Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/195/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511204680
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3511204680.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávnenej: O. v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, za účasti zákonného zástupcu - matky
O.. R. C., bytom N. XXX, proti povinnému: Z. G., bytom T. X, . B. Z. XX, F., W. 6, G., právne zast. JUDr.
Máriou Cagalovou, advokátkou so sídlom Poľovnícka 2040/10, Nové Mesto nad Váhom, o vymoženie
výživného, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k.

2Er/438/2011-63 zo dňa 7. marca 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 64,79 eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uviedol, že

uznesením, č.k. 2Er/438/2011-46 zo dňa 19.12.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín, č.k.
23CoE/50/2012-56 bola predmetná exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Ex. por. z dôvodu,
že exekučný titul, ktorý bol podkladom pre vykonanie exekúcie, nespĺňal náležitosti stanovené Ex. por.
Napadnuté rozhodnutie odôvodnil § 200 ods. 1, 2, § 196, § 203 ods. 1 Ex. por., ako aj vyhl. č. 288/1995
Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnemu exekútorovi priznal minimálnu odmenu
podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl., t. j. sumu 33,19 eur, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. vo

výške 20,80 eur a 20 % DPH vo výške 10,80 eur (z odmeny a náhrady hotových výdavkov).

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená prostredníctvom zákonnej zástupkyne, podľa
ktorej v čase, keď podávala žiadosť o vykonanie exekúcie na exekútorskom úrade, mala formálne
jednoznačným spôsobom vyznačenú právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,
č.k. 5P/207/2010-59 zo dňa 26.01.2011. Keďže jej Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vyznačil
právoplatnosť tohto rozsudku a otec neplnil v ňom určenú vyživovaciu povinnosť, postupovala v

domnení, že disponuje dokumentom, ktorý nemá žiadnu formálnu právnu vadu a požiadala o vykonanie
exekúcie. Dôvodila, že nemôže za to, že vinou pochybenia inej osoby, resp. inej organizácie, v tomto
prípade Slovenskej pošty došlo neskôr k zrušeniu právoplatnosti tohto rozsudku. Dôvody, pre ktoré došlo
k tomuto zrušeniu už vyznačenej právoplatnosti nezavinila zákonná zástupkyňa žiadnym spôsobom.
V spisovom materiáli spisu 5P/207/2010 je podľa jej názoru jednoznačne preukázané, že v čase,
keď podávala žiadosť o začatie exekúcie disponovala listinou s právoplatnosťou vyznačenou riadnym

spôsobom na to poverenou pracovníčkou Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom. Nemala teda
dôvod v tom čase na to, aby spochybňovala právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku. Je toho názoru,
že nie je spravodlivé a určite ani správne, aby osoba, ktorá postupuje v dobrej viere, že disponuje
právoplatným a vykonateľným rozhodnutím takým spôsobom, ako je to potrebné v záujme a v prospech
maloletého dieťaťa, aby bola povinná znášať náklady konania, ktoré bolo zmätočné nie jej vinou. V
tomto prípade jednoznačne pochybila iná organizácia, ktorá uviedla do omylu súd, ktorý nesprávnym

spôsobom vyhodnotil situáciu a vyznačil právoplatnosť na uvedenom rozsudku. V napadnutom uzneseníje konštatované, že podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na

náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Zákonná zástupkyňa poukázala na to, že v tejto exekučnej veci ide
o vymoženie výživného pre maloletú osobu. Je toho názoru, že v tomto prípade je správne postupovať
podľa § 203 ods. 2 Ex. por., nakoľko exekúcia bola začatá na základe nie jej pochybenia. Podľa nej je súd
ako inštitúcia dostatočne odborne kompetentná, resp. jeho pracovníci, aby vedeli posúdiť, či je na mieste
vyznačiť právoplatnosť alebo nie. Zákonná zástupkyňa sa spoľahla na to, že celá vec je právoplatne

skončená a vykonateľná. Žiadala, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a v zmysle §
203 Ex. por. rozhodol o trovách exekúcie tak, že oprávnená, nie je povinná znášať trovy exekúcie.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, a preto je potrebné uznesenie súdu
prvého stupňa zmeniť podľa § 220 O.s.p.

