Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. júl 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/570/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213052
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912213052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
14C/200/2012 zo dňa 15. 08. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal z titulu majetkovej škody sumy
1.683,60 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 336,72 Eur, zamietol, o trovách konaniach rozhodol tak,
že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd pred rozhodnutím vo veci samej uznesením č. k. 14C/200/2012 zo dňa 15. 08. 2012
návrh navrhovateľa zo dňa 08. 08. 2013 na prerušenie konania zamietol keď mal zato, že nie sú dané

dôvody na prerušenie konania, keďže o námietke žalobcu bolo rozhodnuté zákonným postupom, a to
rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým rozhodnutím nadriadený súd zákonného sudcu,
ktorému vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie, z prejednávania a rozhodovania v tejto veci
nevylúčil. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.

Čo sa týka žaloby vo veci samej, okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v
danej veci nie sú splnené hmotnoprávne podmienky v zmysle § 9 a § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Okresný súd o žiadosti súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, ktorou žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaní Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2Er/1239/2010 rozhodol dňa 06. 09. 2010, pričom žiadosť súdneho
exekútora bola súdu doručená dňa 29. 04. 2010. Okresný súd dospel k záveru, že pri rozhodovaní v
predmetnej exekučnej veci sa exekučný súd nedopustil porušenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
pretože uvedené zákonné ustanovenie žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neukladá. 15 dňová lehota v zmysle § 44 ods.

2 druhá veta Exekučného poriadku je určená len na vydanie písomného poverenia exekútora, aby
vykonal exekúciu. Poukázal na to, že v exekučnej veci bolo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na
vydanie poverenia vydané do 130 dní od doručenia tejto žiadosti na súd, pričom dôvodom plynutia
tejto lehoty bolo očakávanie doručenia príslušných dokladov z rozhodcovského súdu, čo v takomprípade nemožno považovať za zbytočný prieťah alebo nečinnosť zo strany exekučného súdu. Nie
sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že súd bol v omeškaní viac ako 254 dní. Ďalej poukázal na to, že
navrhovateľ v konaní nepreukázal o akú konkrétnu hodnotu sa zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti

s porušením právnej povinnosti zo strany odporcu v konkrétnej exekučnej veci, resp. akú hodnotu mohol
získať, keby ku porušeniu tejto povinnosti nebolo došlo. Nepreukázal, že by v opačnom prípade získal
od povinného celú vymáhanú istinu aj s príslušenstvom. Nepreukázal existenciu bezprostredného a
priameho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti zo strany odporcu a vznikom tvrdenej škody. Vo
vzťahu k nemajetkovej ujme uviedol, že táto predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením a ak ju nie je možné uspokojiť inak. Poškodený, pokiaľ je ním právnická
osoba, musí v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli jeho v pracovnej (podnikateľskej) oblasti
a to v bezprostrednej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, avšak
žalobca existenciu takých závažných následkov nepreukázal.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu, hoci
žalovanýmalvoveciplnýúspech,vspojenískonanímmuvšakžiadnetrovynevznikli,pretosúdrozhodol
tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. V rozsiahlom

odvolaní, okrem iného, namietal najmä porušenie jeho práva na kontradiktórny súdny proces, v ktorom
strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby,
ale zároveň musia mať možnosť sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami
a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Uvedené právo bolo žalobcovi upreté,
nakoľko pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu,

toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Pred vynesením rozsudku nebol
oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému
dokazovaniu nemal možnosť sa vyjadriť. Prvostupňovému súdu vytýkal, že v danej veci nebolo možné
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez
uvedenia akéhokoľvek dôvodu sám určil. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z

odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.
Za dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom
k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej namietal, že
konaním súdu mu bolo upreté, resp. odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným
súdom napriek tomu, že rozhodovanie veci zákonným sudcom je základným predpokladom na splnenie

podmienok spravodlivého procesu (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 345/09). Žalobca v konaní
uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
vecbolapridelenásystémomsúdnehomanažmentunaprejednaniearozhodnutie,jepotrebnézkonania
vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu

považovať za nestranného. V konaní bolo preto možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú
odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej situácie,
okresný súd preto nemal vec meritórne prejednať. Súd ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej
škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov na
administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na

poštovné a telekomunikačné výdaje. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel
k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla; rovnako sa to týka chýbajúcich dôvodov pri
nemajetkovej ujme. Žalobca nesúhlasí s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti
súdu zapríčinil dlžník (povinný). Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup
exekučnéhosúduazatendlžníknemôženiesťzodpovednosť.Vodvolaníďalejuviedol,žežalobcahodlá

v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej
škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Namietal, že súd
žalobcu nepoučil podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie
vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Namietal, že súd nevysvetlil,
prečonekonštatoval,žedošlokporušeniuprávažalobcunaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov,

keď sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a
nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil tomuto súdu na opätovné prejednanie.Žalovaný sa k odvolaniu písomne vyjadril, pričom v písomnom vyjadrení uviedol, že odvolaním
napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a žiadal odvolací súd rozsudok prvého stupňa potvrdiť
v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd aplikujúc ustanovenie § 101 ods. 2

