Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. jún 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/411/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608205556
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1608205556.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľov: 1./ A. J., F..
XX.XX.XXXX, T. W. XXX/XX, XXX XX J., 2/. D. J., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž.L. XXX/XX, XXX XX J., 3./
U. C., S.. J., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž. XXX/X, XXX XX J., 4./ M. J., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XXX/XXX,
XXX XX J., všetci zastúpení JUDr. Tatianou Caunerovou, advokátkou so sídlom Páričkova 18, 821 08
Bratislava, proti odporcom: 1./ R. T., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XX, XXX XX J., 2./ E. E., F.. XX.XX.XXXX,
T. P.Á. XXXX/XX, XXX XX T. T., obaja odporcovia zastúpení JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom
so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, na odvolanie

odporkyne 1./ proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 4 C 442/2008-221 zo dňa 26.novembra 2012
a na odvolanie odporkyne 1./ proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 4 C 442/2008-255 zo dňa
25.marca 2013 v pomere hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach a napadnuté uznesenie zo dňa
25.3.2013 č.k. 4 C 442/2008-255 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľom 1./, 2./, 3./, 4./ voči odporkyni 1./ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že nehnuteľnosť vedená Katastrálnym úradom v
Bratislave, Správou katastra Malacky, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Malacky, obec

Stupava, katastrálne územie J. ako pozemok parcely registra „E“ č. XXXX, orná pôda vo výmere 4827m2
patrí do dedičstva po zomrelej D. J., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. Č.. XX/
XX, J..
Odporkyni 1/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania v sume 10.617,36 € na účet,
advokátky a odporcovi 2/ náhradu trov konania v sume 2.946,64 €, na účet JUDr. Branislava Kahanca,
advokáta všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal zo zistenia, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do svojho výlučného vlastníctva

rozdeľovacou zmluvou zo dňa 23.03.1925 právny predchodca navrhovateľov - Š. E., F.. XX.XX.XXXX,
ktorého identifikácia vyplýva z porovnania účastníkov rozdeľovacej zmluvy - Š. E., I. E., a maloletej E.
E., s ich krstnými listami - Š.Q. E., F.. XX.XX.XXXX, I. E., F.. XX.XX.XXXX I. E. E., F.. XX.XX.XXXX -
jedná sa o súrodencov, pričom uvedený Š. E., F.. XX.XX.XXXX je otcom matky navrhovateľov - D. J.P.,
S.. E. a teda starým otcom navrhovateľov. Identifikácii Š. E. ako právneho predchodcu navrhovateľov
ďalej svedčí aj tá skutočnosť, že rozdeľovacia zmluva bola uzavretá za účelom rozdelenia nehnuteľností
medzi viacero spoluvlastníkov, zapísaných v pozemkovej knihe. V prípade Š. E. je zrejmé, že sa jedná

o plnoletú osobu, nakoľko pri maloletej spoluvlastníčke - E. E. je skonštatované, že sa jedná o maloletú
osobu a je v zmluve uvedená jej tútorka. Prvostupňový súd uzavrel, že sa mohlo jednať jedine o
právneho predchodcu navrhovateľov, narodeného v roku XXXX a nie o otca odporkyne 1/, ktorý sa
narodil v roku XXXX, teda v čase uzavretia rozdeľovacej zmluvy bol maloletý. Vlastnícke právo kpozemku na parc. č. XXXX, zapísanom v pozemnoknižnej vložke č. XXXX v katastrálnom území J. teda
patrilo Š. E. - otcovi navrhovateľky.

V zmysle § 509 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. účinného v čase úmrtia právneho predchodcu
navrhovateľov - Š. E., F.. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že dňom úmrtia Š.Q. E.,
F.. XX.XX.XXXX, teda dňom 17.12.1958 nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili
predmet dedičstva, teda aj k pozemku na parcele číslo XXXX, D. J., S.. E., matka navrhovateľov,
a to v zmysle dohody o rozdelení dedičstva, ktorú schválilo Štátne notárstvo Bratislava - vidiek

svojím uznesením č. D 90/61. Skutočnosť, že nedošlo k zápisu do pozemkovej knihy, resp. evidencie
nehnuteľností nemalo za následok stratu vlastníctva k danej nehnuteľnosti.

V okamihu úmrtia otca odporkyne 1/ ktorý sa zhodou okolností tiež volal Š. E. a ktorý zomrel dňa
28.10.1976 bola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľka. Pozemok na parcele č. XXXX v
katastrálnom území Stupava nikdy nebol vlastníctvom otca odporkyne 1/, nepatril teda do dedičstva po

otcovi odporkyne 1/ a preto nemohol byť ani predmetom dedenia po ňom ako poručiteľovi. Odporkyňa
1/ nemohla tento pozemok nadobudnúť dedením do výlučného vlastníctva.

Odporkyňa 1/ svoje vlastníctvo k predmetnému pozemku preukazovala zápisom vlastníckeho práva v
pozemnoknižnej vložke č. XXXX pre k.ú. J. v prospech Š. E. a osvedčením o dedičstve sp.zn. 10D

233/98, Dnot 139/98 zo dňa 10.11.1998, ktoré len osvedčuje, že nastala určitá skutočnosť, ale vznik
vlastníckeho práva nezakladá.

Odporkyňa 1/ s pozemkom žiadnym spôsobom nenakladala, neužívala ho, nevykonávala pre seba
žiadne právo spojené s pozemkom, o pozemku nemala žiadnu vedomosť, nemala vedomosť ani o tom,

že by s pozemkom nakladali jej predchodcovia, prípadne ako, resp. že tento pozemok bol v družstevnom
užívaní a v súčasnosti je užívaní nájomcom. Sama odporkyňa 1/ uviedla, že o predmetnom pozemku
sa dozvedela až od notárky, ktorá prejednávala dedičstvo a ktorá spojila parcelné číslo uvedené v
pozemkovej knihe s menom jej otca. Pre tvrdené vydržanie je podstatnou aj tá skutočnosť, či odporkyňa
1/ so zreteľom na všetky okolnosti bola dobromyseľnou, že jej predmetná nehnuteľnosť patrí. Odporkyňa

1/ však neoznačila žiadne objektívne skutočnosti, z ktorých by mohla pri náležitej opatrnosti vyvodiť, že
pozemok patril jej otcovi a po jeho smrti jej. Takouto objektívnou skutočnosťou bez ďalších skutočností
nebol zápis v pozemkovej knihe s uvedením mena “Š. E.” pri predmetnom pozemku. Pri mene Š. E.
neboližiadneinéidentifikačnéúdaje,zktorýchbyodporkyňanadobudlavedomosť,resp.aspoňdôvodný
predpoklad, že sa jednalo o jej otca, pričom odporkyni musela byť známou skutočnosť, že priezvisko “E.”

je v Stupave časté. Odporkyňa nevykonala žiadne úkony, ktoré by smerovali k zisteniu, či sa predmetný
zápis v pozemkovej knihe týkal jej otca. Takou objektívnou skutočnosťou, zakladajúcou dobromyseľnosť
odporkyne neboli ani rukou písané listiny, ktoré súdu predložila a pôvod ktorých je neznámy aj odporkyni,
takže ani z týchto listín bez ďalších zisťovaní objektívne nemohla nadobudnúť presvedčenie, že sa jedná
o nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve jej predchodcov. Len subjektívne presvedčenie odporkyne

je nepostačujúce pre naplnenie inštitútu vydržania. V danom prípade sa nejednalo o dobromyseľnú
držbu nehnuteľnosti počas zákonom stanovenej desaťročnej doby, ale o omyl spôsobený zámenou
osôb, ktorá vyplynula zo zhody mena a priezviska starého otca navrhovateľov a otca odporkyne 1/
z tej skutočnosti, že pri zápisoch do pozemkovej knihy sa neuvádzali okrem mena a priezviska iné
identifikačné údaje osôb. Odporkyňa 1/však v spojitosti s uvedenými listinami nevenovala náležitú

pozornosť ani informáciám, ktoré jej predložili navrhovatelia, ktorí odporkyňu upozornili, že predmetný
pozemok bol do dedičstva po jej otcovi zahrnutý omylom.

Prvostupňový súd k námietke premlčania uviedol, že v prejednávanej veci sa navrhovatelia nedomáhali
vydania dedičstva voči neoprávnenému dedičovi. Odporkyňa nebola nepravou dedičkou, naopak po

smrti svojho otca sa stala jeho oprávnenou dedičkou. Podstatou sporu je skutočnosť, že predmetný
pozemok nepatril do dedičstva po jej zomrelom otcovi. Ustanovenie § 486 Občianskeho zákonníka nie
je aplikovateľné v predmetnom spore, nakoľko odporkyňa 1/ nebola nepravou dedičkou.

V priebehu konania prišlo k darovaniu predmetnej nehnuteľnosti odporkyňou 1/ odporcovi 2/ a keďže

odporkyňa nebola vlastníčkou nehnuteľnosti - pozemku na parc. č. 1936, nemohla vlastnícke právo
darovaním previesť na odporcu 2/, a to v zmysle zásady že nikto nemôže previesť na iného viac práv
ako sám má.O náhrade trov konania navrhovateľov 1./ až 4./ /, ktorí mali voči odporcom 1./a 2./ rade úspech v celom
rozsahu rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, pričom tieto trovy by mali uhrádzať odporcovia 1./ a 2./
spoločne nerozdielne.

Súd uložil povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľov iba odporkyni 1./ nakoľko odporkyňa 1./
zavinila vstup odporcu 2./ do konania (po začatí konania previedla nehnuteľnosť, ktorá je predmetom

sporu darovacou zmluvou na odporcu 2./ ) a teda je povinná uhradiť trovy konania navrhovateľov sama.
Preto súd zaviazal odporkyňu 1./ na náhradu trov konania navrhovateľov, ktoré pozostávajú z ceny za
znalecký posudok v sume 172,11 € a z trov právneho zastupovania v sume 10.445,25 €. Jeden úkon
právnej služby je vyčíslený z hodnoty nehnuteľnosti v sume 172.608,38 € určenej znaleckým posudkom
Ing. Ivana Izakoviča a teda hodnota úkonu právnej služby predstavuje sumu 765,17 €. Prvostupňový súd
priznal odmenu právneho zastupovania za úkony právnej služby vykonané právnou zástupkyňou JUDr.

Blankou Hlavenkovou, a to 1./ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa
29.08.2008 - 765,17 € + 6,95 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,12 €; 2./ vypracovanie právneho
rozboru veci podľa ustanovenia - 765,17 € + 6,95 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,12 €; 3./
ďalšia porada s klientom dňa 06.05.2008 - 765,17 € + 6,95 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,12
€; 4./ písomné podanie na súd - žaloba - 765,17 € + 6,95 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,12 €;

5./ účasť na pojednávaní dňa 20.09.2010 , odročené - 1 - 191,29 € + 7,21 € (režijný paušál), celkom vo
výške 198,50 €; 6./ ďalšia porada s klientom dňa 23.09.2010 - 2/3 - 510,11 € + 7,21 € (režijný paušál),
celkom vo výške 517,32 €; 7./ účasť na pojednávaní dňa 18.10.2010, odročené - 1 - 191,29 € + 7,21 €
(režijný paušál), celkom vo výške 198,50 €; 8./ ďalšia porada s klientom dňa 22.11.2010 - 1/3 - 255,- €
+ 7,21 € (režijný paušál), celkom vo výške 262,21 €; 9./ podanie na súd - rozšírenie žaloby 23.11.2010 -

