Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010294
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5813010294.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 4. septembra 2014 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a JUDr. Adriany Gallovej prejednal
odvolania obžalovaného ml. C. P. a poškodeného J. J. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 6T/107/2013 zo 6.3.2014 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ml. C. P. z a m i e t a .

II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie poškodeného J. J. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný ml. C. P. uznaný za vinného zo spáchania
prečinu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu
výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe tak,

ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za uvedené trestné činy mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, výkon
ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému J. J.kodu vo

výške 1.493,40 Eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený J. J. so zvyškom nároku na
náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obžalovaný a poškodený J. J...

Obžalovaný odvolanie odôvodnil tak, že rozsudok okresného súdu, ktorým bol uznaný za vinného, nemá

oporu vo vykonanom dokazovaní. Dokazovaním vykonaným pred prvostupňovým súdom sa náležite
nepreukázalo, že by fyzicky napadol poškodeného J. J.. Poukázal na rozpory vo výpovediach svedka
J. J. a svedka E. B.. Prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil výpovede svedkov C. X. a T. V.. V
ďalšej časti odvolania obžalovaný poukazuje na jednotlivé vyjadrenia poškodeného J. J., ktorý uviedol,
že na mieste činu mal byť aj R. C., ktorý túto skutočnosť poprel. Tvrdenie J. J. nepotvrdil ani svedok
C. X.. Pokiaľ ide o svedka B., tento opísal priebeh skutku ináč ako poškodený J. J.. Prvostupňový

súd nesprávne konštatoval, že výpovede svedka J. J. a svedka E. B. do seba logicky zapadajú.
Prvostupňový súd nebral do úvahy výpoveď svedka T. V. z dôvodu, že tento je v priateľskom vzťahu
s obžalovaným. Na druhej strane prihliadal na výpovede svedkov, ktorí sa kamarátia s poškodeným.
Poukázal aj na komunikáciu medzi ním a poškodeným na sociálnej sieti, keď poškodený po skutku ani
nevedel dostatočne stotožniť osobu páchateľa. Klamlivé, nejasné a nepresné poskytnuté fakty o čine
spôsobili nesprávne označenie jeho osoby za obvineného. On od začiatku popiera spáchanie skutku.

Dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní poukázalo na výrazný podiel neznámeho páchateľa
pri páchaní trestného činu. Tohto sa však nepodarilo identifikovať. Neznámy páchateľ preto ostávanepotrestaný. Skutočnosť, že sa nepodarilo zistiť a odhaliť identitu neznámeho páchateľa, nemôže byť
zákonným predpokladom na preukázanie jeho viny. Domnieva sa, že v uvedenom konaní mal zastávať
pozíciu svedka a nie obžalovaného. Keďže v konaní existujú podstatné a dôvodné pochybnosti o tom,

že skutok spáchal on, mal byť v zmysle zásady „in dubio pro reo“ spod obžaloby oslobodený.

Poškodený odôvodnil odvolanie prostredníctvom splnomocnenca tak, že výrok o náhrade škody v
napadnutom rozsudku považuje za nesprávny. Poukázal na vyjadrenie MUDr. I. I. a jeho odborné
vyjadrenie. Toto odborné lekárske vyjadrenie neobsahuje bodové ohodnotenie chirurgického zákroku

poškodeného. Poukázal ďalej na lekársky posudok MUDr. K. Y., z ktorého vyplýva ohodnotenie
chirurgického zákroku vo výške 40 bodov. Takéto bodové ohodnotenie vyplýva aj z potvrdenia MUDr. W.
C., PhD. Keďže o výške spôsobenej škody niet pochybností, navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý
výrok o náhrade škody a sám rozhodol o povinnosti obžalovaného uhradiť mu škodu vo výške 2.200,80
Eur.

Krajský súd na základe podaných odvolaní preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. výroky
napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolania
boli podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými subjektami, avšak tieto nie sú dôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku

postupoval prvostupňový súd podľa ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je zabezpečiť
náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na obhajobu. Okresný súd
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie a vykonané dôkazy vyhodnotil správne
v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení rozsudku dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal
za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Aj podľa názoru krajského súdu výsledky

vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych,
ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver,
že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Taktiež
pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku, aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade boli naplnené znaky
skutkových podstát prečinov ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a výtržníctva podľa § 364

ods. 1 písm. a) Tr. zák. spáchaných v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

Aj krajský súd považuje vinu obžalovaného za bezpečne preukázanú. Obžalovaného jednoznačne
usvedčuje poškodený J. J., a to opakovane vo svojich výpovediach. V prípravnom konaní usvedčoval
obžalovaného aj svedok C. X., ktorý potom svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní zmenil. Takúto

zmenu výpovede možno aj podľa názoru krajského súdu považovať za účelovú, nakoľko skutočnosti
uvádzanétýmtosvedkomvprípravnomkonanípotvrdzovalijednakvýpoveďpoškodenéhoačiastočneaj
výpoveď svedka E. B., ktorí usvedčovali obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti. Z výpovedí týchto
svedkov bezpečne vyplýva, že skutku sa s ďalšou osobou dopustil práve obžalovaný. Pokiaľ obžalovaný
namietal, že vo výpovediach týchto osôb sa nachádzajú rozpory, krajský súd poznamenáva, že nemožno