O. s. p. pojednával v neprítomnosti žalobcu, keďže tento bol riadne predvolaný a nepožiadal o odročenie
z dôležitých dôvodov. Vo vzťahu k námietkám žalobcu týkajúcich sa nestrannosti sudcu poukázal na
rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, konkrétne rozhodnutie Ústavného súdu
I.ÚS 73/97, I.ÚS 27/98, II.ÚS 121/03 poukázal na to, že o námietke žalobcu bolo právoplatne rozhodnuté
tak, že konajúci sudca nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vo vzťahu k námietke, že

meritórne rozhodnutie neprichádzalo do úvahy, kým súd právoplatne nerozhodol o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania uviedol, že je plne v súlade s požiadavkou hospodárnosti konania, aby súd
po neprávoplatnom zamietnutí nedôvodného návrhu na prerušenie konania o veci rozhodol, pričom
poukázal na závery Ústavného súdu ČR vyjadrené v náleze sp. zn. Pl.ÚS 15/01. V prípade účasti
žalobcu na pojednávaní by žalobca bol s obsahom vyjadrenia oboznámený a za situácie, že žalobca sa
nariadeného pojednávania bez ospravedlnenia a vážneho dôvodu nezúčastnil, k odňatiu práva konať

pred súdom a k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania dôjsť nemohlo. Nie je dôvodná námietka,
že sa vo veci neuskutočnilo pojednávanie, keďže súd rozhodol na pojednávaní, žalovaný sa k žalobe
riadne písomne vyjadril, k majetkovej škode a nemajetkovej ujme uviedol, že skutočnosti, ktoré žalobca
uvádzavodvolaníniesúrelevantné.Súdžalobuzamietolzdôvodu,ževnamietanomexekučnomkonaní
nedošlo k prieťahom, teda z dôvodu nepreukázania nesprávneho úradného postupu.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného
súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením, ktoré je vyčerpávajúce,

zrozumiteľné, jasné a presvedčivé, námietky žalovaného uvedeného v odvolaní odvolací súd
nepovažuje za dôvodné a prijateľné.

K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi súdu na strane druhej. Okresný súd neporušil
právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom
súhrne posúdil, aj náležite vyhodnotil. Nebolo možné prihliadnuť na námietku žalobcu, že okresný súd

porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces a to z dôvodov, že žalobca mal možnosť oboznámiť
sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne
konanie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením
žalovaného k návrhu a uvedené vyjadrenie mu bolo doručené so samotným rozsudkom vo veci samej,
odvolací súd z obsahu zistil, že súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 15. 08. 2013, ktoré

predvolanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 16. 07. 2013, následne žalovaný k veci
súdu doručil i svoje písomné vyjadrenie dňa 25. 07. 2013 z dôvodu, že právny zástupca žalobcu bol na
pojednávanie riadne predvolaný, v prípade, že by sa bol dostavil na pojednávanie súd by mal možnosť
doručiť toto vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu pred zahájením pojednávania, keďže však na
pojednávanie sa navrhovateľ ani jeho právny zástupca bez náležitého ospravedlnenia nedostavili, bolo

vyjadrenie žalovaného doručované spolu s rozsudkom vo veci samej. Vo vzťahu čo sa týka predvolania
na pojednávanie je zrejmé, že bola dodržaná lehota v zmysle § 115 ods. 2 O. s. p. a žalobca mal tak
dostatok času na prípravu na pojednávanie.Tvrdenie žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania neobstojí,
odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v súdenej veci nerozhodol rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, okresný súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 15. 08. 2013, účastníci na toto

pojednávanie boli riadne predvolaní. Hoci žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a
napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, len podaním zo dňa 08.
08. 2013 súd požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady
nestranného súdu a sudcu.

