Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/9/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8807010119
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8807010119.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Františka Moznera a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.04.2014,
v trestnej veci obžalovaných Q. S. a O. H., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o odvolaní obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 10T/80/2007 zo dňa 11.11.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolania obžalovaných Q. S. a O. H..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou napadnutým rozsudkom sp. zn. 10T/80/2007 zo dňa 11.11.2013 uznal
obžalovaných Q. S. a O. H. vinných zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák., ktorý spáchali tak, že

dňa 2.9.2006 v čase okolo 04.30 hod. v obci N., okr. I. nad Y., pri autobusovej zastávke v blízkosti K.
napadli S. H., nar. X.X.XXXX tým spôsobom, že ho viackrát päsťami udierali do oblasti tváre a celého
tela, kopali do neho, následne čoho spadol na zem, kde ho ďalej kopali, kedy po fyzickom útoku jeden z
útočníkov, pri pomáhaní, keď vstával zo zeme, mu strhol striebornú retiazku z krku a stiahol strieborný
prsteň z prsta ruky a potom jeden z útočníkov šermoval pred poškodeným nožíkom, s ktorým mu porezal
ľavú dlaň a poškriabal brušnú stenu, čím mu svojím konaním spôsobil zranenie a to pohmoždenie ľavej
očnice, ľavého predkolenia, brucha, odreninu brušnej steny, ranu ľavej dlane s dobou liečenia do 5 dní
a škodu odcudzením 86,30 eur (2.600,- Sk).

Za to im súd uložil:

Obžalovanému Q. S. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., bez zistenia poľahčujúcej okolnosti
a priťažujúcej okolnosti, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Obžalovanému O. H. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., bez zistenia poľahčujúcej okolnosti
a zistenia priťažujúcej okolnosti, § 37 písm. m/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného S. H., nar. X.X.XXXX, bytom P. č. XXX, okr. I. nad Y. a
spoločnosť Dôvera ZP a.s. Nitra s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, obžalovaný Q. S. a O. H., obaja
podali priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie.

Obžalovaný O. H. svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním, ktoré bolo doručené
súdu dňa 20.01.2014. Poukázal na tú skutočnosť, že rekognícia, ktorá bola vykonaná v rámci
prípravného konania orgánmi činnými v trestnom konaní, v štádiu prípravného konania bola
nepoužiteľná, pretože nebola vykonaná v súlade s ustanovením § 126 Tr. por. Jeho obrana od začiatku
je rovnaká, že na inkriminovanom mieste v inkriminovanej dobe vôbec nebol. V tom čase mal byť
dávno doma, teda nemohol spáchať ani žiadny zločin ani žiadny prečin. Poukázal na to, že samotný
poškodený nevedel popísať útočníkov, nikdy to ani v minulosti nedokázal. Došlo to tak ďaleko, že súd
na hlavnom pojednávaní dňa 24.02.2010 nariadiť vykonať znalecký dôkaz vyšetrením znaleckého stavu
poškodeného. Tento dôkaz vykonaný nebol a poškodený sa hlavného pojednávania konaného dňa
11.11.2013 nezúčastnil. Zdôraznil, že jeho obrana nebola ničím vyvrátená. Nebolo mu preukázané, že
spáchal akýkoľvek zločin alebo prečin. Presvedčenie súdu o tom nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
a rozhodol v rozpore s právnym poriadkom, ak uznal ho vinným zo spáchania prečinu (hoci by mal jeho
konanie kvalifikovať iba ako priestupok), pretože platí: orgány činné v trestnom konaní a súd preukazujú
obvinenému vinu. Teda platí, že obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu. Z napadnutého
rozsudku vyplýva, že nebol voči jeho osobe produkovaný jediný priamy či nepriamy dôkaz o jeho vine. Na
uznanie viny nestačí presvedčenie súdu, hoci súd môže byť presvedčený, ale iba na základe dôkazov,
ktoré v danom prípade chýbajú. V závere navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Obžalovaný Q. S. svoje odvolanie neodôvodnil.
Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo; na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto
preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaných Q. S. a O. H. nie sú dôvodné.

Súd prvého stupňa v rámci hlavných pojednávaní postupoval tak, že bol zistený skutkový stav vo veci,
o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, čím plne rešpektoval
základnú zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 10 Tr. por.

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa hodnotil dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán, čím plne aplikoval zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 12 Tr. por.

