Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/62/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811010238
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Bargel

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5811010238.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Pavla

Polku a JUDr. Adriany Gallovej, na verejnom zasadnutí konanom 30. júla 2013 prejednal odvolanie
podané obžalovaným Ing. L. W. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/76/2011 zo
14.2.2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/76/2011 zo 14.2.2013 v časti - vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného Ing. L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XX/X,
okres O.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 305 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák.,§ 56 ods. 1, 2 Tr. zák. na peňažný
trest vo výmere 2 000,- (dvetisíc) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 60
(šesťdesiat) dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Ing. L. W. uznaný za vinného zo spáchania prečinu porušovania
ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c) Tr. zák. pre skutok podrobne rozvedený vo
výrokovej časti rozsudku okresného súdu. Za spáchanie tohto prečinu bol obžalovanému uložený trest
odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, pričom výkon trestu mu súd podmienečne odložil na skúšobnú
dobu 12 mesiacov. Poškodená strana bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne

konanie.

Okresný súd svoje rozhodnutie vo výroku o vine odôvodnil v podstate tak, že: „Vykonaným dokazovaním
mal súd za preukázané, že obžalovaný ako nájomca parcely KN-E č. 1753 v katastrálnom území mesta
O., ktorý pozemok mal v prenájme od Poľnohospodárskeho družstva Žiarec v Tvrdošíne,
na základe nájomnej zmluvy zo dňa 31.12.2008 organizoval nepovolený výrub na plošnom priemere
krov a krovitých porastov o rozlohe 340 m2. Aj napriek obhajobe obžalovaného spočívajúcej v tvrdení,

že práce na pozemku spočívali iba v začisťovacích prácach a na pozemku sa roky vypiľovali stromy
a hrubšie kroviny s tým, že aj v čase prenájmu tohto pozemku dochádzalo k ich vypiľovaniu, jeho
vina bola preukázaná najmä výpoveďou svedka T. P., ktorý sa vyjadril, že čistenie plochy spočívalo vo
výrube. Používali pritom motorovú pílu. Predtým to vyrúbané nebolo, pretože tam chodí. Je to nad jehopozemkom. W. chcel kúpiť celý jeho pozemok, ale za veľmi nízku cenu, s čím on nesúhlasil.
Konanie obžalovaného bolo preukázané aj výpoveďou svedka Ing. H. L., ktorý sa vyjadril, že upozornil
obžalovaného, že stavba nesmie byť pevne spojená so zemou, ale že by mala stáť na koloch alebo

stĺpoch. Keďže je dôvodné predpokladať, že na stavbu včelnice potreboval väčší priestor, tak plochu
musel vyrúbať. Súd je toho názoru, že obžalovaný svojím konaním porušil aj ustanovenie § 47 ods. 1,
ods. 3 zákona č. 543/2002 Z,z. o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého sa zakazuje poškodzovať a
ničiť dreviny. Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje
inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických

a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu,
prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina
rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník (správca, nájomca) a po vyznačení dreviny určenej na výrub.
Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že povolenie nemal, nakoľko podľa jeho názoru povolenie na
takúto činnosť nepotreboval a nikto mu o povolení nehovoril. Ďalším dôkazom potvrdzujúcim protiprávne
konanie obžalovaného je zápisnica o výsluchu svedka L. I., z ktorej vyplynulo, že obžalovaný vykonával

výrub bez povolenia urbárskeho spoločenstva Tvrdošín. Na to, aby mohol byť vykonaný výrub, by musel
W. prísť na urbárske spoločenstvo oznámiť, že tam chce niečo postaviť a následne požiadať o výrub.
Potom by sa žiadosť posúdila predstavenstvom urbáru a buď by sa jej vyhovelo, alebo by sa zamietla.
Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd uznal obžalovaného za vinného v zmysle podanej obžaloby.“
Výrok o treste okresný súd odôvodnil nasledovne: „Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd

vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, podľa ktorých má
trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy. V prípade obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.
j) Trestného zákona (pred spáchaním trestného činu viedol riadny život). Priťažujúce okolnosti zistené
neboli. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere
2 mesiacov, výkon ktorého mu súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 12 mesiacov.“

Výrok o náhrade škody súd prvého stupňa odôvodnil tak, že: „O náhrade škody rozhodol tak, že
poškodenú stranu s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko v rámci
konania sa nepodarilo odstrániť spornosť jej výšky, keďže odborné vyjadrenie vypracované v rámci
prípravného konania bolo v rozpore s odborným vyjadrením predloženým obžalovaným.“

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný. V odvolaní uviedol: „Proti uvedenému
rozsudku podáva obžalovaný odvolanie, a to proti výroku rozsudku o vine, ako aj o uloženom treste.
Teda odvolanie podáva proti všetkým výrokom rozsudku č. 4T 76/2011. Zároveň podávame odvolanie
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z hľadiska chýb, ktoré vytýkame rozsudku, tak samotný
opis skutku v obžalobe, za ktorého spáchanie bol obžalovaný odsúdený, považujeme za značne

neurčitý a vyjadrujeme presvedčenie, že v konaní nebolo náležite preukázané, že opísaného skutku sa
dopustil obžalovaný. Obžalovaný ďalej vytýka súdu, že práve pre preukázanú viacnásobnosť výrubov na
spornom pozemku v priebehu niekoľkoročného obdobia v konaní nebolo možné preukázať, že mal byť
realizovaný výrub drevín a krov vo „väčšom rozsahu“ jedine ním. Stanovenie rozsahu činu ako ďalšieho
znaku objektívnej stránky, ktorý musí byť naplnený kumulatívne s ostatnými znakmi skutkovej podstaty,

určil zákonodarca hranicu medzi priestupkom a trestným činom. Obžalovaný stále tvrdí, že sa nedopustil
výrubu, ale len začisťoval plochu a odstraňoval zvyšky, ktoré vypílili iné osoby ešte pred mesiacom máj
2009, aby pozemok mohol plniť účel poľnohospodárskeho pozemku. Toto konanie nenesie žiadne znaky
protiprávnosti,pretožeIng.L.W.osobnenezničil,nepoškodilaaninevypílilžiadnystromaniker.Zároveň
vzhľadom na nejednoznačný obsah zákonnej úpravy uvádzaných právnych predpisov nie je isté, či sa

súhlas na výrub drevín, ak by sa aj realizoval, vyžadoval. Objektívne vzhľadom na charakter pozemku -
trvalý trávny porast a zákonné povinnosti s tým spojené možno ustáliť, že nemožno akceptovať závery
o vyčíslení škody za výrub drevín, pretože tieto dreviny vôbec na tomto poľnohospodárskom pozemku
pri riadnom udržiavaní ani nemali rásť a teda ich odstránenie aj čo do budúcnosti je určené úpravou
§ 3 zák. č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Obžalovaný ďalej uvádza,

že pred jeho vstupom na predmetný pozemok nebol nikdy a nikým zaznamenaný stav tohto pozemku,
konkrétne aká bola početnosť porastov stromov a krov na tomto pozemku, koľké boli pred májom 2009
poškodené a vypílené neznámymi osobami, aké zvyšky sa nachádzali na pozemku a podobne. Celé
vyšetrovanie už vzhľadom na odstup času nemohlo viesť k objektívnemu zisteniu stavu porastov a kustáleniu, čoho sa mal dopustiť obžalovaný a čo spôsobili iné osoby. V konaní nebolo žiadnym dôkazom
preukázané, že obžalovaný, či ním poverené osoby k začisteniu pozemku vypílili čo i len jeden ker
alebo strom. Zostalo zo strany súdu nepovšimnuté, že vo vyčíslení spoločenskej hodnoty nelegálneho

výrubu drevín zo dňa 25.5.2009 vypracovanom Ing. M. P. pre účel trestného konania sa uvádzajú
okrem parc. č. 1753, výruby aj na parc. č. 1790 TTP, 1786 - ostat. plochy k.ú. Tvrdošín, pričom nie je
zrejmé, v akom rozsahu a kto mal na jednotlivých pozemkoch tento výrub uskutočniť.
Obžalovaný vstupoval ako nájomca len na parc. č. 1753 a nie na iné pozemky. Ak sa uvádzaná škoda
vyčísľovala aj na iných pozemkoch, tak aj z tohto dôvodu nemôže tento podklad slúžiť pre toto trestné

konanie. V tomto smere je jediným dôveryhodným dôkazom vyčíslenie, ktoré spracoval na parc. č. 1753
Ing. T. L.. Obžalovaný považuje celkové odôvodnenie rozsudku s poukázaním na jednotlivé dôkazy za
nepostačujúce pre prijatie záveru, že bolo preukázané, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý je opísaný v
obžalobe. Podľa jeho názoru v rámci vyšetrovania, ako aj v rámci dokazovania pred súdom mali prevahu
dôkazy preukazujúce nevinu obžalovaného. Napriek tejto skutočnosti súd vyhodnotil celé dokazovanie
nesprávne a v rozpore s úpravou § 278 ods. 2 TP. Zároveň súd v rámci konania pre prevahu rozporov

a protichodných zistení mal akceptovať návrh obžalovaného na výsluch svedka Š. O., ktorý bol osobne
prítomný pri začisťovacích prácach na prenajatom pozemku. Potreba vypočutia tejto osoby vyplynula až
z priebehu hlavného pojednávania a súd mal postupovať podľa § 276 ods. 1 a nasl. TP a mal objasniť
skutočnosť, v akom rozsahu a akým spôsobom boli vykonané v mesiaci máj 2009 začisťovacie práce
na prenajatom pozemku. Týmto postupom súdu bol zároveň obžalovaný poškodený na jeho právach a

bolo znemožnené objasniť podstatnú skutočnosť, ktorá mala vplyv na posúdenie obrany obžalovaného,
že sa predmetného skutku nedopustil. Obžalovaný sa preto domáha zrušenia odvolaním napadnutého
rozsudku a trvá na úplnom oslobodení spod celej obžaloby.“

Krajskýsúdnapodkladepodanéhoodvolaniapreskúmalsprávnosťazákonnosťnapadnutéhorozsudku,

ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadnuc pritom i na prípadné chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania, a tak zistil, že odvolanie
obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu

rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.,
najmä zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7, práva na obhajobu - § 2 ods. 9, voľného hodnotenia
dôkazov-§2ods.12,rovnostistrán(kontradiktórnosti)-§2ods.14Tr.por.Odvolacísúdtedakonštatuje,
že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade
so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného
stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja zodpovedajúci všetkým
vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a
tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný

záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého
stupňa.

Právna kvalifikácia stíhaného skutku ako prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305
ods. 1 písm. c) Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého

stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve
podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa

spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozsudku, pokiaľ ide o výrok o vine a výrok o treste, teda
učinil súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 Tr. por.

Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku, týkajúce sa výroku o vine a
vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si v celom rozsahu krajský súd osvojil,
a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.K výroku o vine môže krajský súd len stručne dodať, že obžalovaný je celkom jednoznačne zo spáchania
stíhaného skutku usvedčovaný svedkom T. P., ktorý na hlavnom pojednávaní (č.l. 228) uviedol: „Ja som
videl W. aj s inými ľuďmi, ako čistili tú plochu. W. mudroval a ostatní čistili. To čistenie spočívalo v tom, že

mala ostať a aj ostala holá vyrúbaná plocha. Oni robili vyslovene výrub. Používali pritom motorovú pílu.
Predtým to vyrúbané nebolo, pretože tam chodím. Je to nad mojím pozemkom. On chcel kúpiť celý môj
pozemok, ale za veľmi nízku cenu, s čím som ja nesúhlasil. Tým, že vyrúbal aj časť môjho pozemku, mi
vlastne pomohol, pretože ináč by som to musel robiť ja. Ja som chodieval denne okolo tohto pozemku
a zároveň som sledoval, čo sa tam robí. Určite tam nechodili žiadni ľudia vyrubovať drevo.... Čo sa týka

problémov s W., nastali vtedy, keď začal robiť ten výrub. Nerešpektoval moje upozornenie a tak som
si pozemok ohradil.“
Výpoveď tohto svedka zároveň vyvracia argumenty obžalovaného prednesené v podanom odvolaní
v súvislosti s miestom, rozsahom i spôsobom výrubu. Pokiaľ obžalovaný v odvolaní argumentoval
odborným vyjadrením Ing. G. O. (č.l. 196-197), v tejto súvislosti musí krajský súd poznamenať, že toto
odborné vyjadrenie sa týka výmery len 150 m2 a len liesky obyčajnej, tak ako to tvrdí obžalovaný.

Odborné vyjadrenie teda zodpovedá účelovému tvrdeniu obžalovaného, ktoré vyvrátil svedok P., a preto
nemôže byť rozhodným pre ustálenie skutku, naopak, odborné vyjadrenie na č.l. 108-112 považuje aj
krajský súd za správne a zodpovedajúce realite.

Krajský súd uzatvára, že výpoveď svedkov P., I., Ing. L. a odborné vyjadrenie Ing. P. vytvárajú takú

presvedčivú a silnú usvedčujúcu dôkaznú reťaz, že žiadne ďalšie dôkazy nebolo potrebné v predmetnej
veci vykonávať, nakoľko priebeh skutkového deja bolo možné už na základe tejto dôkaznej štruktúry
bezpečne a jednoznačne ustáliť.

Pokiaľ ide o výrok o treste, tu dospel krajský súd k záveru, že účel trestu z hľadiska generálnej i

individuálnej prevencie bude možné dosiahnuť i uložením miernejšieho trestu, a to trestu peňažného
vo výmere 2 000,- Eur s tým, že takýto druh i výmera trestu podľa názoru krajského súdu dostatočne,
objektívne a spravodlivo vystihuje spoločenskú škodlivosť trestného činu i osobu páchateľa, a preto v
tejto časti rozhodol inak ako súd prvého stupňa. Pre prípad, že by obžalovaný peňažný trest nezaplatil,
ustanovil mu krajský súd náhradný trest odňatia slobody vo výmere 60 dní, ktorého výmera podľa

odvolacieho súdu proporcionálne a vyvážene zodpovedá výške peňažného trestu.

Súd prvého stupňa pochybil vo výroku o náhrade škody, pretože výška spôsobenej škody bola správne
ustálená už vo výroku o vine, a preto bolo v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. povinnosťou
okresného súdu uložiť obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej strane škodu vo výške 4 539,09

Eur. S ohľadom na to, že odvolanie nebolo podané v neprospech obžalovaného, krajský súd bol pri
rozhodovanílimitovanýzásadouzákazuzmenykhoršiemu(zákazureformatioinpeius),apretonemohol
v tejto časti pochybenie súdu prvého stupňa napraviť.

S ohľadom na uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.