Keďže žalobca sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil a ani neuviedol žiaden dôležitý dôvod, pre
ktorý sa pojednávania zúčastniť nemohol, okresný súd dôvodne pojednával v neprítomnosti žalobcu
a jeho právneho zástupcu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. bez ohľadu na to, že žalobca podal návrh
na zrušenie nariadeného pojednávania. Bolo nielen právom, ale aj povinnosťou žalobcu na súdne
pojednávanie sa dostaviť. Ak sa žalobca vzdal dobrovoľne tohto práva, nemôže byť prejednanie veci
bez jeho prítomnosti na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný považované za

postup súdu, ktorým by mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa verejného pojednávania, oboznámiť sa s
obsahom spisu, listinnými dôkazmi, vyjadreniami žalovaného a podobne a teda nebola žalobcovi odňatá
možnosť konať pred súdom. Práve zo správania sa žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu je zrejmá
účelovosť konania spočívajúca v marení postupu súdu prejednať vec v primeranej lehote bez prieťahov.
Napriek tomu, že na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, pričom svoju neúčasť písomne vopred

ospravedlnil a zároveň uviedol, že nežiada o odročenie pojednávania, okresnému súdu nič nebránilo,
aby vec v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal a vo veci aj rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.

Vzhľadom na to, podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd dôvodne zamietol návrh žalobcu na
prerušenie konania s tým, že súčasne žalobcovi nebolo žiadnym spôsobom odňaté právo konať pred

súdom, resp. jeho právo na kontradiktórny súdny proces, odvolací súd prejednal následne i rozhodnutie
okresného súdu vo veci samej.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012 štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Žalobca v
návrhu na začatie konania tvrdil, že okresný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 18. 11. 2010, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia; k rozhodnutiu

o žiadosti o udelenie poverenie tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 254
dní).Odvolacísúdvšakzexekučnéhospisusp.zn.2Er/1239/2010zistil,žeožiadostisúdnehoexekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, ktorou požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií súd rozhodol
uznesením č. k. 2Er/1239/2010 - 19 zo dňa 06. 09. 2010, pričom táto žiadosť bola súdu doručená dňa
29. 04. 2010, súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 25. 03. 2011.

Z týchto dôvodov odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu má za to, že v súdenej veci
nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z.. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že hoci v danej exekučnej veci exekučný

súd rozhodol v lehote 130 dní od doručenia žiadosti, odvolací súd nepovažuje konanie exekučného
súdu za konanie, pri ktorom by vznikli zbytočné prieťahy. Exekučný súd v tejto lehote robil potrebné
úkony, po doručení žiadosti o udelenie poverenia vyžiadal od rozhodcovského súdu kompletný spisový
materiál, o čom informoval aj súdneho exekútora. Rozhodcovský súd napriek výzve súdu tento spis
nedoručil, pričom súd následne vo veci rozhodol. Treba prisvedčiť okresnému súdu, že exekučný súd

pri rozhodovaní v predmetnej exekučnej veci sa nedopustil porušenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
keďže toto ustanovenie žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie neukladá. Rozhodnutie exekučného súdu v horeuvedenom časovom úseku
nepredstavuje takú dĺžku konania, ktorá by sama o sebe zasahovala do podstaty a účelu základného
práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, resp. práva podľa článku 6 ods. 1 dohovoru; v tomto smere

odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 476/2012.

Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu odvolací súd poukazuje na to, že
zodpovednosťzaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutím,resp.nesprávnymúradnýmpostupom,jezodpovednosťobjektívna,bezzreteľanazavinenie,ktorejsanemožnozbaviť.Základnýmipredpokladmi
vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup okresného súdu,
ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým

a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve nesprávny úradný
postupprivýkoneverejnejmoci,kedyštátzodpovedázapodmienokustanovenýchzákonomč.514/2003
Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom. Ak prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to
nesprávny úradný postup nebol v konaní zistený, naopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že okresný súd postupoval v súlade so zákonom a nebolo zistené, že by okresný súd rozhodoval
vo veci so zbytočnými prieťahmi, nedošlo k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne
mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom,
nebol teda zistený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti a preto okresný súd sa
dôvodne nezaoberal ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti a teda existenciou škody príčinnou
súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou. Odvolací súd však poukazuje aj na

správnosť záverov okresného súdu, ktorý ustálil, že navrhovateľ v konaní ani nepreukázal vznik škody
a nemajetkovej ujmy, s ktorými závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

Vzhľadom na uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa
a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd

podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výroko náhrade trov prvostupňového konania. Okresný súd pri
rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzal správne z ustanovenia § 142 ods. 1 O.
s. p., teda podľa úspechu v konaní a súčasne správne aplikoval ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc
ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho
konania bol žalovaný, žiadne trovy odvolacieho konania si však neuplatnil, súd teda rozhodol, že

žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.