Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 22Sp/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200837
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5013200837.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v právnej veci navrhovateľa: Vysoká škola ekonomická v Prahe, so sídlom Námestie
W. Churchilla 1938/4, 130 67 Praha 3, Česká republika, IČ: 61384399, proti odporcovi: Y. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX Z., v konaní o vykonateľnosť rozhodnutia cudzieho správneho
orgánu - Vysokej školy ekonomickej v Prahe č.k. 1314/SP-KK/F4/2011 zo dňa 22. apríla 2011, takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodľa§250wanasl.O.s.p.domáhalsanavrhovateľ,abysúdrozhodol,žejehorozhodnutieč.k.
1314/SP-KK/F4/2011 zo dňa 22.04.2011 je vykonateľné v Slovenskej republike. V odôvodnení uviedol,
že s týmto rozhodnutím bol odporcovi ako študentovi stanovený poplatok za prekročenie štandardnej
doby štúdia zväčšenej o 1 rok v čiastke 21 000,- CZK od 01.04.2011. Toto rozhodnutie bolo študentovi

doručené do vlastných rúk 31.05.2011 a pretože nepodal žiadosť o jeho preskúmanie, nadobudlo
právoplatnosť 30.06.2011 a vykonateľnosť 30.08.2011. Stanovenie výšky poplatkov spojených so
štúdiompatrídosamosprávnejpôsobnostiverejnejvysokejškolystým,žetotokonaniejedvojinštančné,
pričom odvolacím orgánom žiadosti o preskúmanie je rektor príslušnej vysokej školy. Po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia je vynútiteľné správnou či súdnou exekúciou. Ide o rozhodnutie vydané
školou ako orgánom verejnej moci podľa zákona.

Z rozhodnutia, ktoré bolo predmetom tohto súdneho konania č.k. 1314/SP-KK/F4/2011 zo dňa 22. apríla

2011 súd zistil, že ide o rozhodnutie verejnej vysokej školy v Českej republike o poplatku za dlhšiu dobu
štúdia podľa § 58 ods. 3 zákona č. 111/1998 Sb. o vysokých školách platný a účinný v Českej republike,
na základe čl. 24 platného Štatútu VŠE, rozhodnutia rektora zo dňa 23.02.2010 a na základe trvania
štúdia odporcu celoštátne evidovaného v informačnom systéme Združených informácií matrík študentov
MŠMT. Jeho právoplatnosť v ČR nastala 30.06.2011 a vykonateľnosť nastala 30.08.2011.

Podľa § 250w ods. 1 O.s.p., ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, obsahuje

záväzok vykonávať rozhodnutia cudzích správnych orgánov a rozhodnutia cudzích súdov vo veciach,
o ktorých rozhodujú správne orgány (ďalej len "cudzie správne rozhodnutie"), možno nariadiť výkon
cudzieho správneho rozhodnutia, len ak krajský súd na návrh osoby, o ktorej právo v cudzom správnom
rozhodnutí ide, rozhodol, že cudzie správne rozhodnutie je vykonateľné.

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpivec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 3 písm. a) zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní finančných

pohľadávok v znení neskorších predpisov, medzinárodná pomoc pri vymáhaní pohľadávky sa vo vzťahu
k

a) členským štátom vzťahuje na pohľadávky týkajúce sa

1. všetkých daní, poplatkov akéhokoľvek druhu, dovozného alebo vývozného cla, ktoré vyberá
členský štát, jeho územný celok alebo jeho správny celok vrátane miestnych orgánov alebo ktoré sa
vyberajú v mene členského štátu alebo v mene Európskej únie, okrem povinných odvodov sociálneho

zabezpečenia 5a) a poplatkov zmluvnej povahy,

Podľa § 8 ods. 1 cit. zákona, príslušný orgán Slovenskej republiky zabezpečí vymáhanie pohľadávky
členského štátu na základe žiadosti príslušného orgánu členského štátu o jej vymáhanie.

Podľa§9ods.1cit.zákona,pohľadávkačlenskéhoštátusavymáharovnakoakopohľadávkaSlovenskej
republiky a jej vymáhanie nemá prednosť pred vymáhaním pohľadávky Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 3 cit. zákona, na účely vymáhania pohľadávky sa jednotný exekučný titul odo dňa
doručenia žiadosti podľa § 8 považuje za exekučný titul vydaný podľa osobitného predpisu 18) a
nepodlieha uznaniu podľa osobitného predpisu. 19)

18) Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.

§ 61 zákona č. 199/2004 Z.z. v znení zákona č. 518/2005 Z.z.

Zákon č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.

19) § 250w až 250y Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona, príslušný orgán Slovenskej republiky zamietne žiadosť a) podľa § 8, ak
celková suma pohľadávky je nižšia ako 1 500 eur,

b) podľa § 6 až 8 alebo § 10 aj, ak medzi dňom, keď sa pohľadávka stala splatnou podľa právneho

predpisu členského štátu, a dňom, keď žiadosť príslušného orgánu členského štátu bola doručená
príslušnému orgánu Slovenskej republiky, uplynulo viac ako päť rokov.

Krajský súd v Žiline skúmal, či na danú oblasť správneho práva je možné aplikovať § 250w a nasl.
O.s.p., teda či súd má právomoc rozhodovať v tejto veci. Z rozhodnutia, ktoré bolo súdu predložené na
rozhodnutieojehovykonateľnostivyplýva,žesajednáorozhodnutieverejnejvysokejškolyopoplatkuza

štúdium v zmysle § 58 ods. 3 zákona č. 111/1998 Sb. o vysokých školách platného a účinného v Českej
republike. Jedná o poplatok, ktorý bol odporcovi vyrubený navrhovateľom, ktorý je orgánom verejnej
moci - konkrétne samosprávnym orgánom, ktorý je vybavený kompetenciou rozhodovať o právach a
povinnostiach fyzických osôb - študentov v zmysle § 6 ods. 1 písm. e) cit. zákona o vysokých školách.
Toto rozhodnutie vydal správny orgán v rámci jeho pôsobnosti v oblasti verejného (nie súkromného)

práva a rozhoduje na základe zákona, v danom prípade podľa § 58 ods. 3 cit. zákona.

Preto je potrebné posudzovať tento správny orgán ako subjekt, ktorý poplatok vyberá v mene členského
štátu v zmysle § 3 písm. a) bod 1. Z.č. 466/2009 Z.z. a na vymáhanie tohto poplatku je potrebné aplikovať
špeciálnu právnu úpravu, a to zákon č. 466/2009 Z.z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní finančných
pohľadávok v znení zákona č. 531/2011 Z. z.. Zákon č. 531/2011 Z. z. implementoval smernicu Rady2010/24/EÚ o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších
opatrení. Zmena sa týkala najmä rozšírenia vecného rozsahu pôvodného zákona č. 466/2009 Z. z. na
všetky dane, poplatky a clo vyberané členským štátom na území členského štátu s vylúčením určitých

skupín pohľadávok tak, ako to predpokladá smernica. Predmetom tohto zákona, na ktorý sa vzťahuje
medzinárodná pomoc pri vymáhaní pohľadávok je okrem iného i vymáhanie poplatkov akéhokoľvek
druhu, ktoré vyberá členský štát, jeho územný celok alebo ktoré sa vyberajú v mene členského štátu
alebo Európskej únie okrem odvodov sociálneho zabezpečenia a poplatkov zmluvnej povahy. Keďže v
danom prípade navrhovateľ žiada uznať vykonateľnosť rozhodnutia, ktorým bol stanovený poplatok za

štúdium na verejnej vysokej škole, ktorý inštitút je zakotvený v zákone (nie v zmluve), táto pohľadávka
je predmetom právnej úpravy zákona č. 466/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Uvedený právny názor je aj v súlade s právnou úpravou rovnakej problematiky v ČR, kde smernicu Rady
2010/24/EÚ o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších
opatrení implementoval český z.č. 471/2011 Sb., podľa ktorého (§ 1 ods. 3, písm. b) bod 3 cit. zákona)
za finančné pohľadávky sa pre účely tohto zákona považujú aj pohľadávky z daní, poplatkov a ciel

akéhokoľvek druhu vrátane ich príslušenstva ukladaných orgánom verejnej moci iného členského štátu.

Súd preto vzhľadom na túto špeciálnu právnu úpravu konštatuje, že je potrebné postupovať podľa tejto
právnej úpravy v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali.