ani očakávať, aby títo svedkovia, vzhľadom na to, že ich postavenie na mieste činu bolo rôzne,
úplne totožne opísali priebeh skutku. Z ich výpovedí však nepochybne vyplýva účasť obžalovaného na
napadnutí poškodeného spoločne s ďalšou osobou. Z výpovedí týchto svedkov je zrejmé, že títo opísali
priebeh konfliktu tak, ako ho vnímali zo svojho postavenia v čase skutku. Pokiaľ aj svedok B. uviedol,
že obžalovaný viackrát udrel poškodeného, údery zo strany obžalovaného v takomto rozsahu vzhľadom

na ďalšie zabezpečené dôkazy objektívne preukázané neboli. Tento fakt však nespochybňuje samotné
tvrdenie svedka B., že videl ako obžalovaný fyzicky napadol poškodeného. Naviac, poškodený J. J. a
svedok E. B. zotrvali na svojich výpovediach aj pri konfrontáciách s obžalovaným. Aj z listinných dôkazov
- lekárskych správ vyplýva, že poškodený na lekárskom ošetrení bezprostredne po svojom napadnutí
uvádzal, že bol opakovane udieraný do hlavy dvoma osobami.

Skutočnosť, že sa v trestnom konaní nepodarilo zistiť druhého páchateľa nemá vplyv na trestnoprávnu
zodpovednosť obžalovaného. Z ustanovenia § 20 Tr. zák. totiž vyplýva, že ak bol trestný čin spáchaný
spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov, zodpovedá každý z nich ako keby trestný
čin spáchal sám. Neobstojí preto odvolacia námietka obžalovaného, že neznámy páchateľ zostáva

nepotrestaný a jeho vina sa kladie jemu ako obžalovanému.

Pokiaľ obžalovaný uvádzal, že sám bol najskôr napadnutý poškodeným, toto tvrdenie nebolo objektívne
preukázané, ale naopak, bolo vyvrátené práve výpoveďami svedkov usvedčujúcich obžalovaného znapadnutia poškodeného. Aj podľa názoru krajského súdu možno nepochybne dospieť k záveru,
že obžalovaný bez akéhokoľvek vyprovokovania zo strany poškodeného tohto fyzicky napadol,
a to aj s ďalšou osobou. Hodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom pokiaľ ide o uznanie viny

obžalovaného považuje krajský súd za zodpovedajúce zákonu a keďže výrok o vine obžalovaného
má dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch, tak ako na ne v odôvodnení napadnutého rozsudku
poukázal prvostupňový súd, považuje krajský súd výrok napadnutého rozsudku o vine obžalovaného
za zákonný. Dôkazy vykonané pred prvostupňovým súdom, keďže dostatočne usvedčujú obžalovaného
zo spáchania trestných činov, neumožňujú v zmysle zásady „in dubio pro reo“, tak ako to požadoval v

odvolaní obžalovaný, tohto oslobodiť spod obžaloby. Naopak takýto postup by podľa názoru krajského
súdu nezodpovedal zákonu.

Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd poznamenáva, že prvostupňový súd mal prihliadnuť aj na
priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov.
Popri poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. a pri pomere poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností - 1:1 by nebol dôvod postupovať pri ukladaní trestu v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr.
zák., teda znižovať hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Keďže odvolanie v neprospech
obžalovaného nepodal prokurátor, nemožno z dôvodu § 327 ods. 2 Tr. por. toto pochybenie napraviť. Aj
s poukazom na uvedené pochybenie prvostupňového súdu možno trest odňatia slobody vo výmere 2
mesiace uložený obžalovanému s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1

rok považovať za trest primeraný. Ide o trest, ktorý možno považovať za spravodlivý a objektívny obraz
potrieb individuálnej a generálnej prevencie. Takýto trest odzrkadľuje závažnosť spáchaných prečinov,
ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Za primeranú považuje krajský súd aj dĺžku skúšobnej
doby vo výmere 1 rok.

V súvislosti s odvolaním poškodeného krajský súd poznamenáva, že preskúmaním výroku o náhrade
škody dospel k záveru, že aj tento zodpovedá stavu veci a zákonu. V tomto smere poukazuje krajský
súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa výroku o náhrade škody, s ktorým sa v celom
rozsahu stotožňuje. Keďže dokazovanie v tomto smere by presiahlo potreby trestného konania, bol
poškodený aj podľa názoru krajského súdu správne odkázaný so zvyškom nároku na náhradu škody na

občianske súdne konanie. Naviac, lekárske potvrdenie na č.l. 205, resp. posudok na č.l. 144 neboli ako
dôkazynahlavnompojednávaníanivykonané.Krajskýsúdvšakpoznamenáva,žepokiaľbytietolistinné
dôkazy boli aj vykonané, vzhľadom na rozdielnosť ich obsahu k dovtedy už zabezpečeným listinným
dôkazom ohľadom poranenia poškodeného by bolo potrebné doplniť dokazovanie, ktoré by tak ako
správne konštatoval prvostupňový súd presahovalo potreby trestného konania. Z tohto dôvodu preto

považuje krajský súd za zákonný aj výrok o náhrade škody.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považuje napadnutý rozsudok za
zákonný vo všetkých jeho výrokoch, a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolania obžalovaného ml. C. P. a

poškodeného J. J. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.