Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/354/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610203865
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3610203865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ P. Q., bytom Q. J., č. XXX, 2/ Y. Q.,
bytom Q. J., č. XXX, 3/ P. O., bytom Q. J., č. XXX, všetci zastúpení JUDr. U. U., advokátom so sídlom v
F., M. č. 3, proti odporcovi E. Q. J., zastúpeného JUDr. I. X., advokátom so sídlom v F., O. č. 1, za účasti
prokurátora Okresnej prokuratúry v Partizánskom, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam , o
odvolaní navrhovateľov 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 28. marca 2012,
č.k. 5C/104/2010-435, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo výroku o určenie

vlastníckeho práva k CKN parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX v k. ú. Q. J. zapísané
na LV č. XXXX pre k.ú. Q. J. p o t v r d z u j e.

Vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľov 1/,2/,3/ o určenie vlastníckeho práva k CKN parc.
č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX a vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľov 1/ - 3/, ktorým sa voči odporcovi
domáhali určenia, že pôvodná PKV parcela č. XXXX/XX (roľa - stavebný pozemok) o výmere X,XXXX ha
(v súčasnosti parcela KNC č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2 a parcela KNC
č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2) patrí v celosti do dedičstva po poručiteľovi Q.

Q., nar. XX.XX.XXXX, ďalej určenia, že pôvodná PKV parcela č. XXXX/XX (roľa - stavebný pozemok) o
výmere X,XXXX ha (v súčasnosti parcela KNC č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2, parcela KNC č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a parcela KNC č. XXXX/
XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2) patrí v polovici do dedičstva po poručiteľovi Q. Q.,
nar. XX.XX.XXXX a v polovici do výlučného vlastníctva navrhovateľky 1/, zamietol. Navrhovateľom 1/-3/
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania v sume 470,63 eur na účet
JUDr. I. X., advokáta so sídlom v F., O. č. 1, do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z dokazovania

mal preukázané, že pôvodnú PKV parcelu č. XXXX/XX v k.ú. Q. J. nadobudli právni predchodcovia
navrhovateľov U. Q. s manželkou P. Q., rod. X., výmerom o vlastníctve pôdy bývalého Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave č. 1673/1948-24 zo dňa 05.05.1948 a pôvodnú
PKV parcelu č. XXXX/XX v k.ú. Q. J. nadobudol právny predchodca navrhovateľov Q. Q. s manželkou
navrhovateľkou 1/ P. Q., rod. P., výmerom o vlastníctve pôdy bývalého Povereníctva pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy v Bratislave č. 1673/1948-265 zo dňa 05.05.1948. Pokiaľ ide o námietku odporcu,
že predmetné výmery o vlastníctve pôdy nie sú platné, pretože neobsahovali prídelovú cenu v tomto

smere súd konštatoval, že výmery o vlastníctve pôdy zo dňa 05.05.1948 predstavovali v zmysle v
tom čase platných právnych predpisov platný titul nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom je takýmtotitulom aj v súčasnosti, pretože ako verejné listiny aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov
k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva
do katastra nehnuteľností, pričom aby boli vkladuschopné, museli byť a musia byť tieto listiny právne

perfektné (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/123/2003); súd nie je v
prejednávanej veci oprávnený skúmať platnosť či zákonnosť výmeru o vlastníctve pôdy (nejde totiž o
právny úkon) mimo rámca správneho súdnictva, ale zásadne len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný
(ničotný), teda o akt, ktorého vady sú tak závažné, že sa neuplatní prezumpcia jeho správnosti. Z
tohto hľadiska považoval súd uvedené výmery za platné, pretože boli vydané bývalým Povereníctvom

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, ktorý bol oprávnený na ich vydanie, pričom ak
otázku prídelovej ceny ponechal tento orgán na neskorší právny akt nemožno to podľa názoru súdu
pripísať na ťarchu prídelcom (k otázke platnosti výmeru o vlastníctve pôdy bez uvedenia prídelovej ceny
porovnaj napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/157/2007 zo dňa 14.10.2008, rozsudok NS NR sp. zm.
3Cdo/45/2008 zo dňa 26.05.2009 a rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/198/2008 zo dňa 17.06.2009); navyše
z ďalších listinných dôkazov (najmä zápisníc bývalého MNV Q. J. a konečného prídelového plánu s

rozvrhomprídelovýchcien)nepochybnevyplýva,žeprídelovácenaboladodatočneskutočnestanovená.
Súd prvého stupňa mal identifikáciou pôvodných parciel č. XXXX/XX a č. XXXX/XX preukázané, že tieto
v súčasnosti zodpovedajú pozemkom parc. č. KNC XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX
a č. XXXX/XX v k.ú. Q. J.. Súčasne listom vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Q. J. mal súd preukázané, že
tieto sú vo výlučnom vlastníctve odporcu, ktorý ich nadobudol delimitáciou od štátu na základe zákona č.

138/1991 Zb. o majetku obcí. Právne nástupníctvo po pôvodných nadobúdateľoch mal súd preukázané
dedičskými rozhodnutiami po U. Q., P. Q., rod. X. a Q. Q.. Z vykonaného dokazovania ďalej mal
súd preukázané, že výmer o vlastníctve pôdy č. 1673/1948-265 zo dňa 05.05.1948 Q. Q. s manželkou
ohľadom sporného pozemku parc. č. XXXX/XX bol zrušený rozhodnutím Pôdohospodárskeho odboru
rady ONV v F. zn. Pôd 514.1/1954 zo dňa 14.01.1958. Podľa stanoviska odporcu ako aj nepriamych

listinných dôkazov boli zrejme zrušené všetky výmery z dôvodu zabratia pôdy pre potreby JRD Q. J.
(priamy dôkaz o tejto skutočnosti však nebol predložený). Zo zápisnice bývalého MNV Q. J. zo dňa
23.05.1953 vyplýva, že Q. Q. s manželkou sa mal vzdať pozemku v prospech JRD pričom nebol jeho
aktívnym členom a U. Q. s manželkou vstúpil do JRD i s pôdou (pozemkom parc. č. 1980/21) a bol jeho
aktívnymčlenom(priamedôkazyotýchtoskutočnostiachtiežnebolipredložené).Súčasnepodľaďalších

nepriamych dôkazov mali byť žiadateľom prideľované náhradné stavebné pozemky, pričom podľa
zoznamu zo dňa 13.02.1953 bol žiadateľom aj U. Q.. Konštatoval, že odbor pôdohospodárstva rady
ONV v Partizánskom vydal dňa 14.01.1958 rozhodnutie o zrušení výmeru napriek tomu, že v zmysle §
23 Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. pridelený majetok mohlo odňať len Povereníctvo pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy a právomoc odnímať výmery na základe vládneho nariadenia č. 122/1951 Zb.

a č. 116/1949 Zb. na neho neprešla. Je teda zrejmé, že uvedené rozhodnutie bolo vydané orgánom,
ktorý na to nebol oprávnený a preto nemohlo vyvolať právne účinky odňatia prideleného pozemku
parI., v dôsledku čoho je podľa názoru súdu nesporne preukázané, že štát nehnuteľnosť prevzal bez
právneho dôvodu. Na základe uvedeného je zrejmé, že pozemky parc. č. XXXX/XX a č. XXXX/XX
v k.ú. Q. J. boli právnym predchodcom navrhovateľov bez právneho dôvodu fakticky odňaté. Týmto

bol podľa názoru súdu naplnený reštitučný dôvod prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. O
tento reštitučný dôvod (prevzatie veci štátom bez právneho dôvodu) ide vtedy, keď vlastník veci nebol
postupom štátu síce formálne pozbavený svojho vlastníckeho práva, bola mu však odňatá možnosť
vec držať, užívať ju a používať jej plody a úžitky, teda že sa štát zmocnil veci a nakladal s ňou ako
s vlastnou (vec okupoval) bez toho, že by k tomu mal nejaký právne relevantný právny dôvod (titul),

s ktorým vtedy platné právo spájalo prechod vlastníckeho práva (na vymedzenie reštitučného dôvodu
prevzatia veci bez právneho dôvodu porovnaj napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/128/2010 zo
dňa 30.03.2011 alebo rozsudok NS SR sp. zn. Sž-o-KS/38/2003, t.j. ZSP 59/2004). Okrem toho u
pozemku parc. č. XXXX/XX prichádza do úvahy aj ďalší reštitučný dôvod spočívajúci v jeho odovzdaní
do vlastníctva družstva. Je zrejmé, že v obidvoch prípadoch išlo o stavebné pozemky, faktickým odňatím

ktorých sa znemožnilo právnym predchodcom navrhovateľov realizovať na nich stavebnú činnosť, čo
podľa názoru súdu podporuje záver o naplnení uvedeného reštitučného dôvodu (prevzatie veci bez
právneho dôvodu) s dôrazom na to, že na uvedených pozemkoch realizovalo stavebnú činnosť družstvo,
takže realizácia stavebnej činnosti právnymi predchodcami navrhovateľov prestala byť možná. Táto
skutočnosť sa prejavila aj v tom, že v konečnom dôsledku boli tieto pozemky v roku 1988 zapísané

v prospech štátu v rámci zápisu vlastníckych vzťahov z PKV do listov vlastníctva. Z tohto dôvodu sa
súd musel v konaní zaoberať najskôr otázkou konkurencie možnosti uplatnenia reštitučných nárokov
podľa špeciálnych právnych predpisov (v tomto prípade zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003
Z. z.) a možnosti uplatnenia nároku na určenie vlastníckeho práva podľa všeobecných ustanoveníObčianskeho zákonníka. Konštatoval, že právna úprava túto otázku výslovne nerieši. Riešením tejto
otázky sa zaoberala judikatúra súdov z pohľadu zásady lex speciali derogat legi generali (špeciálna
právna úprava vylučuje aplikáciu všeobecnej právnej úpravy) a to pokiaľ ide o Najvyšší súd Slovenskej

republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky tak aj Najvyšší súd Českej republiky a Ústavný súd
Českej republiky. Kým Najvyšší a Ústavný súd v Českej republike dospeli v zásade zhodnému právnemu
názoru (s rozdielom len v otázke časovej pôsobnosti), že za existencie reštitučných zákonov je vylúčené
aby osoba, ktorej vec prevzal štát bez právneho dôvodu sa domáhala ochrany vlastníckeho práva
podľa všeobecných prepisov vrátane návrhu na určenie vlastníctva, pokiaľ mohla požiadať o vydanie

veci podľa príslušného reštitučného zákona (k tejto otázke porovnaj najmä stanovisko veľkého senátu
občianskoprávneho kolégia NS ČR sp. zn. 31Cdo/1222/2001 zo dňa 11.09.2003 a stanovisko pléna ÚS
ČR sp. zn. Pl.ÚS-st/21/2005 zo dňa 01.11.2005), judikatúra Najvyššieho a Ústavného súdu v Slovenskej
republike nie je jednotná. Ústavný súd Slovenskej republiky väčšinovo vychádza z názoru, že aj keď
mohla osoba, ktorej nehnuteľnosti prevzal štát v rozhodnej dobe pre reštitúciu žiadať o vydanie týchto
nehnuteľností podľa špeciálneho predpisu, môže sa úspešne domáhať ochrany vlastníckeho práva

podľa všeobecných predpisov a to aj formou určenia vlastníckeho práva (v tomto smere porovnaj najmä
uznesenie ÚS SR sp. zn. III.ÚS/178/2006 zo dňa 20.06.2006, uznesenie ÚS SR sp. zn. II.ÚS/231/2009
zo dňa 11.06.2009 a nález ÚS SR sp. zn. II.ÚS/249/2011 zo dňa 29.09.2011; pre opačný názor porovnaj
napríklad uznesenie ÚS SR sp. zn. I.ÚS/211/2010 zo dňa 03.06.2010), kým Najvyšší súd Slovenskej
republikyvnovšejjudikatúreväčšinovovychádzaznázoru,žeosoba,ktorávzákonnejlehoteneuplatnila

právo na vydanie veci prevzatej štátom bez právneho dôvodu podľa reštitučných prepisov alebo jej
vec podľa týchto predpisov nebola právoplatne vydaná sa nemôže ochrany svojho vlastníckeho práva
domáhať podľa všeobecných predpisov podaním návrhu na určenie vlastníckeho práva, pretože na
takomto určení nemá naliehavý právny záujem (v tomto smere porovnaj najmä rozsudok NS SR sp. zn.
4Cdo/130/2007 zo dňa 25.02.2009, rozsudok NS SR 5MCdo/4/2009 zo dňa 24.02.2010 a rozsudok NS

