Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/115/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3012200591
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3012200591.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr.

Dariny Legerskej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu O.. Z. S., bytom I., E. X., zastúpeného
advokátskou kanceláriou STANO a partneri s.r.o. (pôvodne STANO & MILLS s.r.o.) so sídlom Bratislava,
Nám. 1. mája 16, IČO 36 869 571, proti žalovanému Obvodnému úradu Trenčín (pôvodne Krajský
stavebný úrad v Trenčíne) so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3, za účasti 1/ Y. J. a manželky 2/ C. J.,
obaja bytom P., D. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSU 2012-462/1716-2 zo
dňa 18. júna 2012 jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou domáha zrušenia v záhlaví tohto uznesenia označeného rozhodnutia
(oznámenia) žalovaného, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu Obce
Krajné zo dňa 03.02.2012 pod č. SOÚ 21, R/2012 Kraj., (SOÚ 13/2012, 6/2010), ktorým dodatočne
prvostupňový orgán (Obec Krajné) povolil stavbu pod označením „D. B. - garáž a kôlňa pri dome
č. XXX“ na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX k.ú. D. pre stavebníkov -
manželovY.aC.J.,obajabytomP.,D.XXjepodanéoneskorene,pričomžalovanýnazákladeposúdenia
predložených dokladov nezistil také porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo obnovu konania v zmysle
ust. § 62 Správneho poriadku alebo zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia prvostupňového orgánu mimo

odvolacieho konania v zmysle ust. § 65 Správneho poriadku, t.j. predmetné rozhodnutie prvostupňového
orgánu ponechal žalovaný v platnosti.

Zároveň žalobca žiadal, aby Krajský súd v Trenčíne zrušil aj rozhodnutie Obce Krajné ako príslušného
stavebného úradu zo dňa 3. februára 2012, č.j.: SOÚ 21, R/2012 Kraj..

Žalobca vo svojej žalobe namietal nielen vady druhostupňového konania (vady žalovaného), ale i vady
prvostupňového konania (vady Obce Krajné).

Obec Krajné ako prvostupňový stavebný úrad sa podľa názoru žalobcu dopustila pochybenia tým, že
namiesto toho, aby zastavila správne konanie z dôvodu, že stavebníci v lehote im určenej nedoplnili
požadovanú dokumentáciu, v rozpore so zákonom rozhodnutím zo dňa 17. mája 2011, č.j. SOÚ 13,

pred.leh./2011 Kraj., odpustila stavebníkom zmeškanie lehoty, pričom uvedené rozhodnutie ani nemá
zákonom predpísané náležitosti.Ďalšieho pochybenia sa Obec Krajné podľa názoru žalobcu dopustila tým, že sa nedostatočne
vysporiadala s námietkami žalobcu. Námietka žalobcu smerovala k tomu, že z predloženej projektovej
dokumentácie sa jednoznačne nejedná o garáž a kôlňu, teda o stavby určené na hospodárske využitie,

ale ide o dva nové rodinné domy. Ďalšia námietka žalobcu smerovala k tomu, že predmetná časť
obce je využívaná všetkými vlastníkmi stavieb v danej lokalite na rekreáciu a nie na trvalé bývanie.
Neprimeranou výstavbou sa podľa žalobcu naruší rekreačný charakter celej doliny, nehovoriac o
neustálej stavebnej činnosti stavebníkov, ktorí už takmer 8 rokov nepretržite vykonávajú stavebné
činnosti bez potrebných povolení, neustále narúšajú ráz danej oblasti a neoprávnene využívajú

cudzie pozemky na parkovanie a otáčanie vozidiel stavby a realizátorov stavebnej činnosti. Žalobca
opakovane namietal neustále zmeny projektovej dokumentácie zo strany stavebníkov a neodôvodnené
predlžovanie lehôt zo strany stavebného úradu.

Vo vzťahu k žalovanému žalobca namieta, že pri doručovaní napadnutého rozhodnutia (oznámenia)
žalovaného neboli splnené podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia v zmysle ust. § 24 ods. 2
Správneho poriadku. Žalobca konkrétne tvrdí, že doručovateľ pri prvom doručení nezanechal žalobcovi

žiaden oznam, resp. vhodným spôsobom neupovedomil žalobcu o novom termíne doručenia a uložil
zásielku na pošte okamžite pri prvom doručovaní.

