Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. jún 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/9/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112010120
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112010120.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Mačuru a prísediacich Verony

Bebkovej a Petra Troščáka na hlavnom pojednávaní konanom 19. júna 2014 v Prešove takto,

r o z h o d o l :

obžalovaný
T.. O. K., G.. XX. M. XXXX Z. O., K. O., O. XX,

je vinný, že

1. dňa 30. marca 1998 na V. Ú. O. T. K. V.. T.. M. K., R.., predsedom predstavenstva a generálnym
riaditeľom spoločnosti W. O., Q..A.., so sídlom C. X, O., podané riadne daňové priznanie k dani z
príjmov právnických osôb(DPPO) za rok 1997, v ktorom v spojení s dodatočným priznaním za rovnaké
obdobie podaným 30. marca 1999 bol uvedený základ dane vo výške 1.932.308,-Sk a priznaná daňová
povinnosť vo výške 733.600,-Sk, pričom do výdavkov spoločnosti boli zahrnuté aj dodávateľské faktúry
od spoločnosti W., A.. A. P..U.., so sídlom C. X, O.,, ktoré boli vystavené na pokyn obv. T.. O. K.,

ktorý bol v tom čase konateľom spoločnosti W., A.. A. P..U.., a súčasne aj asistentom generálneho
riaditeľa W. O., Q..A.., a osobou poverenou generálnym riaditeľom konať a reálne konajúcou osobou za
spoločnosť W. O., Q..A.. Do výdavkov tak bolo zahrnutých spolu 6 faktúr v celkovej fakturovanej sume
1.058.434,-Sk bez DPH, ktoré boli vystavené na podklade Mandátnej zmluvy o vymáhaní zo dňa 30.
mája 1997 uzavretej medzi mandantom W. O., Q..A.., a mandatárom W., A.. A. P..U.., za vykonanie prác
spojených s vymáhaním nedobytných pohľadávok pre mandanta po termíne splatnosti vyše 4 mesiacov
v celkovom objeme pohľadávok asi 12 miliónov Sk za províziu vo výške 20 % z objemu vymožených
pohľadávok, a ďalších 7 faktúr v celkovej fakturovanej sume 673.471,-Sk bez DPH, ktoré boli vystavené

na podklade Zmluvy o sprostredkovaní a neobídení zo dňa 30. mája 1997, a to napriek tomu, že k
prácam deklarovaným týmito 13 faktúrami nedošlo, pohľadávky neboli vymožené spoločnosťou W., A..
A. P..U.., ale vlastnými pracovníkmi spoločnosti W., Q..A... Zaúčtovaním týchto 13 faktúr, vystavených
v období od 30. júna 1997 do 31. decembra 1997, v celkovej výške fakturovanej sumy 1.731.905,-Sk
došlo k zníženiu daňového základu spoločnosti W. O., Q..A.., a to malo za následok skrátenie DPPO za
rok 1997 vo výške minimálne 692.762,-Sk, t.j. 22.995,46 EUR,

2. dňa 30. marca 1999 na V. Ú. O. T. K. V.. T.. M. K., R.., predsedom predstavenstva a generálnym
riaditeľom spoločnosti W. O., Q..A.., so sídlom C. X, O., podané riadne daňové priznanie k dani z
príjmov právnických osôb(DPPO) za rok 1998, v ktorom bol uvedený základ dane vo výške 2.660.045,-
Sk a priznaná daňová povinnosť vo výške 998.000,-Sk, pričom do výdavkov spoločnosti boli zahrnuté
aj dodávateľské faktúry od spoločnosti W., A.. A. P..U.., so sídlom C. X, O.,, ktoré boli vystavené
na pokyn obv. T.. O. K., ktorý bol v tom čase konateľom spoločnosti W., A.. A. P..U.., a súčasne aj
asistentom generálneho riaditeľa W. O., Q..A.., a osobou poverenou generálnym riaditeľom konať a

reálne konajúcou osobou za spoločnosť W. O., Q..A.. Do výdavkov tak bolo zahrnutých spolu 6 faktúr v
celkovejfakturovanejsume430.341,40SkbezDPH,ktorébolivystavenénapodkladeMandátnejzmluvyo vymáhaní zo dňa 30. mája 1997 uzavretej medzi mandantom W. O., Q..A.., a mandatárom W., A.. A.
P..U.., za vykonanie prác spojených s vymáhaním nedobytných pohľadávok pre mandanta po termíne
splatnosti vyše 4 mesiacov v celkovom objeme pohľadávok asi 12 miliónov Sk za províziu vo výške 20

% z objemu vymožených pohľadávok, a ďalších 20 faktúr v celkovej fakturovanej sume 2.084.210,10
Sk bez DPH, ktoré boli vystavené na podklade Zmluvy o sprostredkovaní a neobídení zo dňa 30. mája
1997, a to napriek tomu, že k prácam deklarovaným týmito 26 faktúrami nedošlo, pohľadávky neboli
vymožené spoločnosťou W., A.. A. P..U.., ale vlastnými pracovníkmi spoločnosti W., Q..A... Zaúčtovaním
týchto 26 faktúr, vystavených v období od 31. januára 1998 do 31. decembra 1998, v celkovej výške

fakturovanej sumy 2.675.344,50 Sk došlo k zníženiu daňového základu spoločnosti W. O., Q..A.., a to
malo za následok skrátenie DPPO za rok 1998 vo výške najmenej 1.070.137,-Sk, t.j. 35.522,04 EUR,

3. v období od 24. júla 1998 do 25. januára 1999 na V. Ú. O. T. K. V.. T.. M. K., R.., predsedom
predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti W. O., Q..A.., so sídlom C. X, O., ako mesačného
platcu DPH, podávané riadne daňové priznania k dani z pridanej hodnoty(DPH) za zdaňovacie obdobia

jún až december roka 1998, v ktorých v spojení s dodatočnými daňovými priznaniami za tieto zdaňovacie
obdobia bola priznaná vlastná daňová povinnosť v celkovej výške 1.192.695,-Sk, pričom do dane na
vstupe boli zahrnuté aj dodávateľské faktúry od spoločnosti W., A.. A. P..U.., A. A. C. X, O.,, ktoré boli
vystavené na pokyn obv. T.. O. K., ktorý bol v tom čase konateľom spoločnosti W.É., A.. A. P..U.., a
súčasne aj asistentom generálneho riaditeľa W. O., Q..A.., a osobou poverenou generálnym riaditeľom

konať a reálne konajúcou osobou za spoločnosť W.J. O., Q..A.. Do dane na vstupe tak bolo zahrnutých
spolu 13 faktúr v celkovej fakturovanej sume 2.081.244,50 Sk z toho DPH vo výške 442.768,79 Sk,
ktoré boli vystavené na podklade Mandátnej zmluvy o vymáhaní zo dňa 30. mája 1997 uzavretej medzi
mandantom W. O., Q..A.., a mandatárom W., A.. A. P..U.., za vykonanie prác spojených s vymáhaním
nedobytných pohľadávok pre mandanta po termíne splatnosti vyše 4 mesiacov v celkovom objeme

pohľadávok asi 12 miliónov Sk za províziu vo výške 20 % z objemu vymožených pohľadávok, a na
podklade Zmluvy o sprostredkovaní a neobídení zo dňa 30. mája 1997, a to napriek tomu, že k prácam
deklarovaným týmito 13 faktúrami nedošlo, pohľadávky neboli vymožené spoločnosťou W., A.. A. P..U..,
alevlastnýmipracovníkmispoločnostiW.,Q..A...Zaúčtovanímtýchto13faktúrdošlokkneoprávnenému
zaúčtovaniu dane na vstupe a to malo za následok skrátenie DPH za zdaňovacie obdobia jún až

december roka 1998 vo výške minimálne 398.175,80 Sk, t.j. 13.217,02 EUR,

4. v období od 25. februára 1999 do 25. októbra 1999 na V. Ú. O. T. K. V.. T.. M. K., R.., predsedom
predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti W. O., Q..A.., A. A.Í. C. X, O., ako mesačného
platcu DPH, podávané riadne daňové priznania k dani z pridanej hodnoty(DPH) za zdaňovacie obdobia

január až september roka 1999, v ktorých bola priznaná vlastná daňová povinnosť v celkovej výške
1.058.780,-Sk, pričom do dane na vstupe boli zahrnuté aj dodávateľské faktúry od spoločnosti W., A..
A. P..U.., so sídlom C.G. X, O.,, ktoré boli vystavené na pokyn obv. T.. O. K., ktorý bol v tom čase
konateľom spoločnosti W., A.. s r.o., a súčasne aj asistentom generálneho riaditeľa W. O., Q..A.., a
osobou poverenou generálnym riaditeľom konať a reálne konajúcou osobou za spoločnosť W. O., Q..A..

Do dane na vstupe tak bolo zahrnutých spolu 13 faktúr v celkovej fakturovanej sume 1.814.022,-Sk z
toho DPH vo výške 339.207,30 Sk, ktoré boli vystavené na podklade Mandátnej zmluvy o vymáhaní
zo dňa 30. mája 1997 uzavretej medzi mandantom W. O., Q..A.., a mandatárom W., A.. A. P..U.., za
vykonanie prác spojených s vymáhaním nedobytných pohľadávok pre mandanta po termíne splatnosti
vyše 4 mesiacov v celkovom objeme pohľadávok asi 12 miliónov Sk za províziu vo výške 20 % z objemu

vymožených pohľadávok, a na podklade Zmluvy o sprostredkovaní a neobídení zo dňa 30. mája 1997, a
to napriek tomu, že k prácam deklarovaným týmito 13 faktúrami nedošlo, pohľadávky neboli vymožené
spoločnosťou W., A.. A. P..U.., ale vlastnými pracovníkmi spoločnosti W., Q..A... Zaúčtovaním týchto 13
faktúr došlo k neoprávnenému zaúčtovaniu dane na vstupe a to malo za následok skrátenie DPH za
zdaňovacie obdobia január až september roka 1999 vo výške 339.210,30 Sk, t.j. 11.259,72 EUR, celkom

tak skrátil daň vo výške najmenej 2.491.285,10 Sk, t.j. 82.695,52 EUR

teda

- skrátil daň v značnom rozsahučím spáchal

- trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 24 ods. 1 Tr. zákona č. 140/ 1961 Zb. zákonov účinného do 31.12.2005 v spojení s článkom 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, upúšťa
od potrestania.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry O. podal dňa 23.1.2012 obžalobu na T.. O. K., pre trestný čin skrátenia
dane a poistného podľa § 148 ods. 1 ods. 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, tak ako je uvedené v
skutkovej vete tohto rozsudku.

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol ustálený skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku a to najmä výsluchom obžalovaného T.. O. K., A. T.. Z. O., N. A., E. M., B. I.,, M. V., ,
T.. B. E., U. M., B.L. A., T. C., T.. Q. M., R.., B. O., T.. B. J., V. K., B. C., , B.. B. Š., T.. Q. A., T.. Š. Č.,
M. E., U. W.O., ako aj čítaním ďalších svedeckých výpovedí zabezpečených v prípravnom konaní, ale

čítaním listinných dôkazov.

Obžalovaný T.. O. K. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4.4.2013 poprel spáchanie skutku, vo
svojej výpovedi uviedol, že niekedy v rokoch 1996-1997 nadobudla spoločnosť W., A..P..U.., ktorej
jediným spoločníkom bol jeho otec a konateľom obžalovaný, majoritný podiel v W. O., Q..A.., v ktorej mal

obžalovaný postavenie člena dozornej rady, ale i asistenta generálneho riaditeľa. Na kúpu majoritného
balíka akcií použili úver, ktorý získali od VÚB banky, za ktorého zaplatenie ručila svojím majetkom W.
O., Q..A.., pričom uvedený úver bol splácaný platbami W. O., Q..A.. spoločnosti W., A..P..U.. na základe
zmlúv o sprostredkovaní a mandátnych zmlúv. Pôvodným cieľom Geodézie, s.r.o. bolo zefektívniť prácu
W. O., Q..A.., s ktorou uzavreli rad zmlúv medzi týmito spoločnosťami, medzi inými i zmluvy mandátne a

sprostredkovateľské. Generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva spoločnosti W. O., Q.. A.. bol
rovnako otec obžalovaného. Obžalovaný uviedol, že osobne a to na dennej báze s riaditeľmi pobočiek
prechádzal zoznam jednotlivých objednávok, a to telefonicky z centra spoločnosti alebo na osobných
stretnutiach v sídle a.s. alebo jeho osobnou účasťou na pobočkách, ktoré reprezentovali, hľadal spôsob
ako zákazky a ich rozpracovanosť čo najrýchlejšie skrátiť a dostať odmenu z týchto zákaziek do centra

spoločnosti, i ako hľadať nových dodávateľov a odberateľov v regióne a ako zabezpečiť, aby zákazky,
ktoré sú vyfakturované, aby boli aj zaplatené. S týmito zmluvami mali súhlasiť všetci v predstavenstve
spoločnosti W. O., Q..A.. a mali byť výsledkom porád generálneho riaditeľa spoločnosti W. O., Q..A..
Rovnako raz za mesiac dochádzalo k vyhodnocovaniu tejto práce, ktoré robili jednotlivý riaditelia
pobočiek W.J. O., Q..A.. s ekonomickým úsekom reprezentovaným ekonomickým riaditeľom T.. M., T..

C. - spracovávala mzdy ale i finančné toky a vyhodnocovanie práce jednotlivých riaditeľov pobočiek
a vedúcou finančnej učtárne - p. V. (táto pracovala i v W., A..P..U.. - kde mimo iné spracovávala
zoznamy medzi s.r.o. a a.s. koľko sa vymohlo pohľadávok a koľko sprostredkovalo)a ostatnými z
ekonomického oddelenia. Toto vyhodnocovanie práce sa dostávalo na poradu generálneho riaditeľa
i na predstavenstvo v podobe zoznamov, teda čo bolo „vymožené“ a sprostredkované, práve kvôli

transparentnosti odsúhlasovali sami riaditelia pobočiek a ekonomickým úsekom boli tieto výsledky
prezentované. Na týchto poradách sa zúčastňoval i obžalovaný, ktorý uviedol, že na poradách
vystupoval ako konateľ W. A..P..U.., ale zároveň sa nevedel v tej osobe rozdeliť a organizačne
zabezpečovať veci ako asistent generálneho riaditeľ a zároveň dozerať na veci ako člen dozornej rady.
Pokiaľ ide o rokovanie o mandátnej zmluve medzi spoločnosťami W., A..P..U.. Q. W. O., Q..A.. tak táto

bola prerokovaná práve na poradách, ktoré boli na dennej báze - o bežnom živote spoločnosti.
O podpise mandátnej zmluvy za W. O. Q.. A.. rozhodol generálny riaditeľ, ekonomický a
výrobnotechnický riaditeľ a predstavenstvo.
Obžalovaný uviedol, že keď s riaditeľmi pobočiek prejednával spôsob vybavovania zákaziek alebo
vymáhanie nesplatených pohľadávok, tak vystupoval ako konateľ spoločnosti geodézia, s.r.o. a takto ho

vnímali i riaditelia pobočiek W. O., Q..A.. Spočívalo to v tom, že komunikoval s riaditeľmi pobočiek akékroky majú urobiť, zájsť za zákazníkom, čo mu má vysvetliť a primäť ho k tomu, aby zaplatil, rokovať s
nadriadenými ak mal klient nadriadeného, prípadne cez osobné kontakty priamo obžalovaný kontaktoval
klienta, aby zákazku zaplatil. Takýchto prípadov bolo veľa, ale obžalovaný si spomenul na jeden.

Obžalovaný vypovedal, že riaditelia jednotlivých pobočiek predkladali riaditeľovi ekonomického úseku
T.. M. podklady o vymožení a sprostredkovaní pohľadávok, obžalovaný týmito zoznamami nedisponoval,
disponovalsnimilencezekonomickýúsek.Obžalovanýtakétozoznamyneviedol,jemubolipredkladané
ekonomickým úsekom W. O., Q..A.. Q. O.. V. J. W., A..P..U..
Spoločnosť W. O., Q..A.. mala vstúpiť do konkurzu v roku 2000, pre svoju zadlženosť, druhotnú platobnú

neschopnosť.

Svedkyňa T.. Z. O. bola v čase skutku riaditeľkou jednej z 18 pobočiek, ktoré patrili pod W. O., Q..A.., Q.
E. O. Z. O. v budove, v ktorej mala sídlo i samotná akciová spoločnosť. Kanceláriu mala na tom istom
poschodí ako vedenie. Svedkyňa vypovedala v zhode so svojou výpoveďou z prípravného konania,
pričom zo svojej perspektívy popísala fungovanie a vzťahy W. O., Q..A.. Q. W., A..P..U.. Jednoznačne

poprela, že by niekedy získal obžalovaný priamo, či nepriamo nejakú zákazku pre pobočku v ktorej
bola riaditeľkou a rovnako vylúčila, že by obžalovaný ale rovnako i spoločnosť W.É., A..P..U.. priniesli
do spoločnosti nejakú zákazku a ak áno, tak to boli neefektívne ponuky. Rovnako uviedla, že medzi
zamestnancami nemali oficiálne žiadnu vedomosť o fungovaní W., A..P..U.. a ani kto ju predstavoval.
V rámci svojej činnosti predkladala účtovníčkam zoznam nimi (pobočkou) zohnaných pohľadávok a

rovnako zoznam neuhradených pohľadávok, resp. zoznam vymožených pohľadávok, pričom sa neskôr
dozvedeli, že tento zoznam tvoril podklad pre fakturáciu W. A..P..U.. Na ich otázku vnútri spoločnosti,
prečo takéto zoznamy vytvárajú, keď tieto údaje sú v „ekonomike spoločnosti“, tak z počiatku boli s tým
tajnosti, ale neskôr vyšlo najavo, že to bolo pre obžalovaného. Uvedené sa dozvedela od účtovníčiek
spoločnosti pani M. Q. O. V.. Svedkyňa vypovedala, že nevedela že v tej istej budove sídlila i W. A..P..U..,

