Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. august 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoE/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809205149
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7809205149.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej E., s.r.o., E. XX, Y., IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému W. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. XXX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 468,38 € istiny s prísl., o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu 4Er 411/2009-20 zo 14.11.2013 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

Návrh oprávnenej na prerušenie konania zamieta.

Oprávnená nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a súdnemu exekútorovi a

účastníkom náhradu trov exekúcie nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 4.8.2009 poverenie na
vykonanie exekúcie pre vymoženie 468,38 istiny s prísl. na základe exekučného titulu - právoplatného
a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 00544/09. Súd vec preskúmal podľa § 41 ods. 1, 2, § 57

ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „EP“), § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“), § 52 - 54 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a po
oboznámení sa s obsahom spisu a dokladov založených v spise, najmä s obsahom rozhodcovského
rozsudku, na základe ktorého oprávnená žiada o výkon exekúcie, a úverovej zmluvy č. 7520247 z
28.1.2008 s jej neoddeliteľnými prílohami zistil, že úverová zmluva je v zmysle § 52 a nasl. OZ zmluvou

o spotrebiteľskom úvere, preto na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Zistil,
že v úverovej zmluve je obsiahnutá dohoda, podľa ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP
budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde,b)predpríslušnýmsúdomSRakžalujúcastranapodážalobunasúdepodľapríslušnéhoprávneho
predpisu. Dospel k záveru, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v
zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob prípadného riešenia
sporu a nebola s povinným individuálne dohodnutá, lebo je priamo súčasťou úverových zmluvných
podmienok, ktoré povinný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, táto núti spotrebiteľa podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu bráni v uplatňovaní svojho práva súdnou cestou. Z týchto
dôvodov súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, keďže exekučný titul je vydaný v rozpore
so zákonom. O trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov ani súdnemu

exekútorovi nepriznal, keďže súdny exekútor si napriek výzve súdu náhradu trov neuplatnil.Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená, odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa §
241 ods. 2 písm. a), § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p. a navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, alternatívne navrhla, aby odvolací súd podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. konanie

prerušil a vec predložil Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach.
Poukázala na niekoľko rozhodnutí Ústavného súdu SR, nemeckých súdov, ako aj Súdneho dvora
EÚ. Podľa oprávnenej exekučný súd nie je oprávnený vykonávať úkony k opätovnému komplexnému
rozhodovaniu vo veci s tým, že výsledkom je nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie
veriteľa do situácie, akoby bol exekučný titul zrušený, lebo exekučný súd nie je súdom v zmysle §

40 a nasl. ZRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní
vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty
nemôže všeobecný súd dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia tam, kde neexistujú preto, že z vôle
zákonodarcu existujú na inom mieste. Úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní stráca revíznym
procesom exekučného súdu všetky svoje justičné práva spojené s právom na súdnu ochranu a právom
na spravodlivý súdny proces. Právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať

do právoplatných rozhodnutí, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore
s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Exekučný
súd musí s rozhodcovským rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v
opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Ani v prípade pasívneho správania účastníka nie
je exekučný súd oprávnený naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V prípade, ak

by sa odvolací súd nestotožnil s uvedenou argumentáciou, oprávnená navrhla, aby prerušil konanie
podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44
ods. 2 veta prvá a druhá EP s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej
istoty a s princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Tvrdila, že exekučný
súd môže pristúpiť k zastaveniu exekučného konania len na základe návrhu účastníka. Oprávnená

