Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/44/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221618
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412221618.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36
864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 13C/714/2012-50 zo dňa 8. novembra 2013,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 13C/714/2012-50 zo dňa 8. novembra
2013 p o t v r d z u j e.
Odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh žalobcu, ktorým sa domáhal náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, zamietol, pričom žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa návrhmi doručenými Okresnému
súdu Nové Zámky dňa 27.09.2012 domáhal vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že
žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Nové Zámky, pretože tento nerozhodol v zákonom určenej lehote o žiadostiach o vydanie poverení na
vykonanie exekúcie v exekučných konaniach vedených pre pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli neplnením
záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere č. 4500428 dlžníkom - povinným V. D.; zo Zmluvy o úvere
č. 4192841 dlžníkom - povinným U. F., pričom spôsobom odporujúcim zákonu uvedený súd vykonal
procedúru preskúmania exekučných titulov. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške
3.110,29 eura a na nemajetkovú ujmu vo výške 622,06 eura (súvisí so záväzkom povinného Ľ. D.),
resp. na náhradu škody vo výške 429,74 eura a na nemajetkovú ujmu vo výške 85,95 eura (súvisí so
záväzkom povinného E. F.), ako aj náhradu trov konania. Žalobca svoje návrhy odôvodnil tvrdením,
že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi vykonať exekúcie na vymoženie pohľadávok,
ktoré mu vznikli voči označeným dlžníkom z uvedených Zmlúv o úvere. Súdny exekútor pridelil každej z
uvedených exekučných vecí číslo, a to v prípade povinného Ľ. D. č. EX 900/2010, v prípade povinného
E. F. č. EX 11600/2009. Podľa žalobných návrhov exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci povinného Ľ. D. až dňa 02.03.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 394 dní, keď konanie začalo 01.02.2010); vo veci povinného
E. Košíková až dňa 10.03.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním
viac ako 488 dní, keď konanie začalo 07.11.2009). Podľa žalobcu tak k rozhodnutiam exekučného súdu
došlo s omeškaním, po uplynutí zákonom určenej lehoty. Za nesprávny úradný postup žalobca podľa
návrhov považuje popri nevydaní rozhodnutí v zákonom určenej lehote, resp. v primeranom čase a
bez zbytočných prieťahov aj skutočnosť, že exekučný súd preskúmal žiadosti o udelenie poverení na

vykonanie exekúcie, návrhy na vykonanie exekúcie a exekučné tituly - rozsudky rozhodcovského súdu
- spôsobom odporujúcim zákonu. Žalobcovi vytýkaným nesprávnym postupom exekučného súdu mala
vzniknúť majetková škoda vo výške 3.110,29 eura, resp. vo výške 429,74 eura predstavujúca náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá už nemôže byť priznaná voči dlžníkom žalobcu právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu zo Zmlúv o úvere. Taktiež mu mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca v
každej z uvedených vecí vyčíslil vo výške 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, a to sumou vo
výške 622,06 eura, resp. vo výške 85,95 eura.
Súd uznesením č.k. 13C/714/2012-25 zo 06.08.2013 rozhodol o spojení vecí Okresného súdu Komárno
vedených pod sp.zn. 13C/714/2012 a sp.zn. 13C/723/2012 na spoločné konania, ktoré bude vedené
pod sp.zn. 13C/714/2012.

Dňa 17.09.2013 Ministerstvo spravodlivosti SR doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na
zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn.
IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu
škody, keď nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok titulom nesprávneho úradného postupu z dôvodu
prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia
v zákonom určenej lehote. Konštatovalo, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. K
žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že prax ukázala, že lehota na poverenie
exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Argumentovalo tým, že 15
dňová lehota na vydanie poverenia sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
vydanie poverenia. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že vnútroštátny
súd má v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 60/2011-13 z 3.3.2011 ako aj uznesení
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 z 13.10.2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010 z 26.09.2011 a
sp.zn. 5Cdo/291/2010 z 29.03.2011 povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú procesné
pravidlá. Konštatovalo, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia iba preukázalo
nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom a nulitný rozhodcovský
rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku žalobcu na súde.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť. Súd nemal preukázaný žiadny
vážny dôvod na odročenie pojednávania, najmä keď žalobca v plnomocenstvách z 20.09.2012 súhlasil,
aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu. Predvolanie na pojednávanie bolo
právnemu zástupcovi žalobcu doručené už 22.08.2013.
Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., a to najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods.
2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2
zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP) a § 45 ods. 1, 2 EP.

Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5Er/163/2010 vyplýva, že dňa
01.02.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Ľ. Gašpar, pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 09.11.2009 sp. zn. SR 05403/09. Uvedený súdny exekútor dňa
17.02.2010 doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z
01.02.2010 obsahujúcou návrh na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové
Zámky ako exekučný súd prípisom zo 14.06.2010 vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby v lehote
15 dní predložil zmluvu č. 4500428 uzavretú s povinným. Uvedený prípis bol právnemu zástupcovi
oprávneného doručený 18.06.2010. Žalobca ako oprávnený až dňa 22.09.2010 doručil exekučnému
súdu zmluvy o úvere, súčasťou ktorých sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Okresný súd
Nové Zámky uznesením z 08.12.2010 žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2011. Uznesením
z 21.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2011 exekučný súd exekučné konanie zastavil.

Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5Er/1411/2009 vyplýva, že dňa
07.11.2009 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému E. F., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 25.08.2009 sp. zn. SR 13911/09. Uvedený súdny exekútor dňa
11.12.2009 doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou zo
07.11.2009 obsahujúcou návrh na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové
Zámky ako exekučný súd prípisom z 12.05.2010 vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby v lehote
15 dní predložil zmluvu č. 4192841 uzavretú s povinným. Uvedený prípis bol právnemu zástupcovi
oprávneného doručený 14.05.2010. Súd prípisom z 09.08.2010 predloženie úverovej zmluvy urgoval.
Uvedený prípis bol právnemu zástupcovi oprávneného doručený 12.08.2010. Žalobca ako oprávnený až
dňa 10.09.2010 doručil exekučnému súdu zmluvy o úvere, súčasťou ktorých sú aj Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru. Okresný súd Nové Zámky uznesením z 10.12.2010 žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 17.03.2011.Uznesením z 31.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2011 exekučný súd
exekučné konanie zastavil.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade
žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu spočívajúceho v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí zákonom určenej doby.
Ustanovenie § 44 ods. 2 veta tretia zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) upravuje postup exekučného súdu pre
prípad zistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Následkom zistenia
takéhoto rozporu je zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením, proti
ktorému je prípustné podať odvolanie. Uvedené ustanovenie neupravuje lehotu, v ktorej exekučný súd
má uznesením rozhodnúť o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora. Aj keď vykonateľné rozhodcovské
rozhodnutie ako exekučný titul bolo doplnené do § 41 ods. 2 písm. d/ EP novelou účinnou od
01.06.2011, táto by nepochybne bola nadbytočná v prípade stotožnenia sa súdu s právnym názorom
žalobcu, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. i/ EP,
ktorého sa žiadna novela Exekučného poriadku nedotkla. Od účinnosti zákona č. 144/2010 Z.z. dňa
01.06.2010 neexistovala ani žiadna zákonná lehota na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na
základe exekučného titulu - rozhodnutia rozhodcovského súdu(§ 41 ods. 2 písm. d/ EP), pričom s
účinnosťou od 01.06.2010 novelizované ustanovenie § 44 ods. 2 EP veta druhá sa vzťahuje aj na
exekučné konania začaté pred účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z. (ASPI komentár k § 44 EP).

Podľa názoru konajúceho súdu exekučný súd v daných exekučných veciach rozhodol o žiadostiach
súdneho exekútora v súlade s § 44 ods. 2 veta tretia EP, v primeranej lehote, aj s poukazom na nečinnosť
žalobcu ako oprávneného, pri poskytovaní súčinnosti exekučnému súdu nepredložením zmluvy o úvere
v súdom určenej lehote. Preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom úradnom
postupe exekučného súdu, keď v konaní nepreukázal, že k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo v dôsledku nečinnosti exekučného súdu s omeškaním.

Podľa názoru súdu, exekučný súd v uvedených exekučných veciach konal v súlade s obvyklou
rozhodovacou praxou exekučných súdov, a to zákonom predpokladaným spôsobom, keď v uvedených
exekučných veciach Okresného súdu Nové Zámky bol opodstatnený a zákonom podložený postup
exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie skúmal, či bola (platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Súd je oprávnený a zároveň povinný
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným
označený exekučný titul bol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie
v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie
ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej
vykonateľnosti a na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia.
Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych
predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

