Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. september 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/181/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114203437
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3114203437.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevexekučnejvecioprávneného:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,IČO:35792752,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
IČO : 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti povinnému: 1/ D. W. a 2/ W. W., obaja bytom
I. XXXX/XX, D. R. D., o vymoženie 1 859,76 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, zo dňa 10. apríla 2014 č.k. 3Er/110/2014-29 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora

JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. (zástupcu súdneho exekútora JUDr. Júlie Kubjatkovej) o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 13.02.2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom

na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj na príslušné ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
podaným dňa 03.02.2014 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. 172/05/13, ktorý vydal dňa 22.07.2013 rozhodca Mgr.
Tamara Pišková, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 19.11.2013. Predmetným rozhodcovským

rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu
vo výške 1 859,76 Eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa z predloženého exekučného zistil,
že dňa 22.02.2012 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom zmluvu, nazvanú ako
"Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400041587", na základe
ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému sumu vo výške 1 170 Eur a povinný sa zaviazal
splatiť poskytnutý úver v 36 mesačných splátkach vo výške 66,42 Eur v termínoch splatnosti 14. dňa

mesiaca a zaplatiť oprávnenému za poskytnutie úveru zmluvnú odmenu. Súd prvého stupňa preskúmal
samotnú zmluvu o úvere zo dňa 22.02.2012, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako
veriteľom a povinným ako dlžníkom a dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím
na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári)
a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského práva. Vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti

vyplývajúce zo Zmluvy o revolvingovom úvere, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom
konaní v zmysle uzatvorenej Rozhodcovskej zmluvy č. 8400041587 zo dňa 22.02.2012, kde rozhodca
bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej
zmluvy vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.
V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné
ustanovenie rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj

samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým, ako
k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvnéhodojednania súd prvého stupňa videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v
tomto prípade, je oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred
pripravenej formulárovej zmluve. Svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom

nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby
mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Pre účely prípadného nekalého charakteru zmluvnej
podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu
nekalých zmluvných dojednaní (podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu

uzatvorenia zmluvy), ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a
povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku
dňuuzatvoreniazmluvy).Rozhodcovskádoložkaobsiahnutávrozhodcovskejzmluvepodľanázorusúdu
spĺňa všetky podmienky tak, aby z pohľadu ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka platného ku
dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS, bola kvalifikovaná ako nekalá.
Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a § 9 zákona č. 244/2002 Z.

z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. S
prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že rozhodcovská zmluva nebola
nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (bod 2. predmetnej zmluvy). Rozhodcovská

zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou.
Uviedol, že súd sa nezaoberal významom a právnym dôsledkom odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy.
Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie písomným
podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy
odstúpiť. Ďalej oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3M

Cdo14/2011.Zhľadiskaúčinkovrozhodcovskejzmluvyasamotnéhorozhodcovskéhokonaniapoukázal
tiež na to, že spotrebiteľovi poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah
ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu pri konaní pred súdom. Rozhodcovská zmluva žiadnu
neprijateľnú podmienku neobsahuje, ani sama takouto podmienkou nie je. Oprávnený poukázal na
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoE/372/2013 a 1CoE/328/2013. Vzhľadom na

vyššie uvedené oprávnený uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná.
Oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Oprávnený si súčasne uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
116,90 Eur vrátane DPH.

Povinný 1/, 2/ ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako
vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V predmetnej veci súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne
preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že
v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale

aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by
bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov
vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45
priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ust. § 45 zákona

o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviťexekúciu (resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) napriek právoplatnému
rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b) cit. zákona, alebo ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie podľa súdnej
praxe umožňuje zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),

na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012
sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp.zn. 5Cdo
230/2011).

Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná Zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 22.02.2012 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, podľa ktorého je irelevantná právna forma
zmluvy, a teda že medzi oprávneným a povinným 1/ a 2/ bol založený na jej základe spotrebiteľský
vzťah. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné

právne normy chrániace spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého
stupňa, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi
účastníkmi konania dňa 22.02.2012, t. j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinným 1/ a 2/ uzavreli zmluvu
o revolvingovom úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú
predkladal oprávnený povinnému 1/ a 2/, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný 1/ a 2/ ani

nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o povinnom 1/ a 2/ ako meno, bydlisko a dátum narodenia.
Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému
súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť
sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami
rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný

návrh. Odvolací súd je aj napriek námietkam oprávneného rovnakého názoru ako súd prvého stupňa
v tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil
znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil,
komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy
rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú

nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznosti
na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08,
C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom
období.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom,
že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci

kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec
oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačenépoučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy odvolací
súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si
tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne

vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách).

Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,

ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v

takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský
rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý
exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.

Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný 1/ a 2/ právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, odvolací
súd uvádza, od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy
sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky
na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú

zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ
jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým,
že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené
tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola
spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo

všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

Odvolací súd zároveň dodáva, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto
jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou
zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred
rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.

Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza
(in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce
nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný
(nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995).

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.