SR sp. zn. 4Cdo/300/2008 zo dňa 27.10.2010, pre opačný názor porovnaj napríklad uznesenie NS SR
sp. zn. 3Cdo/205/2009 zo dňa 17.02.2011). Judikatúra súčasne zdôrazňuje nevyhnutnosť posudzovať
a prihliadať na individuálne špecifiká každej konkrétnej prejednávanej veci založené na skutkových
zisteniach, pretože len paušálne poukazovanie na judikatúru bez rozlišovania osobitostí konkrétnych
prípadov je ústavne neudržateľné (porovnaj napríklad nález ÚS SR sp. zn. II.ÚS/249/2011 zo dňa

29.09.2011). Z hľadiska prejednávanej veci sa súd priklonil k názoru, že pokiaľ navrhovatelia, resp.
ich právni predchodcovia, úspešne neuplatnili svoj nárok na vydanie veci podľa reštitučných zákonov
(konkrétne zákon č. 229/1991 Zb. a zákon č. 503/2003 Z. z.), nemajú naliehavý právny záujem na
požadovanomurčenívlastníckehoprávakspornýmnehnuteľnostiam(akovyplývazdokazovaniaprávny
predchodca navrhovateľov Q. Q. takýto nárok na vydanie veci uplatnil v máji 2004, neskôr však svoj

návrh zobral späť a konanie bolo zastavené). Podľa skutkových zistení súdu, právni predchodcovia
navrhovateľov dostali výmermi o vlastníctve pôdy pridelené sporné PKV pozemky parc. č. XXXX/XX a
parc. č. XXXX/XX v k.ú. Q. J., ktoré im boli neskôr postupom štátu fakticky odňaté a dané do užívania
vzniknutého JRD Q. J.. Ako však ďalej vyplýva z dokazovania za odňaté stavebné pozemky dostali
prídelcovia náhradné stavebné pozemky v obci, na ktorých si aj postavili rodinné domy. Táto skutočnosť

podľa názoru súdu vyplýva z listinných dôkazov, najmä zo samotného odvolania Q. Q., nar. XX.XX.XXXX
zo dňa 14.01.1958, v ktorom sám potvrdil, že náhradný pozemok dostal a "nateraz ho aj užíva", súčasne
U. Q., nar. XX.XX.XXXX bol tiež v zozname žiadateľov o stavebný pozemok v obci a z dokazovania
nevyplýva, že by pozemok nedostal. Súd vychádzal z týchto skutkových zistení s prihliadnutím aj na
skutočnosť, že navrhovateľka 1/ nebola schopná zo zdravotných dôvodov vypovedať ako účastník

konania (č.l. 276 spisu) a navrhovatelia 2/ a 3/ ako účastníci konania nežiadali vypovedať (č.l. 278
spisu, č.l. 279 spisu), keď dôkaz ich výsluchom ani nebol navrhnutý (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Vyhovenie
návrhu v prejednávanej veci by súčasne vyústilo do obchádzania reštitučných zákonov, pretože ako
vyplýva z dokazovania, sporné pozemky sú zastavané a ako také by nemohli byť predmetom vydania
(§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb., § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z. z.), do

úvahy by prichádzali náhradné pozemky, resp. finančná náhrada. Dôvodom na čiastočné zamietnutie
návrhu bola podľa názoru súdu okrem uvedeného aj skutočnosť, že pokiaľ sa navrhovatelia domáhali
určenia, že pôvodná PKV parcela č. XXXX/XX patrí v polovici do dedičstva po poručiteľovi Q. Q.,
nar. XX.XX.XXXX a v polovici do výlučného vlastníctva navrhovateľky 1/, takémuto návrhu nebolo
možné vyhovieť. Vlastníctvo k uvedenému pozemku parc. č. XXXX/XX mali Q. Q. a navrhovateľka 1/

nadobudnúť výmerom č. 1673/1948-265 zo dňa 05.05.1948 za trvania manželstva, ktoré zaniklo smrťou
Q. Q. dňa 29.06.2009. K nadobudnutiu vlastníctva tak malo dôjsť za účinnosti uhorského obyčajového
práva na území Slovenskej republiky do tzv. spolunadobudnutého majetku v rámci koakvizície (zákon
265/1949 Sb. o rodinnom práve, ktorý zakotvil inštitút zákonného majetkového spoločenstva manželovnadobudol účinnosť až dňa 01.01.1950). Tento vlastnícky režim bol zmenený dňom 01.04.1964 kedy
zo zákona zanikol (zanikli všetky spoločenstvá podľa "prvších predpisov") a súčasne týmto dňom
vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do ktorého by sporný pozemok patril (§ 856 ods. 1

Občianskeho zákonníka v spojení s § 143 Občianskeho zákonníka). Neobstojí teda návrh na určenie
vlastníctva v polovici pre navrhovateľku 1/ a v polovici do dedičstva po poručiteľovi Q. Q., správne mal
návrh znieť, že uvedený pozemok patrí v celosti do ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, pretože nebol predmetom vyporiadania v konaní o dedičstve sp. zn. 1D/176/2009 a návrh
v požadovanom znení obchádza kogentné ustanovenie § 175 písm. l ods. 1 a 2 O.s.p., ktoré zákon

nedovoľuje obísť (sporový súd nemôže priamo určiť vlastníctvo bývalým manželom k majetku v ich
bezpodielovom spoluvlastníctve mimo konania o vyporiadanie tohto majetku bez vykonania konania o
dedičstve, žiadny dopad na prejednávanú vec nemá podľa názoru súdu ani zákonná domnienka podľa
§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože predmetom konania je určovací návrh a preto by bolo
potrebné z dôvodu rozporu so zápisom v katastri nehnuteľností najskôr určiť, že sporné pozemky do
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva skutočne podľa hmotného práva patria). Z uvedených

dôvodov súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil
§ 126 ods. 1, § 854, § 856 ods. 1 Obč. zákonníka, § 80 písm. c) O.s.p., § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods.
1 písm. p), s), § 6 ods. 6, § 13 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb., § 1 písm. a), § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 písm. o),
r), § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vo veci bol
plne úspešný odporca, ktorému vzniklo voči navrhovateľom právo na náhradu účelne vynaložených trov
konania. Preto súd uložil navrhovateľom 1/, 2/ a 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi
trovy konania spolu v sume 470,63 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov
právnych služieb - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 57,- eur spolu s režijným paušálom v