765,17 € + 7,21 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,38 €; 10./ účasť na pojednávaní dňa 24.11.2010 ,
odročené - 1 - 191,29 € + 7,21 € (režijný paušál), celkom vo výške 198,50 €; 11./účasť na pojednávaní
dňa 19.01.2011 - 765,17 € + 7,41 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,58 €. K týmto úkonom súd
priznal aj náhradu za stratu času v sume 8 x 1 hod v sume 96,16 € za účasť na pojednávaniach dňa
20.09.2010, dňa 18.10.2010, dňa 24.11.2010 a dňa 19.01.2011. Prvostupňový súd nepriznal odmenu

právnej zástupkyni JUDr. Blanke Hlavenkovej za úkon právnej služby za právnu upomienku, keďže
súdu nepreukázala, že takúto upomienku vyhotovila a zaslala odporkyni 1./ a takýto úkon nepatrí
medzi úkony právnej služby, ktoré sú odmeňované vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny. Spolu
odmena právneho zastupovania advokátkou JUDr. Blankou Hlavenkovou predstavuje sumu 6.104,63
€. Prvostupňový Súd ďalej priznal odmenu za nasledovné úkony právnej služby vykonané právnou

zástupkyňou JUDr. Tatianou Caunerovou, a to 12./ prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 11.08.2011
-765,17 € + 7,41 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,58 €; 13./ späťvzatie časti návrhu zo dňa
11.05.2012 - 765,17 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,80 €; 14./ účasť na pojednávaní
dňa 29.02.2012 , odročené 1 - 191,29 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 198,92 €; 15./ účasť
na pojednávaní dňa 04.04.2012 z. 1 - 382,58 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 390,21 €;

16./ ďalšia porada s klientom dňa 14.05.2012 - 2/3 - 510,11 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške
517,74 €; 17./ účasť na pojednávaní dňa 16.05.2012 1 - 382,58 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo
výške 390,21 €; 18./ ďalšia porada s klientom dňa 20.09.2012 -2/3 - 510,11 € + 7,63 € (režijný paušál),
celkom vo výške 517,74 €; 19./ účasť na pojednávaní dňa 26.09.2012 - 1 - 382,58 € + 7,63 € (režijný
paušál), celkom vo výške 390,21 €; 20./ účasť na pojednávaní dňa 26.11.2012 1 - 382,58 € + 7,63 €

(režijný paušál), celkom vo výške 390,21 €. Odmena právneho zastupovania advokátkou JUDr. Tatianou
Caunerovou, predstavuje sumu 4.340,62 € a spolu u trovy konania navrhovateľov predstavujú sumu
10.617,36 €.

Odporcovi 2./ vznikli trovy vstupom do konania, ktoré by mu inak neboli vznikli, ak by odporkyňa

1./ naňho nepreviedla predmetné nehnuteľnosti a preto v zmysle § 147 ods. 1 O.s.p. prvostupňový
súd uložil odporkyni 1./ nahradiť trovy konania odporcu 2./ , ktoré mu vstupom do konania vznikli v
dôsledku procesného zavinenia odporkyne 1./. Trovy konania odporcov ich právny zástupca vyúčtoval,
pričom podľa súdu by trovy konania odporcov predstavovali súdny poplatok za odvolanie bol v sume
342,- €, odmena za právne zastupovanie v sume 4.636,16 € a náhrada za stratu času v sume 915,12

€ za 72 polhodín po á 12,71 € (za účasť na pojednávaniach dňa 04.04.202, dňa 16.05.2012 a dňa
26.09.2012). Odmena za zastupovanie patrí za úkony právnej služby 1./ prevzatie a príprava zastúpenia
dňa 29.12.2010 vo výške 765,17 € + 7,21 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,38 €; 2./ odvolanie
voči rozsudku dňa 14.03.2011 vo výške 765,17 € + 7,41 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,58 €;3./ účasť na pojednávaní dňa 04.04.2012 vo výške 765,17 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške
772,80 €; 4./ účasť na pojednávaní dňa 16.05.2012 vo výške 765,17 € + 7,63€ (režijný paušál), celkom
vo výške 772,80 €; 5./záverečné stanovisko zo dňa 26.09.2012 vo výške 765,17 € + 7,63 €

