Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 0Er/1949/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7101896212
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Franková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7101896212.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 821 72 Bratislava, IČO 00 151 866, proti povinnému: P. A.,
G.. XX.X.XXXX, G. K. I. X, XXX XX C., zast. opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom - zamestnancom
Okresného súdu Košice - okolie, o vymoženie 6,64 EUR a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym
exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Južná trieda

93, takto

r o z h o d o l :

Súd ukladá p o v i n n é m u uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 9,20 EUR, do 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa
15.5.2001, a jeho následnej žiadosti bolo Okresným súdom Košice I dňa 16.1.2002 vydané poverenie

na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX.

Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky SLV - PS - 1120/2012 zo dňa 12.12.2012
došlo k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií, aj Krajského riaditeľstva PZ. Práva a povinnosti
zanikajúcich rozpočtových organizácií prechádzajú dňom zrušenia (31.12.2012) na zriaďovateľa, ktorým
je Ministerstvo vnútra SR. (Podľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách

verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo
príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí
termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú
na právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak
rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva
a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.)

Dňa 20.2.2013 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia
prekluzívnej lehoty na vymáhanie pohľadávky.

Súd uznesením č. k. 0Er/1949/2001-12 zo dňa 21.6.2013 exekúciu zastavil a uviedol, že o trovách
exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 24.4.2014. Dňa 3.7.2013 bol súdu predložený exekučný spis.

Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov
potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľaosobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,
ktoré platil.

Z pravidla obsiahnutého v § 197 ods. 1 EP existujú dve výnimky, kedy možno pri zastavení exekúcie

zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného.

Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže
uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Nárok na náhradu trov exekúcie v zmysle citovaného
ustanovenia vznikne súdnemu exekútorovi teda vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením

oprávneného. Návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 15.5.2001,
prekluzívna lehota uplynula dňa 13.1.2002, po začatí exekučného konania dňa 15.5.2001. Pokiaľ
oprávnená osoba podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné
zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia
prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený nemohol ovplyvniť postup súdu vo

vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto
postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania.
Navyše súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu účinnosti
exekučného titulu. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.5.2013, sp. zn.
3 MCdo 39/2012)

V danom prípade mal súd za to, že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného.

Súd nemohol zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného ani podľa § 203 ods. 2 EP, nakoľko
dôvodom zastavenia exekúcie nebola nemajetnosť povinného.

Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení súd zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného
podľa § 197 Exekučného poriadku, pretože odmena súdnemu exekútorovi zo zákona patrí ( § 196
Exekučného poriadku) a oprávneného nemožno zaviazať, pretože nie sú splnené podmienky podľa §
203 Exekučného poriadku, aby bol zaviazaný na úhradu trov exekúcie.

Vyúčtovaním trov exekúcie zo dňa 13.2.2013 súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie vo
výške 42,29 EUR (odmena 19,92 + 6,64 EUR, hotové výdavky 8,02 EUR, náhrada za stratu času 0,66
EUR, DPH 7,05 EUR).

Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (ďalej len vyhl. č. 288/1995 Z. z.), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí
exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie
sa začalo pred 01.05.2008, súd rozhodoval o trovách exekúcie podľa znenia vyhlášky platného do
30.04.2008.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený
z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba
podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť
časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.Podľa § 14 ods. 3 vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008 paušálna suma za každý
jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.

Podľa § 15 vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú
tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na
začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e)
doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom

konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé
zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri
odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké

náhrady a poplatky.

Podľa § 23 vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, náhrada za stratu času patrí súdnemu
exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo
kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 EUR

za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 25 vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, v odmene súdneho exekútora je
zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie a predložené exekučného spisu mal za preukázané účelné
vykonanie nasledovných úkonov a vynaloženie nasledovných výdavkov a preto priznal poverenému
exekútorovi trovy podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. takto:

1) paušálna odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 EUR
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 EUR
Spolu: 6,64 EUR

2) náhrada hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhlášky:
- poštovné: UoZE 1,03 EUR

Celkom:
paušálna odmena 6,64 EUR

náhrada hotových výdavkov 1,03 EUR
DPH 1,53 EUR
Spolu: 9,20 EUR

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním navrhovanú časovú odmenu vo výške 19,92 EUR s príslušnou

DPH zmysle § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z., za ďalšie požadované úkony :

1.) preštudovanie spisového materiálu, založenie spisu. Uvedený úkon možno považovať za
administratívnu činnosť, náhrada za ktorú je v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho
exekútora.

2.) vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie. V § 15 vyhl. č. 288/1995 Z. z. sú taxatívne
vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti
vymenované v tomto ustanovení vyňal zákonodarca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho
vyplýva, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v ustanovení § 15 cit. vyhlášky paušálnou

sumou podľa ustanovenia § 14 ods. 3 cit. vyhlášky v znení účinnom do 30.4.2008 a odmenou podľa
ustanovenia § 14 ods. 2 cit. vyhlášky. Úkony exekučnej činnosti uvedené ako získanie poverenia na
vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie sú odmeňované paušálnou sumou,
a preto je neprípustné tieto úkony exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska týmspôsobom, že sa tieto úkony ináč označia (vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, vypracovanie
upovedomenia o začatí exekúcie).

3.) vypracovanie vyúčtovania trov, návrhu na zastavenie, zaslanie, vrátenie poverenia. Nesmerujú k
vymoženiu pohľadávky a sú už len finálnym aktom exekútora pri zastavení konania, ktoré je nutné
posudzovať ako bežný výkon administratívnej činnosti, náhrada za ktorú je v zmysle § 25 vyhlášky
zahrnutá v odmene súdneho exekútora.

Súd nepriznal náhradu poštovného podľa § 22 cit. vyhlášky v požadovanom rozsahu 5,75 EUR.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného v rozsahu 1,03 EUR, nakoľko z predloženého
exekučného spisu bola bez pochýb preukázaná len táto suma. Súdny exekútor súdu nepreukázal, že
ostatné doručovanie vykonal prostredníctvom pošty, prípadne spis obsahoval fotokópiu doručenky, ktorá
svedčí o hromadnom podaní k viacerým spisovým značkám.

Súd nepriznal cestovné náhrady podľa § 22 cit. vyhlášky v požadovanom rozsahu 1,24 EUR. Dňa
24.5.2001 vykonal súdny exekútor pracovnú za účelom doručenia žiadosti o udelenie poverenia súdu
a za účelom postúpenia námietok povinného súdu. Ako vyplýva z § 200 ods. 1 EP, súdny exekútor má
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súd nepovažoval za účelné vykonávať
pracovnú cestu za účelom doručenia jednotlivej žiadosti o udelenie poverenia súdu, pravdepodobne

súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia súdu síce osobne, ale hromadne k viacerým
spisovým značkám, čo však vo vyúčtovaní trov exekúcie nezohľadnil.

Z vyššie uvedených dôvodov súd nepriznal náhradu za stratu času za pracovnú cestu vykonanú dňa
24.5.2001 vo výške 0,66 €.

Na základe uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona rozhodol súd tak, že uložil
povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 9,20 EUR.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice

I, v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.