sume 7,41 eur, 2. účasť na pojednávaní dňa 21.03.2011 v sume 57,- eur spolu s režijným paušálom v
sume 7,41 eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 02.05.2011 v sume 57,- eur spolu s režijným paušálom v
sume 7,41 eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 18.01.2012 v sume 58,69 eur spolu s režijným paušálom v
sume 7,63 eur, 5. účasť na pojednávaní dňa 08.02.2012 v sume 58,69 eur spolu s režijným paušálom v
sume 7,63 eur a 6. účasť na pojednávaní dňa 28.03.2012 v sume 58,69 eur spolu s režijným paušálom

v sume 7,63 eur, keď trovy právneho zastúpenia spolu v sume 392,19 eur sa zvyšujú o daň z pridanej
hodnotyvovýške20%vsume78,44eur,nakoľkoprávnyzástupcaodporcujejejplatiteľom,spoluúčelne
vynaložené trovy konania odporcu v sume 470,63 eur. V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. sú navrhovatelia
povinní zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi odporcu. Vyhlásený rozsudok bol v prejednávanej
veci písomne vyhotovený v predĺženej lehote podľa § 158 ods. 4 O.s.p. (č.l. 433 spisu, č.l. 434 spisu).

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/, 2/, 3/. Navrhli ho zmeniť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa. Vytýkali súdu prvého stupňa, že spochybnil právne listiny o nadobudnutí vlastníckeho
práva navrhovateľov, resp. ich právnych predchodcov, a to právoplatné rozhodnutie v dedičskom konaní,
č.k. D 1167/81-11 zo dňa 13.10.1981 po poručiteľovi U. Q., právoplatné rozhodnutie v dedičskom konaní,

č.k. D 1725/82-10 zo dňa 31.01.1983 po poručiteľke P. Q., rodenej X.. Namietali, že súd prvého stupňa
nevzal do úvahy dôkaz - rozhodnutie toho istého súdu v identickej veci vedenej pod sp. zn. 3C/193/01
o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam po poručiteľke Y. M. a odporcovi Obec Q. J. a taktiež
ani rozhodnutie Okresného súdu Partizánske pod sp. zn. 3C/115/2008 v právnej veci žalobcu S. L. proti
odporcovi Obec Q. J. o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Mal za to, že v ich prípade odporca

diskriminuje navrhovateľov, nakoľko na rozdiel od iných, s nimi sa dohodnúť nechce. Ďalej uviedol, že
odporca okrem delimitačného protokolu nemá žiaden iný právny titul, na základe ktorého by parcely č.
XXXX/XX a XXXX/XX nadobudol do svojho vlastníctva. Ďalej poukázali, že v ďalších troch prípadoch
umožnil odporca predaj pozemkov z delimitačného protokolu, a to pani B. M. ako oprávnenej osobe,
ďalej kupujúcim Q., Q., U., U., O.. Vyslovili názor, že súd prvého stupňa svojím rozhodnutím spochybnil

právne listiny - výmer o vlastníctve pôdy vydaný Povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkovej
reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Zb., číslo výmeru 1673/48 pre Q. Q. a manželku
Máriu, rodenú P. a U. Q. s manželkou P., rodenou X., hoci Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Štátny archív Nitra, pobočka Topoľčany potvrdil, že tieto kópie výmerov o vlastníctve pôdy sú úplnou
reprodukciou archívneho dokumentu, uloženého vo fonde ONV S., odboru poľnohospodárstva, pod

signatúrou II.PR, katastrálne územie Q., pričom parcela č. XXXX/XX - roľa - stavebný pozemok bola
riadne a právoplatne prededená na Q. Q.. Ďalej namietali, že odporca nepredložil súdu ani jediný dôkazo tom, že uvedená parcela patrí iným subjektom ako navrhovateľom a nepredložil taktiež ani jediný
dôkaz, že by výmer parcely C. bol právoplatne zrušený, alebo že by došlo k odňatiu vlastníckeho práva
navrhovateľov. To isté platí aj o parcele č. XXXX/XX - roľa - stavebný pozemok, ktorá bola pridelená Q.

Q. a manželke P., rodenej P. vyššie citovaným výmerom, keď odporca súdu predložil „ Rozhodnutie zo
dňa 14.01.1958, zn. Pôd 614/1954“, vydané pôdohospodárskym odborom ONV v Partizánskom, ktorý
zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že „Q. Q. od roku 1951 na pridelenej parcele nehospodári, a preto bolo
nutné rozhodnúť, tak ako je uvedené v tomto výmere“. V tomto rozhodnutí sa tiež konštatuje, že držiteľ
je výmer povinný vrátiť do 15 dní tamojšiemu úradu a je možné sa voči rozhodnutiu odvolať. Poukázali

na to, že držitelia výmeru Q. Q. s manželkou P. sa odvolali na KNV v Nitre. Rozhodnutie o odvolaní im
však nikdy doručené nebolo a ani neexistuje, čím rozhodnutie o odňatí výmeru vo vlastníctve parcely
č. XXXX/XX nikdy nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko KNV v Nitre o odvolaní nerozhodol. Uvedená
skutočnosť sa nepremietla ani v právnych dokumentoch navrhovateľov a odporcu, právny stav zostal
zachovanýzroku1948aždoroku1991,kedyspornéparcelyprešlidovlastníctvaodporculennazáklade
delimitačného protokolu na list vlastníctva č. XXXX, čím zároveň vzniklo 200 %-né vlastníctvo. Žiadnym

dôkazom v konaní nebolo preukázané, že by bol výmer parcele č. XXXX/XX právoplatne zrušený. Ďalej
uviedli, že v konaní predložili potvrdenie PDP Q. J., v ktorom sa uvádza, že Q. Q. dal parcelu č. XXXX/
XX pri kolektivizácii do užívania socialistickej organizácii JRD Q. J. v roku 1951 pri zakladaní družstva,
čiže 7 rokov predtým, ako mu bolo zaslané rozhodnutie o odňatí výmeru zo dňa 14.01.1958. Mal za
to, že keď rada ONV v F. a KNV v Nitre ako odvolací orgán zistila, že predmetná parcela je v užívaní

socialistickej organizácie od roku 1951, v správnom konaní o odvolaní nepokračovala, nakoľko v tom
čase kolektivizácie a socializácie sa iná alternatíva a myšlienka o zmene vlastníckych práv - navrátenie
súkromného vlastníctva pôvodným majiteľom nepripúšťala. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že nevzal
do úvahy ani rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X 41 zo dňa 04.06.2010 a nevzal
na vedomie ani rozhodnutie Správy katastra v Partizánskom zo dňa 04.06.2010, taktiež ani potvrdenie

Daňového úradu - riaditeľstva v Topoľčanoch o tom, že sporné pozemky sú daňovo vysporiadané
navrhovateľmi. Taktiež nevzal do úvahy potvrdenie PDP Q. J. zo dňa 01.07.2004 o tom, že Q. Q. dal
dňa 21.09.1951 do užívania parcelu č. XXXX/XX z výmeru o vlastníctve pôdy č. 1673/48 socialistickej
organizácii JRD Q. J.. Ďalej poukázali na potvrdenie, že U. Q. s manželkou P. obhospodarovali pôdu štyri
roky a Q. Q. s manželkou P. tri roky až do roku 1951, teda nie je pravdivé tvrdenie súdu prvého stupňa,

že na uvedených pozemkoch právni predchodcovia žalobcov nikdy nehospodárili. Súd prvého stupňa
nechal bez povšimnutia tiež listinný dôkaz - list bývalého MNV Q. J., v ktorom Q. Q. vo veci odkúpenia
stavebného pozemku oznamuje, aby MNV uhradil kúpnu cenu 5.172,- Kčs. Kúpnu cenu priloženou
poštovou poukážkou menovaný uhradil, nie je teda pravda, že za parcely č. XXXX/XX a XXXX/XX bol Q.
Q. pozemok zamenený zámennou zmluvou, alebo že by za ne dostal náhradný pozemok, o čom svedčí

ajlistMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikyzaslanýOkresnémusúduvPartizánskomdňa04.10.2011,
poradové číslo A/VI-6/2011/00778 so zoznamom osôb, ktoré uzavreli zámenné zmluvy, pričom osoby
Q. Q. s manželkou a U. Q. s manželkou sa v zozname nenachádzajú. Súd prvého stupňa sa taktiež
nezaoberal ani listom č. 761/2009 zo dňa 08.10.2010, v ktorom odporca oznámil navrhovateľke 1/, že
sporné parcely vysporiada a vráti len na základe nového geometrického plánu a overených výmerov

vo vlastníctve pôdy. Poukázali na to, že navrhovateľka 1/ všetky požiadavky odporcu splnila, aj napriek
tomu odporca navrhovateľku 1/ oklamal, svoj prísľub nesplnil. Namietali svedeckú výpoveď svedka Y.
C., ktorý bol poučený o následkoch krivej výpovede, ktorý na pojednávaní uviedol, že počas jeho výkonu
funkcie starostu sa nestalo, že by prišiel nejaký obyvateľ obce a uplatnil si nárok na pozemky podľa
prídelovej listiny od odporcu - Obce Q. J.. Uviedli, že v inom súdnom konaní, sp. zn. 3C/193/01 v mene

obce konal spočiatku práve pán C. do konca roku 2002 a neskôr G.. P. S.. Išlo o konanie v právnej veci
navrhovateľa M.. Uviedli, že Q. Q. dňa 25.08.2004 žiadosť o navrátenie vlastníctva stiahol v reštitučnom
konaní z dôvodu, že táto nespĺňala požiadavky zákona č. 503/2003 Z.z. , ako aj z toho dôvodu, že
parcela č. XXXX/XX a parcela č. XXXX/XX prešli do vlastníctva Obce Q. J. v roku 1991 delimitačným
protokolom. V späťvzatí uviedol, že o zrušenie delimitačného protokolu, resp. o určenie vlastníckeho

práva požiada súd. Z dôvodu zlého zdravotného stavu a vysokého veku sa nemohol, resp. nestihol
domáhať svojich práv súdnou cestou, v roku 2009 zomrel. Mali za to, že aj keď navrhovateľom, resp.
ich právnym predchodcom uplynula lehota na uplatnenie ich reštitučných zákonov, nič im nebráni, aby
sa domáhali svojich práv súdnou cestou. Ďalej poukázali na rozhodnutie Správy katastra Partizánske o
opravechybyvkatastrálnomoperátezodňa04.06.2010č.X41/2010,vktoromimbolooznámené,prečo

bude majetok Obce Q. J. nadobudnutý na základe delimitačného protokolu opravený a bude zapísaný
na list vlastníctva navrhovateľov. V predmetnom rozhodnutí taktiež uvádza, že sporné parcele neboli
nikdy majetkom obce - odporcu a akým spôsobom prešli do vlastníctva odporcu a kto pri prepisovaní
údajov v katastri urobil chybu. Správa katastra Partizánske v písomnom oznámení zo dňa 19.03.2012naviac súdu oznámila, ako sporné parcely prešli do vlastníctva odporcu ako aj to, že ich vlastníkmi
sú Q. Q. s manželkou na základe výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 05.05.1948 a Obec Q. J.. Ďalej
namietali, že údaje v identifikácii parciel zo dňa 10.02.2011, ktoré boli zaslané Správou katastra v

Partizánskom na základe vyžiadania súdu zo dňa 15.02.2012 obsahujú nezrovnalosti. Vyslovili názor,
že súd prvého stupňa sa nimi zámerne nezaoberal. Na identifikácii parciel č. XXXX/XX a 1980/21 zo
dňa 10.02.2011 sú zapísaní Q. Q. a manželka P. a obec Q. J.. V doručených spisoch okresnému
súdu sa objavili iné údaje. Ďalej poukázali na to, že svedkovia navrhnutých odporcom G.. L., Y. C. a
G.. S. svojimi výpoveďami nevyvrátili dôvodný návrh navrhovateľov vo veci uplatnenia ich ústavných

práv na určenie vlastníckeho práva. Rovnako neexistujú ani listinné dôkazy, ktoré by dokazovali opak.
Podľa Ústavy SR je vlastnícke právo nedotknuteľné a žiadna z ústavných výnimiek sa na tento spor
nevzťahuje nakoľko, ak by aj boli určené sporné parcele v prospech JRD - socialistickej organizácii,
táto skutočnosť sa nikdy nepremietla do katastra nehnuteľností právnou cestou do roku 1991 a ani po
roku 1991 na základe zákona. Namietali, že odporca nikdy nebol ani len užívateľom sporných parciel,
len ich na základe zmluvy prenajímal PDP Q. J.. Vytýkal súdu prvého stupňa, že bezdôvodne nekonal

od 02.05.2011 do 08.02.2012, hoci mal vedomosť o zlom zdravotnom stave navrhovateľky 1/, v tom
čase žiadne dôkazy nezabezpečoval, čím odporcovi umožnil predložiť zmeny z katastra nehnuteľností
na poslednom pojednávaní dňa 28.03.2012. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa neskúmal pôvodný
neoprávnený dôvod nadobudnutia sporných parciel odporcom, ako aj to, kto a kedy spravil chybu pri
prepisovaní v katastri nehnuteľností a ako vzniklo 200% vlastníctvo - jednak pôvodných vlastníkov a

jednak odporcu, hoci Správa katastra Partizánske vydala rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom
operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona, čiže na vlastný podnet, aj s príslušným
odôvodnením svojho rozhodnutia X 41/10 zo dňa 04.06.2010. Súd prvého stupňa neakceptoval ani
čestné prehlásenie Štefana Školku, že za sporné parcely nedostal žiadnu finančnú odmenu. Sporné
parcely neboli do dedičstva navrhovateľov zahrnuté z dôvodu, že na základe delimitačného protokolu

prešli do vlastníctva odporcu na LV č.1118 a preto sa musia určenia svojho vlastníckeho práva domáhať
súdnou cestou. Ďalej namietali svedeckú výpoveď svedka Ing. S., ktorý uviedol, že si právny predchodca
navrhovateľ Q. Q. nikdy neuplatnil nárok na sporné parcely. Jeho tvrdenie nie je pravdivé, o čom
svedčia aj listy zaslané PDP Q. J. a obci odporcovi so žiadosťou o usporiadanie vlastníckych vzťahov
k parceliam. Poukázal na rozpornosť odôvodnenia napadnutého rozsudku v tom, že na uvedenom

pozemku sú postavené hospodárske objekty. Toto tvrdenie je v rozpore s výpoveďou Ing. S. ako aj s
tvrdením navrhovateľov. Svedok na pojednávaní uviedol, že sporné pozemky sú čiastočne zastavené,
ktorú skutočnosť potvrdzuje aj geometrický plán predložený súdu navrhovateľmi. Uviedli, že sporné
pozemky nie sú zastavané. Taktiež namietali, že neexistujú žiadne dôkazy, že v rámci HTÚP komisia
„pravdepodobne“ v roku 1950 zrušila všetky stavebné pozemky v tzv. hone D., pridelené jednotlivcom

zo skonfiškovaného majetku. Poukázali na skutočnosť, že zo zápisnice z 23.05.1953 nevyplýva, že
by sa Q. Q. s manželkou alebo Ján Q. s manželkou vzdali pozemkov v prospech JRD. Pozemky dali
JRD len do užívania. Pokiaľ odporca tvrdí, že stavebné pozemky v delimitačnom protokole boli zrušené,
poukázali na tú skutočnosť, že po prehratom súdnom spore s M. sa mimosúdne odporca dohodol s
rodinou L. a umožnil tým nadobudnúť parcely v hone D. fyzickým osobám U. Q. a B. Q. ešte v roku

2002 a aj neskôr v roku 2009 U., U., O., a to od osôb uvedených v delimitačnom protokole p. U. T. a
B. M., rod. S.. Ďalej uviedli, že oni, ani ich predchodcovia sa nikdy nebránili predaju, prípadne nájmu,
prípadne zámene sporných parciel mimo areál PDP Veľké J.. Vytýkali súdu prvého stupňa, že nevzal
do úvahy ani vyjadrenia prokurátorky Okresnej prokuratúry v Partizánskom, ktorá vstúpila do konania v
súlade so zákonom a ktorá rovnako zastávala názor, aby súd ich žalobe vyhovel. Nakoniec poukázali

na ten fakt, že písomné vyhotovenie rozsudku bolo účastníkom zaslané až po piatich mesiacoch od jeho
vyhlásenia, aj to len na základe ich žiadosti, hoci nevideli dôvod, aby v tomto prípade nebola dodržaná
zákonná 30-dňová lehota. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 71,21 eur.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Poukázal na to, že navrhovatelia v odvolaní nepreukazujú žiadne iné skutočnosti a neponúkajú

súdu také ďalšie dôkazy, ktoré by v rámci rozsiahleho dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa
neboli, resp. nemohli byť vykonané a odvolávajú sa len na listiny, s ktorými sa súd oboznámil, bral
ich do úvahy a pri rozhodovaní ich správne vyhodnotil. Uviedol, že každý takýto spor je konaním ad
hoc, pričom sa nedá odvolávať na podobné prípady, o ktorých sa niekto dozvedel, pretože išlo o iných
účastníkov konania a iné podmienky, či dôkazy, ktoré boli pri rozhodovaní v danom prípade hodnotené.

Taktiež výsledok súdu nie je možné paušálne preberať v konaniach o určenie vlastníckeho práva. Z tohto
dôvodu skôr považovali argumentáciu uvedenú v odvolaní ako síce zákonnú snahu navrhovateľov napresadeniesvojhopráva,avšakbezposkytnutiainejargumentácie,akúuplatňovalidoteraz.Malzato,že
vyjadrovanie právneho stanoviska a názoru odporcu v danej veci nie je z jeho strany zavádzaním súdu,
ale uplatňovanie takých istých procesných práv, aké majú i navrhovatelia. Je zrejmé, že navrhovatelia

sú motivovaní možným finančným prospechom v prípade úspešného rozhodnutia v tejto veci, avšak
súd rozhodujúc o takejto vážnej otázke berie na zreteľ iste okrem aplikácii ustanovení hmotného práva
na danú vec i dopad svojho rozhodnutia. Toto konanie vyžadovalo vykonanie obrovského množstva
dôkazov, pričom táto činnosť bola spojená aj s problematickým zadovažovaním archívnych materiálov.
Samotné rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie považoval odporca za právne perfektné, profesionálne

zdôvodnené, čo rozhodne nebolo možné zrealizovať v bežnej lehote. Išlo o vyhotovovanie rozsudku
väčšieho rozsahu a mimoriadnej náročnosti a preto bez akýchkoľvek výhrad predĺženia lehoty na
vyhotovenie rozsudku akceptoval.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov
1/, 2/, 3/ je čiastočne dôvodné.

Vprejednávanejvecisanavrhovatelia1/,2/,3/domáhalivočiodporcoviurčenia,žepôvodnáPKNparc.č.
XXXX/XX (ktorá v súčasnosti zodpovedá CKN parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX v k.ú. Q. J.) patrí
v celosti do dedičstva po poručiteľovi Q. Q., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, ďalej určenia, že pôvodná
PKN parc. č. XXXX/XX (ktorá v súčasnosti zodpovedá CKN parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX a parc.
č. XXXX/XX v k.ú. Q. J.) patrí v polovici do dedičstva po poručiteľovi Q. Q. a v polovici do výlučného

vlastníctva navrhovateľky 1/.