(režijný paušál), celkom vo výške 772,80 €; 6./ účasť na pojednávaní dňa 26.09.2012. vo výške 765,17
€ + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,80 €. Prvostupňový súd nepriznal odmenu právnemu
zástupcovi odporcov za úkon právnej služby záverečné stanovisko zo dňa 23.11.2012, nakoľko tento
úkon je totožný so záverečným stanoviskom zo dňa 25.09.2012, za ktorý mu súd odmenu priznal. Ďalej
súd nepriznal náhradu cestovného na pojednávania dňa 04.04.2012, dňa 16.05.2012 a dňa 26.09.2012,

nakoľko súd nedoložil kópiu technického preukazu motorového vozidla, ktoré použil na túto cestu a cenu
spotrebovaných pohonných hmôt tak, aby sú mohol zistiť skutočne a účelne vynaložené hotové výdavky
právneho zástupcu odporcu 2. /na cestovné. Spolu trovy konania odporcov predstavujú sumu 5.893,28
€. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca zastupoval oboch odporcov, je spravodlivé, aby odporkyňa 1./
uhradila odporcovi 2./ ako náhradu trov konania sumu rovnajúcu sa jednej polovici zo sumy 5.893,28
€, teda 2.946,64 €.

Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla odporkyňa vytýkajúc súdu prvého stupňa
nesprávne posúdenie. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil návrh zamietol a
priznal je náhradu trov konania. V konaní bolo preukázané, že najneskôr od 26.02. 1998 začala plynúť

desaťročná vydržacia lehota, kedy podpísala „oznámenie o novoobjavenom dedičstve, podanie ktoré
dňa 04.03. 1998 doručila Okresnému súdu v Malackách a po celú dobu bola oprávneným držiteľom
predmetnej parcely. Po celú dobu žila v presvedčení, že nehnuteľnosť je jej výlučným vlastníctvom,
pričom s ňou nakladala ako s vlastnou. Nadobudnutie vlastníckeho práva bolo deklarované vydaním
osvedčenia o dedičstve a tiež bola zapísaná príslušnou správou katastra ako vlastníčka. Vo vzťahu

k náhrade trov konania namietala hodnotu parcely L. P. Č.. XXXX orná pôda vo výmere 4.872m2,
ktorá bola určená znaleckým posudkom č. 255/2008 na sumu 172.608,36€, keď hodnota parcely mala
byť určená podľa jednotkovej ceny pôdy. Zároveň namietala odmenu za úkony právnej služby a to
vypracovanie právneho rozboru veci a ďalšia porada s klientom dňa 6.5.2008, nakoľko sa jedná o
úkony zahrnuté v úkonoch právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia a písomnej žaloby a rovnako

namietala aj dôvodnosť vykonaných ďalších porád, nakoľko z úkonov predchádzajúcim tieto úkony
právnej služby nevyplynula nevyhnutnosť ich vykonať. Namietala tiež priznanie odmeny za dvakrát
príprava a prevzatie zastúpenia, keď odmenu pri zmene právneho zástupcu je možné za tento úkon
priznať iba raz a tiež odmenu za úkon právnej služba - späťvzatie návrhu zo dňa 11.5.2012, ktorým
pôvodná navrhovateľka iba upravovala svoje vadné podanie a účasť na pojednávaní dňa 26.11.2012,

kedy súd odročil pojednávanie iba z dôvodu, že navrhovateľka nesprávne upravila žalobný návrh.