Súd prvého stupňa v tejto trestnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaných Q. a O.
H., výsluchom poškodeného S. H., svedkov I. H., S. S., I. S., E. H., I. S., mjr. Mgr. F. N., S. E. ako aj
ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré boli zabezpečené tak v štádiu prípravného konania ako aj na hlavnom
pojednávaní. Obaja obžalovaní Q. S. a O. H. popreli spáchanie skutku. Obaja zhodne konštatovali, že
na mieste činu neboli, teda nemohli spáchať tento skutok.

V tejto trestnej veci krajský súd už raz rozhodoval a to uznesením sp. zn. 3To/54/2008 zo dňa 21.04.2009,
ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Vranov nad
Topľou v celom rozsahu. Podľa § 324 Tr. por. zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zn. 10T/80/2007 zo dňa 20.4.2007 týkajúci sa odsúdeného O. H. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

V tomto rozhodnutí krajský súd poukázal predovšetkým na rozpory vo výpovediach poškodeného S. H.,
ktoré v priebehu hlavných pojednávaní neboli odstraňované.

Súd na hlavnom pojednávaní doplnil dokazovanie. Odstraňoval tieto rozpory vo výpovediach
poškodeného S. H. spočívajúce predovšetkým v tom, že na hlavnom pojednávaní poškodený začal

spomínať, že mali od neho požadovať útočníci aj peniaze. Túto okolnosť v prípravnom konaní
nespomínal. Následne úlohou súdu prvého stupňa bolo sústrediť sa na otázku, kedy malo dôjsť k takejto
požiadavke zo strany útočníkov a zároveň súd prvého stupňa sa mal zaoberať momentom, kedy došlo k
odcudzeniu vecí, teda mal sa zaoberať otázkou, či útočníci už od začiatku útoku mali úmysel zmocniť sa
cudzej veci, či ich konanie smerovalo k takému následku, alebo išlo iba o sekundárne konanie, kedy po
fyzickom útoku tak, ako to popisoval poškodený vo svojej výpovedi, jeden z útočníkov mu pri pomáhaní,
keď vstával zo zeme, strhol retiazku a stiahol prsteň. Súd prvého stupňa mal rozanalyzovať jednotlivé
etapy tohto útoku. Tak, ako v odôvodnení konštatuje súd prvého stupňa, sústredil sa na odstraňovanie
týchto rozporov a poukázal na tú skutočnosť, že poškodený sám konštatoval, že v priebehu incidentu
sa mu nikto nevyhrážal násilím, ani iným spôsobom, keď mu brali prsteň a retiazku.

K samotnej argumentácii odvolateľa, ktorý namieta zákonnosť rekognície, je potrebné uviesť, že v danom
prípade poškodený od začiatku trestného stíhania sa vyjadroval, že útočníkov pozná, no nevedel ich
označiť menami. Od začiatku vedenia trestného stíhania označoval ako útočníkov obžalovaných Q. S. a
O. H.. Na týchto tvrdeniach zotrval aj v priebehu hlavného pojednávania. Samotný poškodený v priebehu
celého trestného konania zdôrazňoval, že nepoznal iba mená týchto útočníkov, teda nemožno v danom
prípade neveriť týmto tvrdeniam samotného poškodeného.

Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní dospel k správnemu záveru, že doposiaľ nebolo preukázané,
že by začiatok incidentu smeroval k zmocneniu sa cudzej veci a bolo preukázané, že prvotným fyzickým
útokom po slovnej výmene medzi obžalovanými a poškodeným na mieste prístupnom verejnosti došlo k
jeho napadnutiu a až následným konaním došlo k odcudzeniu vecí poškodeného. Súd prvého stupňa pri
takto zistenom skutkovom stave dospel k správnej právnej kvalifikácii, že v danom prípade obžalovaní
naplnili svojím konaním všetky pojmové znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa riadil zásadami vyjadrenými v § 34 Tr. zák.
Zhodnotil osoby obžalovaných. Zaoberal sa otázkou existencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
a na základe týchto skutočností ukladal tresty obžalovaným.

Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák.
sa u obžalovaného Q. S. dosiahne úhrnným trestom odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov. Nepochybil
súd prvého stupňa, ak výkon tohto trestu podmienečne odložil. Krajský súd je toho názoru, že skúšobná
doba v trvaní 18 mesiacov je dobou primeranou a postačujúcou.

Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák.
sa u obžalovaného O. H. dosiahne úhrnným trestom odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Správne
postupoval okresný súd, ak výkon trestu podmienečne odložil. Skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov krajský
súd považuje za dobu primeranú a postačujúcu.

Vykonané dokazovanie nevytvorilo podklad pre rozhodnutie o uplatnených nárokoch na náhradu
spôsobených škôd, preto v súlade so zákonom je aj rozhodnutie o uplatnených nárokoch na náhradu
škôd poškodenými.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.