Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoPr/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813210805
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7813210805.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne S.. M. U. J..XX.X.XXXX, bytom V., S. XX, zast. advokátkou
JUDr. Máriou Ďurajovou, Advokátska kancelária Rožňava, Nám. 1. mája, proti žalovanej Obci Ochtiná,
zast. advokátkou JUDr. Hedvigou Gallovou, Advokátska kancelária Rožňava, Čučmianska dlhá 45,
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava č.k. 5Cpr/2/2013-49 z 28.3.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobu o určenie neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
Vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci
samej.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že dňa 5.9.2012 účastníci uzavreli pracovnú zmluvu na dobu
určitú - dobu poverenia s dohodnutým druhom práce učiteľ prvého stupňa ZŠ v Q.. Z oznámenia o
výške a zložení funkčného platu vyplynulo, že žalobkyni bol priznaný príplatok za riadenie. Listom z
29.8.2012 žalovaná poverila žalobkyňu vedením Základnej školy v Q. do doby vymenovania po
úspešnom vykonaní výberového konania najdlhšie na dobu 6 mesiacov. Následne listom 1.3.2013
opätovne žalobkyňu žalovaná poverila výkonom tejto funkcie. Listom z 2.9.2013 žalovaná oznámila

žalobkyni, že jej pracovný pomer sa skončí dňom 31.8.2013 uplynutím dohodnutej doby.

Vychádzajúc z § 48 ods. 1 až 3 ZP s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že žalovaná so žalobkyňou uzavrela pracovný pomer na dobu určitú. Do pracovného pomeru
bola prijatá na funkciu riaditeľky (správne učiteľky) ZŠ, ale zároveň bola poverená aj funkciou riaditeľky.
Poverenie síce žalobkyňa neprevzala, ale pracovná zmluva, dekrét o jej plate, ako aj poverenie, jej boli

doručené spolu, i keď žalobkyňa prevzatie poverenia nepotvrdila svojím podpisom. Toto prevzatie mal
preukázané výsluchom svedkyne. Mal za preukázanú skutočnosť, že žalobkyňa si bola vedomá, že jej
funkcia učiteľky je kumulovaná s funkciou riaditeľky školy, ako to vyplýva aj z organizačného poriadku.
Zdôrazňoval, že o tejto skutočnosti musela vedieť aj z dôvodu, že prevzala dekrét o plate, v ktorom boli
aj príplatky za riadenie. Uzavrel, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že s funkciou učiteľky je spojená
aj funkcia riaditeľky školy a vzhľadom k tomu, že touto funkciou bola poverená, keďže sa neuskutočnilo

výberové konanie, muselo jej byť zrejmé, že jej pracovný pomer bude trvať do skončenia poverenia na
funkciu riaditeľky, už aj vzhľadom k tomu, že vo výberovom konaní nebola úspešná. Prihliadajúc na ust.
§ 71 ods. 1 OZ dospel k záveru, že pracovný pomer žalobkyne skončil uplynutím doby - skončením jej
poverenia na výkon funkcie riaditeľky.

Vychádzajúc z § 151 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od

právoplatnosti rozsudku.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť tak, že určuje, že skončenie pracovného pomeru k
31.8.2013 je neplatné. Domáhala sa náhrady trov konania. Odvolanie odôvodňovala s poukazom

na ust. § 205 ods. 1 písm. a/, f/, d/, e/ f/ O.s.p., poukazujúc na to, že pred súdom prvého stupňa
tvrdila všetky podstatné skutočnosti a listinnými dôkazmi svoje tvrdenia náležite preukázala. Na
týchto skutkových zisteniach súd svoje rozhodnutie nezaložil. Poukázala na to, že v konaní došlo k
vadám, pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil. Na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil nesprávne právne závery. Rozsudok

považovala za nespravodlivý, nezákonný, neobjektívny, nedostatočné a nepresvedčivé je podľa nej
samotné odôvodnenie rozsudku. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa neprihliadal na zákonné podstatné
náležitosti upravujúce a týkajúce sa vzniku a skončenia pracovného pomeru, nebolo prihliadané a neboli
vyhodnotené podstatné dôkazy, na ktoré poukazovala, a to list Inšpektorátu práce Košice zo 7.10.2013.
Súd prvého stupňa nevyhodnotil list žalovanej z 2.9.2013 - oznámenie o skončení pracovného pomeru,
ktoré podľa nej je aj zmätočné aj v tom, že oznamuje, že jej pracovný pomer ako riaditeľky ZŠ skončil

uplynutím dohodnutej doby, pričom podľa pracovnej zmluvy jej druhom práce bol iný druh dohodnutej
práce,atoučiteľka.Bolatohonázoru,žedošlokporušeniuzákona,lebobolaprijatádopracovnejzmluvy
na druh práce učiteľka ZŠ. V pracovnej zmluve je síce uvedené, že pracovný pomer sa dojednáva na
dobu určitú, dobu poverenia, ale doba poverenia nebola v zmluve výslovne dohodnutá, ani výslovne
špecifikovaná a súčasťou pracovnej zmluvy nebolo poverenie trvania jej pracovného pomeru, žiadne

poverenie neprevzala. Poukazovala na ust. § 48 ods. 1-3 ZP, podľa ktorého pracovný pomer je uzavretý
na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej
zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru
na dobu určitú, čo v konaní nebolo vyvrátené. Pracovný pomer je uzavretý na neurčitý čas aj vtedy,
ak pracovný pomer na dobu určitú nebol dohodnutý písomne. Opakovala svoje tvrdenia uvádzané aj

v konaní pred súdom prvého stupňa o tom, že ide o pracovný pomer od počiatku na dobu neurčitú,
že poverovací dekrét nebol súčasťou zmluvy. Za zmätočné považovala poverovacie dekréty žalovanej
z 29.8.2012 zdôrazňujúc, že žiadne výberové konanie sa nekonalo. Poverenie z 1.3. 2003 (správne
2013) nepreukazuje dohodu o zmene zmluvných podmienok, poverenie nebolo doručené do vlastných
rúk. Podľa jej názoru výberové konanie zo dňa 21.8.2013 nemá nič spoločné s existenciou a trvaním

jej pracovného pomeru ako učiteľky ZŠ. Podľa nej zo žiadneho dokladu nevyplýva kumulácia funkcie
učiteľky a riaditeľky. Ďalej poukazovala na to, že žalovaná nepredložila pracovnú náplň ani učiteľky
ani ako deklaruje, že bola poverená vedením ZŠ, náplň, aké kompetencie mala konkrétne vykonávať.
Žalovaná podľa nej neuniesla dôkazné bremeno.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, uplatnila
si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožnila sa výkladom práva zo strany žalobkyne,
podľa ktorého bol porušený, pretože v pracovnej zmluve uzavretej na dobu určitú, t.j. dobu poverenia,
nebol uvedený dátum, dokedy má pracovný pomer trvať, pretože v danom prípade bolo jednoznačne
preukázané, že pri uzatváraní pracovnej zmluvy na funkciu učiteľa ZŠ prvého stupňa vychádzala z

organizačného poriadku, z ktorého v danom prípade vyplýva, že ZŠ prvého stupňa, t.j. v malotriednej
škole vykonáva funkciu riaditeľa školy učiteľ, t.j. ide o kumulovanú funkciu. Túto skutočnosť poznala aj
žalobkyňa, ktorá vzhľadom aj na jej obdobný výkon práce v minulosti mala vedomosť o organizačných
poriadkoch ZŠ majúcich iba jeden stupeň. Bola toho názoru, že vyhodnotením vykonávaného
dokazovania súd prvého stupňa správne vyslovil, že žalobkyňa vykonávala kumulatívnu funkciu, bola

prijatá do pracovného pomeru na dobu určitú - dobu poverenia. Zotrvala na tvrdení, že poverenie na
funkciu riaditeľa žalobkyni bolo dané písomne listom z 29.8.2012 na funkčné obdobie 6 mesiacov,
resp. do doby výberového konania na funkciu riaditeľa ZŠ, ktorá funkcia po úspešnom absolvovaní
výberového konania je podmienená menovacím dekrétom. Keďže nevykonala výberové konanie na
funkciu riaditeľa ZŠ, po uplynutí 6 mesiacov odo dňa jej poverenia, žalobkyňu opäť poverila listom z

1.3.2013 na vykonávanie funkcie riaditeľa ZŠ, opäť maximálne na dobu 6 mesiacov, resp. do doby
výberového konania. Výberové konanie sa konalo počas letných školských prázdnin 21.8.2013, keďže
žalobkyňa v tomto výberovom konaní nebola úspešná, nemala inú možnosť, než písomne jej oznámiť
skončenie pracovného pomeru. Opakovala dôvody, pre ktoré podľa nej žalobkyňa mala vedomosť o tom,
ževykonávakumulovanúfunkciu.Namietala,žetvrdeniažalobkyneuvádzanévodvolanísanezakladajú

na pravde, sú účelové a zmätočné, neobjektívne, vychádzajú z jej subjektívneho postoja. Podľa nej
tvrdenia žalobkyne ohľadne povinnosti ponúknuť jej inú vhodnú pozíciu, nie sú v danom prípade
podložené žiadnymi relevantnými zákonnými ustanoveniami. Keďže pracovný pomer bol ukončený z
dôvoduuplynutiadobyurčitej,nemalaponukovúpovinnosťvovzťahukžalobkyniazaprávneirelevantnúpovažovala aj skutočnosť, že v tom čase prijala do pracovného pomeru inú pracovnú silu namiesto
vychovávateľky. Poukazovala na to, že šetrením Inšpektorátu práce Košice bolo konštatované, že sú
nedostatky v personálnej práci, avšak neuvádzala sa neplatnosť skončenia pracovného pomeru tak, ako

to tvrdí žalobkyňa v odôvodnení svojho odvolania, čo ani nie je možné, vzhľadom na právomoci tohto
úradu. Podľa nej výsluchmi svedkov bolo preukázané, že žalobkyňa osobne prevzala poverovací list,
súčasne s pracovnou zmluvou a dekrétom o plate, absencia jej podpisu na tejto listine je len pochybením
pracovníčky. Týmto pochybením však neboli poškodené práva žalobkyne.

Odvolacísúdvsúlades§213ods.2O.s.p. upozornilúčastníkovnamožnosťpoužitiaust.§59ods.2ZP
a § 77 ZP a poskytol účastníkom lehotu na vyjadrenie k možnému použitiu týchto zákonných ustanovení.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení uviedla , že trvá na podanom odvolaní aj na jeho dôvodoch. Opakovala
dôvody, pre ktoré považuje pracovný pomer uzavretý so žalovanou za pracovný pomer uzavretý na dobu
neurčitú, za pracovný pomer s dohodnutým druhom práce - učiteľka ZŠ.

Žalovanávpísomnomvyjadreníkmožnémupoužitiu§59ods.1,2ZPuviedla,žesožalobkyňouuzavrela
pracovnú zmluvu na dobu určitú. Proti aplikácii vyššie citovaných ustanovení nemala námietky.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2

O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Rozsudoksúduprvéhostupňajevecnesprávny,pretohoodvolacísúdpodľa §219ods.1O.s.p.potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.10.2014 v

pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II. poschodie, miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené
dňa 25.9.2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 156 ods. 1,3 O.s.p..

Podľa § 59 ods. 1,2 ZP pracovný pomer možno skončiť
a/ dohodou

b/ výpoveďou
c/ okamžitým skončením
d/skončením v skúšobnej dobe

Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

Skončeniepracovnéhopomerujeobsahomústavnéhoprávanaslobodnývýkonpovolania,zamestnania
alebo inej zárobkovej činnosti. To platí aj v prípadoch, keď ku skončeniu pracovného pomeru dochádza
na základe jednostranného právneho úkonu jedného z účastníkov. Ide o kogentné ustanovenie
Zákonníka práce, ktoré upravuje spôsoby skončenia pracovného pomeru.

Skončenie pracovného pomeru podľa § 59 ods. 2 ZP je viazané na právnu udalosť, ktorou je uplynutie
času bez toho, aby zamestnávateľ uplatnil niektorý z taxatívne uvedených výpovedných dôvodov.

Podľa§77ZPneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou,okamžitýmskončením,skončením
v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr

v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia neplatnosť skončenia pracovného pomeru možno uplatniť
iba v tých prípadoch, ak ku skončeniu pracovného pomeru došlo niektorým zo spôsobov vypočítaných
v § 59 ods. 1 ZP, t.j. právnym úkonom.

Ak nedošlo k skončeniu pracovného pomeru niektorým zo spôsobov v zmysle § 77 ZP, žalobca nemôže
sa domáhať ochrany práv podľa § 77 ZP, môže sa domáhať iba ochrany svojich práv určovacou žalobou
podľa§80písm.c/O.s.p.,pokiaľpreukážeexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmunatakejtourčovacej
žalobe.

Keďže žalobkyňa nielenže nepreukázala, ale ani netvrdila, aby ku skončeniu pracovného pomeru v
danom prípade došlo niektorým zo spôsobov uvedených v cit. § 77 ZP je zrejmé, že sa nemohla žalobou
domáhať určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, t.j. ochrany podľa cit. § 77 ZP. Keďže sanedomáhala, ochrany svojich práv určovacou žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p., keďže správne súd
prvého stupňa rozhodol, ak zamietol žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolacie námietky žalobkyne sú nedôvodné a nie sú spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( § 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.