Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/350/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209886
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5312209886.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č. k. 5C/191/2012-62 zo dňa 16. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh zamietol (v poradí I. výrok), odporcovi právo na
náhradu trov konania nepriznal (v poradí II. výrok) a návrh navrhovateľa na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie
práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol (v poradí III. výrok).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovii náhrady
majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 660 eur, ktorá podľa tvrdenia

navrhovateľa vznikla nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý spočíval v prieťahoch v konaní
(poverenie nebolo vydané v zákonnej lehote 15 dní, s omeškaním viac ako 12 mesiacov). Odporca
navrhol návrh zamietnuť ako nedôvodný a zároveň vzniesol námietku premlčania, keďže k tvrdenému
nesprávnemu úradnému postupu došlo pred marcom 2009 a ku dňu podania žaloby 27.09.2012
uplynula 3-ročná premlčacia lehota. Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 8Er/198/2009 mal súd
preukázané, že návrh na vydanie exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku bol podaný dňa
18.11.2009, rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 09.12.2008, právoplatný dňa 12.01.2009. Návrh na

vydanie poverenia bol podaný dňa 25.05.2009, súd rozhodol dňa 18.06.2009. Okresný súd v ďalšej
časti odôvodnenia citujúc viaceré ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. uviedol, že keďže z uvedeného
skutkového stavu vyplýva, že žiadosť o vydanie poverenia je zo dňa 25.05.2009 a súd poverenie vydal
dňa 18.06.2009, nebola dodržaná lehota 15 dní. V danom prípade bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok. Súd uviedol, že možno na tento prípad analogicky aplikovať novelu Exekučného poriadku §
44 ods. 2 účinnú od 01.06.2010, lebo lehota na vydanie poverenia pre súdneho exekútora v prípade,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok je neprimerane krátka, aby súd objektívne mohol

posúdiť zákonnosť exekúcie. V odôvodnení ďalej uviedol podrobné dôvody vo vzťahu ku skutočnosti,
že navrhovateľ nepreukázal vznik majetkovej škody a ani nepreukázal vznik podmienok na náhradu
nemajetkovej ujmy. S ohľadom na námietku premlčania odporcu okresný súd uviedol, že o tvrdenej
škode sa právny zástupca navrhovateľa dozvedel dňa 19.03.2010 a návrh bol podaný dňa 27.09.2012,teda v zákonnej lehote. Návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol, nakoľko dôvody na
prerušenie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“). V podrobnostiach uviedol, že v prejednávanej veci nešlo o prípad, že by rozhodnutie záviselo

od otázky, ktorú by nebol v tomto konaní oprávnený riešiť. Naviac o skutočnosti, či konajúci sudca
je alebo nie je vylúčený z rozhodovania a prejednávania veci, bolo zákonným spôsobom rozhodnuté
nadriadeným súdom. V závere odôvodnenia súd uviedol, že zamietol návrh navrhovateľa na odročenie
pojednávania, vytýčeného na deň 16.09.2013. Dôvodom návrhu na odročenie pojednávania malo byť
objektívne porušenie zásady nestrannosti súdu a sudcu. Predvolanie na pojednávanie navrhovateľ

prevzal dňa 30.08.2013 spolu s uznesením Krajského súdu v Žiline, ktorým zákonná sudkyňa nebola
vylúčená z rozhodovania veci. Keďže návrh na odročenie pojednávania podal až dňa 13.09.2013, súd
nepovažoval tvrdený dôvod za závažný a preto súd konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a
jeho právneho zástupcu.
Vzhľadom na uvedené, navrhovateľ teda nepreukázal splnenie ani jednej podmienky zodpovednosti za
škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z., a preto jeho návrh v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie.
Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods.
2 písm. a/, v spojení § 221 ods. 1 písm. f/), b/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p
- rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení § 221 ods. 1 písm. g/), c/ v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm.

a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/), d/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, e/ súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f/ doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), g/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101 ods.
2 O. s. p. poukázal na to, že podal súdu návrh na zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody
a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v
texte návrhu, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola

vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania
vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie
krajskéhosúdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávne

totožných veciach. Súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je
možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z
dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom
predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie,
na ktorom za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. Ďalej tvrdil, že nebol oboznámený s

obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Dodal, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z
odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Ďalej
navrhovateľuviedol,žehodlalvkonanípredsúdomprostredníctvomvykonanéhopojednávaniapredložiť
dôkazy o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie

zabezpečil, no súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonané ex offo, navrhovateľa
nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlal vyhlásiť rozsudok vo veci samej.
Vzhľadom na uvedené žiadal, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu
na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasasmerovalo
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p.preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po
preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s.
p.), podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného

vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

Námietku, že okresný súd nemohol v prejednávanej veci postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a vec
prejednať v jeho neprítomnosti, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo spisového materiálu mal
preukázané, že okresný súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 16.09.2013. Navrhovateľ
sícepodanímzodňa13.09.2013požiadaloodročeniekonania,sktoroužiadosťousavšakprvostupňový
súd riadne a náležite vysporiadal v rámci rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. S

poukazom na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 10NcC/289/2013-17 zo dňa 04.04.2013 (ktorým
konajúca sudkyňa nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci) potom neobstojí
ani námietka navrhovateľa, že sudcu, ktorému bola predmetná vec pridelená na konanie a rozhodnutie,
bolo potrebné z konania vylúčiť.
Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku navrhovateľa, že nebol oboznámený s obsahom

dôkazov a tvrdení, že nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie,
za situácie, keď boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky podmienky na prejednanie
veci bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd na nariadenom
pojednávaní dôkaz vykonal, neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto
možnosti (v dôsledku toho, že sa na pojednávanie nedostavil) sám zbavil. Námietka navrhovateľa, že

okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení odporcu, ku ktorým nemal možnosť vyjadriť sa,
je účelová. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd svoje rozhodnutie založil
na skutočnostiach zistených z exekučného spisu a na právnych záveroch o nenaplnení podmienok pre
vznik nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Nesprávne úvahy okresného
súdu o aplikácii ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 na prejednávaný

prípad, neovplyvnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku, nakoľko ďalšie závery okresného súdu
o nenaplnení ďalších (iných) predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody (existencia škody,
nemajetkovej ujmy) odvolací súd vyhodnotil ako správne, keď s týmito závermi sa v celom rozsahu
stotožnil.

Odporcovi nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto
smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .