Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2012

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/49/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911211625
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2012:6911211625.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35724803, zastúpeného spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36613843 proti odporcovi: A.
W., H..Č.. XXXXXX/XXXX, S. W. H. U. XXX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Evou
Pivarčovou, tajomníčkou Informačného centra Okresného súdu Zvolen za účasti vedľajšieho účastníka:
Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom v Bratislave, Fedinova 9, IČO: 42260086, zast. HKP Legal,
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6, IČO: 36727334 o zaplatenie sumy 942,76 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 777,59 Eur spoločne s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 557,59 Eur od 29.07.2009 až do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 165,17 Eur a úroku z omeškania vo výške 13 % ročne zo
sumy 557,59 Eur od 09.12.2006 do 28.07.2009, ako aj úroku z omeškania vo výške 4% ročne zo sumy
557,59 Eur od 29.07.2009 až do zaplatenia sa z a -

m i e t a .

Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania sa z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 126,56 Eur, ktoré je
povinný zaplatiť spoločnosti TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo VUB,
a.s., VS=437160, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 01.10.2011 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 942,76
Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 557,59 Eur od 09.12.2006 až do
zaplatenia, a taktiež trov konania spolu vo výške 267,07 Eur. Navrhovateľ si svoj nárok voči odporcovi
uplatňoval z toho dôvodu, že odporca nezaplatil pôvodnému veriteľovi - právnemu predchodcovi
navrhovateľa: VÚB, a.s. žalovanú sumu z titulu flexipôžičky, ktorá bola odporcovi poskytnutá na základe
zmluvy zo dňa 07.12.2004.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 v znení dodatku č. 1 zo dňa 11.12.2006 súd zistil,
že pôvodný veriteľ - Všeobecná úverová banka, a.s. postúpil predmetnú pohľadávku na navrhovateľa.Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. XRo/XXX/XXXX-XX zo dňa 27.03.2012, ktorý bol
následne zrušený uznesením č.k XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 30.10.2012 z dôvodu nemožnosti doručiť
odporcovi platobný rozkaz do vlastných rúk.

Nakoľko nebolo možné zistiť pobyt odporcu, na ktorom by sa tento v skutočnosti zdržiaval, súd ustanovil
odporcovi opatrovníčku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa
07.12.2004, všeobecným obchodnými podmienkami, výpismi z účtovných kníh VÚB, a.s., vyjadreniami
zástupcu navrhovateľa zo dňa 15.03.2012 a zo dňa 14.11.2012, prehľadom histórie transakcií na
úverom účte odporcu, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 23.06.2009,

vyjadreniami zástupcu vedľajšieho účastníka zo dňa 30.04.2012 a zo dňa 07.12.2012.

Na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým však na základe Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky
zodňa07.12.2004súdzistil,žepôvodnýveriteľposkytolodporcovipôžičkuvovýške25.000,-Sk(829,85
Eur), ktorú bol odporca povinný splácať v 36-tich mesačných splátkach po 915,14 Sk (30,38 Eur). Termín
splatnosti jednotlivej splátky bol určený ku 7. dňu toho ktorého mesiaca, pričom splatnosť prvej splátky

bola určená na 07.01.2005 a splatnosť poslednej splátky bola určená na 07.12.2007.

Z výpisov z účtovných kníh pôvodného veriteľa vyhotovených ku dňu 08.12.2006 súd zistil, že
ku uvedenému dňu predstavovala dlžná suma 36.631,30 Eur, pričom dňa 15.08.2005 došlo jej ku
predčasnej splatnosti.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 23.06.2009 súd zistil, že odporca

uznal dlh vo výške 777,59 Eur, pričom sa zaviazal zaplatiť ho navrhovateľovi v splátkach po 30,- Eur
mesačne počnúc dňom 28.07.2009.

Dňa 16.05.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník. Zástupca vedľajšieho účastníka písomnými
podaniami zo dňa 30.04.2012 a zo dňa 07.12.2012 vzniesol námietku premlčania voči žalovaným
nárokom zo strany navrhovateľa a zároveň poukázal na to, že Zmluva o poskytnutí flexipôžičky

zo dňa 07.12.2004 je formulárovou (typovou, štandardnou) zmluvou vopred pripravenou pôvodným
veriteľom bez možnosti ovplyvniť jej obsah zo strany odporcu. Ďalej poukázal aj na neprijateľné zmluvné
podmienky,ktorépredmetnázmluvaobsahuje,atopredĺženiepremlčacejdobyprostredníctvomuznania
dlhu a rozhodcovskú doložku.