Správnym orgánom oboch stupňov žalobca vytýka, že do dnešného dňa o správnom konaní
neupovedomili známych účastníkov konania, konkrétne vlastníkov bezprostredne susediacej (dotknutej)
nehnuteľnosti - vlastníkov parc. č. XXXX, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX.

Žalovaný, napriek výzve Krajského súdu v Trenčíne, sa k žalobe nevyjadril.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v
súvislosti s § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, bez nariadenia pojednávania,
pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 250f O.s.p.). Súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu
zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie (oznámenie) žalovaného je v súlade so

zákonom.

Je zrejmé, že žalobca v prejednávanej veci podal správnu žalobu, ktorá smeruje voči oznámeniu
Obvodného úradu Trenčín (pôvodne Krajského stavebného úradu v Trenčíne) č. KSU 2012-462/1716-2
zo dňa 18. júna 2012, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu Obce
Krajné zo dňa 03.02.2012 pod č. SOÚ 21, R/2012 Kraj., (SOÚ 13/2012, 6/2010) je podané oneskorene.

Pre úplnosť krajský súd najskôr uvádza dôvody, pre ktoré napadnuté rozhodnutie žalovaného (v
podobeneformálnehovybavenia-oznámeniažalovaného),ktorýmžalovanývybaviloneskorenepodané
odvolanie žalobcu, podrobil Krajský súd súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p..

Podľa článku 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou Ústavy Slovenskej republiky, súdy preskúmavajú aj
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov

orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a

povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho
orgánu").

Podľa § 244 ods. 3 veta prvá O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných

prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 247 ods. 3 O.s.p., predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch
1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 248 O.s.p., súdy nepreskúmavajú a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a
procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne

od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú
právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,
c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým
osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, d)
rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

Podľa § 250i ods. 3 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdu
vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého princípu vyplýva, že

súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánu verejnej správy okrem tých, ktoré zákon
výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p.). Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou
pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať
extenzívne, ale reštriktívne.

V prípade pochybností nie je vadou konania, ak súd reštriktívnym výkladom ustanovenia § 248 písm.

a) O.s.p. poskytol účastníkovi súdnu ochranu v súlade s článkom 152 ods. 4 v spojení s článkom 46
ods. 1, 2 Ústavy slovenskej republiky (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3
Sžf/56/2008).

Aj podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri nálezy Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 37/95, II. ÚS 50/01, I. ÚS 52/02, III. ÚS 183/03, PL.ÚS 21/08, I. ÚS

354/08), ako i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sžf/29/2010, ZSP 5/2011, 5Sžp/5/2011) môžu byť predmetom preskúmania súdom aj
rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo, ak sa môžu
dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, žerozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým
môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet
súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej

správy.

V danom prípade je Krajský súd v Trenčíne jednoznačne toho názoru, že oznámenie žalovaného o
preskúmaní oneskoreného odvolania žalobcu podľa § 60 Správneho poriadku bez ohľadu na jeho formu,
treba považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k jeho
adresátovi (žalobcovi), a že správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci,

nie iba v pozícii oznamovateľa.

Z uvedeného nepochybne vyplýva, že oznámenie žalovaného vydané podľa § 60 Správneho poriadku
nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/1/2011 zo dňa 25. augusta 2011).

Predmetom konania v danej veci teda bolo preskúmanie zákonnosti oznámenia Obvodného úradu
Trenčín (pôvodne Krajského stavebného úradu v Trenčíne) č. KSU 2012-462/1716-2 zo dňa 18. júna

2012, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu Obce Krajné zo dňa
03.02.2012podč.SOÚ21,R/2012Kraj.,(SOÚ13/2012,6/2010),ktorýmdodatočneprvostupňovýorgán
(Obec Krajné) povolil stavbu pod označením „D. B. - garáž a kôlňa pri dome č. XXX“ na pozemkoch parc.
č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX k.ú. D. pre stavebníkov - manželov Y. a C. J., obaja bytom
P., D. XX je podané oneskorene, pričom žalovaný na základe posúdenia predložených dokladov nezistil

také porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo obnovu konania v zmysle ust. § 62 Správneho poriadku
alebo zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia prvostupňového orgánu mimo odvolacieho konania v zmysle
ust. § 65 Správneho poriadku, t.j. predmetné rozhodnutie prvostupňového orgánu ponechal žalovaný v
platnosti. Krajský súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pri preskúmavaní (v rámci správneho súdnictva)
je viazaný nielen rozsahom ale aj dôvodmi žaloby. Preto sa krajský súd zaoberal len námietkami, ktoré

žalobca uviedol v správnej žalobe.

