Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213205170
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213205170.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.

Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava,
akciová spoločnosť, so sídlom v D., V. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. C. J., advokátom, so
sídlom v D., R.. K. D. X-P., proti žalovanému: K. Š., naposledy bytom v J., D. XX, t.č. na neznámom
mieste, zastúpený opatrovníkom S.. Š. S., zamestnancom Okresného súdu Košice I, v konaní o 50,50
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 18C/155/2013-39 zo dňa
20.11.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 50,50 €, a to titulom cestovného 0,50 € a úhrady
pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 50 €. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalovaný dňa 10.3.2011 cestoval na linke MHD č.
61 a pri kontrole počas jazdy v čase o 18.07 hod. sa zamestnancovi žalobcu, poverenému vykonaním
kontroly cestovných lístkov, nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným
dokladom, z ktorého dôvodu bol vyzvaný na zaplatenie cestovného vo výške 0,50 € a úhrady 50 €

v zmysle článku 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a článku 5 Tarify
mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Žalovaný uvedenú sumu na mieste a ani následne na
výzvu žalobcu zo dňa 18.4.2011 nezaplatil. Žalobca dňa 8.3.2013 podal návrh na vydanie platobného
rozkazu. Opatrovník ustanovený žalovanému vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného
nároku vzhľadom na čas uplatnenia nároku. Keďže žalobca považoval túto námietku premlčania
za nedôvodnú, v ďalšom sa súd zaoberal posúdením jej dôvodnosti. Konštatoval, že právny vzťah
účastníkov konania je vzťahom občianskoprávnym a záväzkovým, z ktorého vzniklo žalobcovi právo na

zaplatenie cestovného a úhrady k cestovnému z dôvodu, že žalovaný použil jeho dopravný prostriedok
bez platného cestovného lístka. Konkrétne záväzkový vzťah posúdil podľa ustanovení o zmluve o
preprave v zmysle ust. § 760 Obč. zákonníka a túto zmluvu zároveň považoval za zmluvu spotrebiteľskú
v zmysle ust. § 52 a nasled. Obč. zák. Žalovaný cestoval autobusom žalobcu, preto v danom prípade ide
o zmluvu o cestnej doprave, ktorá je všeobecne upravená v ust. § 760 Obč.zákon. s tým, že podrobnosti
boli vzhľadom na čas vzniku zmluvného vzťahu upravené v ustanoveniach zákona 168/1996 Z.z. o
cestnej doprave v znení neskorších predpisov, účinného do 1.3.2012 (zrušeného zákonom 56/2012Z.z.). S poukazom na ust. §§ 9, 12 až 14 ods. 3 zákona 168/1996 Z.z. o cestnej doprave a v spojení
s prepravným poriadkom navrhovateľa dospel k záveru, že povinnosť zaplatiť cestovné a úhradu pri
nepreukázaní sa platným cestovným lístkom sú nároky vyplývajúce zo zmluvy o preprave, preto sa

premlčujú v zmysle ust. § 108 Obč.zákonníka za 1 rok. Povahu nároku zo zmluvy o preprave má
aj úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, pretože nárok na jej zaplatenie vzniká v
prípadoch, ak cestujúci poruší svoje povinnosti zo zmluvy o preprave tým, že prepravcovi neuhradí
stanovené cestovné. Nejde teda o žiadne osobitné právo, ktoré by mohlo existovať bez uzavretej zmluvy
o preprave, z ktorého dôvodu nie je možné na toto právo aplikovať inú premlčaciu lehotu, a to 3-ročnú,

ako sa toho domáhal žalobca. Táto ( 1 - ročná ) premlčacia lehota začala plynúť dňom 11.3.2011, teda
dňom nasledujúcom po dni (10.3.2011), kedy žalovaný bol vyzvaný na úhradu cestovného v sume 0,50
€ a prirážky k cestovnému vo výške 50 a uplynula dňa 11.3.2012. Žalobca podal žalobu na súd až dňa
8.3.2013 a keďže opatrovník žalovaného vzniesol námietku premlčania, súd v zmysle ust. § 100 ods.
1 Obč. zákonníka žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. l O.s.p. a ich náhradu účastníkom nepriznal,

keďže neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému
trovy konania nevznikli.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania uviedol, že povinnosť zaplatiť úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným

lístkom v sume 50 € vznikla v zmysle § 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/ a 14 ods. 2 zákona
o cestnej doprave č. 168/1996 Z.z. a táto úhrada teda nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle §
760 Obč.zákonníka. Z týchto dôvodov nie je možné použitie osobitnej premlčacej lehoty na uplatnenie
tohto nároku v zmysle ust. § 108 Obč. zák. a keďže zákon o cestnej doprave nestanovuje premlčaciu
dobu ohľadne tejto úhrady, je namieste použiť § 101 Obč.zákonníka, a teda 3-ročnú premlčaciu lehotu.

Pohľadávka žalobcu vo výške 50,50 € teda nebola v čase začatia súdneho konania premlčaná.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a z hľadiska uplatneného

odvolaciehodôvodu(§205ods.2písm.f/O.s.p.)a dospelkzáveru,žeodvolaniu niejemožnévyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.septembra 2014 o 9.10 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 16.9.2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. 156 ods. 1,3

O.s.p..

Žalobca podľa obsahu odvolania namieta odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j.
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri

aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav
a z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Zo zisteného skutkového stavu vyvodil súd prvého stupňa správny právny záver, že žalobou uplatnené

nároky sú nárokmi zo zmluvy o preprave, ktoré sa premlčujú v jednoročnej premlčacej lehote v zmysle
ust. § 108 Obč.zákonníka.

Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o
premlčaní žalobou uplatnených nárokov v zmysle ust. § 108 Obč.zákonníka aj s poukazom na príslušné

právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.

Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvého stupňa a
s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci, a preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Neobstojí námietka žalobcu, že súd mal vo veci nároku na zaplatenie úhrady za nepreukázanie sa

cestovným lístkom aplikovať ust. § 101 Obč.zákonníka, t.j. všeobecnú 3-ročnú premlčaciu dobu, lebo
úhrada nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč.zákonníka.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu právne vzťahy účastníkov konania, a tým aj oba uplatnené nároky
žalobcuakodopravcunazaplateniecestovnéhoaúhradyvovýške100násobkuzákladnéhocestovného
bez príplatkov a zliav voči žalovanému ako cestujúcemu, vyplývajú zo zmluvy o preprave v zmysle § 760

Obč.zákonníka, a preto nie je dôvod na to, aby sa na každý z týchto nárokov aplikovala iná premlčacia
doba. Právo na zaplatenie cestovného a úhrady má rovnaký právny základ - porušenie podmienok
zmluvy o preprave, teda na ich uplatnenie vo vzťahu k premlčaniu sa tak vzťahuje ustanovenie §
108 Obč.zákonníka. Právo na zaplatenie úhrady, ktorá svojou povahou má charakter zmluvnej pokuty,
nemôže vzniknúť samostatne a oddelene len na základe zákona č.168/1996 Z.z., resp. č. 56/2012 Z.z.

(aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na súde), ale len spolu s nárokom na zaplatenie
cestovného.

Oba nároky vznikli zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne. U
oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč.zákonníka so
začiatkom, ako ho správne ustálil súd prvého stupňa.

Ust. § 108 Obč.zákonníka sa vzťahuje na všetky práva z osobnej i nákladnej dopravy s výnimkou práv
na náhradu škody pri preprave osôb a keďže nestanovuje začiatok tejto premlčacej doby, je potrebné
vychádzať zo záveru, že u práv z prepravy začína dňom, kedy právo mohlo byť vykonané prvý raz.
Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde.
Žalobca svoje právo na zaplatenie cestovného, ako aj postihu za cestovanie bez platného cestovného

lístka proti žalovanému mohol na súde uplatniť už v deň nasledujúci potom, čo žalovaný cestoval bez
platného cestovného lístka, t.j. 11.3.2011. Takto lehota 1 roka uplynula dňom 11.3.2012, a keďže žaloba
bola podaná až 8.3.2013 a opatrovník žalovaného vzniesol námietku premlčania, rozhodol súd prvého
stupňa vecne správne, ak žalobu v zmysle ust. § 100 ods. 1 Obč. zákonníka zamietol.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust.

§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania účastníkov.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho
konania, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.