Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sdo/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201330
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Baricová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1012201330.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Krajskému súdu
v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
sp. zn. Spr. 6165/12 z 26. júna 2012, o podaní žalobkyne smerujúcom proti uzneseniu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 03. decembra 2013, sp. zn. 3Sži/23/2013, v konaní o odvolaní žalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. augusta 2013, č. k. 5S/229/2012-30, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) uznesením z 03. decembra 2013, sp. zn.

3Sži/23/2013 podľa § 250ja ods. 3 (veta druhá) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a §
219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil uznesenie Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) z 27. augusta
2013 č. k. 5S/229/2012-30 o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za žalobu (§
10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov.

Podaním došlým krajskému súdu 21. februára 2014, posudzovaným podľa jeho obsahu, sa žalobkyňa
domáha, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky konal ako súd dovolací, a aby uznesenie odvolacieho

súduakoajkrajskéhosúduzrušilavrátilvecKrajskémusúduvBratislavenanovékonaniearozhodnutie;
zároveň žiada o odklad vykonateľnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní podania dospel k záveru, že konanie o tomto podaní
je potrebné zastaviť.

Podľa § 236 ods. 1 OSP dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa.

Opravný prostriedok je v konaní podľa V. časti OSP prípustný len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené

(§ 246c ods. 1 veta druhá OSP).Navyše proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu konajúcom podľa V. časti
OSP nie prípustný žiadny opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 veta tretia OSP).

Z uvedených zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva vo veciach správneho súdnictva Najvyšší súd

Slovenskej republiky nie je súdom dovolacím.

Podaním sa žalobkyňa domáha preskúmania právoplatného rozhodnutia najvyššieho súdu a krajského
súdu vo veci, na konanie a rozhodnutie ktorej sa vzťahujú ustanovenia V. časti OSP (správne súdnictvo),
v ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je dovolacím súdom a ako súd dovolací nemá právomoc
konať.

Najvyšší súd preto podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP konanie o podaní žalobcu

musel zastaviť pre nedostatok právomoci konať vo veci.

Uvedený právny záver rešpektuje aj dnes už konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorej „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom
súdnictve neprípustné“ (k tomu pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
87/09 a sp. zn. IV. ÚS 208/08). Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho

konania z dôvodu neprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to,
že: „v civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú
čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné
právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním
zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne

súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola
verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne
súdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie
najvyššieho súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že
správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“ (k

tomu pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 208/08 - www.concourt.sk).

O trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP, lebo konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.