že nevidela žiadne jej označenie. Rovnako obžalovaný nemal na kancelárii žiadne označenie, ale sedel
u otca - generálneho riaditeľa. Svedkyňa vypovedala, že každý mesiac bola v kontakte s inými riaditeľmi
pobočiek, ktorí sa rovnako ako ona divili, že ako je možné, že obžalovaný zohnal nejaké zákazky, že oni
o tom nevedia, a že rovnako nepriniesol žiadne vymožené pohľadávky. V tom čase už sa vyvŕbilo, že
W., A..P..U.. má brať nejaké provízie 20%-30% za vymožené pohľadávky a zohnané zákazky.

Vypovedala, že každý mesiac boli vykonávané porady, na ktorých sa zúčastňovali generálny riaditeľ,
obžalovaný, a ekonomický námestník T.. M. i výrobný námestník T.. I., všetci riaditelia pobočiek a
hlavnýmbodomprogramuboločítanieprehľaduktokoľkodal,ktokoľkovyfakturoval,koľkosapobočkám
podarilo vymôcť pohľadávok atď. Nikto na poradách nevystupoval za W. A..P..U.. Svedkyňa vylúčila, že
by obžalovaný jej zadával nejaké pokyny ako zháňať zákazky, alebo vymáhať pohľadávky, pripustila, že

sa ich akurát pýtal koľko toho zohnali. Rovnako ku nej a iným vystupoval z pozície predstaviteľa W.É. O.,
Q..A.. Záverom vypovedala, že žiadna činnosť zo strany W., A..P..U.. nebola vyvíjaná pre W. O., Q..A.. a
že napriek tomu brala peniaze. Rovnako nevedela, že by niekto zo zamestnancov akciovej spoločnosti
bol i zamestnancom s.r.o., prípadne, že by W. A..P..U.. brala nejaký úver. Rovnako vo svojej výpovede
popísala ako prebiehalo vymáhanie pohľadávok a zháňanie zákaziek na pobočkách, pričom v tomto

procese neuvádzala ako jeden z článkov obžalovaného, ale pracovníkov samotných pobočiek.

Výpoveď svedkyne T.. O. v plnej miere potvrdil zo svojej perspektívy i svedok T.. B. I., ktorý bol v
čase skutku výrobno-technickým riaditeľom. K obžalovanému uviedol, že tento pre spoločnosť W. O.,
Q..A.. nedoniesol žiadnu zákazku, či nevymohol žiadnu pohľadávku. Uvedené činnosti vykonávalo jeho

oddelenie ale najmä riaditelia pobočiek. Má vedomosť o tom, že z W. O., Q..A.. odchádzalo do W.,
A..P..U.. mesačne 400000,- Sk. Zo svojej funkcie nemal vedomosť o tom, že by W., A..P..U.. vykonávala
nejakú činnosť pre W. O., Q..A.. Obžalovaný nikdy nevystupoval ako reprezentant W., A..P..U.. Rovnako
uviedol, že nemá vedomosť, že by obžalovaný poskytol nejakú poradenskú činnosť, rovnako uviedol,
že obžalovaný nijako neriadil riaditeľov pobočiek, keďže ich riadil on, že obžalovaný bol asistentom

generálneho riaditeľa.
Vypovedal, že pravidelné porady sa vykonávali za prítomnosti generálneho riaditeľa, obžalovaného, jeho
osoby, ekonomický námestník, riaditelia pobočiek, kde sa prejednávalo plnenie plánu, či vymáhanie
pohľadávok, prípadne zháňanie nových zákaziek.

V konaní bola vypočutá i svedkyňa N. A., v čase skutku pracovala v spoločnosti W. O.U., Q..A.. na
pozícii samostatnej ekonómky, pričom jej pracovnou náplňou bolo zúčtovanie dodávateľských faktúr,
zahraničných faktúr, cestovných účtov a mala na starosti i podnikový sklad. Keďže si nepamätala na
okolnosti prípadu, bola za splnenia zákonných podmienok prečítaná jej výpoveď z prípravného konania,kde uviedla, že o existencii W., A..P..U.. sa dozvedela z vystavených faktúr, ktoré boli zaúčtované
do účtovníctva spoločnosti W. O., Q..A.. za sprostredkovanie, vymáhanie, pričom tieto dodávateľské
faktúry sa vyhotovovali tým spôsobom, že doposiaľ uhradené faktúry akciovej spoločnosti sa vyberali

na dodávateľskú faktúry W., A..P..U.., kde sa podľa celkovej úhrady vyúčtovala provízia. Svedkyňa
sa nevedela vyjadriť, či tieto účtované úkony boli aj skutočne vykonávané, avšak uviedla, že všetko
sa konalo v „tichosti“. V rovnakom duchu vypovedal i svedkyňa M. C. - účtovníčka (jej výpoveď bola
prečítaná), ktorá uviedla, že od kolegyne M. vedela, že táto vykonáva účtovanie provízií pre spoločnosť
W. A.. A. r.o. za vymáhanie pohľadávok a získanie zákaziek v prospech akciovej spoločnosti, ktoré boli

použité na splátky úveru z VÚB, pričom uvedené informácie boli získané neoficiálne. Nemala vedomosť
o tom, že by táto spoločnosť vykonávala pre akciovú spoločnosť nejaké poradenstvo či vymáhanie
pohľadávok.