Zo spisového materiálu vyplýva, že súd prvého stupňa poverením č. 5304 017111 zo dňa 03.06.2011

poveril súdneho exekútora JUDr. Pavla Štukovského vykonaním exekúcie pre vymoženie nedoplatku
na zročnom výživnom za obdobie 01.09.2010 do 20.05.2011 vo výške 770 eur a bežnom výživnom
vo výške 130 eur od 01.06.2011 mesačne naďalej, a to na podklade rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom, č.k. 5P/207/2010-59 zo dňa 26.01.2011, ktorý podľa opatrenej odtlačky pečiatky, na
notársky overenej fotokópii zaslanej súdnemu exekútorovi spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo

dňa 20.05.2011 nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2011 a vykonateľnosť dňa 25.02.2011. Súd prvého
stupňa uznesením, č.k. 2Er/438/2011-46 zo dňa 19.12.2011, ktoré v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne, č.k. 23CoE/50/2012-56 zo dňa 27.03.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2012
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 58 ods. 1 Ex. por. z dôvodu, že z pripojeného
spisu sp. zn. 5P/207/2010 zistil, že exekučný titul nenadobudol právoplatnosť ani vykonateľnosť, t.

j. neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul bol podkladom
na exekúciu, keď na rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/207/2010-59 zo
dňa 26.01.2011 (exekučnom titule) bola vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť nesprávne, teda
rozhodnutie v skutočnosti nie je vykonateľné. Následne napadnutým uznesením oprávnenému uložil
povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 64,79 eur, do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Ex. por.

Podľa§196Ex.por.,zavýkonexekučnejčinnostipodľatohtozákonapatríexekútoroviodmena,náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Ex. por., náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. por., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže
uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. veta prvá, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súdny exekútor nárok na náhradu trov exekúcie
potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady
hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť
a priznať len v súlade s č. 46 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, t. j. za splnenia

zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesný poriadkoch.V prípade, ak sa exekúcia zastavuje, či už rozhodnutím súdu alebo ex lege, je povinnosťou súdu
rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo
dňa 21.08.2008, sp. zn. 3 Cdo 104/2008). Pri rozhodovaní o trovách exekúcie a prípadnom zaväzovaní

niektorého z účastníkov exekučného konania (oprávneného alebo povinného) ich náhradou však treba
uprednostniť materiálne poňatie právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych
predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa
nesmie opomínať, že prijaté rozhodnutie musí byť akceptovateľné aj z hľadísk všeobecnej ponímanej
spravodlivosti. Priorizovanie formálnych požiadaviek vyplývajúcich z noriem bežného zákonodarstva

môže totiž v konkrétnych súdnych konaniach viesť k rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore
s účelom a zmyslom príslušnej právnej úpravy a v konečnom dôsledku môžu v súdnych konaniach
spôsobiť porušenie práva na spravodlivý proces.

Odvolací súd má za to, že sa nemožno stotožniť s interpretáciou, podľa ktorej exekútor ako nositeľ
verejnej moci, ktorú je potrebné vykonávať nezávisle, má mať zaistenú úhradu nákladov exekúcie
vždy. Exekútor, ktorý má z úspešného uskutočňovania exekúcie zisk (odmenu) súčasne nesie i riziko

spočívajúce v tom, že exekúcia bude zastavená pre zistenie, že exekučný titul nie je vykonateľný. Len
v situácii, keď k zisteniu tejto skutočnosti a následnému zastaveniu exekúcie z tohto dôvodu pristúpi aj
okolnosť subjektívnej povahy (procesné zavinenie oprávneného), môže byť uložená povinnosť náhrady
trov exekúcie oprávnenému. Procesné zavinenie oprávneného nemožno bez ďalšieho založiť iba na
jeho dispozičnom úkone, t. j. návrhu na vykonanie exekúcie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na

uznesenie Ústavného súdu SR, č.k. III. ÚS 30/08-11 zo dňa 23.01.2008, v zmysle ktorého ustanovenie §
203 Ex. por. vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie
nepriznať. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť voľnej úvahy opierajúcej
sa o vyhodnotenie postupu oprávneného a využíva rozsah na voľnú úvahu, a nie je nelogické alebo
prekračujúce hypotézu § 203 Ex. por. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav,

keď nebudú uspokojené všetky nároky pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom.
Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate
monopolným postavením pri výkone exekúcie. V predmetnom uznesení Ústavný súd SR poukázal na
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983,
séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko, s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade

advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené
výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

Odvolací súd uzaviera, že ak oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nie je v rozpore s citovanou
právnou úpravou, ak súdny exekútor nebude mať uhradené vynaložené náklady a vykonal tak úkony bez
nároku na odmenu od účastníka konania, v danom prípade pre zistenie, že rozsudok Okresného súdu

Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/207/2010-59 zo dňa 26.01.2011 (exekučný titul) nie je vykonateľný, a
preto dospel k záveru, že je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.