V danom prípade je nepochybné, že U. Q. s manželkou P. Q., rod. X., bola výmerom o vlastníctve
pôdy Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave z 05.05.1948 č. 1673/1948-24
podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR
pridelená medziinými poľnohospodárska nehnuteľnosť v k.ú. Q. J. z pozemnoknižnej vložky č. X parc.

č. XXXX/XX- roľa (stavebný pozemok) o výmere X,XXXX ha, na základe ktorej prešlo vlastnícke právo
spornej nehnuteľnosti na U. Q. a manželku P. Q., rod. X. (starí rodičia navrhovateľov 2/,3/). Uvedenú
nehnuteľnosť (okrem iných) po smrti U. Q. na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Topoľčanoch sp.
zn. D 1167/1981 zo dňa 13.10.1981 nadobudla titulom vyporiadania BSM v 1-ici P. Q., rod. X. v celosti
voči ustupujúcim dedičom bezodplatne. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.1981. Po

smrti P. Q., rod. X. na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Topoľčanoch sp. zn. D 1725/1982 zo
dňa 31.01.1983, právoplatného dňa 25.02.1983 nadobudol spornú nehnuteľnosť Q. Q. v celosti. Právny
predchodca navrhovateľov 1/, 2/, 3/ Q. Q., ktorý zomrel dňa 29.06.2009 a matka navrhovateľov 2/,3/
P. Q., rod. P. (navrhovateľka 1/) na základe výmeru Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy v Bratislave zo dňa 05.05.1948 č. 1673/1948-265 podľa § 1 ods. 1 nariadenie č. 104/1945 Sb.n.

SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR nadobudli do vlastníctva medziinými poľnohospodársku
nehnuteľnosť v k.ú. Q. J. parc. č. XXXX/XX- roľa (stavebný pozemok) o výmere X,XXXX ha zapísanú
v pozemnoknižnej vložke č. X pre k.ú. Q. J.. Z obsahu spisu vyplýva, že do dedičstva po Q. Q. neboli
zahrnuté pkn.parc. č. XXXX/XX v spoluvlastníctve poručiteľa a manželky (navrhovateľky 1/) a pkn. parc.
č. XXXX/XX vo výlučnom vlastníctve poručiteľa, napriek tomu, že výmery ako verejné listiny boli aj

sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými
listinami tak ako v tomto smere správne uzavrel súd prvého stupňa (rozsudok NSSR sp. zn. 3Cdo
45/2008 zo dňa 26.05.2009). Šetrením na Katastrálnom úrade v Partizánskom bolo zistené (čl. 414),
že CKN parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX-XXXX/XX v k.ú. Q. J.) boli vytvorené geometrickým plánom č.
30043221-17/2010 z parc. č. XXXX/1 a XXXX/XX-XXXX/XX.. Tieto boli na LV č. XXXX v prospech

vlastníka Obec Q. J. zapísané na základe protokolu o delimitácii medzi odovzdávajúcim - ONV S. a
preberajúcim - Obec Q. J.. Uvedený delimitačný protokol bol správe katastra doručený dňa 24.07.1991
a do katastra zapísaný dňa 12.08.1991. V prospech vlastníka Čsl. štátu ONV S. boli parc. č. XXXX/
X a XXXX/XX-XXXX/XX zapísané prepisom z pozemnoknižnej vložky. Parcely vznikli odčlenením z
pôvodných parc. č. XXXX a XXXX/X, ktoré boli evidované v pozemnoknižnej vložke č. X v prospech

rodiny S. a v roku 1948 boli konfiškované podľa zák. č. 104/1945 Sb.n. SNR. Parc. č. XXXX/XX a parc.
č. XXXX/XX zodpovedajú pkn. parc. č. XXXX/XX a parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX zodpovedajú
pkn. parc. č. XXXX z výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX pridelené Q. Q. a
manžel. P., rod. P..Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovatelia 1/-3/ vzhľadom na nimi tvrdené skutočnosti, ako aj
vzhľadom na vykonané dokazovanie si mohli uplatniť nárok na vydanie vecí podľa reštitučného zákona
č. 229/1991 Zb. a zák. č. 503/2003 Z.z., okrem toho u pozemku parc. č. XXXX/XX prichádzal do úvahy

aj ďalší reštitučný dôvod spočívajúci v jeho odovzdaní do vlastníctva družstva.

Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje.

Súd prvého stupňa pri argumentácii nevzal do úvahy zmysel a účel reštitučného zákonodarstva, ktorým
nebolo spôsobenie zániku vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale naopak, uľahčenie obnovenia ich
vlastníckeho práva. Ak zákonodarca vytvoril v zákone o pôde samostatný reštitučný dôvod spočívajú
v tom, že oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú

osobu, zmyslom tohto bolo uľahčiť oprávneným osobám dosiahnutie ich zápisu ako aj vlastníkov v
katastri nehnuteľností v prípadoch, keď štát zneužijúc svoje postavenie v rozhodnom období a nedbajúc
na platné právo pripustil zmenu zápisu vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností bez splnenia
základných požiadaviek vyplývajúcich (aj) z vtedy platného práva. Uľahčenie postavenia oprávnených
osôb malo spočívať aj v tom, aby nápravu zápisu svojho (stále) existujúceho vlastníckeho práva mohli

dosiahnuť v relatívne jednoduchom správnom konaní a nemuseli sa domáhať svojej ochrany svojho
vlastníckeho práva. Zo základných zásad Občianskeho práva možno vyvodiť, že v situácii, keď povinnej
osobe (štátu) neprislúcha žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ostalo
naďalej k nehnuteľnosti zachované vlastnícke právo tohto subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom
pred dňom zápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis v evidencii nehnuteľností tomu nezodpovedá.

