo výške 1 960,-
Sk s počtom splátok 12. Zmluva o úvere obsahuje aj údaj o konečnej sume úveru vo výške 23 520,-
Sk. Údaj o RPMN zmluva o úvere neobsahuje. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné
podmienky pre poskytnutie úveru.

Oprávnený ako dodávateľ úveru pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Táto činnosť vyplýva z výpisu z obchodného registra a súdu je známa aj z jeho
rozhodovacej činnosti, keď oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Zmluvu s povinným
oprávnený uzatvoril ako s fyzickou osobou nepodnikateľom. V zmysle zákona o spotrebiteľských

úveroch oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako spotrebiteľovi peňažné prostriedky na základe
zmluvy vo forme úveru a touto zmluvou sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa
zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom. V prípade tejto zmluvy sa preto podľa názoru súdu nejedná o úver vylúčený z režimu
spotrebiteľských úverov podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného do 31. 12. 2007. Preto

súd zmluvu o úvere číslo XXXXXXX zo dňa 4. 11. 2005 vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá
má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 2 písm. a/ zákona
č. 258/2001 Z. z. účinného do 31. 12. 2007, na ktorý právny vzťah je potrebné aplikovať normy
spotrebiteľského práva.

Vyššie citovaný § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní umožňuje, dokonca
ukladá exekučnému súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok a zastaviť exekučné konanie aj bez
návrhu, teda z úradnej moci, ak zistí nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Predmetné
ustanovenie má vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu lex specialis. Preskúmanierozhodcovského rozsudku je možné po stránke jeho formálnej aj materiálnej vykonateľnosti. Exekučný
súd pristupuje k preskúmaniu rozhodcovského rozsudku tak, ako keby materiálne právoplatný nebol,
nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O. s. p. a môže ho preskúmavať z hľadísk podľa § 45 zákona

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti, teda či rozhodcovský
rozsudok nemá nedostatky uvedené v § 40 písm. a/ a b/ alebo či nezaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ustanovením § 45 zákona číslo 244/2002 Z. z.
je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Bez toho, aby súd nepreskúmal rozhodcovský

rozsudok ako exekučný titul aj po jeho materiálnej stránke, v zmysle § 45 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní, nemôže posúdiť alebo vyvodiť záver, či rozsudok je alebo nie je v súlade
s predmetným ustanovením. Ak rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam,
nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu
prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný
posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,

právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto posudzovanie je potom neoddeliteľne späté
aj s posúdením platnosti zmlúv, prípadne iných právnych úkonov, ktoré sú základom nároku priznaného
rozhodcovským rozsudkom, ktorý sa preskúmava.

Základným hmotnoprávnym predpisom, ktorý obsahuje normy spotrebiteľského práva, je Občiansky

zákonník. Za účelom zistenia, či spotrebiteľská zmluva v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka
neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
stránvneprospechspotrebiteľa,tedaneprijateľnépodmienky,súdpodrobilúverovézmluvnépodmienky,
ktoré tvoria prílohu úverovej zmluvy, preskúmaniu. Súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
účinné do 31. 12. 2007, nakoľko úverová zmluva číslo XXXXXXX bola uzatvorená medzi oprávneným

a povinným dňa 4. 11. 2005.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý

nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V bode 17 všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere číslo
XXXXXXX je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb.). Pokiaľ ktorákoľvek zo
zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane
sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za

rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky. Uvedené sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu.

V čase uzavretia zmluvy o úvere číslo XXXXXXX Občiansky zákonník nemal medzi neprijateľnými
zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa týka rozhodcovskej
doložky. Toto ustanovenie bolo doplnené až novelou vykonanou zákonom číslo 568/2007 Z. z. účinným
od 1. 1. 2008. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole
aj rozhodcovskú doložku. Umožňuje to tak ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. generálna klauzula), ako aj
smernicaRady93/13/EHSzodňa5.4.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách(ďalej
len smernica). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje iba exemplifikatívny výpočet
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú zákonodarcom neustále dopĺňané. Rovnako aj príloha

smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa
bod 1 písm. q/ tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok , najmú
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by

podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.“

V zmysle smernice rozhodol Súdny dvor EÚ napr. vo veci C-40/08 - Asturcom Telecominicaciones
SLvCristiana Rodriguez Nogueira a konštatoval „že Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla
1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle,

že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné
informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľavnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na
základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude

uvedenou doložkou viazaný.“

Bez ohľadu na to, či národné právo zakotvuje rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku alebo
aj bez ohľadu na to, či predmetné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa sú skoršieho alebo neskoršieho
dátumu ako smernica, treba ich interpretovať vo svetle presného znenia a účelu smernice. Ak teda určitá

podmienka nie je konkretizovaná, výslovne uvedená v národnom práve, ako interpretačné pravidlo treba
použiť smernicu, ktorá má prednosť pred národným právom.

Podľa článku 1 ods. 1 smernice účelom smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a
správneopatreniačlenskýchštátov,ktorésatýkajúnekalýchpodmienokvzmluváchuzatvorenýchmedzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

Podľačlánku2písm.a/smernicenekalépodmienkyznamenajúzmluvnépodmienkydefinovanévčlánku
3.