Zástupca navrhovateľa v liste zo dňa 14.11.2012 uviedol, že podľa jeho názoru nemôže vedľajší účastník

vystupujúci na strane odporcu podať námietku premlčania, pretože toto právo prináleží len odporcovi
ako dlžníkovi, pričom vedľajší účastník môže vykonávať len procesné úkony a nie hmotno-právne úkony,
medzi ktoré námietka premlčania patrí.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa musel súd v prvom rade vysporiadať so vznesenou námietkou
premlčania zo strany zástupcu vedľajšieho účastníka, ako aj s argumentmi zástupcu navrhovateľa proti

tejto námietke.

Na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že došlo ku vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu
ku dňu 15.08.2005. V súvislosti so Zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 07.12.2004 súd konštatuje,
že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa zákona č. 258/2001 Z.z.

Predmetná zmluva je súčasne aj štandardnou spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, pretože spotrebiteľ - odporca pri jej uzatváraní vystupoval ako (súkromná) fyzická osoba,
ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou
črtou každej spotrebiteľskej zmluvy je, že sa na ňu subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník (vrátane
ustanovení o premlčaní a dĺžke premlčacej doby) bez ohľadu na to, či bola spotrebiteľská zmluva
pôvodne uzavretá podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka.Z ustanovenia § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, pričom
spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršovať

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že premlčacia doba v predmetnej právnej veci
je 3-ročná podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pričom začala plynúť dňa 16.08.2005.

Priposudzovanívznesenejnámietkypremlčaniamuselsúdprihliadnuťajnapísomnéuznaniedlhu,ktoré
uskutočnil odporca (voči navrhovateľovi) čo do sumy 777,59 Eur, a taktiež aj na vyhlásenie odporcu o

tom, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, pričom tieto prejavy odporcu sa nachádzajú v
listine označenej ako "Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku" zo dňa 23.06.2009,
konkrétne v článku 2. a 3.

Uznaním dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh
v čase uznania trval. Ak ide o dlh, ktorý bol v čase uznania už premlčaný, má uznanie tento právny

následok len vtedy, ak dlžník o jeho premlčaní vedel.

Súd s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že odporca relevantným spôsobom uznal
svoj dlh voči navrhovateľovi vo výške 777,59 Eur, pričom v čase uznania mal vedomosť o premlčaní
tohto dlhu.

Vedľajší účastník, ale ani odporca prostredníctvom svojho opatrovníka, v konaní nepreukázali, že by

uznanie dlhu vykonané odporcom dňa 23.06.2009 bolo v rozpore s podmienkami ustanovenými v § 558
pre platné uznanie dlhu, resp. že by odporca v čase uznania nevedel o premlčaní dlhu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje súd vznesenú námietku premlčania v časti týkajúcej sa
žalovanej sumy vo výške 777,59 Eur za nedôvodnú a v časti týkajúcej sa sumy 165,17 Eur (ktorej sa
uznanie netýkalo) za dôvodnú. V súvislosti so sumou 165,17 Eur súd navyše konštatuje, že premlčacia

doba uplynula dňa 16.08.2008 (nakoľko uznanie dlhu zo dňa 23.06.2009 sa jej netýkalo), pričom
navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 19.10.2011.

Z tohto dôvodu preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 777,59 Eur predstavujúcej
zostatok neuhradenej istiny a zároveň v časti žalovaného nároku vo výške 165,17 Eur návrh
navrhovateľa zamietol.

Pokiaľ ide o úroky z omeškania uplatnené navrhovateľom zo sumy 557,59 Eur vo výške 13 % ročne za
obdobie od 09.12.2006 do 28.07.2009, tak súd považoval tento nárok za nedôvodný, nakoľko Dohodou
o uzavretí splátkového kalendára zo dňa 23.06.2009 v článku 3. bola založená nová splatnosť uznaného
záväzku (keďže táto dohoda bola uzavretá až po splatnosti pôvodného dlhu), a to najskôr počnúc dňom
29.07.2009.

Ak veriteľ trvá aj na úhrade úrokov z omeškania podľa pôvodne stanovenej splatnosti, je potrebné
si túto povinnosť s dlžníkom výslovne dohodnúť. V opačnom prípade nepostihujú dlžníka následky z
predchádzajúceho omeškania, pretože v dôsledku zmeny splatnosti celého dlhu prestáva byť dlžník v
omeškaní.

Súd považoval za nedôvodný aj nárok na úrok z omeškania zo sumy 557,59 Eur v časti prevyšujúcej 9 %

ročne za obdobie od 29.07.2009 až do zaplatenia, nakoľko ide o záväzok, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy, pričom dlžníkom je spotrebiteľ, a preto sa aj v takomto prípade (t.j. v prípade uzavretej zmluvy
podľa Obchodného zákonníka) môže voči nemu uplatniť len nárok na úrok z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva (viď aj § 369 ods. 1, posledná veta Obchodného zákonníka v znení účinnom od
15.01.2009).Nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb ECB súd zistil, že ku dňu 29.07.2009 bola
účinná sadzba vo výške 1 %, ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov predstavuje 9 %, a preto dospel
súd k záveru, že žiadaný úrok z omeškania navrhovateľom vo výške 13 % je v prevyšujúcej časti

nedôvodný. Súd považuje za dôvodný len nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne.

Súd konštatuje, že splatnosť uznaného záväzku vo výške 777,59 Eur nastala dňom 29.07.2009 v zmysle
článku 3. odsek 3.2, na základe ktorého ak dlžník nebude splácať záväzok podľa vyššie dohodnutých
splátok, stane sa splatným celý zvyšok záväzku, a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej
neuhradenej splátky. Z návrhu je zrejmé, že odporca neuhradil navrhovateľovi žiadnu splátku v zmysle

dohodnutých nových splátok.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje súd za dôvodný len nárok navrhovateľa na úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne od 29.07.2009.

Pokiaľ ide o námietku zástupcu navrhovateľa vyjadrenú v listine zo dňa 14.11.2012, založenú na tvrdení,
že vedľajší účastník nemôže v konaní vzniesť námietku premlčania, tak súd uvádza, že vedľajší účastník
vystupujúci na strane odporcu podľa § 93 ods. 2 O.s.p. má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako

účastník,apretomátiežprávovzniesťnámietkupremlčania,aktakrobí vrámciprocesnéhoúkonu,ktorý
mu prináleží z titulu jeho procesného postavenia v konaní. Takýmto úkonom je aj vyjadrenie k návrhu vo
veci samej. Ak by sa vedľajší účastník na strane odporcu nemohol pri realizácii svojich procesných práv
vyjadrovať aj k hmotno-právnym otázkam, bol by tým účel jeho vstupu do konania (podpora odporcu)
zmarený.

Pokiaľideonámietkyvedľajšiehoúčastníka,vktorýchpoukazujenaexistenciuneprijateľnýchzmluvných
podmienok v zmluve zo dňa 07.12.2004, a to:

- formulárový (štandardný) charakter zmluvy vopred pripravenej pôvodným veriteľom bez možnosti
odporcu ovplyvniť jej obsah, tak súd konštatuje, že v obsahu predmetnej zmluvy súd nenašiel
žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a

primeranosti odplaty sú vyjadrené v zmluve určito, jasne a zrozumiteľne;

- predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu, tak súd konštatuje, že zmluva o flexipôžičke, ale
ani všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. neobsahujú žiadne vyhlásenie odporcu o predlžení
premlčacej doby; uznanie dlhu je jednostranný právny úkon (hoci aj nachádzajúci sa na jednej
listine s iným dvojstranným právnym úkonom), a preto nikdy nemôže obsahovať neprijateľnú zmluvnú

podmienku; odporca svojím uznaním záväzku zo dňa 23.06.2009 neuskutočnil žiadne predĺženie
premlčacej doby, pretože uznaním sa premlčacia doba prerušuje s tým, že začína plynúť nová 10-ročná
premlčacia doba;

- rozhodcovská doložka, tak súd konštatuje, že predmetná doložka uvedená v zmluve v článku II., odsek
5. nebola vôbec zrealizovaná, spotrebiteľa nijako nepoškodila, a preto nie je potrebné konštatovať jej

neprijateľnosť.

