Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. december 2011

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6Er/982/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208212329
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Csibová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2011:2208212329.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: UniCredit Bank Slovakia, a.s., IČO: 00
681 709, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava proti povinným: v 1. rade - F. Z., nar. XX.XX.XXXX
bytom S. X. G. XXXX/X, XXX XX Y. H., v 2. rade - A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. N. XX, XXXX U.,
H. K., právne zastúpená JUDr. Ruženou Szabóovou, advokátkou so sídlom Gazdovská 38, Komárno,
vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Eduard Biro, Exekútorský úrad so sídlom Nerudova 14, Košice, pod

spis. značkou EX 51/2008 o vymoženie 11 997,52 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora Mgr. Eduarda Bira pod spis. značkou EX 51/2008 vyhlasuje
za neprípustnú.

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora Mgr. Eduarda Bira pod spis. značkou EX 51/2008 zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 03.09.2008 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa
domáha vymoženia pohľadávky voči povinným v 1. a 2. rade na základe exekučného titulu - rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, spisová značka
II/2008-121 zo dňa 02.05.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 01.07.2008 a vykonateľnosť dňom
04.07.2008.

Na základe návrhu oprávneného súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 10.09.2008 požiadal
tunajší súd o vydanie poverenia na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného v tomto
rozsahu:
- suma vo výške 11 997,52 EUR
- úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 11 997,52 EUR od 11.08.2007 do zaplatenia
- poplatky za vedenie účtu vo výške 2,99 EUR/mesačne počnúc mesiacom august 2007 až do zaplatenia

- náhrada trov rozhodcovského konania vo výške 376,75 EUR
- notársky poplatok za overenie exekučného titulu vo výške 17,30 EUR
- súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 16,60 EUR
- trovy exekúcie.

Tunajší súd vydal dňa 01.10.2008 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie číslo 5201

031110* a to v rozsahu vymoženia uloženej povinnosti 11 997,52 EUR s príslušenstvom, trov
predchádzajúceho konania vo výške 376,75 EUR a trov exekúcie.

Dňa 11.12.2008 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu námietky povinnej v 2. rade proti exekúcii, v
ktorých povinná v 2. rade namieta skutočnosť, že rozsudok, ktorý je exekučným titulom v predmetnej
exekučnej veci je nevykonateľný, nakoľko jej nikdy nebol doručený. Povinná v 2. rade vo svojich

námietkach uvádza, že od 05.06.2007 sa zdržuje na území Maďarskej republiky a túto skutočnosť
aj riadne oznámila v evidencii obyvateľstva PZ v Dunajskej Strede. Povinná v 2. rade má za to, žerozsudok rozhodcovského súdu jej bol pravdepodobne doručený fikciou, pričom neboli splnené zákonné
podmienky náhradného doručovania, čím sa nemohol stať rozhodcovský rozsudok právoplatným a
vykonateľným.

Tunajší súd vyzval rozhodcovský súd na predloženie rozhodcovského spisu za účelom preskúmania
zákonnosti postupu rozhodcovského súdu v konaní a rozhodovaní o nároku oprávneného vymáhaného
v predmetnom exekučnom konaní. Po preštudovaní spisového materiálu následne tunajší súd ustálil
nasledujúcu skutkový a právny stav:

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak
exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva
z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví

výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

V exekučnom konaní súd na základe citovaných ustanovení je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či
exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia sú v súlade so zákonom.

S poukazom na skutočnosť, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd
postupoval podľa ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZoRK“), pričom pred samotným posudzovaním námietok povinnej v 2. rade skúmal rozhodcovský
rozsudok, ktorý je exekučným titulom v predmetnej veci.

Súd preskúmal predložené listiny a z ich obsahu a odôvodnenia rozhodcovského rozsudku zistil, že
oprávnený s povinnými v 1. a 2. rade uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere č. XXXXXXX/HU/XX/
XXX, na základe ktorej poskytol oprávnený povinným v 1. a 2. rade úver vo výške 19 750,38 EUR.
Povinní sa zaviazali splácať uvedenú čiastku oprávnenému v mesačných splátkach pod dobu 25 rokov.

