Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. august 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sp/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201008
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201008.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou v právnej veci navrhovateľky Ľ. V.,

Q. A.. XX, C., M., proti odporcovi Okresný úrad Michalovce, pozemkový a lesný odbor so sídlom
v Michalovciach, Ulica Sama Chalupku č. 18, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č.
A/2013/00221/002191/DZ zo dňa 13.05.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 13.05.2013 č. j. A/2013/0221/002191/DZ.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím rozhodol podľa § 5 ods.2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení
vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) tak, že Ľ. V.,

D.. L. nepriznal právo na náhradu za pozemky v katastrálnom území Michalovce z dôvodu, že nespĺňa
podmienky uvedené v § 2 ods. 1 zákona, pretože nie je štátnou občiankou Slovenskej republiky.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účastníčka konania Ľ. V. si uplatnila reštitučný nárok dňa
23.12.2004 na Obvodnom pozemkovom úrade Michalovce.

Šetrením správneho orgánu bolo zistené, že v čase uplatnenia reštitučného nároku navrhovateľka
nemala trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, teda nespĺňa podmienku stanovenú v § 2
ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. Navrhovateľka bola prepustená zo štátneho zväzku Slovenskej
republiky Krajským súdom v Košiciach dňa 20.09.2001. Správny orgán nemá záznam o tom, že by
znovunadobudla štátne občianstvo Slovenskej republiky. Z dôvodu, že žiadateľka nespĺňa podmienky

oprávnenej osoby stanovené zákonom č. 503/2003 Z. z., správny orgán jej nepriznal náhradu za žiadané
pozemky podľa uvedeného zákona.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas odvolanie. Uviedla, že je právoplatnou dedičkou
rodiny L., ktorej patrili tieto pozemky a boli im nedobrovoľne odobraté a hoci sa vydala za občana
Nemeckej Spolkovej Republiky a momentálne žije v tejto krajine, je vždy členkou a dedičkou tejto rodiny,
a podľa jej názoru by to nemal byť dôvod na zamietnutie rodinného vlastníctva.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 04.07.2013 navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť.Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Na pojednávanie súdu dňa 05.08.2014 sa odporca nedostavil, pričom predvolanie na pojednávanie

prevzal dňa 17.06.2014. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na podanom odvolaní trvá a cíti sa
ukrivdená,pretožezákonomprijatýmažpotom,akosavzdalaštátnehoobčianstva,jejboloznemožnené
reštituovať majetok po starých rodičoch. Uviedla, že oba štáty - Nemecko ako aj Slovenská republika,
sú súčasťou Európskej únie.

Námietka navrhovateľky o oprávnenosti jej nároku na navrátenie žiadaných pozemkov považuje súd za
nedôvodný.

Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. hovorí o tom, že právo na navrátenie vlastníctva k
pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s
trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období
od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v
ustanovení § 3.

K uvedenému súd uvádza, že zákon č. 503/2003 Z. z. v oblasti reštitučného práva je zákonom „ex
specialis“ a vymedzenie pojmov v ňom uvedených je presné ako po formálnej, tak aj po obsahovej
stránke. Terminologický pojem „oprávnená osoba“, resp. nárok oprávnenej osoby je vymedzený dvoma
zákonnými podmienkami a to: oprávnená osoba je občanom Slovenskej republiky, má trvalý pobyt
na jej území. Navrhovateľka, ako aj sama uviedla, je štátnou občiankou iného štátu ako Slovenská

republika a tamtiež má aj trvalý pobyt. Rovnako aj z oznámenia Obvodného úradu Košice, odbor
všeobecnej vnútornej správy zo dňa 14.03.2012 je zrejmé, že navrhovateľka bola prepustená zo
štátneho zväzku Slovenskej republiky dňa 20.09.2001 a ku dňu podania žiadosti nenadobudla štátne
občianstvo Slovenskej republiky.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že skutkový stav nie je sporný a správny

orgán vec posúdil správne a v súlade s platnou právnou úpravou. Rozhodnutie odporcu bolo vydané v
súlade so zákonom č. 503/2003 Z. z., pretože v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre
navrátenie vlastníctva k predmetným pozemkom, preto súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q
ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom

nepriznal náhradu trov konania, lebo navrhovateľka v konaní úspešná nebola a odporcovi zo zákona
toto právo nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.