Systematickým a logickým výkladom zákona o pôde možno dospieť k záveru, že reštitučné predpisy
nevychádzali z domnienky, že vlastnícke právo prešlo na štát v rozhodnom období aj v prípade
neexistencie titulu pre jeho nadobudnutie. Ak teda prevzal štát nehnuteľností v rozhodnom období bez
právnehodôvodu(tedalenformálne)beztoho,žebysachopiljejdržby,možnouplatniťnatakýtomajetok
vlastnícke právo podľa všeobecných predpisov. V danej veci mimoriadne významným v tomto kontexte

sú nielen okolnosti navrhovateľmi tvrdeného nadobudnutia vlastníckeho práva (resp. ich právnych
predchodcov),aleajposúdenienáslednýchzmienvosobáchvlastníkovavplyvtýchtookolnostínazáver
o tom, či vlastnícke právo odporca nadobudol a kedy a na základe akej právnej skutočnosti sa tak stalo
(Nález ÚS SR II.ÚS SR 249/2011 zo dňa 29.09.2011, rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/25/2006 zo dňa
01.07.2009).

Pokiaľ však ide o návrh navrhovateľov 1/,2/,3/, ktorým sa domáhali určenia, že pôvodná pkn. parc.
č. XXXX/XX (ktorá v súčasnosti zodpovedá parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX
v k.ú. Q. J.) patrí v polovici do dedičstva po poručiteľovi Q. Q. a v polovici do výlučného vlastníctva
navrhovateľky 1/ takýto návrh neobstojí. Podrobné dôvody v tomto smere uviedol súd prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, s ktorými závermi sa odvolací súd plne stotožňuje a na ne odkazuje v zmysle §

219 ods. 2 O.s.p. Z dokazovania jednoznačne vyplýva, že vlastníctvo k uvedenému pozemku nadobudli
Q. Q. a manželka P. (navrhovateľka 1/) výmerom č. 1673/1948-265 zo dňa 05.05.1948 za trvania
manželstva za účinnosti uhorského obyčajového práva, do tzv. spolunadobudnutého majetku v rámci
koakvizície. Tento vlastnícky režim bol zmenený dňom 01.04.1964, kedy zo zákona zanikol a súčasne
týmto dňom vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do ktorého by predmetný pozemok patril.

Preto správne petit mal znieť na určenie, že sporný pozemok patrí do BSM manželov, pretože nebol
predmetomvyporiadaniavkonaníodedičstvepoQ.Q.(sp.zn.1D/176/2009). Sporovýsúd,akosprávne
konštatoval súd prvého stupňa nemôže priamo určiť vlastníctvo bývalým manželom k majetku v ich
bezpodielovom spoluvlastníctve mimo konania o vyporiadanie tohto majetku bez vykonania konania o
dedičstve.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo výroku
o určenie vlastníckeho práva k pkn. parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX k.ú. Q. J. zapísané na LV
č. XXXX podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ sa týka zamietnutia návrhu navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia, že pkn. parc. č. XXXX/
XX (ktorá v súčasnosti zodpovedá parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX) patrí v celosti do dedičstva popor. Q. Q., v tejto časti bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť z nasledovných
dôvodov:

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že do vlastníctva odporcu sa sporné nehnuteľnosti dostali na

základe delimitačného protokolu medzi odovzdávajúcim E. v S. a preberajúcim odporcom v roku 1991,
kedy na základe zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí prechádzal majetok štátu do vlastníctva obce a
sporné parcele boli omylom, zrejme prepisovou chybou zapísané na LV č. X k.ú. Q. J. na Čsl. štát-
ONV Topoľčany a následne na LV č. XXXX k.ú. Q. J. pre odporcu. Táto skutočnosť vyplýva jednak
z LV č. X k.ú. Q. J., z oznámenia Správy katastra Partizánske zo dňa 12.03.2013, z ktorej vyplýva,

že parc. č. XXXX/XX až XXXX/XX sa zapísali na LV č. X k.ú. Q. J. v prospech vlastníka Čsl. štát -
ONV Topoľčany, II. etapou (zápis vlastníckych vzťahov z pozemnoknižnej vložky do listu vlastníctva ) a
následne delimitáciou prešli do vlastníctva odporcu a previedol sa zápis do LV č. 1118. Podľa názoru
odvolacieho súdu, na sporné pozemky, ktoré vyššie uvedeným spôsobom nadobudol v roku 1988
(v rozhodnom období) štát len na základe prepisu z pozemnoknižných vložiek do listov vlastníctva,
bez akéhokoľvek titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, nemôže sa vzťahovať konkurencia možnosti

uplatnenia reštitučného nároku podľa špeciálnych predpisov (v tomto prípade zák. č. 229/1991 Zb. a
zák. č. 503/2003 Z.z.) a možnosti uplatnenia nároku na určenie vlastníckeho práva podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Len zrejmý omyl pri prepise z pozemnoknižných vložiek do listov
vlastníctva, nezaväzuje doterajšieho vlastníka (Q. Q., ktorý pkn. parc. č. XXXX/XX zdedil po poručiteľovi
U. Q. v celosti), nakoľko bez prevzatia držby nemohlo mať za následok prevzatie veci štátom bez

právneho dôvodu. V danej veci sa štát držby sporných nehnuteľností nechopil a ani nemohol, nakoľko
v čase nadobudnutia ich vlastníctva štátom boli tieto nehnuteľnosti v družstevnom užívaní JRD Q. J..
Navrhovatelia 1/,2/,3/ sa mohli teda domáhať určenia vlastníckeho práva podľa všeobecnýc ustanovení
občianskeho zákonníka.

Keďže súd prvého stupňa sa tejto otázke nevenoval s ohľadom na právny názor, na ktorom svoje

rozhodnutie založil, posúdi vec v horenaznačnom smere a opätovne vo veci rozhodne s prihliadnutím aj
na odvolacie námietky navrhovateľov. Bude potrebné sa tiež vysporiadať aj s námietkou odvolateľa, a to
„odlišnosťou“ právnych názorov súdu prvého stupňa vyjadrených v napadnutom rozsudku v porovnaní
s právnymi názormi vyjadrenými v jeho rozsudku č.k. 3C/193/01-83 zo dňa 27.01.2003, ktorý sa týkal
určenia vlastníckeho práva na totožnú majetkovú podstatu navrhovateľov 1/ Q. Q., 2/ Q. O., 3/ Q. M.,

proti odporcovi Obec Q. J., v ktorom konaní bolo navrhovateľom vyhovené. I keď navrhovatelia počas
konania pred súdom prvého stupňa na túto skutočnosť (ako aj na mimosúdne dohody odporcu s ďalšími
fyzickými osobami) opakovane poukazovali, súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s
touto námietkou nijak nevysporiadal.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti o určenie,

že I. parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX patrí do dedičstva po Q. Q. v celosti a vo výroku o náhrade
trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 2 cit. ust. mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .