Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. november 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200208
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5013200208.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eriky Čanadyovej a členov senátu

JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: TK Slovakia, s. r. o, so sídlom V.
okružná 1295/4, 010 01 Žilina, IČO: 44 253 168, práv. zast. Geško, Hulín a partneri, s. r. o., advokátska
kancelária, so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 35 922 907, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č.k. 1100308/1/1299899/2012 zo dňa 04.12.2012, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobný návrh z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 25.02.2013, doručenou na Krajský súd v Žiline dňa 28.02.2013, sa žalobca domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.k. 1100308/1/1299899/2012 zo dňa 04.12.2012
(ďalej len „rozhodnutie žalovaného"), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Žilina (ďalej len „prvostupňový orgán") č. 9500302/5/1611297/2012 zo dňa 10.07.2012
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 44 ods. 6 písm.
b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 a 5
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov znížil žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 12/2008 vo

výške 3 882 922,- Sk, čo predstavuje 128 889,39 Eur na hodnotu 842,- Sk, čo je 27,94 Eur, neuznal
žalobcovi odpočet z faktúry dodávateľa CAMURRI, s. r. o. Divina č. 30080013 zo dňa 02.12.2008,
faktúry č. 30080014 zo dňa 10.12.2008 a faktúry č. 30080015 zo dňa 22.12.2008 za nákup počítačových
komponentov, videokamier a MP4 prehrávačov v hodnote 1 258 560,- Sk, 7 786 170,- Sk, 8 645 350,-
Sk, vrátane DPH (ďalej len „faktúry"), keď dospel k záveru, že došlo k porušeniu § 49 ods. 1 vo väzbe
na § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o DPH") z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal, že dodávateľ žalobcu - obchodná

spoločnosť CAMURRI, s. r. o., Divina 178 (ďalej len „dodávateľ žalobcu") tovar deklarovaný vo faktúrach
aj žalobcovi dodala. Poukázal na to, že tovar, ktorý žalobca mal nadobudnúť od obch. spoločnosti
CAMURRI, s. r. o., mal pochádzať od spoločnosti JRV- Group, s. r. o., Rosinská cesta 4, Žilina. Táto sa
na uvedenej adrese nezdržiava, so správcom dane nekomunikuje, poštu nepreberá, pričom miestnym
šetrením bolo zistené, že na uvedenej adrese bola v prenájme do 30.06.2005. Žalovaný konštatoval,
že JRV-Group nemôže vykonávať ekonomickú činnosť, nesídli na adrese podľa výpisu z obchodného
registra a za uvedenú spoločnosť nemá kto konať, lebo konateľom spoločnosti je osoba, ktorá

na základe informácií Finančnej polície prostredníctvom Národnej ústredne INTERPOLU Bratislava
prostredníctvom štátnych orgánov Kórejskej republiky pod uvedenými identifikačnými údajmi Heung-
Sik Hwang, Dong Sung APT, XXX-XXX K. XXX-XXX, nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXXXXX sa
v registri obyvateľov Kórejskej republiky nenachádza. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnymposúdením prvostupňového orgánu, keď konštatoval, že žalobca ako daňový subjekt nemohol nakúpiť
tovar od spoločnosti CAMURRI, s. r. o., pretože spoločnosť JRV-Group nedodala tento tovar obchodnej
spoločnosti CAMURRI, s. r. o., Divina, čím vyhodnotil uvedené obchodné transakcie za neuskutočnené.

Konštatoval, že na základe skutkových zistení nemohla ani JRV-Group, s. r. o. vvstaviť žiadne faktúry
pre CAMURRI, s. r. o., nakoľko uvedenej obchodnej spoločnosti nepredávala žiaden tovar. Poukázal
na výpoveď bývalého konateľa žalobcu - Tomáša Kotúča, ako aj konateľa spoločnosti CAMURRI, s. r.o.
- Mariána Škoríka, ktorí uviedli, že prevzatie tovaru nebolo nikým potvrdené, neexistujú dodacie listy,
obe spoločnosti nemajú vzorky tovaru, nedisponujú žiadnymi záručnými listami, ani žiadnymi dôkazmi

o existencii tovaru, existenciu tovaru preukazujú len vystavenými faktúrami.

Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právny posúdením veci prvostupňový orgánom. Poukázal na § 3
ods. 2 Zákona o DPH, ktorý definuje ekonomickú činnosť na účely DPH a konštatoval, že spoločnosť
JRV-Group, s. r. o., v období realizácie zdaniteľných obchodov nevykonávala ekonomickú činnosť,
keďže nebolo preukázané jej sídlo a jedinou osobou oprávnenou konať, za túto spoločnosť, bola
neexistujúca osoba.

K odvolacím námietkam žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu konštatoval, že určenie sídla
právnickej osoby je obligatórnou náležitosťou, ktorá sa zapisuje do obchodného a živnostenského
registra a do registra príslušných správnych orgánov, ak je vznik právnickej osoby viazaný na registráciu.
Poukázal na § 19c Občianskeho zákonníka, § 13 Obchodného zákonníka, § 20 ods. 1 Občianskeho
zákonníkaakonštatoval,žeprejavvôleprávnickejosobysavykonávaúkonmiuosôboprávnenýmikonať

v mene právnickej osoby, t. j. osoby štatutárneho orgánu, pričom tieto úkony osôb zaväzujú právnickú
osobu. V posudzovanej veci bolo zistené, podľa cudzineckej polície, že osoba konajúca za obchodnú
spoločnosť JRV-Group, s. r. o., neexistuje, s poukazom na ust. § 200a ods. 1 O.s.p. konštatoval, že sa
nevyžaduje zhodnoť zapísaného a skutočného sídla.

K námietke, že spoločnosť JRV-Group, s. r. o.. podala za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2008 daňové

priznanie konštatoval, že podanie daňového priznania nepreukazuje, že platiteľ, ktorý daňové priznanie
podal, aj skutočne vykonával ekonomickú činnosť a dodával tovar. Miestne zisťovanie, za účelom
prešetrenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov, ktoré mala realizovať obchodná spoločnosť JRV-
Group, s. r. o., konané na adrese sídla tejto obchodnej spoločnosti, nepodarilo preveriť požadované
skutočnosti. Obchodná spoločnosť JRV-Group, s. r. o., v čase vystavenia faktúry nemohla vykonávať

ekonomickú činnosť, ani podávať daňové priznanie z dôvodu, že osobou oprávnenou konať za ňu, bola
aj pre úrady neexistujúca osoba, ktorá nemohla ani nikoho splnomocniť na zastupovanie a konanie.
Konštatoval, že pre posúdenie veci nie je podstatné, či správca dane zisťoval údaje o osobe konateľa
JRV-Group, s. r. o. - kórejského občana, aj prostredníctvom registrového súdu Okresného súdu v
Žiline, nakoľko nedošlo k spochybneniu zápisov údajov v obchodnom registri, pričom údaje zapísané

v obchodnom registri sú záväzné a právne účinné voči tretím osobám. Žalovaný konštatoval, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že došlo k fyzickému dodaniu tovaru a preto
nemohol následne tento tovar dodať do iného členského štátu, preto aj vypočutie konateľa odberateľa
tovaru - spoločnosť HS TRADE HUNGARY Kft., Maďarská republika - Martina Schultza, vyhodnotil za
bezpredmetné.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobca, ktorú formuloval v nasledovných
žalobných bodoch:

Žalobný bod 1/

Žalobca nesúhlasí s argumentmi žalovaného, že nebolo preukázané zdaniteľné plnenie, nebolo
preukázané, že JRV-Group, s. r. o., vykonávala ekonomickú činnosť, lebo neexistuje konateľ tejto

obchodnej spoločnosti, a že podanie daňového priznania za štvrtý kvartál 2008 JRV-Group, s. r. o.,
nepreukazuje, že sa tovar dodal. Tvrdil, že JRV-Group, s. r. o., bola registrovaná na daňovom úrade
pre DPH a podávala daňové priznania, posledné za štvrtý kvartál 2008, v ktorom vykázala dodanie
tovaru. Tieto skutočnosti preukazujú realizáciu ekonomickej činnosti JRV-Group, s. r. o., a tvrdenie,
že uvedená spoločnosť nevykonáva ekonomickú činnosť, ani nemôže podávať daňové priznania, je

v rozpore s vykonaným dokazovaním. Zdôraznil, že žalovaný argumentuje tým, že zo strany JRVGroup, s. r. o., nemohlo dôjsť k podávaniu daňových priznaní, avšak sa nevysporiadal so skutočnosťou,
že ich podávanie potvrdil iný správca dane - bývalý Daňový úrad Žilina I. Tvrdil, že rozhodnutie je
vydanénazákladenedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu,keďsprávcadanenevykonaldokazovanie

preukazovaním skutočností, kto za JRV-Group, s. r. o., podával daňové priznania a iba formálne
konštatoval, že konateľ uvedenej obchodnej spoločnosti neexistuje, teda že k podávaniu daňových
priznaní nemohlo dôjsť, čo je v priamom rozpore so skutočnosťou.

Žalobný bod 2/

Poukazoval, že uskutočnenie obchodov medzi žalobcom a CAMURRI, s. r. o., potvrdil bývalý konateľ
žalobcu - Tomáš Kotúč a konateľ spoločnosti CAMURRI, s. r. o. - Marián Škorík. Výpovede uvedených

osôb sa neodlišujú a je z nich zrejmé, že uskutočnenie obchodu opisujú takmer zhodným spôsobom a
neexistuje pochybnosť o dôveryhodnosti týchto svedkov. Pokiaľ správca dane, mal za to, že výpovede
týchto svedkov sú rozporné, mal uskutočniť ich konfrontáciu, odstrániť podľa neho rozporné tvrdenia,
pričom konštatoval, že vykonanie konfrontácie týchto osôb je neopodstatnené, odvolávajúc sa na
svedeckú výpoveď Mariána Škoríka. Žalovaný neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení

dotknutých svedeckých výpovedí, keď dospel k záveru, že nedošlo k dodaniu tovaru, keď zo svedeckej
výpovede Mariána Škoríka nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by podporili záver správcu dane o
nedodaní tovaru, práve naopak, Marián Škorík jednoznačne deklaroval dodanie tovaru zo strany JRV-
Group, s. r. o., keď uviedol, že pri dodaní tovaru bol vždy prítomný Kórejec - konateľ spoločnosti JRV-
Group, s. r. o. a niekedy tam bola aj iná osoba spolu s Kórejcom, tovar si žalobca prevzal do svojho

motorového vozidla na mieste, na ktorom sa dohodli, tak ako je deklarované vo faktúre (v jeden deň).
CAMURRI, s. r. o. nakúpila tovar od spoločnosti JRV-Group, s. r. o. a k dodaniu došlo na dohodnutom
mieste, pričom kontrolu dodaného tovaru vykonával Marián Škorík osobne.

Žalobný bod 3/

Tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly správca dane nevypočul odberateľa žalobcu - spoločnosť

HS TRADE HUNGARY Kft. Budapešť, Maďarská republika, jeho štatutárneho zástupcu - Mariána
Schultza, napriek tomu, že vykonanie tohto dôkazu žalobca v daňovom konaní navrhol a nepreveroval
uskutočnenie obchodov medzi žalobcom a touto obchodnou spoločnosťou a jednoducho poprel
uskutočnenie obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou HS TRADE HUNGARY Kft., pričom takýto záver
nijakým spôsobom neodôvodnil a v tejto časti nevykonal žiadne dokazovanie. Preverenie odberateľa

žalobcu by dokázalo, že s tovarom sa skutočne obchodovalo, pričom uskutočnenie obchodov bolo
potvrdené zo strany maďarského správcu dane, ktorý deklaroval, že spoločnosť HS TRADE HUNGARY
Kft priznala nadobudnutie tovaru za štvrtý kvartál 2008 vo výške 333 696 000 HUF.

Žalobný bod 4/

Poukázal na § 2 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. a konštatoval, že zákon nevyžaduje, aby sídlo zapísané

v obchodnom registri bolo aj skutočným sídlom právnickej osoby, t.j. nevyžaduje zhodnosť zapísaného
a skutočného sídla obchodnej spoločnosti vo väzbe na obchodnú spoločnosť JRV-Group, s. r. o. Za
správnosť, úplnosť a pravdivosť zápisu údajov uvedených v obchodnom registri zodpovedá zapísaná
osoba, resp. štatutárny orgán a fakt, že spoločnosť JRV-Group, s. r. o. nepožiadala príslušný registrový
súd o zápis zmeny zapísaných údajov sídla, nemôže byť na ujmu daňového subjektu, keďže ten

nemá povinnosť skúmať, či údaje zapísané v obchodnom registri sú pravdivé alebo nie a ani v rámci
obchodného styku nie je povinný preverovať pravdivosť údajov zapísaných v tomto registri. Žalovaný
bez akéhokoľvek zdôvodnenia poprel všetky argumenty uvádzané svedkami a rovnako aj žalobcom,
pričom svoje tvrdenia nijako nepodložil, iba zotrváva na tvrdeniach o neuskutočnení obchodov. Zo strany
žalovaného a správcu dane nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, keď nebolo ani preverené

správcom dane a žalovaným na Okresnom súde v Žiline - Obchodný register, či údaje o zapísanom
konateľovi JRV-Group, s. r. o., ktoré boli podkladom pre zisťovanie údajov o osobe Heung-Sik Hwang,
prostredníctvom Národnej ústredne INTERPOLU Bratislava, cestou Prezídia Policajného zboru SR,
Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Stred, Banská Bystrica, sú totožné s informáciami
o tejto osobe, ktoré sú zapísané v obchodnom registri u obchodnej spoločnosti JRV-Group, s. r. o.

Žalovaný bez akéhokoľvek odôvodnenia poprel všetky argumenty uvádzané svedkami a rovnako ajžalobcom, argumentačne svoje tvrdenia nijako nepodložil, iba zotrváva na tvrdeniach o neuskutočnení
dotknutých obchodov, bez náležitého zistenia skutkového stavu veci. Žalovaný disponoval viacerými
informáciami, ktoré majú zásadný vplyv na merito veci a podporujú tvrdenia žalobu, tieto informácie

účelovo nespomenul a zámerne uvádzal len informácie, ktoré podporovali jeho tvrdenia, preto žalobca
trvá, že došlo k uskutočneniu obchodu medzi ním a spoločnosťou CAMURRI, s. r. o., ako aj medzi
žalobcom a spoločnosťou HS TRADE HUNGARY Kft, keď tovar bol riadne nakúpený, predaný, faktúry,
príjmové a výdavkové pokladničné doklady riadne vystavené, prevzaté a zaúčtované a došlo k úhrade
kúpnej ceny tovaru a rovnako aj k dodaniu tovaru na územie iného členského štátu. Výrok, ako aj

odôvodnenie rozhodnutia žalovaného sú nezákonné, nepresvedčivé pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov a skutkové zistenia správcu dane nie sú dostačujúce pre správne určenie daňovej povinnosti,
s poukazom aj na obsah uznesenia Ústavného súdu SR III ÚS 97/2010 z 09.03.2010.

Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci.
Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia správcu dane.

Krajský súd, ako súd príslušný na konanie vo veci podľa 246 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté

rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu žalobných bodov (§ 249
ods. 2 O.s.p.) podaných v súlade s § 250b ods. 1 O.s.p., konal a rozhodoval v neprítomnosti účastníkov
konania a ich zástupcov za splenia ust. § 115 ods. 1,2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol
z nasledovných dôvodov:

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,

b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou,

c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev

(ďalej len "členský štát"),

d) dovoz tovaru do tuzemska.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, na účely tohto zákona je

a) tuzemskom územie Slovenskej republiky,

b) zahraničím územie, ktoré nie je tuzemskom,

c) územím Európskych spoločenstiev tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi
týchto členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov,

d) územím tretích štátov územie, ktoré nie je územím Európskych spoločenstiev.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008, dodaním tovaru je

a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely

tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna
hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu
vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska,

b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,

c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, dodaním tovaru je aj
prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku za náhradu alebo protihodnotu na základe rozhodnutia
vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, ak platiteľ dodá tovar na
svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne
alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou
činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie
tovaru za protihodnotu. Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne

500 Sk bez dane za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa nepovažuje za dodanie
tovaru za protihodnotu.

Podľa§8ods.4zákonač.222/2004Z.z.vzneníúčinnomdo31.12.2008, zadodanietovarusapovažuje
aj premiestnenie tovaru, ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu,
ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej
podnikania. Takéto premiestnenie sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu okrem premiestnenia

tovaru

a) na účel jeho inštalácie alebo montáže zdaniteľnou osobou alebo na jej účet v členskom štáte, v ktorom
sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru,

b) na účel zásielkového predaja tohto tovaru zdaniteľnou osobou v členskom štáte, v ktorom sa skončí
odoslanie alebo preprava tovaru,

c) na účel dodania tovaru na palubách lietadiel, lodí alebo vlakov počas osobnej dopravy na území
Európskych spoločenstiev,

d) určeného na vývoz tovaru do tretích štátov, ak sa colné konanie o vývoze tovaru uskutočnilo v
tuzemsku,

e) určeného na dodanie tovaru do iného členského štátu touto zdaniteľnou osobou, ak dodanie tohto

tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, bude oslobodené od dane,

f) na účel prepracovania, spracovania, opravy alebo iných podobných činností fyzicky vykonaných na
tomto tovare pre túto zdaniteľnú osobu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava,
za predpokladu, že sa tejto osobe tovar po skončení operácií vráti do tuzemska,

g) na dočasné použitie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava

tovaru, na účel dodania služieb touto zdaniteľnou osobou,

h)nadočasnépoužitienaobdobienepresahujúce24mesiacovnaúzemíinéhočlenskéhoštátu,vktorom
by sa dovoz toho istého tovaru z územia tretieho štátu považoval za prepustený do režimu dočasné
použitie s úplným oslobodením od dovozného cla,

i) na účel dodania plynu cez rozvodný systém zemného plynu alebo dodania elektriny podľa § 13 ods.

1 písm. e) a f).

Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, okamihom, keď sa prestane
plniť niektorá z podmienok podľa odseku 4 písm. a) až i), považuje sa takéto premiestnenie tovaru za
dodanie tovaru za protihodnotu.

Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, ak zdaniteľná osoba na

základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, podľa ktorej koná vo svojom mene na účet
inej osoby (ďalej len "komisionárska zmluva"), obstará kúpu tovaru alebo predaj tovaru, platí, že táto
zdaniteľná osoba tovar kúpila a predala.

Podľa § 8 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, za dodanie tovaru sa považuje
ajodovzdaniehnuteľnéhohmotnéhomajetkuplatiteľomdanenazákladenájomnejzmluvysdojednanýmprávom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte nájomcu považuje prevzatie predmetu nájmu za
nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ktoré je predmetom dane.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, daňová povinnosť vzniká

dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom
ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania
deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň

odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008, platiteľ môže odpočítať od
dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na
jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom
je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, právo na odpočítanie dane
podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,

c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a
v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení
tovaru,

d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v

ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Podľa § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, právne úkony a ich účinky
pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňové konania začaté
a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov;

sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak
skutočnosťrozhodujúcapreuloženiesankcienastalado31.decembra2011aakjetopredaňovýsubjekt
priaznivejšie.

Podľa § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňová kontrola začatá a

neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.Podľa § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňové konanie začaté
podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 165b ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 165 ods. 2 znenie pred
bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, dokazovanie vykonáva správca
dane, ktorý vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, správca dane dbá, aby

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je
pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ako dôkaz možno použiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä

o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.),
o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, daňový subjekt preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,

hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového
konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených
daňovým subjektom.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,

aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Jednou zo základných
zásad daňového konania je komplexné posúdenie dôkazov a všetky skutočnosti, ktoré v daňovom
konaní vyšli najavo, ich vzájomné súvislosti, ako aj jednotlivo, pričom sa berie vždy do úvahy skutočný
obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre určenie alebo vybratie dane.

Z dikcie § 49 ods. 2 Zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže

odpočítaťDPH,pritomzákladnápodmienkaje,abyišlootovary,ktorémunaozajbolidodanékonkrétnym
platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na
odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení,
či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať,
od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom tento získal,

pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenia daňového subjektu o tom, že predmetný tovar bol
dodaný obchodnou spoločnosťou, ktorá je deklarovaná ako dodávateľ daňového subjektu - žalobcu.
Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade,
ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len
formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie

sú predpokladom pre odpočívanie dane v zmysle Zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1,2
písm. a), v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné
splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje,
ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak
zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužívateľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje

preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok
na odpočítanie z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Krajský súd poukazuje na právne názory
vyslovené v rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf 17/2011 zo dňa 23.02.2012, ktoré v tomto rozhodnutí citoval.Posudzovanými faktúrami žalobca preukazoval plnenie, ktoré v rámci dodávateľského reťazca mu
dodala obchodná spoločnosť CAMURRI, s. r. o., keď táto obchodná spoločnosť, tovar nadobudla od
obchodnej spoločnosti JRV-Group, s. r. o., Žilina a následne nadobudnutý tovar žalobca prevádzal

obchodnej spoločnosti HS TRADE HUNGARY Kft. Budapešť. Žalobca preukazoval reálnu existenciu
plnenia predložením faktúr a účtovných dokladov viažucich sa k faktúram dodávateľa - obchodnej
spoločnosti CAMURRI, s. r. o., ďalej faktúrami, ktorými plnenie účtoval odberateľovi - HS TRADE
HUNGARY Kft. Budapešť. Nedisponoval však listinnými dôkazmi, ktoré by preukazovali uzatvorenie
obchodnýchzmlúvmedzijehododávateľomajehoodberateľom,resp.inýmilistinnýmidôkazmi-dodacie

listy, ktoré by preukazovali reálne fyzické dodanie účtovaného tovaru.

Ďalším dôkazom o reálnosti prijatého plnenia bolo, podľa žalobcu, predložené dodatočné daňové
priznanie na daň z pridanej hodnoty obchodnej spoločnosti JRV-Group,

s. r. o. Žilina z 23.01.2009, ktorá bola dodávateľom tovaru pre CAMURRI, s. r. o. Divina. Z výsluchu
konateľa CAMURRI, s. r. o. - Mariána Škoríka, súd zistil, že v čase zdaniteľného plnenia spoločnosť
nedisponovala žiadnymi zamestnancami, žiadnym majetkom, konateľ Škorík k obchodu, uviedol, že

sa realizoval v meste Žilina, bez bližšieho miestneho určenia, za prítomnosti JRV-Group, s. r. o., a
to jedného Kórejca, resp. niekedy aj ďalšej osoby, ktoré však nevedel bližšie identifikovať a tovar bol
odovzdaný žalobcovi, konateľovi - Ivanovi Kotúčovi, ktorý si ho prevzal priamo z auta dodávateľa
CAMURRI,

s. r. o. - JRV-Group, s. r. o. Žilina, do svojej dodávky. Škorík nevedel bližšie identifikovať ŠPZ vozidla,

ktorým prišli zástupcovia JRV-Group, s. r. o. Žilina, ani osoby, ktoré za túto obchodnú spoločnosť konali a
zúčastnili sa odovzdania tovaru, uviedol, že od októbra 2010 Kórejca, ktorého vizuálne opoznal, ktorého
však bližšie identifikačnými údajmi neoznačil, už nevidel.

Konateľ žalobcu Ivan Kotúč vo výpovedi potvrdil, že v čase plnenia nemal žalobca žiadnych
zamestnancov, konal k dodávateľovi CAMURRI, s. r. o. sám a v deň, keď nadobudol účtovaný tovar,

predal ho ihneď svojmu odberateľovi - obchodnej spoločnosti HS TRADE HUNGARY Kft. Budapešť,
pričom nikde ho nevyskladňoval, ani neuskladňoval. Kotúč uviedol, že pri odovzdaní tovaru bol prítomný
iba konateľ CAMURRI, s. r. o. Škorík. Tovar, ktorý mu bol dodaný, dodával priamo obch. spoločnosti
HS TRADE HUNGARY Kft. Budapešť, jej konateľovi Martinovi Schultzovi, svojmu odberateľovi. Nevedel
uviesť bližšie identifikačné údaje vozidiel (ŠPZ), ktorými JRV-Group, s. r. o. tovar na miesto dodania

dodala, resp. do ktorých žalobca tovar fyzicky odovzdával obchodnej spoločnosti HS TRADE HUNGARY
Kft. Budapešť a nevedel ani uviesť miesto, kde fyzicky k odovzdaniu fakturovanej ceny došlo.Tomáš
Kotúč vo svojej výpovedi uviedol, že miesto, na ktorom došlo k dodaniu tovaru bolo Žilina, obchodný
dom Carrefour, parkovisko.

Okrem predložených faktúr a pokladničných dokladov, resp. účtovných dokladov viažucich sa k

jednotlivým faktúram žalobca, ako aj jeho dodávateľ obchodná spoločnosť CAMURRI, s. r. o.,
nepredložili v konaní žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali a potvrdzovali reálnosť plnenia
fakturovaného posudzovanými faktúrami, neoznačili svedkov, ktorí boli prítomní pri odovzdaní tovaru
(zástupca JRV-Group, s. r. o.), neoznačili identifikačné údaje osobných automobilov, ktorými sa
fakturovaný tovar dodával.

Krajský súd poukazuje, že posudzovanými faktúrami bol účtovaný tovar - MP4 prehrávače, počítačové
komponenty, videokamery, napr. len vo vzťahu k faktúre č. 30080013 účtovaný v jednotlivých položkách
(9 položiek, v počte od 100 do 200 ks pri jednotlivých položkách), pričom celkový objem účtovaného
plnenia prevyšoval sumu 250 000 Eur. V obdobnom rozsahu bola účtovaná cena za tovary špecifikované
v ďalších dvoch posudzovaných faktúrach. Tieto skutočnosti preukazujú dodanie veľkého množstva

tovaru, rôznych položiek, keď pri jednotlivých faktúrach sa účtovali plnenia týkajúce sa viac ako 1 500
ks výrobkov.

Dodávka tovaru bola rozsiahleho objemu a k jej preprave bolo potrebné použiť dodávkové motorové
vozidlá, napriek tomu nevedel tak žalobca, ako aj jeho dodávatelia, v konaní preukázať, akým spôsobom
sa fyzicky s predmetným tovarom manipulovalo, kde sa tovar po nadobudnutí uskladňoval a akým

spôsobom jeho preprava až k žalobcovi bola realizovaná, pričom aj samotné odovzdanie takéhoto
množstva tovaru predpokladá existenciu prepravných, ako aj personálnych kapacít, ktorými sa dodanie
môže realizovať. S poukazom aj na skutočnosť, že žalobca nedisponoval v čase plnenia žiadnymizamestnancami a obdobne aj jeho dodávateľ - obchodná spoločnosť CAMURRI, s. r. o., skutkové
okolnosti realizácie obchodu žalobca, ako aj jeho dodávateľ CAMURRI, s. r. o., neozrejmili, najmä
spôsobfyzickéhoodovzdaniatakéhotodruhuamnožstvatovaru.Jednalosaoviaceréobchodnéprípady

dodania tovaru nielen v posudzovanom období, ale aj ako súd zistil z konaní, ktoré sa vedú v obdobných
veciach vo vzťahu k iným zdaňovacím obdobiam (v konaniach 20S, 21S na Krajskom súde v Žiline).
Konateľ CAMURRI, s. r. o. Škorík nevedel presne určiť miesto odovzdania, označil ho len Žilina, ani
miesto, kde fyzicky prijal peniaze (viac ako 250 000 eur) za poskytnuté plnenie. Konateľ žalobcu - Tomáš
Kotúč miesto označil Žilina - Carrefour, pričom obaja nevedeli označiť ďalšie osoby, ktoré mali byť

prítomné pri odovzdávaní tovaru, okrem tvrdenia žalobcu, že predmetný tovar prevzal jeho odberateľ,
Schultz - konateľ HS TRADE HUNGARY Kft.

Krajský súd konštatuje, že konateľ žalobcu - Tomáš Kotúč nedisponoval v čase plnenia zamestnancami
a obchodný prípad realizoval sám, rovnako ako konateľ CAMURRI, s. r. o., Škorík. Okrem faktúr
a pokladničných dokladov, nevedeli uviesť také skutkové okolnosti, ktoré by fyzické odovzdanie
účtovaného tovaru preukazovali a ich výpovede nevedeli preukázať presnú identitu miesta plnenia,

ako i miesta, kde sa finančné prostriedky za tovar vyplácali. Konateľ CAMURRI, s. r. o. Škorík uviedol,
že pri odovzdávaní mal by prítomný iba jeden Kórejec, resp. ďalšia osoba za jeho dodávateľa - JRV-
Group, s. r. o. a nepotvrdil prítomnosť ďalších osôb. Aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že prípadná
existencia plnenia medzi žalobcom a jeho odberateľom HS TRADE HUNGARY Kft. Budapešť, je pre
posúdenie veci irelevantná z dôvodu, že ani skutkové tvrdenia žalobcu, ani tvrdenia konateľa CAMURRI,

s. r. o. Škoríka nepreukazujú, že pri fyzickom dodaní tovaru medzi CAMURRI, s. r. o. ako dodávateľom a
žalobcom ako odberateľom, bola prítomná aj osoba mimo JRV-Group, s. r. o. Napriek tomu sa správca
dane pokúšal vykonať dôkaz výsluchom konateľa HS TRADE HUNGARY Kft. Martina Schultza, ktorý sa
prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií zrealizovať. Pokiaľ by aj Martin Schultz potvrdil, že
nadobudol tovar od žalobcu, toto tvrdenie by mohlo byť podporným, nepriamym dôkazom preukazujúcim

disponovanie predmetného tovaru žalobcom po jeho nadobudnutí, avšak samo o sebe nie je spôsobilé
preukázať, že tovar bol nadobudnutý žalobcom od osoby, ktorá je uvedená na faktúrach. Výpoveď
Schultza, len podporne, mohla by byť spôsobilá preukázať existenciu dodávateľského reťazca a pre
posúdenie veci by bola relevantná iba vtedy, keby bolo inými dôkazmi osvedčené dodanie plnenia, ktoré
prijal žalobca od CAMURRI, s. r. o. Preto na zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia, by svedecká

výpoveď Schultza a jeho potvrdenie nadobudnutia predmetného tovaru od žalobcu nemala vplyv a
nebola by spôsobilá preukázať skutočnosti o obchodno-záväzkových vzťahoch medzi žalobcom a jeho
dodávateľom CAMURRI, s. r. o., keď konateľ žalobcu Tomáš Kotúč uviedol, že pri plnení bol prítomný
iba Škorík a neoznačil prítomnosť iných osôb pri plnení.

Pokiaľ nebol vykonaný výsluch svedka Martina Schultza, tento dôkaz nebol vykonaný nie pre nečinnosť

daňových orgánov, ale z dôvodu, že prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií sa výsluch
nepodarilo zabezpečiť, pričom v konaní bolo preukázané, že správca dane vykonal efektívne a
reálne kroky k tomu, aby výpoveď tejto osoby pre konanie zabezpečil, nezodpovedá však za činnosť
dožiadaných medzinárodných organizácií a skutočnosť, že Martin Schultz je aj pre partnerské orgány
správcu dane so sídlom v Maďarsku, nekontaktný. Vzhľadom na uvedené, súd vyhodnotil žalobné body

1/ a 3/ ako nedôvodné.

K žalobnému bodu 2/ súd uvádza, že nebolo potrebné vykonať konfrontáciu Mariána Škoríka s Tomášom
Kotúčom. Obaja deklarovali v ústnych vyjadreniach dodanie tovaru fakturovaného posudzovanými
faktúrami. Pokiaľ Škorík tvrdil, že pri obchodnom prípade bol prítomný zástupca JRV-Group, s. r. o. a
túto skutočnosť konateľ žalobcu Tomáš Kotúč neuviedol, súd konštatuje, že každý hodnotil a vyjadroval

sa k skutkovým okolnostiam dodania tovaru z pohľadu, ktorý vnímal, z ich výsluchu súd nezistil rozpory,
ktoré by bolo potrebné konfrontáciou odstrániť.

Rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti JRV-Group, s. r. o. Juraja Rovnianka zo dňa 15.06.2008,
bolafunkciakonateľakudňa21.06.2008odovzdanáosobeHeungSikHwang.Údaje,ktorýmidisponoval
správca dane a preveroval osobu kórejského občana, boli totožné s údajmi o tejto osobe zapísané

v obchodnom registri. V konaní nebolo preukázané, že by správca dane disponoval nesprávnymi
informáciami o kórejskom konateľovi obchodnej spoločnosti JRV-Group, s. r. o. a že by z tohto
dôvodu nemohol zabezpečiť informácie o tejto osobe a prípadne výsluch tejto osoby prostredníctvom
zahraničných kompetentných orgánov, preto súd vyhodnotil žalobný bod 4/ ako nedôvodný.Súdu je známe rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03, C-355/03,
C-484/03, súd sa s obsahom tohto rozhodnutia Súdneho dvora zo dňa 12.01.2006 oboznámil a
konštatuje nasledovné. Krajský súd poukazuje na bod 43 rozsudku Súdneho dvora „ako súdny dvor

uviedol v bode 26 rozsudku z 12. septembra 2000, Komisia Grécko (C-260/98, Zb. s. I-6537),
analýza definícií pojmov platiteľ dane a hospodárska činnosť poukazuje na rozsah pôsobnosti pojmu
hospodárska činnosť a jeho objektívny charakter v tom zmysle, že činnosť je posudzovaná sama o sebe,
nezávisle od jej cieľov alebo jej výsledkov," na bod 47 rozsudku že „ako uviedol generálny advokát v
bode 27 svojich návrhov, každé plnenie sa musí posúdiť samo o sebe a povaha určeného plnenia v

dodávateľskom reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí,"
na bod 51, v ktorom sa uvádza, že „ z toho vyplýva, že plnenia, o aké ide vo veci samej, ktoré nie
sú samé o sebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú
osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej
smernice, ak spĺňajú objektívne kritériá, na ktorých sú tieto pojmy založené, bez ohľadu na úmysel iného
subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo

na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré
je súčasťou tohto reťazca a predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom," na
bod52 cit. rozsudku,kde sa uvádza, že „právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia spočívajúce
v odpočítaní DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci,
ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení

platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom
vo vzťahu k DPH," a na bod 55, ktorý hovorí, že „na prvú prejudiciálnu otázku je preto potrebné v každej
veci odpovedať v tom zmysle, že plnenia, o aké ide vo veci samej, ktoré nie sú samé o sebe poznačené
podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarovo uskutočnenú osobou podliehajúcou dani
konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1 a článkov 4 a 5 ods. 1 šiestej

smernice, ak spĺňajú objektívne kritériá, na ktorých sú tieto pojmy založené, a to bez ohľadu na úmysel
iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca,
a/ alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol
vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca, a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom
týmto platiteľom. Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia spočívajúce v odpočítaní DPH

zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto
plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je
bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo nemohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH."

Z rozhodnutia Súdneho dvora, jeho výroku, aj z jeho odôvodnenia (jednotlivých bodov), podľa krajského
súdu vyplýva, že závery uvedené v tomto rozhodnutí je možné aplikovať v prípade, že plnenie o aké

ide vo veci samej a je predmetom posudzovania, nie je označené podvodom vo vzťahu k DPH a
posudzované plnenia spĺňajú objektívne kritériá pre uplatnenie odpočtu DPH, aj v zmysle Zákona o DPH
a príslušných smerníc. Jedným z kritérií je preukázanie plnenia, o aké ide vo veci samej (posudzované
faktúry a k nim viažuce sa plnenia), bez ohľadu na to, či v dodávateľskom reťazci JRV-Group-CAMURRI-
TK Slovakia- HS TRADE HUNGARY je preukázané podvodné konanie, o ktorom žalobca nevedel alebo

nemohol vedieť. Závery cit. rozhodnutia by bolo možné, podľa názoru krajského súdu, aplikovať za
splnenia ďalších zákonných požiadaviek, a to v prípade, že by žalobca prijatie fakturovaného plnenia,
účtovaného od dodávateľa CAMURRI, s. r. o., aj dôkazmi preukázal. O takúto situáciu však nejde,
preto nie je možné akceptovať názor, že nie je možné od žalobcu ako daňového subjektu požadovať
preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal, s následnou satisfakciou v podobe stanovenia

výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a zároveň súhlasí
s tým, že žalobca ako daňový subjekt splnil všetky zákonné povinnosti a preukázal nárok na odpočet
DPH na vstupe.

Podľa krajského súdu, nebolo možné aplikovať ani závery rozhodnutia NS SR 3Sžf 1/2011 zo
dňa 15.03.2011 práve z dôvodu, že daňové orgány neuznali žalobcovi nárok na odpočet DPH,

prioritne z dôvodu nepreukázania reálnosti deklarovaného plnenia. Závery správnych orgánov o
nepreukázateľnosti plnenia v rámci dodávateľského reťazca JRV-Group-CAMURRI-TK Slovakia-HS
Trade Hungary, neboli v posudzovanej veci nosnýmI, ale len podpornými argumentmi správcu dane
pri rozhodovaní vo veci a mali by relevanciu v prípade, že by existencia posudzovaného plnenia bola
preukázaná aj inými relevantnými dôkazmi.Žalobca v konaní nevedel preukázať spôsob vyskladnenia predmetného tovaru, skutočný objem, ani
spôsobom, akým k dodaniu došlo a v konečnom dôsledku, okrem predloženia účtovných dokladov
(faktúr a pokladničných dokladov o zaplatení) nevedel preukázať miesto, čas a spôsob odovzdania

finančnej hotovosti, ktorá je deklarovaná v posudzovaných faktúrach.

Žalobca nedisponuje existenciou materiálneho plnenia, ktoré má zodpovedať predloženým
posudzovaným faktúram. Formálna existencia faktúr a účtovných dokladov, ako aj preukazovanie
zaplatenia týchto súm účtovnými dokladmi, nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle Zákona
o DPH. Žalobca v konaní dôkazné bremeno neuniesol a preto nemôže byť úspešný v uplatnení nároku

na odpočet DPH.

Z uvedených dôvodov, súd žalobný návrh zamietol, pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p., ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. a contrario. Žalobca v konaní
nemal úspech, z tohto dôvodu mu nárok na náhradu trov konania nevznikol. Súd mu preto náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v dvoch vyhotoveniach.