Navrhovatelia a odporca 2/ sa k odvolaniu odporkyne 1/ písomne nevyjadrili.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal odporkyni 1/ oslobodenie od súdnych poplatkov s

poukazom na ust. § 138 ods. 1 O.s.p. dôvodiac, že mesačný príjem do domácnosti odporkyne 1/ je 661,-
€, pričom jej náklady na bývanie predstavujú sumu 262,72 € a na lieky 30,- €. Odporkyňa 1/ disponuje
sumou 5 131, 54 €, ktorú má na vkladnej knižke v banke v dôsledku čoho konštatoval, že u odporkyne 1/
nie sú také osobné, zárobkové a najmä majetkové pomery účastníka, ktoré by odôvodňovali oslobodenie
od súdnych poplatkov, pretože zaplatením súdneho poplatku (342,- € v pomere k mesačnému príjmu

domácnosti 661,- € a úsporám vo výške 5 131, 54 €,), by nebolo ohrozené uspokojovanie jej základných
životných potrieb. Súd prvého stupňa prihliadol taktiež na skutočnosť, že súdny poplatok je jednorazová
platba, ktorá odporkyňu 1/ nepostihuje pravidelne. V závere uviedol, že odporkyňa 1/ splnomocnila na
svojej zastupovanie v predmetnom konaní advokáta, ktorému v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb patrí odmena z čoho plynie,

že je platobne schopná zaplatiť aj súdny poplatok.

Uznesenie odvolaním napadla odporkyňa 1/ domáhajúc sa zrušenia napadnutého uznesenia, event.
jehozmeny,keďnesúhlasilasvyhodnotenímjejosobných,majetkovýchpomerov.Uviedla,ževlastníctvo
rodinného domu v ktorom žije s manželom a vlastníctvo ornej pôdy nemôže byť zohľadňované v jej

neprospech, keďže z týchto nehnuteľností nemá žiaden reálny úžitok. Zdôraznila, že je invalidnou
dôchodkyňou, pričom invalidný dôchodok je jej jediným príjmom ktorý celý spotrebuje na úhradu inkasa
a základné životné potreby a zaplatenie súdneho poplatku výrazne zasiahne do jej rozpočtu.Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec
preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
(tentorozsudokbolodvolacímsúdomvyhlásenýpodľa§156ods.3O.s.p.)dospelkzáveru,žeodvolaniu

odporkyne nemožno priznať úspech, pretože súd prvého stupňa zistil náležite skutkový stav veci / §
153 ods. 1 O.s.p /, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom
odôvodnil / § 157 ods. 2, 3 Os.p. / s obsahom odôvodnenia ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu aj
odvolací súd / § 219 ods. 2 O.s.p./.

Z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej právnej veci súdom prvého stupňa zistené / správnosť
skutkovéhozisteniavtomtosmereodvolateľkanenapadá/,žekspornejnehnuteľnostisaviažeduplicitný
zápis vlastníckeho práva. Kým navrhovatelia odvodzovali svoje vlastníctvo rozdeľovacou zmluvou zo
dňa 23.03.1925 v prospech ich právneho predchodcu Š. E., odporkyňa 1/ bola zapísaná ako vlastníčka
predmetného pozemku na parcele č. XXXX na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 10 D 233/98,
zo dňa 10.11.1998 po zomrelom Š. E..

Súd prvého stupňa správne zameral dokazovanie na preukázanie skutočnosti, či Š. E., ktorému
svedčí vlastnícke právo zapísané v pozemnoknižnej vložke č.XXXX pre katastrálne územie Stupava je
právnym predchodcom navrhovateľky alebo odporkyne 1/, keďže táto zhoda mien bola zrejme dôvodom
duplicitného a ako sa ukázalo aj chybného zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti. Správne
súd prvého stupňa po dôslednom zisťovaní identifikácie Š. E. v dôsledku vykonaného dokazovania

dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku na parc. č. 1936, zapísanom v pozemnoknižnej vložke
č. XXXX v katastrálnom území J. patrilo Š. E. - predchodcovi navrhovateľov, v dôsledku čoho bola
žaloba opodstatnená.