Uvedený postup exekučného súdu v daných exekučných veciach nebol posudzovaním vecnej správnosti
rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky exekučný súd len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia §
44 ods. 2 EP,
Nemožno preto prisvedčiť žalobcovi v tom, že zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu
exekučnému súdu nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doložku posúdiť z hľadiska jej platnosti. V
daných exekučných veciach bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného
súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
snahe preskúmať, či rozhodcovská doložka bola uzavretá platne, vyzval žalobcu v procesnom postavení
oprávneného na predloženie zmluvy o úvere. Záver exekučného súdu, že rozhodcovská doložka,
ktorá v daných prípadoch núti spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ a neplatného
zmluvného dojednania, preto takou doložkou nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu
vydať označené rozhodcovské rozsudky, je súladný so zákonom.
Prekážka rozsúdenej veci (/rei iudicatae/ § 159 ods. 3 O.s.p.) patrí k procesným podmienkam konania
a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.
Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný
v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme
rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je
v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu, totiž
vyplýva, že jeho výsledkom môže byť iba titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním exekúcie.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 227/2012 z 27.5.2013 Rozhodcovské konanie
nemá charakter exekučného (vymáhacieho konania), preto ním nemôže byť založená prekážka tzv.
„duplicitnej“ exekúcie. Navyše, ničotné rozhodnutie rozhodcovského súdu nevyvoláva žiadne právne
účinky, a preto nemôže byť prekážkou veci rozhodnutej ani v inom konaní všeobecného súdu proti
prípadnému žalobcovmu dlžníkovi.
Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal ani vznik žiadnej skutočnej škody, keď
nepreukázal zmenšenie svojho majetku o 3.110,29 eura, resp. o 429,74 eura v súvislosti s tvrdeným
omeškaním pri rozhodovaní o žiadostiach súdneho exekútora v uvedených exekučných veciach,
resp. nepreukázal zmenšenie svojho majetku o uvedené sumy v súvislosti s preskúmaním žiadostí o
udelenie poverení na vykonanie exekúcií, preskúmaním návrhov na vykonanie exekúcií a preskúmaním
exekučných titulov. V súvislosti s uvedeným nemožno prehliadnuť, že prípadný nesprávny procesný
postup exekučného súdu môže mať za následok vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003
Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo
priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto postupom.
S poukazom na absenciu tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ako nevyhnutného predpokladu
zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., žalobcovi nevznikol ani nárok na náhradu škody
podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, ale ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v
zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Rovnako ako pri nároku na náhradu škody je poškodený
povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých
základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Doba, ktorá
uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s
návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do doručenia uznesenia exekučného súdu
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora právnemu zástupcovi žalobcu ako oprávnenému, nemohla
nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie
pohľadávky, keď exekučným titulom v daných exekučných veciach bol rozsudok rozhodcovského súdu
v spotrebiteľských veciach, pričom v iných exekučných veciach žalobcu ako oprávneného bola už skôr
spochybnená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie takéhoto rozsudku, resp. bola spochybnená
materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Bez povšimnutia nemožno ponechať skutočnosť,
že žalobca ako oprávnený neposkytol exekučnému súdu žiadanú súčinnosť pri predkladaní zmlúv o
úvere. Exekučný súd nepochybne v každej z uvedených exekučných vecí realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny
vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, nie je v rozpore so zákonom. Toto
posúdenie, podľa právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, je nepochybne časovo náročné, čo
viedlo aj zákonodarcu k vylúčeniu aplikácie 15 dňovej lehoty na vydanie poverenie súdnemu exekútorovi
v prípade rozhodcovských rozsudkov.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery súd nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci dôkaz
oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu, ktoré
Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca dňa
25.09.2012 pod číslom 6450, 6383. S poukazom na všetky uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti
súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Ako dôvod pre takýto postup žalobca uviedol, že postupom súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať
pred súdom, že súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav keď súd nevykonal
navrhnuté dôkazy.
Žalobca ďalej namietal, že súd aplikoval na predmetný prípad ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z.z. v znení, ktoré sa stalo súčasťou nášho právneho poriadku až po tom, čo už došlo k založeniu
zodpovednostného právneho vzťahu.
Podľa žalobcu súd nevysvetlil prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty.
Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že súdu neprísluší polemizovať o rozhodnosti limitácie dĺžky konania,
zákonnými lehotami, pretože súd má aplikovať platné právo.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP, pričom vo veci
rozhodol postupom podľa § 156 ods. 3 OSP tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
S poukazom na cit. ustanovenie odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa, s ktorým sa stotožňuje ako v rozsahu skutkových zistení tak aj v časti právneho posúdenia, a
preto nebude tieto dôvody pre nadbytočnosť opakovať.
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí presvedčivo vysvetlil, prečo návrh žalobcu považuje z
viacerých hľadísk za nedôvodný. Podstatným pre posúdenie bolo konštatovanie exekučného súdu
v rozhodnutí, ktorým návrh na udelenie poverenia zamietol, v zmysle ktorého bola právomoc
rozhodcovského súdu založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy - doložky a preto je potrebné
rozhodcovský rozsudok považovať za nulitný právny akt, ktorý nie je spôsobilý na vykonanie žiadosti
o udelenie poverenia. Žalobca teda nedisponuje vykonateľným exekučným titulom na pohľadávku, pre
nevymoženie ktorej by mu vôbec mohla nejaká škoda vzniknúť.
Navyše odvolací súd dodáva, vzhľadom na dôvody žalobcovho odvolania, že z jeho obsahu odvolaciemu
súdu nie je zrejmé, čo žalobca voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa namieta, keď namietané odňatie
možnosti konať pred súdom žalobca nijako nešpecifikuje, namieta aplikáciu ust. § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003, Z. z. v znení v akom ho súd prvého stupňa neaplikoval a pod.
K prejednaniu veci bez prítomnosti žalobcu odvolací súd uvádza, že boli splnené podmienky na to aby
súd postupoval podľa ust. § 101 ods. 2 OSP, keď navyše okrem argumentácie súdu prvého stupňa v
tejto časti, sa žiada dodať, že žalobca existenciu vážneho dôvodu, pre ktorý žiadal pojednávanie odročiť
nepreukázal.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP
potvrdil.
Hoci žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže v súvislosti s odvolacím konaním žalovanému žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.