Zástupca vedľajšieho účastníka v listine zo dňa 07.12.2012 tiež žiadal, aby súd prerušil konanie podľa
§ 109 ods. 1, písm. c) O.s.p. a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke týkajúcej
sa obsahu dohody a uznania zo dňa 23.06.2009.

Súd tento návrh vedľajšieho účastníka zamietol.

Systém prejudiciálneho konania je základným mechanizmom práva Európskej únie, ktorého účelom
je poskytnúť vnútroštátnym súdom prostriedok pre zabezpečenie jednotného výkladu a uplatňovanie
práva Európskej únie v každom členskom štáte. Súdny dvor Európskeho spoločenstva má právomoc
vydať prejudiciálne rozhodnutie o výklade práva Európskej únie a o platnosti aktov sekundárneho práva.
Táto všeobecná právomoc je mu daná článkom 234 Zmluvy ES a v niektorých presne vymedzených

prípadoch aj inými predpismi.Úlohou Súdneho dvora v rámci prejudiciálneho konania je poskytnúť výklad práva spoločenstva alebo
rozhodnúť o jeho platnosti a nie uplatňovať toto právo na skutkový stav v konaní vo veci samej, pretože
toto je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach

prejednávaných vo veci samej a ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatnenie
vnútroštátnych právnych predpisov.

Každý dotknutý súd má možnosť položiť Súdnemu dvoru otázku ohľadne výkladu normy práva
spoločenstva,aktopovažujezapotrebnéprerozhodnutiesporu,oktoromkoná.Súd,protirozhodnutiam
ktorého nie je možné podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je v zásade povinný položiť

takúto otázku Súdnemu dvoru s výnimkou prípadov, ak v danej oblasti už existuje judikatúra (a prípadné
nové okolnosti nevyvolávajú skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť túto judikatúru), alebo ak sa
správny spôsob výkladu práva spoločenstva javí byť úplne jednoznačným.

Podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania v konaní pred vnútroštátnym súdom môže byť
užitočné v prípade, ak ide o novú otázku výkladu, s ktorou sa spája všeobecný záujem na jednotnom
uplatňovaní práva spoločenstva v celej únii, alebo ak sa existujúca judikatúra javí byť neuplatniteľnou

na nový skutkový stav.

Je úlohou vnútroštátneho súdu vysvetliť, prečo je požadovaný výklad potrebný pre jeho rozhodnutie.

Otázku, ktorú vedľajší účastník navrhuje predložiť Súdnemu dvoru EÚ a za tým účelom prerušiť konanie,
je však takou otázkou, ktorá smeruje k zodpovedaniu ako uplatňovať vnútroštátne právo na zistený
skutkový stav. Toto je však výlučne vecou vnútroštátnych súdov. V súdenej veci teda nevznikla potreba

stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
uvedenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

lehota je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobne veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. - účinného v čase existencie
úverovej zmluvy sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej

forme.Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. - účinného v čase existencie
úverovej zmluvy sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. - účinného v čase existencie
úverovej zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 586/2008 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

O náhrade trov konania navrhovateľovi rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovateľ bol
v tomto konaní tým účastníkom, ktorý mal vo úspech v časti 82 %. Jeho miera úspechu je preto 64 %.

Priznaná suma 126,56 Eur predstavuje 64 % z trov konania vo výške 56,50 Eur - za súdny poplatok a za
trovy právneho zastúpenia vo výške 141,26 Eur (za prípravu a prevzatie zastúpenia a za vyhotovenie
návrhu - dvakrát po 51,45 Eur + 20 % DPH a trikrát režijný paušál po 7,41 Eur + 20 % DPH).

Súd nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania za pokus o zmier zo dňa 06.07.2011,
nakoľko nebolo v konaní preukázané, že navrhovateľ skutočne doručoval odporcovi predmetnú listinu
(a to ani formou predloženia poštového podacieho hárku, ktorým by sa preukázalo aspoň odovzdanie
tejto listiny na poštovú prepravu).

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní

odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.

V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnostialebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak si odporca dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť

domáhať sa svojich nárokov proti odporcovi prostredníctvom exekúcie.