Bez významu je snaha odporkyne 1/ prezentovaná v odvolaní spochybniť vlastnícke právo

navrhovateľov nadobudnutím jej vlastníckeho práva vydržaním, s otázkou ktorou sa súd prvého stupňa
dostatočne zaoberal, na skutkové zistenia prijal aj správny právny záver, so záverom ktorým s odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvého stupňa zastáva názor, že v prejednávanej veci zistený

skutkový stav dobrú vieru odporkyne 1/ konštatovať neumožňuje, keďže len samotná skutočnosť,
že je zapísaná ako vlastníčka nehnuteľnosti na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 10 D 233/98
nemohla sama o sebe založiť dobrú vieru (presvedčenie) odporkyne 1/ že jej svedčí aj platný právny
titul, na základe ktorého je jej vlastnícke právo v evidencii nehnuteľností zapísané. Odporkyni je nutné
vytknúť požiadavku aktívneho zistenia konkrétnych skutočností, vedúcich (z hľadiska kritéria priemernej

obozretnosti) k presvedčeniu, že nehnuteľnosť vlastnícky patrila poručiteľovi, keď k takému záveru ju
neoprávňujú žiadne okolnosti, keďže ako sama uviedla, nemala vedomosť o tom, že by nehnuteľnosť
patrila poručiteľovi.

Nad rámec zdôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa z hľadiska právnej kvalifikácie problematiky

riešenej v tomto konaní odvolací súd považuje za potrebné upozorniť na zákonnú úpravu vydržania
podľa § 134 Občianskeho zákonníka, konkrétne na zákonné predpoklady vydržania ktorými sú vôľa s
vecou nakladať ako vlastnou - držobná vôľa / animus possidendi / a faktické ovládanie veci / corpus
possessionis / a to nepretržite v prípade nehnuteľnosti po dobu desať rokov. V konaní nebol preukázaný
ani ďalší zákonný predpoklad, ktorým je faktické ovládanie veci. V zmysle ustálenej judikatúry fakticky

vec ovláda ten, kto podľa všeobecných názorov a skúseností vykonáva tzv. panstvo nad vecou, pričom
dôležité je, aby pri oprávnenej držbe držiteľ nakladal s vecou ako s vlastnou, resp. vykonával právo
pre seba. Zo žiadnych dôkazov predložených súdu prvého stupňa takáto skutočnosť nevyplýva. Práve
naopak. Odporkyňa 1/ počas výsluchu pred súdom prvého stupňa uviedla, že nemá vedomosť o
spôsobe užívania predmetnej nehnuteľnosti, nemala vedomosť ani o tom, že pozemok je v nájme, nikdy

tento pozemok neobhospodarovala ani s ním nenakladala (č.l. 160), preto vyhodnotenie tohto kľúčového
dôkazu súdom prvého stupňa iný, ako prijatý záver o nesplnení jedného zo základných zákonných
predpokladov pre úspešnú držbu ani nepripúšťa.

Keďže odporkyňa 1/ neprodukovala vo svojom odvolaní žiadne také dôkazy, ktoré by mohli zvrátiť

výsledky doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia, je záver súdu prvého stupňa vecne
správny v dôsledku čoho bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa z hľadiska jeho správnosti s
poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdiť vrátane výroku o náhrade trov konania.Prvostupňový súd o trovách konania navrhovateľov 1./,2./,3./,4./ a odporkyni 1./ správne rozhodol v
zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úspech navrhovateľov konaní. Správne prvostupňový súd
v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb určil odmenu za úkon právnej služby sumou 765,17€ , keď vychádzal
z tarifnej hodnoty veci 172.608,38€, ako stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti znalec Ing. Ivan
Izakovič a v tomto smere je bezdôvodná námietka, že v danom prípade mala hodnota nehnuteľnosti byť
určená podľa jednotkovej ceny ornej pôdy. Správne prvostupňový súd priznal odmenu za úkony právnej
služby a to aj za ďalšie porady, ktorých vykonanie bolo riadne preukázané a keď zo záznamov týchto

