Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Hullová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoE/232/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710210811
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6710210811.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mliekarenská10,82496Bratislava,IČO:35792752,právnezast.JUDr.AndreouCvikovou,advokátkou,
so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnej T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. R. V. XXX/
XX, XXX XX A., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.835,43 Eur s príslušenstvom, vedenej
súdnou exekútorkou JUDr. Júliou Kubjatkovou, Exekútorský úrad so sídlom Nám. M. R. Štefánika 11,

977 01 Brezno pod sp. zn. EX 609/10, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č.k. 27Er/783/2010-10 zo dňa 19. augusta 2010, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 27Er/783/2010-10 zo dňa 19. augusta 2010 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 27Er/783/2010-10 zo dňa 19. augusta 2010 zamietol žiadosť súdnej
exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 02. 07. 2010

.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
rozhodcu JUDr. Michala Krnáča, so sídlom v Žiline, sp. zn. RK-319/09-MK, vydaný na základe zmluvy o
revolvingovom úvere zo dňa 08. 11. 2006 (ďalej len „zmluva“), uzavretej medzi oprávneným a povinnou.
Okresný súd ďalej uviedol, že vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľský s ohľadom na
predmet činnosti dodávateľa zapísanú v obchodnom registri, ako aj s ohľadom na to, že z rozhodovacej

činnosti je mu známe, že oprávnený vystupuje opätovne v obdobných prípadoch rovnakého druhu a
neurčitého počtu.

Ďalej okresný súd uviedol, že v posudzovanej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie exekučný titul
vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vo veci rozhodoval na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Rozhodcovský súd oprávnenému priznal ako náhradu
za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokú sankciu - zmluvnú pokutu vo výške
1.317,07 Eur pri výške nesplateného úveru 1.186,84 Eur. t.j. vo výške 111 % z nesplatenej časti úveru.

Po zvážení a zohľadnení všetkých okolností uzatvárania zmluvy, povahy účastníkov zmluvy, právnej
úpravy a judikatúry Súdneho dvora okresný súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej
doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch
a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernice Rady
87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov,

ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona ospotrebiteľských úveroch. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Uviedol, že okresný súd nezohľadnil rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom
Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, z ktorého jednoznačne vyplývajú podmienky,
za akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci, a to vrátane preskúmania
rozhodcovskej doložky. Poukázal na to, že jedným z dôvodov pre popretie platnosti rozhodcovskej
doložky je podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie,
resp. zmeškanie lehoty povinným nahradil exekučný súd svojim postupom ex offo, hoci ani ustanovenia
Zákona o rozhodcovskom konaní a ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať
konanie a posudzovať dôvody podľa vyššie citovaného ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní.
Okresný súd v konaní nevystupuje v pozícii súdu rozhodujúceho v základnom konaní a ani v pozícii
súdu konajúceho o zrušení rozhodcovského rozsudku. Okresný súd mal preto rozhodovať ako exekučný

súd a vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomoci jednoznačne určuje (§ 44 Exekučného
poriadku). Pokiaľ okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že výška zmluvných pokút
predstavuje 111 % z nesplatenej časti úveru, takéto posúdenie je nedostatočné, keďže vychádza len z
celkovej výšky súčtu všetkých zmluvných pokút. Súd vôbec nezohľadnil skutkové okolnosti prípadu, na
základe ktorých nárok na sankcie v uvedenej výške vznikol. Podľa ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní je rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k
exekučnému titulu daný a vymedzený len na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne
možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Z vyššie uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania vo výške 113,96 Eur.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa k odvolaniu
uviedla, že mu nemieni vyhovieť a vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného

nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd zo spisu zistil, že súdna exekútorka JUDr. Júlia Kubjatková podala dňa 06. 07. 2010
na okresnom súde žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku, vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina,
sp. zn. RK-319/09-MK zo dňa 18. 01. 2010. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom

bolo vyhovené návrhu oprávneného a povinný bol zaviazaný na zaplatenie sumy 1.835,43 Eur spolu s
14,25 % ročným úrokom od 03. 10. 2008 do zaplatenia, a to z titulu nesplateného úveru poskytnutého
na základe zmluvy o revolvingovom úvere č.8000057051 zo dňa 08. 11. 2006. Okresný súd napadnutým
uznesením zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere)spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenév
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, s prihliadnutím na povahu účastníkov a vopred pripravený obsah
zmluvy na predtlačenom formulári, medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa
ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom bolopotrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva a tomuto zisteniu bolo potom potrebné podriadiť
aj ďalší procesný postup okresného súdu.

Do slovenskej legislatívy boli prevzaté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú

ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj smernica Rady
93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom
rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok
249ZmluvyozaloženíES)záväznáprekaždýčlenskýštát,ktorémujeurčená,pokiaľideovýsledokktorý
sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým
sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb., t.j. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (jedná
sa o ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka), a to s účinnosťou od 01. 04. 2004.

Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pretože
je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa,
účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), a to predovšetkým

z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 upravujúceho zákaz diskriminácie
spotrebiteľa. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi

obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva
najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo

uvádza, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy aj podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka, pokiaľ tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bodu 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, zmluva o revolvingovom úvere č.XXXX, zo dňa 03. 11. 2006,
na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú

okresný súd správne posúdil ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou
zmluvného dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, pričom v článku 18. bode 18.1. si zmluvné
strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vplývajúce
alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či
neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní

alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2
tejto zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy o
revolvingovom úvere spočíva na žalobcovi. V bode 18.2 si zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto
zmluvyorevolvingovomúvere,sporušením,ukončením,čineplatnosťouzmluvyorevolvingovomúvere,

budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným
zo štyroch konkrétne uvedených rozhodcov s tým, že ak postupne alebo naraz nastane situácia, že ani
jeden z nich nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí
náhradného rozhodcu veriteľ.V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva
aj z jej zaradenia do zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ako súčasti formulárovej
zmluvy o pôžičke. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k

narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto
zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti alebo
nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v právnom štáte neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná
rozhodcovská doložka je preto podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto
ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.

Okresný súd preto dospel k správnemu záveru, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol podľa ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku pre rozpor exekučného
titulu so zákonom.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.