Rozsudok – Vojenské trestné činy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5To/35/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212010379
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7212010379.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov

JUDr. Anny Kohutovej a JUDr. Evžena Kelija, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. septembra 2014,
v trestnej veci obžalovaného W. K.P. a spol., pre prečin porušovanie povinností strážnej služby formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 407 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 8 T /32/2012 zo dňa 7.4.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods.3 Tr. por. uznáva obžalovaného W. K., nar.X.XX.XXXX v K., bytom K.J., L.. Q. X,

zamestnaného Z. B..T..Y.., W. X, K. za vinného prečinom porušovanie povinnosti strážnej služby formou
spolupáchateľstva podľa § 20, § 407 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 4.7.2011 v čase okolo 16,30 hod. v Košiciach na ul. Rastislavovej č. 43 v Univerzitnej nemocnici
L. Pasteura spolu s M. K.Í. ako príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže SR po predchádzajúcej
vzájomnej dohode počas stráženia väzňa T. S., nar. X.X.XXXX, hospitalizovaného na lôžkovej časti
chirurgického oddelenia riadnym spôsobom nevykonávali stráženie odsúdeného vo výkone trestu

odňatia slobody, čím mu umožnili bez doprovodu voľne sa pohybovať po nemocničnom zariadení, ako
aj do priestorov toalety, odkiaľ následne ušiel do miesta trvalého bydliska obci ZZ., okres Michalovce,
pričom až v čase okolo 17,10 hod. toho istého dňa informovali vedúcej zmeny npor. W. F. o úteku
odsúdeného z civilného nemocničného zariadenia, čím konali v rozpore s ustanoveniami § 47, § 48
ods.3 písm. a), písm. b), písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov, § 100 ods.1 Rozkazu ministra spravodlivosti SR č. 2/2010 o
strážnej a eskortnej činnosti a o justičnej stráži v Zbore väzenskej a justičnej stráže, § 4 ods.3 Rozkazu

Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže SR č. 43/2010 o mimoriadnych udalostiach v
Zbore väzenskej a justičnej stráže, Denného rozkazu riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Košice - Šaca zo dňa 1.7.2011, č. ÚVTOS - 1-185/22-2011, ako aj s náplňou ich služobnej činnosti,

t e d a

spoločným konaním v strážnej službe úmyselne porušil predpisy, pravidlá tejto služby a osobitné

nariadenia podľa nich vydané a čin spáchal obzvlášť hrubým porušením svojej povinnosti,

tým spáchal

prečin porušovanie povinnosti strážnej služby formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 407
ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák.

Za to obžalovanému u k l a d á :Podľa § 407 ods.2 Tr. zák., s použitím § 56 ods.2 Tr. zák., § 38 ods.2, ods.3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr.
zák. na peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) Eur.

Podľa § 57 ods.3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 61 ods.1, ods.2 Tr. zák. trest zákazu činnosti vykonávať povolanie v ozbrojených zboroch a

silách po dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 8 T 32/2012 zo dňa 7. apríla
2014 bol obžalovaný W. K. uznaný vinným z prečinu porušovanie povinností strážnej služby formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 407 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že

dňa 04.07.2011 v čase okolo 16.30 hod. v Košiciach na ul. Rastislavovej č.43 v Univerzitnej nemocnici L.
Pasteura ako príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže SR po predchádzajúcej vzájomnej dohode,
počas stráženia väzňa T. S., nar. XX.XX.XXXX hospitalizovaného na lôžkovej časti chirurgického
oddelenia riadnym spôsobom nevykonávali stráženie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, čím

mu umožnili bez doprovodu voľne sa pohybovať po nemocničnom zariadení ako aj do priestorov toalety,
odkiaľ následne ušiel do miesta trvalého bydliska v obci D. K., okr. Michalovce, pričom až v čase okolo
17.10 hod. toho istého dňa informovali vedúceho zmeny npor. W. F. o úteku odsúdeného z civilného
nemocničného zariadenia, čím konali v rozpore s ustanoveniami § 47, § 48 ods.3 písm. a), písm. b),
písm. c) zákona č.73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej

služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a železničnej polície v znení neskorších
predpisov, § 100 ods.1 Rozkazu Ministerstva spravodlivosti SR č.20/2010 o strážnej a eskortnej činnosti
a o justičnej stráži v Zbore väzenskej a justičnej stráže, § 4 ods.3 Rozkazu generálneho riaditeľa Zboru
väzenskej a justičnej stráže SR č. 43/2010 o mimoriadnych udalostiach v Zbore väzenskej a justičnej
stráže, denného rozkazu riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca č.

ÚVTOS - 1 - 185/22 -2011 zo dňa 01.07.2011 ako aj s náplňou ich služobnej činnosti.

Bol mu za to uložený podľa § 20, § 407 ods. 2 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, § 36
písm. j) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa
§ 50 ods.1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri mesiacov).

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona uložil obvinenému trest zákazu činnosti vykonávať povolanie v
ozbrojených zboroch a silách po dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie
obžalovaný W. K.. V písomných dôvodoch odvolania, prostredníctvom obhajcu JUDr. Milana Kuzmu
uvádza, že úmyselne neporušil ustanovenia § 47, § 48 ods. 3 písm. a), b), c) zák.č. 73/1998 Z.z. , § 100
ods. 1 Rozkazu MS SR č. 2/2010, § 4 ods. 3 Rozkazu Generálneho riaditeľa ZV a JS SR

č. 43/2010. Denný rozkaz riaditeľa ÚVTOS Košice - Šaca neobsahuje žiadne pokyny ohľadne spôsobu
stráženia odsúdeného T. S.. V žiadnom zákone, všeobecne záväznom predpise, pokyne, smernici, či
rozkaze sa v čase, kedy došlo k predmetnému incidentu neuvádzalo explicitne, akým spôsobom sa má
vykonať stráženie. K úteku odsúdeného došlo potom, čo išiel na toaletu a celý čas bol strážený tak,
ako to prikazuje zákon, či rozkaz MS SR. Zákon, ani iný všeobecne záväzný predpis nešpecifikoval

konkrétny rozsah povinnosti osôb vykonávajúcich strážnu činnosť a ani neurčoval povinnosť príslušníka
zboru byť prítomný počas vykonávania potreby, pretože by to už hraničilo s porušovaním ľudských
práv a základných slobôd. Bol zaradený do služby ako člen hliadky, pričom veliteľom hliadky bol M.
K.. Veliteľ hliadky, ako priamy nadriadený určuje miesto a spôsob stráženia a aj priamo zodpovedá za
hladký chod služby a obzvlášť v tomto prípade, keď to bol práve M. K., ktorý dal povolenie odsúdenému

odísť na toaletu bez sprievodu. Na základe personálneho Rozkazu Generálneho riaditeľa ZVaJS zo dňa15.7.2011 bol uznaný vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia a bol potrestaný prepustením zo
služobného pomeru. V zmysle § 2 ods. 8 Tr. por. nikoho nemožno trestne stíhať za trestný čin , za ktorý
bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Najvyšší súd v Zbierke stanovísk č.

6/2012 vyslovil, že základná zásada ne bis in idem vyjadrená v § 2 ods. 8 Tr. por. nie je obmedzená len
na trestné konanie, keďže z hľadiska uplatnenia tejto zásady je rozhodujúcou totožnosť skutku. Hlavnou
myšlienkou tejto zásady je zabrániť, aby tá istá osoba bola za ten istý skutok potrestaná viackrát. Za
situácie, kedy už bol za skutok, pre ktorý je vedené trestné stíhanie postihnutý v disciplinárnom konaní,
došlo by uložením trestu v trestnom konaní k porušeniu zásady ne bis in idem, teda zákazu dvojitého

súdenia a potrestania za ten istý čin. V zmysle zásady ultima ratio je vyvodený disciplinárny trest
dostačujúci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že obžalovaného
spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm. b) Tr. por. , pretože skutok nie je trestným činom.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.azistilnasledovné:

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že vo vzťahu k uznaniu viny z prečinu porušovanie
povinnosti strážnej služby formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 407 ods. 1,2 písm. b) Tr.

zák. súd prvého stupňa vykonal všetky dostupné a potrebné

dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto vyhodnotil jednotlivo
ako aj vo vzájomnej súvislosti tak, ako to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por. V tejto časti odôvodnenia
napadnutého rozsudku v súlade s ust. 168 Tr. por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré

dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Ani krajský súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku o vine,
pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní v súlade s Trestným
poriadkom. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa sa pritom opierajú o dôkazy, na ktoré sa poukazuje v

odôvodnení napadnutého rozsudku, o ich vierohodnosti nemá pochybnosti ani odvolací súd. Stavu veci
a zákonu zodpovedá aj právne posúdenie konania obžalovaného ako prečin porušovanie povinnosti
strážnej služby formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 407 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák.

Okresný súd však pochybil pri ustálení skutku, pretože z výsledkov dokazovania vyplynulo, že

obžalovaný W. K. spoločným konaním s inou osobou (M. K.), ktorá bola ustálená už podanou obžalobou
a voči ktorej trestné stíhanie aj bolo právoplatne skončené sa dopustil žalovaného prečinu. Preto tento
nedostatok odvolací súd musel odstrániť.

Trestným rozkazom Okresného súdu Košice II zo dňa 5.12.2012 sp.zn. 8 T /32/2012

bol M. K. uznaný vinným z prečinu porušovanie povinností strážnej služby formou spolupáchateľstva
podľa § 20, § 407 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák., trestný rozkaz nadobudol u neho právoplatnosť. Obžaloba
Okresného prokurátora Košice II bola podaná na obvinených W. K. P. M. K..

Krajský súd nepovažuje za potrebné opakovať jednotlivé dôkazy na základe ktorých vina obžalovaného

W. K. bola preukázaná, lebo to urobil okresný súd. Poukazuje už len konkrétne na § 100 Rozkazu
č. 2/2010 MS SR, v ktorom sa uvádza okrem iného, že na stráženie obvinených alebo odsúdených v
civilnom zdravotníckom zariadení sú určení minimálne dvaja príslušníci zboru, pričom obvinený, alebo
odsúdený je
po celý čas strážený. Hlavnou úlohou príslušníka zboru pri strážení je zabrániť úteku obvineného alebo

odsúdeného.

Z personálneho spisu obžalovaného W. K., zaradeného v stálej štátnej službe vo funkcii samostatný
strážny úseku strážnej a eskortnej činnosti, oddelenia ochrany a obrany ÚVTOS Košice - Šaca,
konkrétne náplne služobnej činnosti, a to článku 6 je zistiteľné, že obžalovaný W. s náplňou služobnej

činnosti bol oboznámený dňa 2.3.2010.

K odvolacej námietke, a to základnej zásade ne bis in idem vyjadrenej v § 2 ods. 8 Tr. por. krajský súd
poznamenáva, že táto námietka je nedôvodná, a to preto, lebo personálne rozhodnutie nebolo vykonanév rámci disciplinárneho konania. Personálnym Rozkazom GR ZVaJS zo dňa 15.7.2011 bol pprap. W.
K.Č. prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e) zák.č. 73/1998 Z.z. zo služobného pomeru v
štátnej službe príslušníka ZVaJS.

K výroku o treste:

Osoba obžalovaného W. K. je v napadnutom rozsudku hodnotená v súlade s výsledkami vykonaného
dokazovania. Obžalovaný W. K. po prepustení zo služobného pomeru sa zamestnal, v súčasnosti

pracuje vo firme Z. B..T..Y.., W. X, K., doposiaľ súdne trestaný nebol. Priťažujúce okolnosti u neho zistené
neboli, bola zistená len poľahčujúca okolnosť, a to podľa § 36 písm. j) Tr. zák., že pred spáchaním
prečinu viedol riadny život. Je ženatý a má dve maloleté deti. Za porušenie služobnej povinnosti bol už
prepustený zo služobného pomeru, čo predstavuje u neho vážny postih. S prihliadnutím na základné
zásady ukladania trestov podľa 34 Tr. zák. krajský súd uložil obžalovanému peňažný trest vo výmere
500,- Eur. Pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný

trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov a zároveň uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti
vykonávať povolenia v ozbrojených zboroch a silách po dobu dvoch rokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.