Zo správneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

Rozhodnutím Obce Krajné č.j.: SOÚ 6,R/2010Kraj. zo dňa 2. februára 2010 bolo stavebníkom Y.. s
manželkou C. vydané dodatočné povolenie stavby „D. B. - garáž a kôlňa pri dome č. XXX“.

Krajský stavebný úrad v Trenčíne svojím rozhodnutím č.s.: KSÚ-2010-455/2379-3 Br zo dňa 20. mája

2010, na odvolanie žalobcu zrušil vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Obec Krajné rozhodnutím č.j.: SOÚ 13,Rp/2011 Kraj (SOÚ 6/2010) zo dňa 24. februára 2011 konanie
o dodatočnom povolení stavby prerušila a vyzvala stavebníkov Y. J. s manželkou C., aby v lehote 90
dní od doručenia výzvy predložili stavebnému úradu podklady k vydaniu dodatočného povolenia stavby.

Podklady, na predloženie ktorých boli stavebníci stavebným úradom vyzvaní, boli vyšpecifikované v
samotnom rozhodnutí. Stavebníci boli poučení, že ak žiadosť nedoplnia v lehote určenej v tejto výzve,
alebo, ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona. Predmetnú výzvu si stavebníci
vlastnoručne prevzali dňa 2. marca 2011.

Listom zo dňa 13. mája 2011, doručeného Obci Krajné dňa 16. mája 2011 požiadali stavebníci Y. a C. J.
o predĺženie lehoty dodania dodatkov na stavbu „D. B. - garáž a kôlňa pri dome č. XXX“, ktorá im bola
určená vyššie uvedeným rozhodnutím.Rozhodnutím Obce Krajné č.j.: SOÚ 13, pred.leh./2011 Kraj. zo dňa 17.05.2011 bolo vyššie uvedenej
žiadosti stavebníkov vyhovené a lehota im bola predĺžená na 30 dní od doručenia rozhodnutia o
predĺžení lehoty.

Rozhodnutím Obce Krajné zo dňa 03.02.2012 pod č. SOÚ 21, R/2012 Kraj., (SOÚ 13/2012, 6/2010)
prvostupňový orgán (Obec Krajné) dodatočne povolil stavbu pod označením „D. - garáž a kôlňa pri
dome č. XXX“ na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX k.ú. D. pre stavebníkov
- manželov Y. a C. J. a bolo rozhodnuté o námietkach žalobcu. Toto rozhodnutie si žalobca prevzal
osobne dňa 23.02.2012, o čom svedčí jeho vlastnoručný podpis na doručenke. Z doručenky ďalej

vyplýva, že zásielka bola uložená na pošte dňa 13.02.2012, po tom, čo prvý pokus o doručenie dňa
10.02.2011akoajopakovanédoručeniedňa13.02.2012neboliúspešné.Zdoručenkytaktiežvyplýva,že
pri prvom neúspešnom pokuse o doručenie dňa 10.02.2012 bola žalobcovi doručená výzva o opakované
doručenie.

Prvá námietka žalobcu voči vyššie uvedenému dodatočnému povoleniu stavby spočívala v obave
neprimeraného zúženia verejnej komunikácie vedúcej k ďalším domom nad stavbou stavebníkov.

Žalobca v námietke tvrdil, že realizáciou stavieb bude znemožnený prechod nákladných vozidiel
potrebných pre odvoz odpadu, snehu alebo realizáciu inej stavby nad domom stavebníka. Rovnako tak
podľa tvrdenia žalobcu zanikne priestor pre realizáciu prípadného odvodnenia cesty v budúcnosti, keďže
teraz po ceste steká zrážková voda a neustále ju ničí.

V druhej námietke žalobca poukazoval na to, že z predloženej projektovej dokumentácie je zrejmé,

že sa nejedná o garáž a kôlňu, ale ide o dva nové rodinné domy. Žalobca poukázal na skutočnosť,
že predmetná časť obce je využívaná všetkými vlastníkmi stavieb v danej lokalite na rekreáciu.
Neprimeranou výstavbou sa podľa žalobcu naruší rekreačný charakter celej doliny.

V poslednej námietke žalobca tvrdil, že stavebníci nemajú vyriešené parkovanie a otáčanie nákladných
a iných stavebných mechanizmov na svojich pozemkoch.

Obec Krajné všetky námietky žalobcu ako nedôvodné zamietla.

K prvej námietke žalobcu správny orgán I. stupňa uviedol, že po úprave v projektovej dokumentácii, ktorú
stavebníci oznámili vo februári 2011 budú šírkové pomery jestvujúcej miestnej komunikácie zachované
tak ako doposiaľ. Ani jedna z predmetných stavieb nezasahuje svojou časťou do miestnej komunikácie.
Jestvujúca miestna komunikácia je v pôvodnom stave so štrkovým povrchom a jestvujúcou šírkou 3,5

metrov v zmysle aktuálneho stavu nehnuteľností v katastri nehnuteľností.

K druhej námietke žalobcu správny orgán I. stupňa uviedol, že projektantka pri navrhovaní samotného
objektu vychádzala z architektonického hľadiska vzhľadom na ostatné stavby. Stavby sú v súlade so
všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, spĺňajú požiadavky urbanistické, architektonické,
požiadavky životného prostredia, požiadavky hygienické, veterinárne a iné. Stavby od susedných

nehnuteľností sú navrhnuté tak, že nijako neobmedzujú užívanie susedných nehnuteľností. Stavebný
úrad na základe miestneho zisťovania spojeného s ohliadkou, vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov
štátnej správy dospel k záveru, že stavba je začlenené do územia z hľadiska architektonických i
urbanistických zásad.

K poslednej námietke žalobcu správny orgán I. stupňa uviedol, že realizáciou nových spevnených

plôch pred stavbou garáže bude na dĺžke 4,5 metrov možné aj odparkovanie osobného automobilu
a realizáciou štrkovej plochy medzi komunikáciou a spevňujúcimi múrmi bude umožnené prípadné
otáčanie vozidiel, resp. vyhýbanie vozidiel.Voči rozhodnutiu Obce Krajné zo dňa 03.02.2012 pod č. SOÚ 21, R/2012 Kraj., (SOÚ 13/2012, 6/2010),
ktorým prvostupňový orgán (Obec D.) dodatočne povolil stavbu pod označením „D. B. - garáž a kôlňa pri
dome č. XXX“ na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX k.ú. D. pre stavebníkov -

manželov Y. a C. J. podal žalobca odvolanie zo dňa 07.03.2012, ktoré bolo podané na poštovú prepravu
dňa 08.03.2012 a Obci Krajné doručené dňa 12.03.2012.

Žalobca svoje odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa zdôvodnil tým, že napadnuté
rozhodnutie je v rozpore s ustanovením § 30 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku, ako i so základnými
zásadami Správneho poriadku a vychádza z nedostatočného zistenia skutkového stavu.

Žalobca v odvolaní predovšetkým namietal, že rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa zo dňa 17. mája

2011 o odpustení zmeškanej lehoty je nezákonné, nakoľko neboli splnené podmienky na odpustenie
zmeškanej lehoty. Lehota, ktorej zmeškanie bolo stavebníkom odpustené je lehotou procesnou, túto
podľa názoru žalobcu možno len predĺžiť, jej zmeškanie nemožno odpustiť. Odpustenie zmeškania
lehoty sa týka len lehôt zákonných. Žalobca tvrdí, že v zmysle § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku
bol prvostupňový správny orgán povinný správne konanie zastaviť. Žalobca taktiež namietal aj to, že

uvedené rozhodnutie o odpustení lehoty nespĺňa ani náležitosti rozhodnutia, nakoľko nemá potrebné
a dostatočné odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé zistiť, akými právnymi úvahami a skutkovými
okolnosťami bol správny orgán vedený pri rozhodovaní vo veci.

Žalobca ďalej v odvolaní namieta porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého je
správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním

rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Žalobca k tejto námietke len všeobecne uvádza, že uvedené právo mu bolo odopreté, nešpecifikuje však
bližšie, akým spôsobom. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie
vychádzaznedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu,keďžesanaústnomkonaníspojenomsmiestnou
ohliadkou nezúčastnil.