Keďže povinní si svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu riadne nesplnili, oprávnený sa obrátil na Stály
rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie s návrhom, aby boli povinný zaviazaní k zaplateniu 11
997,52 EUR s príslušenstvom. Stály rozhodcovský súd návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica

Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len „smernica“). Túto smernicu
je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora
z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E.

S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje,
že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc
zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či
jepodmienkanečestná,znamenávytvoriťvhodnéprostriedkynaochranuspotrebiteľavočineprijateľnýmzmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred
a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení
zmluvy.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy
o úvere zo dňa XX.XX.XXXX), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľaustanovenia§53ods.2Občianskehozákonníkaustanovenieodseku1sanevzťahujena predmet
plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 -

ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú,
aknapriekpožiadavkedôveryspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna

konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa prílohy smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v čase uzatvorenia zmluvy o úvere definoval ako
spotrebiteľskú zmluvu kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Je nesporné, že uvedenú zmluvu je možné ako spotrebiteľskú zmluvu
subsumovať pod ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere, v zmysle ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú

vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Základnou črtou štandardných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Zmluva
uzatvorená medzi oprávneným a povinným túto charakteristiku spĺňa a to najmä s poukazom na
obchodné podmienky oprávneného pre poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby, ktoré sú

súčasťou zmluvy, a ktoré povinní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet
spotrebiteľov.

Preskúmaním priložených listín súd dospel k záveru, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej
zmluvy, na ktorú sa vzťahuje všeobecná úprava spotrebiteľských zmlúv uvedených v ustanovení § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka.

Súd preskúmaním všeobecných podmienok úveru, ktoré tvoria súčasť zmluvy, zistil, že v bode XII
je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. V zmysle predmetného ustanovenia všeobecných podmienok poskytnutia

úveru„zmluvnéstranysadohodli,ževšetkysporyzobchodovpodľaZákonaobankáchmedzizmluvnými
stranami budú rozhodované v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk“

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská

zmluvavyjadrílenvpodoberozhodcovskejdoložky,ktorásplývasostatnýmipodmienkamivštandardnej
zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný,
pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom
procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu

dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy,
že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,
nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ
ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom

súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte
pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do

zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti
o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na
záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na
vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr lenindikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou
zmluvného vzťahu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale
na začiatku zmluvného vzťahu.

Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke len
príkladom vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (viď slovo „najmä“ v § 53 ods. 3 OZ).
Súdtakmôžeoznačiťzaneprijateľnúajinúzmluvnúpodmienkuatozapoužitiaeurokomfornéhovýkladu
s poukazom na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ktorá odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky. Výkladovým pravidlom pre
posudzovanie povahy neprijateľnej zmluvnej podmienky (ale na základe zásady nepriameho účinku
aj aplikovateľným právom) sú ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ
na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda
o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie

výsledku stanoveného smernicou a to výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.
Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená Smernicou Rady 93/13/EHS, tak aj
vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby
bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nerovnováhu v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ však zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, je v zmysle príslušných zákonných ustanovení

neprijateľnou. Podľa názoru súdu sa takáto zmluvná podmienka prieči dobrým mravom, je absolútne
neplatnou. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez
návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom

je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neprijateľnej rozhodcovskej. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 už cit. smernice, t.j. postarať sa
o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali (čl.
6 ods. l smernice č. 93/13/EHS). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51,
judikoval, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie. Nekalá zmluvná podmienka -

rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už boli predmetom posudzovania
zo strany Súdneho dvora Európskej únie, kde vo veci C-40/08 ASTURCOM súd vyslovil, že smernica
č. 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ
má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu

posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere č. XXXXXXX/HU/XX/XXXje teda neprijateľná,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia

§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený
ako exekučný titul, je preto právne neúčinný, nulitný, nespôsobilý vyvolať právne následky, nakoľko bol
vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že boli splnené podmienky na vyhlásenie

exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti tak súd ďalej neskúmal skutočnosti, ktoré namietala povinná
v2.radevosvojichnámietkach,nakoľkomázato,žekonaniearozhodovanieonámietkachvpredmetnejveci by bolo neúčelné a nehospodárne s poukazom na neplatnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý je
exekučným titulom v predmetnej veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§
204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie
sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods.4 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).