Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/253/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814207774
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Tengely
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7814207774.1

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v právnej veci žalobcu ZH Kredit, s.r.o., IČO: 36 049 581, so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom,
Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, IČO: 37 928 422, so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej N.B. E., Y. XX.XX.XXXX, E. J. XXXX/XX, XXX XX B.,
o zaplatenie 70,94 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie vo veci z a s t a v u j e .

Po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so
sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov tohto súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžného poistného vo výške 70,94 € spolu s poplatkom z

omeškania vo výške 0,2 % denne zo sumy 70,94 € od 09.10.1998 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná nesplnila svoju zákonnú povinnosť a do dnešného dňa neuhradila
dlžné poistné na zdravotné poistenie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 273/1994 Z. z. v
platnom znení. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou dlžného poistného na zdravotné
poistenie, v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. v platnom znení je zároveň
povinná zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny

deň omeškania. Žalobca ako postupník uzavrel so správcom konkurznej podstaty pôvodného veriteľa -
úpadcu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, IČO: 31 629 962 (ďalej
len „Poisťovňa“) ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005, na základe ktorej
žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto návrhu, spolu s príslušenstvom
a všetkými právami s ňou spojenými. Oznámením o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky
oznámené žalovanej zo strany Poisťovne.

Podľa ust. § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o taký nedostatok podmienky konania,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má
predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému

orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.Podľa ust. § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú
a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,
obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich

iné orgány.

Podľa ust. § 7 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v
občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje nárok na zaplatenie pohľadávky
na poistnom na zdravotné poistenie, ktorý vyplýva z právneho vzťahu upraveného osobitným predpisom,
súd s poukazom na citované ustanovenie § 103 Občianskeho súdneho poriadku skúmal, či podľa

citovaných ustanovení § 7 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku má právomoc v predmetnej veci
konať.

Podľa ust. § 2 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových
a občianskych zdravotných poisťovní v znení účinnom v čase vzniku pohľadávky na poistnom na

zdravotné poistenie (ďalej len „zákon č. 273/1994 Z. z.“), povinné zdravotné poistenie (ďalej len
"zdravotné poistenie") je poistenie, na ktorého základe sa poskytuje zdravotná starostlivosť v rozsahu
a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi (ďalej len "zdravotná starostlivosť") a služby
súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými
predpismi (ďalej len "služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti").

Podľa ust. § 18 ods. 8 zákona č. 273/1994 Z. z., príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného (§
16 ods. 1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov
1 až 4.

Zákon č. 273/1994 Z. z. bol v zmysle čl. VIII bodu 1 v spojení s § 87 zákona č. 581/2004 Z. z. o
zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“) s účinnosťou od 1. januára 2005
zrušený a nahradený zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona
č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len
„zákon č. 580/2004 Z. z.“).

Podľa ust. § 18 ods. 1 písm. a) bodu 3 zákona o zdravotných poisťovniach, úrad vykonáva dohľad nad

verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou
poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo
neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, úroky z omeškania a pohľadávky
vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 77a ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach, na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach

z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa ust. § 77a ods. 2 zákona o zdravotných poisťovniach, ustanovenie odseku 1 sa použije rovnako
na rozhodovanie o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného
povinný uhradiť podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Podľa ust. § 77a ods. 3 zákona o zdravotných poisťovniach, nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2
môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie jemožné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania
určí úrad.

Podľa ust. § 85h ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade

nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného
poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2004.

Podľa ust. § 85h ods. 2 zákona o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky
na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného
na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.

decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu.

Podľa ust. § 85h ods. 3 zákona o zdravotných poisťovniach, úrad vydáva platobné výmery vo
veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Z ustanovení citovaných právnych predpisov jednoznačne vyplýva, že na rozhodovanie o nárokoch
vzniknutých zo zdravotného poistenia je príslušný osobitný orgán. Súd má za to, že pokiaľ zákonodarca
určí orgán, ktorý je v rámci vymedzenej pôsobnosti oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach
vyplývajúcich z uvedených právnych predpisov a súčasne ho poverí výkonom dohľadu nad verejným
zdravotným poistením, je o nárokoch, uplatnených titulom nedoplatkov na poistnom na verejné

zdravotné poistenie, oprávnený a súčasne povinný rozhodovať tento orgán. Vec preto nepatrí do
právomocisúduanivprípade,aktakátopohľadávkanadlžnompoistnomnaverejnézdravotnépoistenie,
o ktorej nerozhodol príslušný osobitný orgán, bola postúpená inému subjektu.

Zo žalobcom predloženého rozpisu dlžných súm poistného a poplatku z omeškania vyplýva, že žalobca
sa voči žalovanej domáha zaplatenia pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie, ktoré žalovaná

neuhradila za obdobie od 04/1998 do 09/1998. Citované ustanovenie § 18 ods. 8 zákona č. 273/1994
Z. z., účinné v čase vzniku pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie, uplatnenej za obdobie
od 04/1998 do 09/1998, zverovalo rozhodovanie o nedoplatkoch na poistnom na zdravotné poistenie
zdravotnej poisťovni ako predstaviteľovi štátnej správy v oblasti zdravotného poistenia. Po tom, ako bol
zákon č. 273/1994 Z. z., podľa ktorého bola na rozhodnutie o nedoplatku na poistnom na zdravotné

poistenie príslušná zdravotná poisťovňa, s účinnosťou od 1. januára 2005 zrušený, je podľa citovaných
ustanovení § 77a ods. 2 a § 85h ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach na rozhodovanie o
nárokoch na pohľadávky z verejného zdravotného poistenia vzniknutých podľa predpisov účinných do
31. decembra 2004, vrátane nárokov na dlžné poistné, príslušným Úrad pre dohľad na zdravotnou
starostlivosťou.

Nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie je nepochybne nárokom z práva verejného. Pri jeho
vymáhaní zdravotná poisťovňa nie je s platiteľom v súkromnoprávnom vzťahu. Ako uviedol Najvyšší
súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 21. apríla 2010, sp. zn. 6Rks/1/2010,
účelom vyberania poistného na zdravotné poistenie je realizácia politiky vlády v oblasti zdravotného
poistenia a ochrany zdravotnej starostlivosti. Podobne ako aj iné odvody, pokuty, penále, dane, zvýšenia

dane, úroky alebo exekučné náklady tvoriace zdroj príjmov štátneho rozpočtu, štátnych fondov a
rozpočtov obcí predstavujú zdroj príjmov príslušnej zdravotnej poisťovne. Ich spoločnou črtou je však
to, že vo vzájomnom vzťahu vždy dominuje štát ako subjekt, ktorý povinnosť platiť ukladá adresátovi
tejto povinnosti zákonom. Ich vyberaním sa realizuje verejnoprávny nárok štátu ustanovený na základe
zákonaamedziúčastníkmikonaniatedanejdeoobčianskoprávne,prípadneobchodnévzťahy,zktorých

prípadné spory by v rámci svojej právomoci riešil súd v občianskom súdnom konaní.Žalobcom uplatňovaná pohľadávka na poistnom na zdravotné poistenie nevznikla z občianskoprávnych,
ani z obchodných vzťahov, je dlhom z práva verejného. Skutočnosť, že predmetná pohľadávka vznikla
ako nedoplatok na plneniach z práva verejného, spôsobuje, že jej verejnoprávny charakter zostáva

trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. K zmene charakteru pohľadávky nemôže dôjsť ani v súvislosti so
zmenou v osobe jej veriteľa či dlžníka. Preto ani prípadné postúpenie pohľadávky alebo jej nadobudnutie
v rámci univerzálnej sukcesie pri dedení nemôže mať vplyv na jej charakter ani obsah, ktorým je -
ako pohľadávky na peňažné plnenie - povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať
peňažné plnenie. S nepodloženosťou záveru o tom, že nasledujúcimi úkonmi, ktoré majú svoj základ v

právesúkromnom,byverejnoprávnapohľadávkamalastratiťsvojverejnoprávnycharakter,ktorýmásvoj
základ v osobitostiach verejného práva, sa stotožnil Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí
zo dňa 18. februára 2014, sp. zn. 1Rks/2/2013. K podobnému záveru dospel napríklad aj Krajský súd v
Prešove v rozhodnutí zo dňa 19. januára 2012, sp. zn. 8Co/73/2011.

Z uvedeného je zrejmé, že vzhľadom na verejnoprávny charakter nároku na poistné na zdravotné
poistenie nie je rozhodovanie vo veciach zdravotného poistenia rozhodovaním vo veciach, vyplývajúcich

z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných alebo hospodárskych vzťahov, a to ani v
prípade, keď pohľadávka z nedoplatku na poistnom na zdravotné poistenie bola postúpená na subjekt
súkromnéhopráva,akotovdanejvecivyplývazožalobcompredloženejZmluvyopostúpenípohľadávok
zo dňa 07.07.2005.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je na prejednanie žalobcom

uplatnenéhonárokunadlžnépoistnénazdravotnépoistenieanapoplatokzomeškaniazneodvedeného
poistného na zdravotné poistenie daná právomoc súdu v zmysle citovaného ustanovenia § 7 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, a poukazujúc zároveň na citovanú právnu úpravu, v zmysle ktorej
je rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia zverené do právomoci Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, táto nie je daná ani podľa ustanovenia § 7 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku.

Nedostatok právomoci súdu je nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Ak existuje
neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, súd musí konanie zastaviť. V zmysle citovaného
ustanovenia § 18 ods. 1 písm. a) bodu 3 zákona o zdravotných poisťovniach a citovaných prechodných
ustanovení § 77a ods. 2 a § 85h ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach, je na prejednanie nároku,

ktorý je predmetom tohto konania, príslušný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Na základe uvedeného súd konanie podľa citovaného ustanovenia § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, ako príslušnému orgánu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo
zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.