porád / č.l.110, 11, 112 spisu / vyplýva aj ich účelnosť, písomné podanie - späťvzatie časti návrh zo
dňa 11.5.2012, keď toto podanie okrem čiastočného späťvzatie obsahuje aj vyjadrenie navrhovateľky
týkajúce sa veci samej. Dôvodné je odvolanie odporkyne len v časti, že nie je možné priznať pri zmene
právnehozástupcuodmenuatodvakrátzaprevzatieaprípravuzastúpenie,čoalevkonečnomdôsledku
nemá vplyv na správnosť rozhodnutie o trovách konania, keďže súd v zmysle § 151 ods. 1,2 O.s.p.
viazaný vyčíslením trov právneho zastúpenia / č.l. 217 spisu / priznal trovy právneho zastúpenia v nižšej

výške, aká by navrhovateľom prináležala. Odmena za úkon právnej služby, kedy právne zástupkyňa
zastupovala štyroch navrhovateľov t.j. od 9.8.2012 predstavuje v zmysle § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky
sumu 1.530,34€ / 765,17 znížené o 50% = 382,58€ x 4 osoby / a v konečnom vyčíslení by navrhovateľom
aj bez priznania odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 6.2.2012 / č.l. 156 spisu / prináležali
vyššie trovy právneho zastúpenia.

Odvolaním odporkyňa 1/ napadla aj uznesenie ktorým jej nebolo priznané oslobodenie od poplatkov.
Úlohou súdu pri rozhodovaní o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov je vyhodnotiť celkové
pomery žiadateľa (zárobkové, majetkové, rodinné, sociálne, zdravotné, osobné) aj vzhľadom na povahu
a výšku uplatňovaného nároku, ktorý je predmetom konania z ktorého je odvodená samotná výška
súdneho poplatku. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvého stupňa je toho názoru, že z hľadiska

odporkyňou 1/ deklarovaných majetkových pomeroch nemožno vyhodnotiť jej celkové majetkové
pomery ako nepriaznivé do tej miery, že by bolo opodstatnené uprednostniť úhradu jej súkromných
záväzkov pred poplatkovou povinnosťou voči štátu. Pravidelná mesačná úhrada nákladov na bývanie
nemá závažný dopad na majetkové pomery odporkyne 1/. Účelom právneho inštitútu oslobodenia od
súdnychpoplatkovjezabezpečiťžiadateľoviprístupksúduvpodmienkachťaživejmateriálnejasociálnej

situácie.Sozreteľomnauvedenémožnokonštatovať,žeprizohľadneníbežnýchvýdavkovuhrádzaných
z pravidelných príjmov, sa javia celkové pomery odporkyne 1/ ako celkom bežné.

Odvolací súd identicky ako prvostupňový súd prihliadol aj na skutočnosť, že odporkyňa 1/ je v
prejednávanej veci zastúpená advokátom, ktorého si sama zvolila a ktorého si platí z vlastných

finančných zdrojov, pričom v danom prípade sa nejedná o bezplatne poskytovanú právnu pomoc zo
strany zvoleného advokáta. Z obsahu plnomocenstva vyplýva, že odporkyňa 1/ si je vedomá že podľa
zmluvy o poskytnutí právnej pomoci patrí advokátovi odmena za toto zastupovanie spolu s výdavkami
a náhradou za stratu času. Súd nespochybňuje právo účastníka dať sa v konaní zastúpiť sa právnym
zástupcom ale prihliada na to, že ak je účastník v konaní spôsobilý znášať náklady na úhradu nákladov

právneho zastúpenia v konaní, je na jeho mieste predpoklad existencie finančných prostriedkov aj na
zaplatenie súdneho poplatku.
Súd prvého stupňa sa s náležitou starostlivosťou zaoberal posúdením nároku na priznanie oslobodenia
odsúdnychpoplatkov,svojerozhodnutiepatričnýmspôsobomiodôvodnil,sdôvodmiktorýmisastotožnil
aj odvolací súd / § 219 ods. 2 O.s.p. / , preto rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov

v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že v tomto konaní plne úspešným navrhovateľom 1./, 2./, 3./, 4./ ich náhradu voči odporkyni 1./ nepriznal
pretože absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p návrh na ich priznanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.