Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2013

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 10C/137/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610209468
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Trylč

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2013:2610209468.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom JUDr. Milanom Trylčom v právnej veci navrhovateľky: E. P., S.. T., F..

X.XX.XXXX, T. T. E., W. XX, proti odporcovi: E. P., F.. XX.X.XXXX, T. Č., E.. P. XXX, zast.:
JUDr. Vladimíra Hrebíková, advokátka, Dukelských hrdinov č. 2946/6, Malacky, o rozvod manželstva
účastníkov konania a o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom: A. P., F.. XX.XX.XXXX a
A. P., F.. XX.XX.XXXX, obe deti bydlisko u matky, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Senici, takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. sumou 135,- € mesačne a na výživu maloletej
A. sumou 105,- € mesačne počínajúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, výživné

je zročné, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, do rúk matky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala dňa 6.10.2010 na OS Senica návrh na rozvod manželstva účastníkov konania,
na úpravu práv a povinností k dvom mal. deťom pochádzajúcim z manželstva. Navrhla mal. deti zveriť
do jej starostlivosti a odporcovi určiť výživné po
200,- € na každé dieťa. Zároveň navrhla upraviť styk otca s deťmi jedenkrát mesačne za jej prítomnosti.

Návrh odôvodnila tým, že manželstvo bolo uzavreté po 6 ročnej známosti, zo začiatku bolo harmonické,
avšak začiatkom roka 2009 ju začal odporca podozrievať z nevery, medzi účastníkmi dochádzalo k
nezhodám, ktoré vyvrcholili opustením domácnosti odporcom v máji 2009.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17.5.2011 č.k. 10C/137/2010 - 75 tak, že manželstvo účastníkov
rozviedol, maloletú A. a maloletého A.Š. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky

a otcovi upravil styk s maloletými deťmi. Odporcovi zároveň uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletého A. v sume 200 € mesačne a na maloletú A. v sume 150 € mesačne počnúc právoplatnosťou
rozsudku vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania a navrhovateľke uložil povinnosť
zaplatiť trovy štátu v sume 131,60 €. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2011 v časti
rozvodu manželstva, zverenia maloletých do osobnej starostlivosti navrhovateľky, úpravy styku odporcu
s maloletými deťmi. Na odvolanie odporcu predmetom odvolacieho konania sa stalo preskúmanie

správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výživného voči maloletým deťom.
V tejto, odvolaním napadnutej časti, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa uznesením, č. k.
11Co/254/2011-100 zo dňa 31.1.2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.Následne súd opätovne rozhodol o výške vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom
rozsudkom 10C/137/2010-166 zo dňa 23.10.2012, tak že otcovi určil povinnosť prispievať na maloletého
A. sumou 135 € mesačne a na maloletú A. sumou 105 € mesačne počnúc právoplatnosťou tohto

rozsudku, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania a navrhovateľke uložil povinnosť
zaplatiť trovy štátu v sume 131,60 €. Voči tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom, č. k. 11Co/58/2013-184 zo dňa 17.7.2013 tak, že napadnutý
rozsudok súd prvého stupňa potvrdil v časti určenia výživného na maloletého A. a maloletú A. a v

časti trov štátu a v časti určenia účinnosti určeného výživného zrušil a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že nakoľko v danej veci ide o
určenie výživného na čas po rozvode, určuje sa výživné odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva. Odvolací súd zároveň uložil tunajšiemu súdu v ďalšom konaní zistiť, akým spôsobom bolo
platené výživné od 7.7.2011, vyhodnotiť vykonané dôkazy a rozhodnúť o účinnosti určeného výživného,
o výške nedoplatku a spôsobe úhrady, poprípade o tom, že nedoplatok nevznikol.

Predmetom konania zostalo rozhodnutie o účinnosti určeného výživného a nedoplatku otca.

Súd doplnil dokazovanie v intenciách pokynov odvolacieho súdu a to výsluchom navrhovateľky a

odporcu, dokladmi o platbách výživného od 7/2011 do 9/2013, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil
nasledovné:

Z výsluchu navrhovateľky mal súd preukázané, že odporca platil na výživu maloletých detí od júla 2011
do septembra 2013 mesačne sumou 350 €. Za september 2013 uhradil 240 €, za október a november

2013 neuhradil žiadnu sumu.

Z výsluchu odporcu vyplýva, že od 7.7.2011 do 31.8.2013 platil mesačne na výživu maloletých detí
sumou 350 € mesačne, v septembri zaplatil 240 € a v októbri a novembri 2013 výživné nezaplatil
z dôvodu, že mu neprišla výplata. Od. 7.7.2011 mu vznikol na výživnom preplatok 2860 €. Požiadal

navrhovateľku o vrátenie tejto sumy, i keď vie, že spotrebované výživné sa nevracia. Má za to, že by
sa malo preukázať, že výživné spotrebovala.

Zpoštovýchpoukazovpredloženýchodporcomzaobdobieod7/2011do27.9.2013malsúdpreukázané,
že tento zaplatil na výživu maloletých detí sumu 9340 €.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Z výsledkov vykonaného dokazovania doplneného v intenciách pokynov odvolacieho súdu,
prvostupňový súd dospel k záveru, že návrh matky na určenie výživného bol podaný sčasti dôvodne.
Odvolací súd stotožnil sa v celom rozsahu so závermi prvostupňového súdu v otázke určenia výšky

výživného na maloletého A. v sume 135 € mesačne a na maloletú A. v sume 105 € mesačne a v časti
uloženia povinnosti navrhovateľke zaplatiť trovy štátu v sume 131,60 €. Uvedené stotožnenie premietlo
sa v potvrdzujúcom výroku odvolacieho súdu v rozhodnutí č. k. 11Co/58/2013-184 zo dňa 17.7.2013.
Odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu pochybenie len v časti určenia účinnosti určeného výživného
s poukazom na fakt, že v prejednávanej veci je výživné určené na čas po rozvode a preto určuje sa s

účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode účastníkov konania. Súd mal preukázané, že
rozhodnutie o rozvode manželstva účastníkov nadobudlo právoplatnosť dňom 7.7.2011. Z uvedeného
dôvodu prvostupňový súd opätovne rozhodol o účinnosti určeného výživného tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia. Ako ďalšie súd v zmysle pokynov odvolacieho súdu zaoberal sa otázkou akým
spôsobom od 7.7.2011 odporca na výživu maloletých prispieval. Z predložených poštových poukážok

ako aj zo zhodných tvrdení účastníkov konania mal súd bez pochýb preukázané, že odporca zaplatil na
výživumaloletýchdetízaobdobieod7.7.2011dodňavyhláseniatohtorozhodnutiasumu 9340€,pričom
s poukazom na výšku výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Senica, č. k. 10C/137/2010-166
v spojení s rozhodnutím KS TT č. k. 11Co/58/2013-184 zo dňa 17.7.2013 mal na výživnom zaplatiť zaobdobie od 7.7.2011 do dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia sumu 6480 €. Vychádzajúc z uvedeného je
zrejmé, že odporca nemá nedoplatok na zročnom výživnom.

Nakoľko § 206 ods. 3 O.s.p. nemožno chápať a vykladať tak, že ak je odvolaním napadnutý rozsudok
len v časti výroku vo veci samej, nie je napadnutý výrok o náhrade trov konania (Z IV (s 54), súd
opätovne rozhodol aj o trovách konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia účastníci nemajú právo

na náhradu trov konania, ak súd rozhoduje v konaní o rozvod manželstva a súd nezistil, žeby okolnosti
prípadu alebo pomery účastníkov odôvodňovali niektorému z účastníkov toto právo priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnýmináležitosťamiodvolaniasú:všeobecnénáležitosti(Zpodaniamusíbyťzjavné,ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.