Svedkyňa E. M. vypovedala, že v čase skutku pracovala v spoločnosti W. O., Q..A.. ako účtovníčka
a v kancelárii pracoval A. O. V.. Jej náplň práce bolo evidovanie pohľadávok, a to uhradených a

neuhradených pre obžalovaného a jemu ich aj odovzdávala, pričom ho vnímali ako predstaviteľa W.
O., Q..A.. Tieto zoznamy spracovávala zo zoznamov predkladaných jednotlivými riaditeľmi pobočiek
podniku. Aj keď jej obžalovaný hovoril, že niektoré pohľadávky obstaral on, ona vraj vedela od riaditeľov
pobočiek, že o vymoženie sa pričinili oni, ale nevedela to ona posúdiť. O W., A..P..U.. sa dozvedela čo to
len z kuloárov, pričom si všimla, že kolegyňa V. má faktúry W., s.r.o. na stole a rovnako i výpisy z účtov.

V prípravnom konaní uvádzala, že zoznam - evidencia pohľadávok, ktoré spracúvala od riaditeľov
pobočiek odovzdávala pani V.ej, ktorá na základe uvedeného vyhotovovala faktúra, na základe, ktorých
si W., A..P..U.. vyúčtovával províziu pohľadávok. Na hlavnom pojednávaní na tomto tvrdení zotrvala, ale
nevedela si spomenúť odkiaľ to vie, vraj sa o tom v spoločnosti „šuškalo“.

SvedkyňaV.M.nahlavnompojednávanívypovedal,žepreobžalovanéhovykonávalaprácuspočívajúcu
vo vypracovaní finančného plánu za účelom získania pôžičky od VÚB a išlo o sumu 14 mil. Sk. ďalej pre
obžalovaného vyhotovovala faktúry o vymáhaní pohľadávok, ktoré W. A..P..o. fakturovala pre W. O.U.,
Q..A.., nevedela sa vyjadriť či išlo o reálne úkony, ale od obžalovaného dostala pokyn, od akej najnižšej
sumy má uhradené pohľadávky fakturovať ako vymožené za pomoci W. A..P..U.. Rovnako vypovedal,

že riaditelia pobočiek s ktorými komunikovala uvádzali, že pohľadávky vymáhali oni, avšak ona nevie
zhodnotiť kto mal pravdu. Avšak v prípravnom konaní vypovedala, že kategoricky odmieta, že by sa
skutočne vykonávalo sprostredkovanie zákaziek, vymáhanie oneskorených platieb, či poskytovanie
poradenstva zo strany W. A..P..U.., pričom po prečítaní tejto výpovede z prípravného konania, svedkyňa
zotrvala na tejto svojej výpovedi z prípravného konania.

Rovnako vypovedala, že mesačne „odchádzalo“ 400000,-Sk z akciovej spoločnosti na účet spoločnosti
s ručením obmedzeným. V tomto období bola za ekonomickým námestníkom i výrobným námestníkom
a oboch upozornila, že v prípade ak to takto pôjde ďalej s odlivom peňazí tak, spoločnosť pôjde dole,
pričom uviedla, že jej slová sa časom aj potvrdili. Uvedený „pohyb peňazí“ potvrdila mimo iné i svedkyňa
T. C., ktorá v čase skutku mala na starosti mzdy v akciovej spoločnosti. U. W., A..P..U.. počula, až po

„skončení akciovej spoločnosti“.

V konaní vypovedal i znalec T.. B. E., znalec z odboru ekonomika a podnikanie, odvetvie účtovníctvo,
daňovníctvo a peňažníctvo, pričom zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku č. 1/2005 pričom
znalec podľa jeho slov vychádzal z neúplných podkladov, vo vzťahu k samotnému skutku nevypovedal

nič okrem konštatácie existencie faktúr. Vyjadril sa k finančnej „kondícii“ spoločnosti W. O., Q..A.., kde
uviedol, že v roku 1997 spoločnosť nebola v platobnej neschopnosti, ale v rokoch 1998-1999 bola v
druhotnej platobnej neschopnosti.

V konaní vypočutí riaditelia pobočiek W. O., Q..A.. Z. A. Ľ. - U. M., Z. P. - B.L. A., Z. K. - T.. Q. M., Z. A. -

B. O., Z. M. - T.. B. J., Z. E. - V. K., ktorí vypovedali, každý zo svojej perspektívy o ich úlohách, aktivitách -
vymáhaní a obstarávaní pohľadávok, o priebehu pravidelných mesačných schôdzí na riaditeľstve W. O.,
a.s. pričom ich výpovede boli vzájomne konzistentné a takmer totožné s výpoveďou svedkov T.. O., Č. T..
I.. Rovnako vypovedali, že o existencii W., A..P..U.. nevedeli, že nemajú vedomosť, že by niekto iný ako
zamestnanci akciovej spoločnosti zháňali zákazky, či vymáhali pohľadávky. Obžalovaného vnímali ako

pracovníka akciovej spoločnosti, či už ako asistenta generálneho riaditeľa, alebo člena vedenia akciovej
spoločnosti. Vypovedali, že zákazky, ktoré ako pobočky získali, získali samy, prípadne niektoré zákazky
realizovali ako tie, ktoré „dostali“ z centrály.V rovnakom duchu boli i na hlavnom pojednávaní prečítané výpovede svedkov Ing. B.G. A. - riaditeľky
pobočky vo Z. G. E., T.. Y. G. - P. O. Z. A. G. Z., T.. V. I. - P. O. Z. P., T.. M. B. - P. O. Z. M., T.. O. O.
- P. O. E.Š., Z. I. - J. Q. W. Z. Q. A., B. A. - P. O. Z. I., M. E. - riaditeľa pobočky Z. I., ktorí v podstate

vylúčili, aby obžalovaný zabezpečoval vymáhanie pohľadávok pre akciovú spoločnosť, prípadne, aby
zabezpečoval zákazky a to, či už ako fyzická osoba, alebo v mene spoločnosti W. A.. A. P.. U.., o ktorej
existencii oficiálne nevedeli.
Svedok T.. V. O. ako radový zamestnanec pobočky vo A. vo svojej výpovedi ku skutku neuviedol nič.

Z prečítanej výpovede právničky spoločnosti W. O. Q..A.. A. B.. O. vyplýva, že táto nemala žiadnu
vedomosť o existencii W., A.. A. P..U.., pričom nemala vedomosť, že by niekedy nejaká tretia osoba
vstupoval do zabezpečovania zákaziek pre akciovú spoločnosť, či vymáhania pohľadávok pre túto
spoločnosť.

Boli prečítané i výpovede svedkov T.. C. B., ktorá vypovedala k daňovej kontrole vo vzťahu k plateniu

dane z príjmu právnických osôb, v čase keď spoločnosť W. O., Q..A.. už vstúpila do likvidácie, pričom
vypovedala k výškam dodatočne vyrubenej dane z príjmu právnických osôb za spoločnosť W. O., Q..A..,
ktoré sa premietli do skutkovej vety rozsudku pod bodmi 1/ a 2/, keďže daňový úrad mal za to, že neboli
preukázané plnenia zo strany spoločnosti W., A.. A. P..U.. Z. O. W. O., Q..A.. tak, ako boli vyfakturované
a následne premietnuté do účtovníctva oboch spoločností, čím došlo k skráteniu dane v uvedenom

rozsahu (za rok 1997 - minimálne 692,762,- Sk a za rok 1998 - minimálne 1.070.137,-Sk) Svedkyňa
T.. Y. Z. - pracovníčka daňového úradu vypovedala najmä ku daňovej kontrole vo vzťahu k plateniu
dane z pridanej hodnoty, rovnako v čase keď spoločnosť W. O., Q..A.. už vstúpila do likvidácie, pričom
zistila výšku skrátenia platenia dane z pridanej hodnoty v období od júna do decembra 1998 vo výške
398.175,80 Sk a za obdobie od januára do septembra 1999 vo výške 339.210,30 Sk, pričom uvedené

hodnoty vypočítali len zo vzájomného obchodného vzťahu akciovej spoločnosti a spoločnosti s ručením
obmedzeným, pričom mali za to, že tieto plnenia reálne vykonané neboli. Čo v súčte predstavuje celkom
skrátenie dane vo výške najmenej 2.491.285,10 Sk, t.j. 82.695,52 €.

Pracovníčka daňového úradu M. P. vypovedala k ďalším aspektom vykonávanej daňovej kontroly u

akciovej spoločnosti a iných avšak ku skutku uvedenom v obžalobe neuviedla nič.

Prečítané svedecké výpovede svedkov P., Z. Č. T.. Č. ako zamestnancov spoločnosti VÚB, a.s. sa týkali
najmä okolností za ktorých uzavrela spoločnosť geodézia spol. s r.o. úver na nákup akcií, pričom k
samotnému skutku sa nevyjadrili.

Z prečítanej svedeckej výpovede svedka P. U. - konateľa spoločnosti O. E. A.. A. P..U.. nevplynulo k
samotnému skutku nič.

V konaní boli vypočutí i svedkovia obhajoby. Svedok B.. B. Š., bol v čase skutku členom predstavenstva

W. O., Q..A.., pričom pred súdom vypovedal, že si nepamätá aké zákazky vybavil obžalovaný, prípadne
aké pohľadávky vymohol, vnímal ho ako zamestnanca akciovej spoločnosti, nemal prehľad o tom, aké
zákazky sprostredkovala W. A.. A. P..U.., uvedené mal na starosti T.. M..
Svedok T.. Q. A. vypovedal, že v čase skutku bol súkromným podnikateľom a poznal otca obžalovaného,
s ktorým boli priatelia, pričom s obžalovaným synom sa stretol len raz, a dal nejaký kontakt na jeho

známeho na ministerstve a mal pomôcť s nejakými projektmi v A. v rámci projektu ROEP, ani nevedel
uviesť o aké sumy, šlo, či bolo zaplatené, prípadne kedy to bolo. Svedok T.. Š. Č. rovnako poznal
najmä otca obžalovaného, pôsobil ako znalec v odbore pôdohospodárstvo, ktorý uviedol, že skôr
dohadzoval zákazky generálnemu riaditeľovi (otcovi obžalovaného) tým, že mu naznačoval čo ktoré
družstvo potrebuje a podobne. Rovnako mal od generálneho riaditeľa vedomosť, že družstvá neplatili a

on mal dobré kontakty s predsedami družstiev a tak poslal svojho syna (obžalovaného) za ním, aby mu
s tým pomohol. Vraj takto dohodol splácanie záväzkov voči akciovej spoločnosti v 20 prípadoch, pričom
vedel spomenúť len dve družstvá a to vo Z. G. F. Q. Č..
Svedok M. E. bol spoločníkom vo firme K., A..P..U.. a vypovedal, že sa stretol s obžalovaným v roku
1997 kedy bol obžalovaný konateľom W.J., A..P..U.. a sprostredkoval zákazky pre jednotlivé pobočky,

avšak Ďalej vo výpovedi uviedol, že zákazky zadával najmä „košickej“ geodézii, ale tá „košická“ bola
pod „prešovskou“.Svedok U. W. bol predsedom poľnohospodárskeho družstva pri M., pričom vypovedal, ako raz prišiel za
ním obžalovaný ako zástupca spoločnosti s ručením obmedzeným a spýtal sa ho, či nepotrebuje nejakú
prácu, nespomínal si akú, a ani si nespomenul, či nejakú prácu zadali.

Z listinných dôkazov (daňové priznania za roky 1997, 1998, zaúčtované faktúry na vystavené na
podklade mandátnej zmluvy a zmluvy o sprostredkovaní a neobídení z 30.5.199) bolo preukázané, že
vo forme notárskych zápisníc z 30.5.1997 boli medzi spoločnosťami W. O., Q..A.. Q. W. A.. A. P..U..
podpísané: zmluva o sprostredkovaní a neobídení, ktorej predmetom bolo vyvíjať činnosť smerujúcu

k tomu, aby záujemca (W.J. O., Q..A..) mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, za čo
sa záujemca zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi províziu 10% a zmluva mandátna medzi tými istými
subjektmi, ktorej predmetom bol mimo iné i záväzok mandatára (W. A.. A. P..U..) vykonávať úkony
spojených s vymáhaním nedobytných pohľadávok akciovej spoločnosti voči tretím osobám, ktoré sú
po termíne splatnosti po štyroch mesiacoch ich splatnosti, tak aby vymohol pohľadávky mandanta voči
jeho dlžníkom, pričom provízia za tieto služby bola určená vo výške 20% z nadobudnutého finančného

výnosu.

Rovnako bolo preukázané, že v účtovníctve spoločnosti W. O., Q..A.. boli zahrnuté do výdavkov 6 faktúr
v celkovej sume 1.058.434,- Sk bez DPH, ktoré boli vystavené práve na podklade vyššie popísanej
mandátnej zmluvy za vymoženie pohľadávok okolo 12.000.000,- Sk a 7 faktúr v celkovej sume 673.471,-

Sk bez DPH, ktoré boli vystavené na podklade vyššie uvedenej zmluvy o sprostredkovaní a neobídení a
tietobolizahrnutédodaňovéhopriznaniaspoločnostiW.O.,Q..A..zarok1997(daňovépriznaniekdaniz
príjmov právnických osôb bolo podané generálnym riaditeľom spoločnosti a predsedom predstavenstva
30. marca 1998). O tomto počas celého konania medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporu a nikto
uvedený fakt nespochybňoval.

Taktiež bolo na hlavnom pojednávaní preukázané, že v účtovníctve spoločnosti W. O., Q..A.. boli
zahrnuté do výdavkov 6 faktúr v celkovej sume 434,341,40 Sk bez DPH, ktoré boli vystavené práve
na podklade vyššie popísanej mandátnej zmluvy za vymoženie pohľadávok okolo 12.000.000,- Sk a 20
faktúr v celkovej sume 2.084.210,10 Sk bez DPH, ktoré boli vystavené na podklade vyššie uvedenej

zmluvy o sprostredkovaní a neobídení a tieto boli zahrnuté do daňového priznania spoločnosti W. O.,
Q..A.. za rok 1998 (daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb bolo podané generálnym
riaditeľom spoločnosti a predsedom predstavenstva 30. marca 1999). O tomto počas celého konania
medzi žalobcom a žalovaným taktiež nebolo sporu a nikto uvedený fakt nespochybňoval.

Z vyššie uvedených listinných dôkazov (navyše z daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty
spoločnosti W. O., Q..A..) bolo ustálené, že v období od 24. júla 1998 do 25. januára 1999 boli podávané
riadne daňové priznania k dani z pridanej hodnoty (generálnym riaditeľom spoločnosti W. O., Q..A..
ako mesačným platcom DPH) za zdaňovacie obdobia jún až december roka 1998, v ktorých bola
priznaná vlastná daňová povinnosť v celkovej výške 1.192.695,- Sk, pričom do dane bolo zahrnutých

13 faktúr v celkovej výške 2.081.244,50 Sk z toho DPH vo výške 442.768,79 Sk ktoré boli vystavené na
podklade vyššie popísanej mandátnej zmluvy a na podklade vyššie uvedenej zmluvy o sprostredkovaní
a neobídení a že v období od 25. februára 1999 do 25. októbra 1999 boli podávané riadne daňové
priznania k dani z pridanej hodnoty (generálnym riaditeľom spoločnosti W.É. O., Q..A.. ako mesačným
platcom DPH) za zdaňovacie obdobia január až september roka 1999, v ktorých bola priznaná vlastná

daňová povinnosť v celkovej výške 1.058.780,-Sk, pričom do dane na vstupe boli zahrnutých 13 faktúr v
celkovej fakturovanej sume 1.814.022,-Sk z toho DPH vo výške 339.207,30 Sk, ktoré boli vystavené na
podklade vyššie popísanej mandátnej zmluvy a na podklade vyššie uvedenej zmluvy o sprostredkovaní
a neobídení.

Súd na hlavnom pojednávaní zamietol návrh obhajcu na osobný výsluch svedkov I., O. Q. G., C.eďže
skutočnosti o ktorých vypovedali boli obsiahnuté v iných dôkazoch a ich osobný výsluch nebol potrebný,
keďže postačovalo prečítanie ich svedeckých výpovedí z prípravného konania.

Súd mal za takejto situácie nepochybne za preukázané, že zmluvy o sprostredkovaní a neobídení i

mandátne boli medzi spoločnosťou W. O., Q..A.. Q. W. A.. A. P..U.. uzavreté a na základe nich boli na
pokyn obžalovaného (svedkyňa V.) vystavované faktúry spoločnosťou W. A.. A. P..U.. v takom rozsahu
a časoch ako je vyššie popísané. Rovnako nebolo sporu o podaní jednotlivých daňových priznaní k dani
z príjmov právnických osôb i k dani z pridanej hodnoty v období a rozsahu ako bol popísaný vyššie.Základnou úlohou súdu bolo posúdenie, či služby, ktoré fakturovala spoločnosť W. A.. A. P..U..
spoločnosti W. O. Q..A.. a za ktoré dostala vyššie popísané plnenia aj reálne boli vykonané a neslúžili
len na odlev finančných prostriedkov do spoločnosti W. A.. A. P..U..

V konaní bolo vypočutých množstvo svedkov pričom najmä z výpovede riaditeľov pobočiek spoločnosti
W. O., Q..A.., ale i výrobného riaditeľa T.. I. bolo nepochybne preukázané, že spoločnosť W. A.. A.
P..U.. nevyvíjala pre spoločnosť W. O., Q..A.. žiadnu reálnu činnosť v zmysle uzavretých zmlúv, že v
podstateniktoznichnevedeloficiálne,ževôbecspoločnosťW.A..A.P..U..nielenexistuje,aleževyvíjala
aktivity spojené s obstarávaním zákaziek či vymáhaním pohľadávok, keďže tieto činnosti vykonávali

samostatne pobočky i oddelenie výrobného riaditeľa. Všetci títo svedkovia vnímali obžalovaného ako
asistenta generálneho riaditeľa V.. T.. M. K., R.., ktorý bol jeho otcom. Nikto z nich ho nevnímal ako
reprezentanta W. A.. A. P..U..
Rozhodujúcim faktorom, ktorý viedol súd k záveru, že obžalovaný nevykonával za spoločnosť W.J.
A.. A. P..U.. aktivity a činnosť, za ktoré si vyúčtovával provízie bola výpoveď svedkyne V., ktorá
uviedla, že od obžalovaného dostala pokyn, od akej najnižšej sumy má uhradené pohľadávky fakturovať