Podľa článku 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Rozhodcovská doložka dojednaná v zmluve o úvere číslo XXXXXXX je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Výkon práv oprávneného podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky je nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa. Nekalý
charakter takejto rozhodcovskej doložky vidí súd v nasledujúcom:

- predovšetkým nebola dojednaná individuálne, ale splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré
boli predformulované vopred a teda spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť takéto zmluvné dojednanie,
len ho prijať alebo odmietnuť ako celok,
- všeobecné podmienky sú napísané drobným, nahusteným a ťažko čitateľným textom, čo podstatne
sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s ich obsahom,

- v niektorých prípadoch, aj v tomto, značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán spôsobuje aj geografická vzdialenosť od miesta bydliska spotrebiteľa do miesta konania
rozhodcovského konania (Bratislava), na rozdiel od oprávneného, ktorý tu má sídlo,
- aj keď možnosť riešiť spory aj v riadnom súdnom konaní je vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru daná, ustanovená rozväzovacia podmienka zároveň túto možnosť vylučuje, pretože je to zvyčajne

veriteľ, kto podá žalobu proti spotrebiteľovi ako prvý, takže ustanovenie o možnosti podať žalobu aj na
súde, je pre spotrebiteľa irelevantná, keď po podaní žaloby veriteľom na rozhodcovskom súde, stráca
možnosť žalovať protistranu na riadnom súde,
-spotrebiteľtakstrácaprávobrániťsavočinárokomzozmluvynariadnomsúdevmiestesvojhobydliska,
- spotrebiteľ nie je konkrétne informovaný o dôsledkoch rozhodcovskej doložky,

- konanie sa uskutočňuje podľa interných pravidiel rozhodcovských pravidiel, ktoré neboli spotrebiteľom
sprístupnené.
Nekalá povaha rozhodcovskej doložky nedovoľuje rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú, na
rozdiel od iných neprijateľných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá
na celé exekučné konanie, a teda musí byť zastavené v celom rozsahu, pretože rozhodca, ktorý vydal

rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, odvodil svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky,
ktorá je v zmysle zákona neplatná.Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 30. 6. 2009 rozhodcovský súd musí rozhodnúť
o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas
rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo

odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné.

Súd v zmysle povinnosti skúmať exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom, preskúmal ho aj
z hľadiska reflektovania rozhodcu na normy spotrebiteľského práva, ktoré v rozsudku neboli absolútne
zohľadnené, hoci sú kogentné a nemožno ich zmeniť ani dohodou zmluvných strán. Klauzula v úverovej

zmluve o aplikácii Obchodného zákonníka nie je pritom žiadnou prekážkou na aplikáciu noriem na
ochranu spotrebiteľa, ktoré sú aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnymi normami. Na
spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a preto sa za každých
okolností musia použiť ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, bez ohľadu
na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá.

Rozhodnutie rozhodcu vychádza len z argumentov oprávneného, pričom mu, resp. len jemu poskytuje
dostatočnú ochranu, na rozdiel od spotrebiteľa. Rozhodca vôbec neskúmal, či medzi účastníkmi nejde o
spotrebiteľský vzťah a opomenutím tejto skutočnosti tak vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore s normami
spotrebiteľského práva. Ohliadnuc od toho, že právomoc rozhodcu bola odvodená z neprijateľnej
zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, vydaný rozsudok vykazuje aj ďalšie nedostatky, napr.

nie je z neho zrejmé, splátky v akej konkrétnej výške povinný už plnil, nepreskúmateľná je aj
náhrada nákladov, výška úrokov je v rozpore so zákonom, zároveň zmluva o úvere neobsahuje ročnú
percentuálnu mieru nákladov. Tieto nedostatky však súd spomína len okrajovo, pretože neprijateľná
rozhodcovská doložka dopadá aj tak na celé exekučné konanie.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Vzhľadom k uvedenému, keďže súd dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 1353/2006 má vady
z materiálnej stránky, vydal ho rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd
považuje ako celok za neprijateľnú, a tým neplatnú v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do
31. 12. 2007, v dôsledku ktorej skutočnosti je tento rozsudok v rozpore s ustanoveniam zákona, najmä §

52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinných do 31. 12. 2007 a ustanoveniami smernice, súd v súlade s §
58 ods. 1 Exekučného poriadku ex offo a v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v nadväznosti na
vyššie uvedené ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a Občianskeho zákonníka účinného do
31. 12. 2007 exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom Mgr. Mariánom Kráľom pod spisovou značkou
Ex 558/2006 a pred Okresným súdom Čadca pod spisovou značkou 13 Er 1515/2006 zastavil.

Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich
zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Z uvedeného dôvodu, keďže súd danú exekúciu v celosti zastavil, zamietol aj návrh oprávneného na

zmenu súdneho exekútora. Okrem toho vo vzťahu k tomuto návrhu na zmenu súdneho exekútora
súd odkazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 322/2010 zo dňa 13. 4.
2011, v zmysle ktorého vykonávanie činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže
oprávnenevyvolaťpochybnostionestrannostianezaujatostisúdnehoexekútoravovzťahukúčastníkom
exekučného konania. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania

je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku účinného
do 1. 9. 2005. Preto, i keby tu neexistovala prekážka vyvolávajúca neprípustnosť ďalšieho pokračovania
v danej exekúcii, bol by súd vzhľadom k tomu, že mal z vlastnej úradnej činnosti zistené, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom oprávneného, ktorá skutočnosť odôvodnene vyvolávapochybnosti o jeho nezaujatosti, nútený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora doručený
súdu dňa 20. 9. 2010 zamietnuť.

O trovách vynaložených v danej exekúcii súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení
exekúcie.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca

odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca. ( 374 ods. 4 O.s.p.) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).