ďalej namietala, že nemala možnosť reagovať na tvrdenia a argumenty, ktoré boli podkladom pre
rozhodnutie súdu o jej právnom postavení a v konaní s ňou bolo zaobchádzané odlišne v nevýhodnom
slova zmysle, a že z okolností prípadu nemožno vyvodiť skutočnosti, ktoré by ospravedlnili takéto
odlišné zaobchádzanie. Postupom exekučného súdu došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní, zásady
kontradiktórnosti konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Mala za to, že

exekučný súd nemal právomoc posudzovať súlad rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi, a navyše
podľa jej názoru je doložka v súlade so zákonom, nakoľko nenúti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté
zo zmluvy riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Prezentovala názor, podľa ktorého úverovú zmluvu
nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 258/2001 Z.z., nakoľko
oprávnená poskytuje svojím klientom peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497

a nasl. Obchodného zákonníka a navyše účastníci si v zmluve dohodli, že sa na právne vzťahy medzi
nimi budú vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa § 497 a nasl. OBZ nemusela byť v
zmluve o úvere ako podstatná záležitosť dohodnutá aj ročná percentuálna miera nákladov. K tvrdeniu
súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania uviedla, že vzhľadom na to, že poskytuje úvery z
vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, dohodnutá výška úrokov z omeškania

0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ani
so zákonom. V tejto súvislosti oprávnená poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa
danej problematiky, podľa ktorej moderačné právo súdu nie je ustanovením na riešenie zlého sociálneho
postavenia účastníkov konania, keďže odporca mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za
podmienok tam uvedených a či je schopný splácať svoj záväzok s vedomím prípadných následkov

riadnehoavčasnéhoneplneniasisvojhozáväzku.Naopakzdôraznilafakt,ženadobrémravysanemôže
odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil, pričom dlžník má navyše možnosť vyhnúť sa
plateniu úrokov z omeškania tým, že svoj záväzok riadne a včas splní.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto
napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
dôvodmi napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych ustanovení právnych
predpisov, ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav správne aplikoval, preto odvolanie
oprávnenej z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

Oprávnená v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého uznesenia a správnosť záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že
rozhodcovský rozsudok sp. zn. 00544/09, predovšetkým z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky
nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu. Uvedený

nedostatok rozhodcovského rozsudku a jeho nesúlad so zákonom aj podľa názoru odvolacieho súdu
predstavuje prekážku postupu exekučného konania a vykonania exekúcie pre chýbajúci hmotnoprávny
(materiálny) predpoklad prípustnosti exekúcie, preto z tohto dôvodu bola exekúcia správne zastavená
v súlade s § 57 ods. 2 EP.

Námietku oprávnenej, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval § 57 ods. 2 EP a § 45 ods.1,2 zák.
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, lebo (podľa jej názoru) po vydaní poverenia súdnemu
exekútorovi na vykonanie exekúcie už nebol oprávnený posudzovať materiálnu stránku rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu, nemožno akceptovať. Súd prvého stupňa v danej exekučnej veci
správne posudzoval rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v § 45 ods. 1 ZRK a takým postupom

nekonal nad rozsah oprávnení udelených mu zákonom.

Podľa § 57 ods. 2 EP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.

Podľa § 45 ods. 1 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, a/ z dôvodov uvedených v osobitnom

zákone, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní správne vychádzal z ust. § 45 ZRK, ktoré je výnimkou z materiálnej
stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, zahŕňa v sebe prieskumný inštitút, a umožňuje
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
aktentovykazujeniektorúzváduvedenýchv§45ods.1ZRK.Vzmysletohtozák.ustanoveniaexekučný
súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný a to z hľadísk

uvedených v tomto ustanovení, teda je oprávnený a súčasne aj povinný posudzovať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporujúcedobrýmmravom.Zust.§57ods.2EPvyplýva,žeexekučnýsúdmôžeexekúciuzastaviť,ato
v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Zákonná

úpravatedadávaexekučnémusúduprávopreveriťavecneposúdiťrozhodcovskýrozsudokajzhľadiska
toho, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie v rozpore s dobrými
mravmi, pričom môže tak urobiť na návrh účastníka konania ako aj bez návrhu. Tomuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že zastaveniu exekúcie predchádzalo udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie (k uvedenému pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS

55/2001 z 24.2.2011). Aj podľa predpisov Európskej únie (čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS) a judikatúry
Súdneho dvora EÚ - v súlade s požiadavkou, aby vnútroštátne právne predpisy neznemožnili alebo
nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Únie a aby v prípade, ak sa určitá zmluvná podmienka
nachádzajúca sa v zmluve uzavretej so spotrebiteľom ukáže byť nekalou, spotrebiteľa nezaväzovala -je vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon rozhodcovského rozsudku vydaného bez
účasti spotrebiteľa, povinný aj bez návrhu posúdiť v rámci exekučného konania nekalú povahu sankcie
obsiahnutejvzmluveoúvereuzavretejposkytovateľomúverusospotrebiteľom,pokiaľmánatentoúčelk

dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a ak je podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva,
a je tento súd povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj bez návrhu (ex officio) zastaviť
výkontohtorozhodcovskéhorozhodnutiavprípadoch,keďpožadovanéčivymáhanéplneniejevrozpore
s právom Európskej únie (k uvedenému pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 E., s.r.o./

Korčovská).

So zreteľom na uvedené nemožno považovať za dôvodnú ani námietku oprávnenej, podľa ktorej ak
rozhodcovsky rozsudok bol predmetom preskúmania pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu
exekútorovi v zmysle § 44 ods. 2 EP, tak v štádiu po udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, už neprichádza do úvahy posúdenie (ne)súladu spotrebiteľskej zmluvy so zákonnou

úpravou, exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku z hľadiska § 45 ods. 1, 2 ZRK a možnosť
zastavenia exekúcie z dôvodov vád exekučného titulu uvedených v § 45 ods. 1 ZRK.

Súd prvého stupňa preto správne - po zistení, že exekúcia v danej veci je vedená na základe
nespôsobilého exekučného titulu, v súlade s § 57 ods. 2 EP v spojení s § 45 ods. 2 ZRK exekúciu

zastavil, a z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a jej zastavení, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
ako vecne správne.

Oprávnená po podaní odvolania navrhla prerušiť exekučné konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a

c/ O.s.p. za účelom podania návrhu Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o predbežných
otázkach a podania návrhu Ústavnému súdu SR na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá EP
s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku len vtedy, ak EP neustanovuje inak. EP v § 36 ods. 5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť
exekučné konanie, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ust. § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. na
exekučné konanie zásadne nemožno aplikovať, a preto prerušenie exekučného konania v danom
prípade nie je prípustné. Okrem toho, podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci ani nevznikla potreba

predložiť prejudiciálne otázky (formulované v odvolaní oprávnenej) týkajúce sa výkladu úniového práva
Súdnemu dvoru EÚ, keďže Súdny dvor EÚ k uvedeným otázkam vyjadril svoj názor už vo viacerých
rozhodnutiach, keď napr. v rozhodnutiach Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL
(C- 168/05) a Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C- 240/98 až C- 244/98) uviedol, že systémochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo

dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a
predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky
predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice, teda
zabránenie tomu, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a prispieva k splneniu cieľa

stanoveného v jej čl. 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov. Ďalej uviedol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana,
ktorú Smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať
ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi
spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. V rozhodnutí C 76/10 Pohotovosť, s.r.o./Korčovská

Súdny dvor EÚ uviedol, že vnútroštátny súd aj vo fáze výkonu rozhodnutia má povinnosť (aj bez návrhu)
posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so
spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere
považovať za nekalú v zmysle čl. 3 a 4 Smernice a v prípade kladnej odpovede vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol touto

podmienkou viazaný. Odvolací súd v posudzovanej veci nedospel ani k záveru o rozpore ust. § 44 ods.
2 EP s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, preto z uvedených dôvodov návrh oprávnenej na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. ako neopodstatnený zamietol.

Oprávnená nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
(§ 2224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.) a povinný nežiadal o nich rozhodnúť, preto o trovách povinného
nebolo rozhodnuté (§ 224 ods.1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.