ako vymožené za pomoci W. A..P..U.., z toho vyplýva, že vystavovanie týchto faktúr bolo formálne
a v podstate automatické, bez reálneho zhodnotenia, či zaplatené pohľadávky pomohol „vydobiť“
obžalovaný spoločnosťou W. A.. A. P..U..
Rovnako vypovedali i ostatné účtovníčky spoločnosti W. A.. A. P..U.., ktoré zo svojej perspektívy popísali
vystupovanie obžalovaného v spoločnosti W. O., Q..A.. rovnako ako vedúci pobočiek, či T.. I. (ktorý

uviedol, že obžalovaný neparticipoval na zabezpečovaní zákaziek, pričom uviedol len jeden prípad kedy
sazapojilobžalovanýprizískavanízákazky,keďžemalvyjednaťnevýhodnúcenu-uvedenéjasnesvedčí
o tom, že aktivita obžalovaného na zabezpečovaní zákaziek bola marginálna a už vôbec nie v postavení
osoby konajúcej za W. A.. A. P..U..)
Súd považuje na tomto miest za potrebné uviesť, že tieto svedectvá považoval za dôveryhodné, keďže

sa vzájomne potvrdzovali a dopĺňali, pričom najmä svedecké výpovede T.. I. Č. T.. O. boli aj s odstupom
času podrobné a konzistentné s ich výpoveďami z prípravného konania. Nikto z týchto osôb nikdy
nevnímal obžalovaného ako osobu vystupujúcu za spoločnosť W. A.. A. P..U..
Uvedené úvahy neoslabili ani výpovede T.. Q. A., T.. Š. Č., M. E., Č. A. W., ktorí boli najmä priatelia
generálneho riaditeľa (A. Q. Č.) ale ich výpovede boli všeobecné, bez udania podrobností a možnosti

skonkretizovať zákazky o ktorých vypovedali, či už z hľadiska výšky odmeny, či času kedy vznikla a
tak ich súd vyhodnotil ako neúplné a nepreskúmateľné a v kontexte vyššie rozvedených úvah ako
nedôveryhodné.

Aktivity obžalovaného tak, ako ich on prezentoval vo svojej výpovedi - riadenie pravidelných mesačných

schôdzí v spoločnosti W. O.U., Q..A.., či telefonická komunikácie s riaditeľmi pobočiek v postavení
asistenta generálneho riaditeľa (takto ho vnímali zamestnanci akciovej spoločnosti), či vyžadovanie
prehľadov nevyplatených pohľadávok, ich stav plnenia nemožno v žiadnom prípade považovať ako za
činnosť spoločnosti W. A.. A. P..U.. v zmysle vyššie uvedených zmlúv.

Vyhodnotiac takto všetky vykonané dôkazy v ich jednotlivosti, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel
súd k ustáleniu skutkového stavu tak, ako je uvedený v skutkovej vete pod bodmi 1/ až 4/ tohto rozsudku
a teda, že faktúry zahrnuté do účtovníctva spoločnosti W. O., Q..A.., nezodpovedali reálnym službám
tak, ako ich navonok prezentovali, pričom tieto boli vystavované na pokyn obžalovaného a rovnako aj
zaúčtované do účtovníctva spoločnosti W. O., Q..A..

Motívom konania bolo prelievanie finančných prostriedkov zo spoločnosti W. O., Q..A.. V. A. W. A..
A. P..U.., kde jediným príjmom tejto spoločnosti boli plnenia na základe vyššie popísaných zmlúv
(mandátnej a zmluvy o sprostredkovaní a neobídení, ktoré boli podpísané do 15 dní od založenia
spoločnosti 15.5.1997 - výpis z obchodného registra).
Vovzťahuktrestusúdvykonaldokazovaniekosobeobžalovaného,pričomzistil,žeobžalovanýdoposiaľ

súdne trestaný nebol.

Mimoriadne dôležitou okolnosťou pri určovaní trestu bola skutočnosť, že ku konaniu, ktoré sa
obžalovanému kládlo za vinu došlo v období od roku 1997- do 25.10.1999, teda pred takmer 14 a pol
rokmi od rozhodovania súdu, pričom obžaloba bola podaná po vyše 12 a štvrť roku v januári 2012.

Rovnako súd nemohol nebrať do úvahy, že páchateľovi predmetného trestného činu bolo možné uložiť
trest odňatia slobody od 3 do 10 rokov.Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd inter alia má každý
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na dĺžku konania najmä v prípravnom konaní mal súd za to,
že trestné stíhanie vedené proti obžalovanému bolo vzhľadom na závažnosť trestného činu mimoriadne
dlhéanespĺňalokritériáprávanaspravodlivésúdnekonanieatovčasti,abytrestnávecbolaprejednaná

v primeranej lehote najmä s prihliadnutím na fakt, že trestné oznámenie bolo podané v decembri roku
1999, teda vyše 12 rokov pred podaním obžaloby, pričom uvedená trestná vec nebola nijako mimoriadne
obtiažna na jej objasnenie.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že v danej veci by uloženie trestu obžalovanému bolo v
príkrom rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a preto

podľa § 24 ods. 1 Tr. zákona č. 140/ 1961 Zb. zákonov účinného do 31.12.2005 v spojení s článkom 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, upustil od
potrestania páchateľa, majúc za to, že takéto posúdenie vyváži aspoň jednu z požiadaviek spravodlivosti
- morálne odsúdenie páchateľa - ustálením viny (za konanie, ktoré viedlo k likvidácii spoločnosti, ktorá
zamestnávala stovky zamestnancov) avšak mu neuloží trest, keďže štát nezabezpečil obžalovanému

právo, aby jeho trestná vec bola vybavená v primeranej lehote.

Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych úvah súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokových častiach rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním
napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh,

pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch
vyhotoveniach.