Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. september 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/143/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114210061
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114210061.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľky: T. J., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T. Š. XXX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku,
Sov. hrdinov 163/66, proti odporcovi: EX CREDIT, a.s., Šustekova 49, Bratislava, IČO: 36 572 586, o
zaplatenie finančného zadosťučinenia takto

r o z h o d o l :

odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 230 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku,

odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 100,68 Eur na účet jej
právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 07.04.2014 žiadala navrhovateľka zaviazať odporcu na

zaplatenie sumy 230 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia a nahradiť trovy konania.
Predmetný návrh odôvodnila skutočnosťou, že v konaní vedenom na Okresnom súde Y. sa s
úspechom domohla vydania bezdôvodného obohatenia zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi konania ako aj skutočnosti, že poplatok za náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy je
neprijateľný. S poukazom na právnu úpravu zákona č. 250/2007 Z. z. žiadala priznať primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 230 Eur, ktorého výška je totožná so sumou, ktorú predstavovalo bezdôvodné
obohatenie odporcu z pôvodnej zmluvy.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal na skutočnosť, že nie je možné právo na primerané

finančné zadosťučinenie vykladať extenzívne, ale skôr reštriktívne so zohľadnením individuálnych
okolností prípadu. Aj konajúci súd vo Y. určil, že poplatok za náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy je neprijateľný, no konštatoval, že navrhovateľka neuhradila splátky 4, 5 a 6, a preto pristúpil
odporca k využitiu dohody o zrážkach zo mzdy, pričom tento právny prostriedok nebol v tom čase
zakázaný. Ku skutočnosti, že priznané plnenie bolo predmetom exekúcie, došlo len z dôvodu chyby na
strane zamestnanca odporcu, čo odporca aj uznal a uhradil všetky náklady spojené s exekúciou, ktoré
navrhovateľka mala. Vzniesol námietku, či je právne prípustné priznať právnu ochranu tomu, kto sám

právo porušuje, a preto žiadal návrh zamietnuť.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením rozsudkov Okresného
súduY.sp.zn.XCXX/XXXX,vyjadreníúčastníkovkonaniaakoajostatnéhospisovéhomateriálu,pričom
bol zistený tento skutkový stav:OkresnýsúdY.vovecivedenejpodsp.zn.XCXX/XXXXrozsudkomzodňa02.01.2014zaviazalodporcu
totožného s odporcom v tomto konaní, aby zaplatil navrhovateľke sumu 230 Eur a zároveň určil, že
poplatok za nákladné vypracovanie a uzatvorenie zmluvy je neprijateľný. Taktiež priznal navrhovateľke

právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že sa jednalo o nárok
zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej neprijateľné podmienky sú neplatnými. Z listinných dôkazov mal súd
preukázané, že právne úkony, ktoré boli uzavreté medzi účastníkmi konania, a to kúpna zmluva a zmluva
o predaji na splátky, simulovali iný právny úkon, a to zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal poskytnúť
odporca navrhovateľke finančné prostriedky. Nakoľko došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane

odporcu,súdhozaviazalvydaťvovýške320Eurazároveňurčil,žepoplatokzanákladynavypracovanie
a uzatvorenie zmluvy je neprijateľný. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.1014.
Následne bola priznaná suma 230 Eur predmetom exekučného konania, ktoré iniciovala navrhovateľka.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvymedzi
účastníkmi konania ako aj v čase rozhodovania Okresného súdu Y., proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania, a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka na súde úspešne uplatnila porušenie
povinnosti odporcu ustanovených mu zákonom o ochrane spotrebiteľa, ako to vyplýva z právoplatného
rozhodnutia Okresného súdu Y.. Citované zákonné ustanovenie uvádza, že toto je jedinou podmienkou
pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie. Z vykonaného dokazovania mal súd

preukázané, že uvedená podmienka bola splnená, čím bol preukázaný základ nároku spotrebiteľky,
teda navrhovateľky. Pokiaľ sa týka výšky finančného zadosťučinenia, tu zákon vyžaduje, aby toto
zadosťučinenie bolo primerané. Otázka primeraného zadosťučinenia bola predmetom úvahy súdu,
ktorý dospel k záveru, že uplatnená suma vo výške 230 Eur je primeranou. K tomuto záveru súd
dospel na základe skutočností, ktoré bral do úvahy, a to tak, že táto suma bola sumou, ktorá tvorila

výšku bezdôvodného obohatenia odporcu od navrhovateľky na základe zmlúv ním predložených, ktoré
spotrebiteľka podpísala, a ku ktorým sa súd vyslovil v tom zmysle, že nie sú platnými. Pokiaľ teda, ak by
nebola navrhovateľka sa obrátila na súd, došlo by na jej úkor k bezdôvodnému obohateniu vo výške 230
Eur. Súd má za to, že je preto primeranou sumou rovnaká suma, ktorú má povinnosť zaplatiť odporca
navrhovateľke titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Odporca je povinným subjektom v

zmysle citovanej právnej úpravy, nakoľko svojím konaním, ktorým porušil povinnosti stanovené mu
zákonom o ochrane spotrebiteľa, navodil stav, ktorý bol spôsobilý privodiť ujmu spotrebiteľovi a aj mu
túto ujmu privodil. Vychádzajúc z týchto skutočností súd dospel k záveru, že uplatnená suma je dôvodná,
a preto bolo rozhodnuté tak ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku s poukazom na citované
právne ustanovenie.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal úspešnej navrhovateľke právo na
náhradu trov konania vo výške 100,68 Eur. Tieto trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia,
a to vyčíslených v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za tri úkony právnej služby: prevzatie a
príprava zastúpenia, písomné podanie na súd a účasť na pojednávaní, pričom hodnota jedného úkonu
právnej služby činí 19,92 Eur, k čomu je nutné pripočítať 3x režijný paušál po 8,04 Eur. Spolu činí táto

suma 83,88 Eur, k čomu je nutné pripočítať DPH vo výške 16,80 Eur, čo spolu činí 100,68 Eur. Súd
nepriznal ako účelné náklady právneho zástupcu na cestovné a náhradu za hotové výdavky, nakoľko
podľanázorusúduslobodavoľbyprávnehozástupcuvyplývajúcazozákladnéhoprávanaprávnupomoc
nemôže byť vnímaná ako úplne neohraničená, pokiaľ navrhovateľka má bydlisko v obvode tunajšieho
súdu, ktorý nepochybne je miestne príslušným súdom pre konania, v ktorých sa spotrebiteľ domáha

svojich práv a v samotnom meste Prešov pôsobí niekoľko desiatok advokátov, je voľba advokáta zovzdialenejšieho okresu neprimeranou, z tohto dôvodu súd má za to, že nemožno zaťažiť nákladmi,
ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že zastupujúci advokát nemá sídlo v mieste konajúceho súdu protistranu.
Pokiaľ takéto trovy súd považuje za neúčelné, pokiaľ má účastník konania záujem na tom, aby bol

zastupovaný len konkrétne týmto právnym zástupcom, je dôvodné, aby niesol náklady spojené s jeho
cestovaním sám a nezaťažoval takto neúčelne vzniknutými trovami protistranu. Podľa názoru súdu by
takéto konanie bolo konaním, kedy dochádza k zneužívaniu práv jednej strany na úkor strany druhej, čo
v danom prípade s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval za nedôvodné (porovnaj
nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.US 736/2012 z 02.10.2013).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.