Ustanovenia § 6 a nasl. cit. zákona uvádzajú, akým spôsobom sa pohľadávka členského štátu v
Slovenskej republike vymáha. Vymáha sa rovnako ako pohľadávka Slovenskej republiky s tým, že v

zmysle § 9 ods. 3 cit. zákona na účely vymáhania pohľadávky sa jednotný exekučný titul (§ 8 ods. 3
písm. a) cit. zákona) odo dňa doručenia žiadosti podľa § 8 cit. zákona príslušnému orgánu Slovenskej
republiky, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR (§ 2 písm. c) bod 1 cit. zákona) považuje sa exekučný
titul vydaný podľa slovenských právnych predpisov (Správneho poriadku, Colného zákona, Daňového
poriadku) a nepodlieha uznaniu podľa osobitného predpisu, ktorým je podľa odkazu 19 § 250w až 250y

O.s.p.. Preto v danom prípade súd nemá právomoc rozhodovať podľa týchto ustanovení týkajúcich sa
uznania vykonateľnosti cudzieho správneho rozhodnutia. Súd preto konštatuje, že v konaní podľa §
250w a nasl. O.s.p. nemá právomoc vo veci konať a preto je potrebné konanie podľa § 104 ods.1 O.s.p.
zastaviť pre nedostatok základnej procesnej podmienky vedenia konania, ktorou je právomoc súdu.

Krajský súd uvádza, že v zmysle zákona č. 466/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov je Finančné

riaditeľstvo SR alebo ním určený iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva vo vzťahu
k poplatkom podľa § 3 písm. a) bod 1 z.č. 466/2009 Z.z. príslušným orgánom SR, ktorý zabezpečí
vymáhanie pohľadávky členského štátu na základe žiadosti príslušného orgánu členského štátu o jej
vymáhanie (§ 8 ods. 1 cit. zákona). Finančné riaditeľstvo SR (alebo poverený štátny orgán) teda vo
vlastnommenezabezpečívymáhanietejtopohľadávkyatorovnako,akobyišloopohľadávkuSlovenskej

republiky a to priamo, t. j. bez toho, aby musela byť uznaná podľa § 250w a nasl. O.s.p.

Meritórny spôsob rozhodnutia príslušného orgánu Slovenskej republiky o žiadosti príslušného orgánu
členského štátu o vymáhanie pohľadávky je v právomoci tohto orgánu. Pritom súd poukazuje na
ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a) a b) cit. zákona. Vo vzťahu k možnému zamietnutiu žiadosti podľa §
11 ods. 2 písm. a) cit. zákona súd poukazuje na dôvodovú správu k z.č. 531/2011 Z.z., ktorý novelizoval

toto ustanovenie pôvodného z.č. 466/2009 Z.z., podľa ktorej výška pohľadávky sa bude posudzovať
len vo vzťahu k žiadosti o vymáhanie pohľadávky. T.j. suma vyššia ako 1500 eur musí byť uvedená v
žiadosti, čo však zrejme nevylučuje, že na vymáhanie môžu byť dané viaceré rozhodnutia, v ktorých
výška jednotlivých pohľadávok nepresiahne túto sumu, avšak celková výška súm všetkých pohľadávok
v rozhodnutiach daných na vymáhanie túto sumu presiahne.

V súvislosti s meritórnym rozhodnutím o žiadosti je tiež treba poukázať na lehotu päť rokov podľa § 11
ods. 2 písm. b) cit. zákona.Návrh navrhovateľa na rozhodnutie o vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho správneho orgánu nie je
možné podľa jeho obsahu posúdiť ako žiadosť príslušného orgánu členského štátu o vymáhanie
pohľadávky a teda postúpiť príslušnému orgánu SR na priame vybavenie. Tento návrh totiž nepodal na

to príslušný orgán členského štátu. Týmto je v zmysle § 2 písm. b) cit. zákona orgán, ktorý podľa práva
členského štátu je oprávnený poskytovať, požadovať alebo prijímať medzinárodnú pomoc pri vymáhaní
pohľadávky v súlade s osobitným predpisom (Nariadenie komisie (EÚ) č. 1189/2011 - vykonávacie
nariadenie k smernici Rady 2010/24/EÚ). V Českej republike Generálne finančné riaditeľstvo podľa §
4 ods. 3 písm. b) z.č. 456/2011 Sb. vykonáva pôsobnosť ústredného kontaktného orgánu, dielčieho

kontaktného orgánu alebo kontaktného útvaru pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok. Podľa
§ 16 ods. 1 z.č. 471/2011 Sb. môže český kontaktný orgán dožiadať kontaktný orgán iného štátu
o vymáhanie finančnej pohľadávky za splnenia podmienok tam ustanovených. Ani z obsahu návrhu
nevyplýva,žeideožiadosťvzmyslez.č.466/2009Z.z..Návrhneobsahujenáležitosti,ktorémusížiadosť
o vymáhanie obsahovať podľa Nariadenia komisie (EÚ) č. 1189/2011. Súd preto tento návrh nemohol
v zmysle § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p. priamo postúpiť príslušnému orgánu SR zabezpečujúcemu

vymáhanie pohľadávok.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., takže žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne

dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.