K ďalšej námietke žalobca poukazuje na to, že prvostupňový orgán sa nedostatočne vysporiadal s
jeho námietkami. Žalobca tvrdí, že realizáciou sporných stavieb sa neprimerane zúži verejná cestná
komunikácia, že z projektovej dokumentácie je zrejmé, že sa nejedná u stavebníkov o garáž, ale o
dva nové rodinné domy. Žalobca zdôrazňuje, že predmetná časť obce je využívaná všetkými vlastníkmi
stavieb v danej lokalite na rekreáciu, a nie na trvalé bývanie. Stavebníci neprimeranou výstavbou

narúšajú rekreačný charakter celej doliny. Podľa tvrdenia žalobcu, stavebníci neoprávnene využívajú
a znehodnocujú jeho pozemok. Žalobca taktiež zdôrazňuje, že stavba stavebníkov nie je vybavená
odstavným parkovacím stojiskom riešeným ako súčasť stavby, pričom malý priestor, na ktorom je
položená zámková dlažba nie je možné za takéto stojisko považovať. V závere odvolania žalobca
namieta dĺžku správneho konania, ktoré podľa jeho tvrdenia začalo dňom 7. augusta 2007.

O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa rozhodol žalovaný tak, že odvolanie
žalobcu posúdil ako oneskorené, pričom v zmysle § 60 Správneho poriadku aj takéto oneskorené
odvolanie preskúmal, či neodôvodňuje obnovu konania v zmysle ustanovenia § 62 Správneho poriadku
alebo zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia prvostupňového orgánu mimo odvolacieho konania v zmysle
ustanovenia § 65 Správneho poriadku, pričom svoje stanovisko žalovaný oznámil žalobcovi listom zo

dňa 18.06.2012, č.: KSÚ-2012-462/1716-2 (ktoré oznámenie žalobca napadol správnou žalobou).

Žalovaný pri ustálení záveru, že odvolanie žalobcu je podané oneskorene vychádzal zo zistenia, že
rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa bolo žalobcovi doručované doporučene do vlastných rúk s
opakovaným doručovaním s uložením zásielky dňa 13. februára 2012 a následným prebratím 23.
februára 2012. Odvolanie žalobcu však bolo podané na poštovú prepravu dňa 8. marca 2012, teda po

zákonnej 15 - dňovej lehote, ktorá uplynula dňa 2. marca 2012. S poukazom na ustanovenie § 24 ods.
2 Správneho poriadku je žalovaný toho názoru, že za deň doručenia rozhodnutia žalobcovi sa považuje
deň 16. február 2012.K námietke žalobcu, že správny orgán I. stupňa nedôvodne odpustil stavebníkom zmeškanie lehoty
žalovaný uviedol, že stavebníci listom zo dňa 16. mája 2011 požiadali prvostupňový orgán o predĺženie
lehoty na doplnenie požadovaných dokladov, pričom prvostupňový orgán chybne rozhodnutím č. SOÚ

13,pred.leh./2011 Kraj. rozhodol o odpustení zmeškanej lehoty na predloženie dokladov stavebníkmi
k dodatočnému povoleniu stavby v zmysle výzvy prvostupňového orgánu. Žalovaný zdôrazňuje, že
lehota na predloženie dokladov je procesnej povahy a bolo ju možné z opodstatneného dôvodu predĺžiť.
Táto chyba, ako uvádza žalovaný však nemá za následok zmenu alebo zrušenie rozhodnutia vo veci;
uvedené chybné rozhodnutie o odpustení zmeškanej lehoty v danom prípade má charakter procesného

rozhodnutia o predĺžení lehoty na doplnenie dokladov a nemá vplyv na výsledné rozhodnutie vo veci.
Žalovaný ďalej k uvedenej námietke žalobcu uvádza, že ustanovenie § 30 ods. 1 písm. d) Správneho
poriadku (podľa ktorého ustanovenia sa žalobca domáhal zastavenia správneho konania z dôvodu, že
stavebníci v určenej lehote nepredložili žiadané podklady), sa nevzťahuje na konanie o dodatočnom
povolení stavby. Na konanie o dodatočnom povolení v prípade nedoplnenia podkladov stavebníkmi
sa podľa názoru žalovaného aplikuje § 88a ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého ak vlastník

stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor
stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby resp. vykonaných nepovolených
stavebných prác. Námietka žalobcu je preto nedôvodná.

K námietke žalobcu, že správny orgán I. stupňa porušil § 33 ods. 2 Správneho poriadku sa žalovaný
vyjadril tak, že listom zo dňa 27. júna 2011 č. SOÚ13,O/2011,Kraj., (SOÚ 6/2010) prvostupňový orgán

oznámil známym účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania o dodatočnom povolení
stavby (správne malo byť o pokračovaní v konaní) a zároveň nariadil ústne prejednávanie spojené s
miestnym zisťovaním na deň 3. augusta 2011. Oznámenie bolo neznámym účastníkom doručované aj
verejnou vyhláškou. Napriek tomu, že oznámenie si žalobca neprebral, v konaní si uplatnil námietky
listom zo dňa 28. júla 2011. Následne, dňa 3. februára 2012 vydal prvostupňový orgán napadnuté

rozhodnutie, ktorým v zmysle § 88a ods. 4 Stavebného zákona dodatočne povolil predmetnú stavbu
a stanovil podmienky pre jej dokončenie. Žalovaný jednoznačne tvrdí, že rozhodnutie má náležitosti v
zmysle § 46 a § 47 Správneho poriadku. Námietky žalobcu tak žalovaný považuje za nedôvodné.

Aniposlednúnámietkužalobcu,žesprávnyorgánI.stupňasavosvojomrozhodnutínevysporiadalsjeho
námietkami spočívajúce v tvrdení žalobcu, že realizáciou sporných stavieb sa neprimerane zúži verejná

komunikácia, a že z projektovej dokumentácie je zrejmé, že sa u stavebníkov nejedná o garáž, ale o
dva nové rodinné domy, žalovaný nevyhodnotil ako dôvodnú. Žalovaný uviedol, že podľa projektovej
dokumentácie je stavba navrhnutá na pozemkoch stavebníkov s odstupovými vzdialenosťami od
miestnej komunikácie, t. j. povoľovanou stavbou kôlne a garáže nedôjde k zúženiu verejnej komunikácie
zabezpečujúcej prístup k domu žalobcu, na základe čoho rozhodol aj prvostupňový orgán tak, že k

námietke žalobcu neprihliadol.

Záverom žalovaný v oznámení uviedol, že na základe posúdenia predložených dokladov nezistil také
porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo obnovu konania v zmysle ustanovenia § 62 Správneho
poriadku alebo zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia prvostupňového orgánu mimo odvolacieho konania
v zmysle ustanovenia § 65 Správneho poriadku. Preto predmetné rozhodnutie ponechal v platnosti.

Krajský súd vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po
tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom súd musel skonštatovať, že nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. K námietkam žalobcu obsiahnutých v správnej žalobe Krajský
súd v Trenčíne ďalej uvádza.

Právny názor žalobcu, že správny orgán prvého stupňa bol povinný, po tom čo stavebníci v lehote
(poskytnutej im správnym orgánom) nepredložili stavebnému úradu podklady zastaviť správne konanie,
nie je správny. Ako správne uviedol žalovaný, v konaní o dodatočnom povoľovaní stavby bolo potrebné
na daný prípad aplikovať ustanovenie § 88a ods. 2 Stavebného zákona.Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.

Ako vyplýva zo slovného spojenia „v určenej lehote“ vo vyššie citovanom ustanovení, lehotu na
predloženie požadovaných dokladov určuje stavebníkovi priamo správny orgán, t. j. lehota nie je
stanovená priamo zákonom. Žalobca vo svojich námietkach, a čiastočne aj žalovaný triedi lehoty na
zákonné a procesné. Uvedené triedenie lehôt však nie je správne. Základné triedenie lehôt je na lehoty
procesné a lehoty hmotnoprávne. Takéto triedenie má význam v otázke „zachovania lehoty“, keď pri

hmotnoprávnej lehote je lehota zachovaná len vtedy, ak právny úkon je doručený adresátovi najneskôr
v posledný deň plynutia lehoty (nepostačuje, ak právny úkon je odovzdaný na poštovú prepravu). Pri
procesných lehotách pre zachovanie lehoty naopak postačuje, ak právny úkon je odovzdaný na poštovú
prepravu. Procesné lehoty ďalej môžeme triediť na lehoty zákonné a na lehoty sudcovské resp. lehoty,
ktoré určuje správny orgán. V žiadnom prípade však nemožno lehoty deliť na zákonné a procesné
lehoty. Pendantom k zákonnej lehote je lehota sudcovská, pričom pendantom k lehote procesnej je

lehota hmotnoprávna. Rozdiel medzi lehotou zákonnou a lehotou sudcovskou (resp. lehotou, ktorú
určuje správny orgán) je v tom, že zmeškanie lehoty zákonnej sa odpúšťa, t.j. zákonnú lehotu nemožno
predĺžiť. Naopak lehotu, ktorú určuje sudca alebo správny orgán je možné predĺžiť, nie je možné
pri jej zmeškaní rozhodnúť o odpustení. Nakoľko lehotu upravenú vo vyššie citovanom ustanovení
§ 88a ods. 2 Stavebného zákona určuje priamo správny orgán nemožno inak ako ustáliť, že ide o

lehotu, ktorú správny orgán môže predĺžiť, nakoľko nejde o zákonnú lehotu. Z uvedeného samozrejme
vyplýva, že v prípade zmeškania tejto lehoty nie je možné rozhodnúť o odpustení. V prejednávanej
veci je zrejmé, že stavebníci požiadali o predĺženie lehoty, nie o odpustenie zmeškanej lehoty. Aj zo
samotného rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa zo dňa 17. mája 2011 č.j.: SOÚ 13, pred.leh./2011
Kraj. je zrejmé, že správny orgán rozhodoval vo veci predĺženia lehoty, nie o odpustení zmeškanej

lehoty. Na uvedenom nemôže nič zmeniť označenie rozhodnutia podľa ktorého správny orgán vydáva
„rozhodnutie o odpustení zmeškanej lehoty“. Tvrdenie žalobcu, že správny orgán I. stupňa nezákonne
odpustil stavebníkom zmeškanie lehoty potom nie je správne. Rozhodnutím správneho orgánu I. stupňa,
ktoré žalobca namieta totiž bola stavebníkom predĺžená lehota. Rovnako je nedôvodná i námietka
žalobcu, že správne konanie malo byť v zmysle § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku zastavené.

Ako už bolo vyššie uvedené, na prejednávanú vec je potrebné aplikovať ustanovenie § 88a ods. 2
Stavebného zákona, kde sankciou za nedodržanie lehoty nie je zastavenie konania, ale nariadenie
odstránenia stavby. Súd sa taktiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že uvedené rozhodnutie nemá
zákonom predpísané náležitosti. Súd preskúmal uvedené rozhodnutie a je toho názoru, že spĺňa všetky
náležitosti ustanovené zákonom.

K ďalšej námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že sa Obec Krajné nedostatočne vysporiadala
s námietkami žalobcu Krajský súd v Trenčíne uvádza. Ku všetkým námietkam žalobcu sa správny
orgán I. stupňa vyjadril a zdôvodnil, prečo námietky žalobcu považuje za nedôvodné. K zúženiu
miestnej komunikácie v dôsledku stavebnej činnosti stavebníkov v danom mieste nedôjde, miestna
komunikácia zostane v pôvodnom stave s jestvujúcou šírkou 3,5 metrov. Ráz krajiny nebude stavebnou

činnosťou stavebníkov zhoršený, stavby sú v súlade so všeobecnými technickými požiadavkami
na výstavbou, spĺňajú požiadavky urbanistické, architektonické, požiadavky životného prostredia,
požiadavky hygienické aj veterinárne. Stavby sú navrhnuté tak, aby nijakým spôsobom neobmedzovali
užívanie susedných nehnuteľností. Realizáciou nových spevnených plôch pred stavbou garáže bude
na dĺžke 4,5 metrov možné odparkovanie osobného automobilu a realizáciou štrkovej plochy medzi

komunikáciou a spevňujúcimi múrmi bude umožnené prípadne otáčaniu vozidiel.

Žalobca taktiež namietal, že žalovaný pri doručovaní napadnutého rozhodnutia nezákonne aplikoval
fikciu doručenia podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku.

Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že

písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,
doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresátnevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň
doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Posledná veta § 24 ods. 2 Správneho poriadku predstavuje výnimku zo zásady, že doručenie pôsobí

až od okamihu, keď sa písomnosť dostala do rúk adresáta. Bez ohľadu na to, či sa adresát o uložení
úradnej zásielky na pošte fakticky dozvedel alebo nedozvedel, zo zákona vyplýva, že uplynutím tejto
zákonnej lehoty sa má za to, že mu bola písomnosť doručená - ide o právnu fikciu doručenia písomnosti.

V administratívnom spise žalovaného je založené potvrdenie o doručení (doručenka) rozhodnutia
správneho orgánu I. stupňa zo dňa 3. februára 2012, č.j.: SOÚ 21,R/2012 Kraj. (SOÚ 13/2011,6/2010),
z ktorej Krajský súd v Trenčíne zistil nasledovné skutočnosti:

- dňa 10. februára 2012 uskutočnil doručovateľ neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované
doručenie,

- dňa 13. februára 2012 uskutočnil doručovateľ opakované doručenie, ktoré bolo taktiež neúspešné, na
základe čoho zásielku toho istého dňa (13. februára 2012) uložil na pošte,

- dňa 23. februára 2012 žalobca prevzal zásielku.

Uvedené zistenia, vyplývajúce z administratívneho spisu, sú totožné so zisteniami žalovaného
uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v Trenčíne sa tak plne stotožnil so
záverom žalovaného, že odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktoré žalobca
odovzdal na poštovú prepravu až dňa 8. marca 2012, bolo podané oneskorene. Žalobca si nevyzdvihol
zásielku do troch dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty, t. j. 16. február 2012 sa považoval za

deň doručenia, pätnásťdňová lehota na podanie odvolania (§ 54 ods. 2 Správneho poriadku) tak začala
žalobcovi plynúť dňom 17. februára 2012 (§ 27 ods. 2 Správneho poriadku) a jej koniec pripadol na deň
2. marca 2012, t. j. na piatok.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný správne aplikoval na daný prípad fikciu doručenia. Je
potrebné si uvedomiť, že riadne vyhotovená doručenka má povahu verejnej listiny. Doručenka ako

verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je dôkazom, že sa písomnosť
doručila, že doručovateľ uskutočnil opakovaný pokus o doručenie, o ktorom adresáta vopred výzvou
upovedomil, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka jej
správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo v správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len
jej prípadná nesprávnosť. Žalobca nesprávnosť doručenky nijakým spôsobom nepreukázal (porovnaj

uznesenie NS SR sp. zn. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25. apríla 2012).

Správny poriadok v § 24 ods. 2 ustanovuje nasledujúce podmienky, za splnenia, ktorých sa zásielka
považuje za doručenú, a to bez ohľadu na jej skutočné doručenie:

- adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia
zdržiaval,

- doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, že písomnosť príde znovu
doručiť v určený deň a hodinu,

- nový (druhý) pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný,

- doručovateľ vhodným spôsobom upovedomil adresáta o uložení písomnosti na pošte,

- adresát si nevyzdvihol písomnosť do troch dní od jej uloženia.Ak sú splnené všetky vyššie uvedené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia
zásielky za deň doručenia a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky nedozvedel, príp. sa o
uložení zásielky dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto trojdňovej lehoty.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný nepochybil, keď v prejednávanej veci aplikoval fikciu
doručenia a odvolanie žalobcu vyhodnotil ako oneskorene podané.

Poslednou námietkou žalobcu v správnej žalobe bolo tvrdenie, že správne orgány oboch stupňov do
dnešného dňa o správnom konaní neupovedomili známych účastníkov konania. K uvedenej námietke
Krajský súd v Trenčíne len stručne uvádza, že žalobca namieta skutočnosť, ktorá ho žiadnym spôsobom
neukracuje na jeho právach a oprávnených záujmoch. Žalobca bol účastníkom správneho konania,

správne orgány oboch stupňov s ním riadne konali. Ak sa aj správne orgány oboch stupňov dopustili
pochybeniavtom,žedosprávnehokonanianepribraliúčastníka,oprávnenýmvytýkaťtakétopochybenie
je len dotknutý účastník, v žiadnom prípade nie žalobca. Krajskému súdu v Trenčíne teda nezostávalo
iné, ako i túto námietku vyhodnotiť ako nedôvodnú.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaných rozhodnutí a procesných postupov

predchádzajúcich ich vydaniu konštatuje, že záver, ktorý správny orgán I. stupňa zo zistených
skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho
uváženia a je v súlade aj so zákonnými ustanoveniami Stavebného zákona ako i Správneho poriadku.
S poukazom na uvedené je zrejmé, že Krajský súd považuje námietky žalobcu uvedené v žalobe za
nedôvodné. Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá

by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku
čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v
súlade so zákonom. Krajský súd v Trenčíne teda nemohol inak ako žalobu zamietnuť.

Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol podľa ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.

1 O.s.p.).

Poučenie:

Protitomutorozsudku je prípustné odvolanie do15 dníodjehodoručenia,písomne,cestoutunajšieho
krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitostimusíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.