Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. november 2007

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/117/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5198889085
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2007:5198889085.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcov: 1/

Š. Z., nar. X.XX.XXXX,. bytom I.. K. č. XX,. M. - P., 2/ P. M., nar. XX.X.XXXX,. bytom V. XXX,. 3/ K. K.,
nar. XX.X.XXXX,. bytom G. XX, 4/ A. M., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom L. XX,. všetci zastúpení JUDr.
D. C., advokátom so sídlom N. XX,. Ž., proti žalovanému: M. M., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom T. N. V.
č. XXX,. v konaní o určenie dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že poručiteľ J. M., zomr. XX.X.XXXX. vo V. a poručiteľka A. M., rod. Ď., nar. XX.X.XXXX,.
ktorá zomrela dňa X.X.XXXX,. naposledy bytom V. č. XXX boli v čase svojej smrti vlastníkmi rodinného
domu č.s. XXX. postaveného na pozemku KN parc. č. 2995/3 v k. ú. V..

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne k rukám ich právneho zástupcu

JUDr. D. C. náhradu trov konania vo výške 38.243,- Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.1.1998 sa žalobcovia domáhali určenia dedičstva podľa
výrokovej časti tohto rozsudku a navyše v rozsahu vkladnej knižky s vkladom 19.500,- Sk a dvoch
kráv. Konanie v časti prejednania vkladnej knižky s vkladom a vlastníctva dvoch kráv bolo právoplatne
zastavené uznesením vyhláseným za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich právnych zástupcov na
pojednávaní konanom dňa 24.10.2007.

Pôvodnú žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že pri prejednaní dedičstva po poručiteľke A. M., rod. Ď.,
ktorá zomrela dňa X.X.XXXX. u notárky JUDr. D. T. pod č. D 902/91, Dnot 7/93 došlo k sporu ohľadne

vlastníctva rodinného domu č. XXX. stojacom na pozemku KN parc. č. 2995/3 v k. ú. V., nakoľko
žalovaný tvrdil, že tento dom postavil z vlastných finančných prostriedkov, čo žalobcovia popierajú,
pretože predmetnú nehnuteľnosť postavili ich rodičia J. M. a A. M.. Rodinný dom bol postavený asi v r.
1962 bez stavebného povolenia, preto nemal pridelené súpisné číslo a nebol prejednaný po smrti otca.
Až po smrti matky sa začali domáhať zaradenia domu do dedičstva. Rozhodnutím Obecného úradu
vo V. zo dňa 4.11.1997 bolo pre túto nehnuteľnosť určené súpisné číslo XXX. a orientačné č. 24. V
predmetnom rodinnom dome bývala po celý čas s rodičmi P. M., ktorá je nesvojprávna, jej ustanovenou

opatrovníčkou je K. M..

Na pojednávaniach konaných dňa 21.3., 16.4., 24.8. a 19.11.2007 sa žalobcovia v právnom zastúpení
pridržiavali svojich dôvodov. Navyše vyhlásili, že stavba vyzerá tak, že ide o murované základy, na ktoré
sa umiestnila zakúpená drevená konštrukcia domu. V rodine účastníkov, ktorých je spolu päť, išlo o
gazdovstvo. Žalobcovia nespochybňujú, že žalovaný na gazdovstve pracoval, bola to však forma obživy
žalovaného ako syna na gazdovstve jeho rodičov. Čo sa týka pozemku, na ktorom bol postavený dom,
bol to pozemok jeho rodičov. Žalovaný ho zdedil až dodatočne po smrti jeho otca. Napokon pokiaľ zostalnevykonaný výsluch J. Š., ide o osobu, ktorá v čase, ku ktorému sa má vyjadrovať, bola maloletá, a teda
nemôže vedieť to, kým bol dom obstaraný.

Žalovaný sa k veci samej písomne nevyjadril a na pojednávaniach osobne vypovedal tak, že žalobkyne

klamú, predmetný dom postavil on a aj kravy on kúpil. Ten dom, o ktorý sa jedná, je drevenica, je tam
kuchyňa a izba. Bol postavený v r. 1961. Postavil ho on sám, mal na to majstra, otec bol vtedy chorý.
Postavil ho na svojom pozemku, on tam tie pozemky má. Je pravda, že on robil na gazdovstve pre
svojich rodičov pre svoju obživu. Tie role, na ktorých robil, patrili otcovi a mamke. Starý dom sa mal
rozobrať, a keď sa tento postavil, všetci sa tam presťahovali. Boli to jeho otec, mama, sestra Š., A. aj
sestra P.. K. nie, ona bola vydatá. Boli tam aj jeho bratia, ktorí už nežijú, a to J. a M.. Býval tam aj on

sám a potom sa asi o dva roky oženil. On sám tento dom postavil a bolo to tak, že on najprv pracoval
v bani a ako jediný mal peniaze. Ostatní mu na to neprispeli. Po tom, ako pracoval v bani, on kúpil ten
dom od A. M., bolo to v roku 1958. Je pravda, že v rokoch 1957 a 1958 bol na vojne v U. H..

Na pojednávaní konanom dňa 21.3.2007 osobne vypovedala žalobkyňa v r. 1/ tak, že nie je pravda, že by
v tom novopostavenom dome v drevenici býval žalovaný M.. Ona si pamätá, že keď si priviedol nevestu,

oni ako rodina ju pohostili v novom dome ešte v čase stavby, keď ten nebol dokončený. Nie je ani pravda
to o chorobe otca, ktorá mala byť počas tejto stavby, ona bola už dávno vydatá, keď otec ochorel. Otec aj
robil na tom dome a chodil aj do roboty do V. vo V. a z toho mal peniaze, ktoré sa použili na stavbu domu.
Prispel aj žalovaný a na stavbu toho domu išli najmä peniaze otca, lebo matka zamestnaná nebola.

Na pojednávaní konanom dňa 21.3.2007 osobne vypovedala žalobkyňa v r. 3/ tak, že v čase stavby

predmetného domu bola vydatá a vie o tom od mamy. Dom postavili otec s mamou a nebohý brat M.,
ktorý dal priviesť drevenú časť z T.. Pomáhali pri tom murári a brat M. potom týmto murárom robil na
poli. Kvôli tejto stavbe sa v rodine zadĺžili. Matka to platila a otec jej dával peniaze.

Na pojednávaní konanom dňa 21.3.2007 osobne vypovedala žalobkyňa v r. 4/ tak, že dom postavili
rodičia, žalovaný pomáhal tak ako aj ostatní pomáhali. Ona sama o tomto vie, lebo žila s rodičmi až do

r. 1968, keď sa vydala.

Na pojednávaní konanom dňa 16.4.2007 vypovedal svedok Š. C. tak, že pozná rodinný dom týchto
účastníkov postavený z drevenej konštrukcie, vidí ho, keď chodieva okolo. Inak o tom dome už nič nevie,
ani kto ho postavil, to je už dlho. On sám na stavbe toho domu nepomáhal.

Na pojednávaní konanom dňa 24.10.2007 vypovedal svedok J. F. tak, že predmetný rodinný dom, v

ktorom býva P. M. si kúpil žalovaný a on - svedok na ňom potom osadzoval okná a kládol
dlážku. On tieto práce vykonával v r. 1958 alebo 1959, keď ešte nebola zavedená elektrina. Vtedy ešte
žili aj rodičia žalovaného p. M. aj bratia. Keď on - svedok na ňom pracoval, dom už bol postavený a on
na ňom robil úpravy. Žili v ňom tí príbuzní žalovaného - otec, mama aj bratia. On - svedok nevie, čí to bol
dom, keď na ňom pracoval, nevie od koho bol kúpený, ale žalovaný sa oň staral. On - svedok nepozná

predávajúceho p. M., ani nevie o tom, kto dal peniaze, keď sa tento dom kupoval. Žalovaný pracoval
v bani predtým, než bol kúpený tento dom. Keď bol ten dom postavený, pracovali na ňom žalovaný aj
jeho bratia M. a J.. Pamätá si ich pri kosení a pri vození hnoja, ženy si nepamätá.

Súd v konaní uznal zastúpenie žalobkyne v r. 2/ žalobkyňou v r. 3/, lebo ich záujem v tomto konaní nie
je protichodný.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkýň v r. 1/, 3/ a 4/, žalovaného a svedkov Š. C. a J. F. a
listinnými dôkazmi a zistil:

Podľa zhodných ústnych výpovedí účastníkov účastníci sú súrodencami. V r. 1961 alebo v r. 1962

bol postavený rodinný dom z drevenej konštrukcie bez stavebného povolenia, ktorý užívali rodičia
účastníkov J. M., ktorý zomrel XX.X.XXXX. a A. M., ktorá zomrela X.X.XXXX.. V tomto dome žili v
mladosti rodičia účastníkov a minimálne žalobkyne v r. 1, 2 a 4, kým sa ako deti neosamostatnili.
Nebývala v ňom žalobkyňa v r. 3. V súčasnosti býva v tomto dome žalobkyňa v r. 2, ktorej stav vyžaduje
opateru.

Vlastníctvo k predmetnému rodinnému domu zostalo sporné, keď podľa zápisnice notárky JUDr. D. T.
č. D 902/91-119, Dnot 7/93 zo dňa 7.11.1997 v dedičskom konaní po zosnulej A. M., rod.
Ď., nar. XX.X.XXXX,. ktorá zomrela X.X.XXXX,. naposledy bytom V. č. XXX,. tunajší žalovaný tvrdil, že
dom postavil sám z vlastných finančných prostriedkov a ostatní dedičia - K. K., A. M., Š. Z. a E. H. ako
opatrovník nesvojprávnej dedičky P. M. tvrdili, že predmetnú nehnuteľnosť postavili rodičia J. M. a A.
M., rod. Ď..

Podľa rozhodnutia obce V. zo dňa 4.11.1997 stavbe stojacej na pozemku parc. č. 2995/3 - podpivničený
drevený rodinný dom s udanými vlastníkmi neb. J. M. a neb. A. M., rod. Ď. sa prideľuje súpisné číslo
XXX. a orientačné číslo 24.

Podľa potvrdenia obce V. zo dňa 5.11.1997 drevený rodinný dom postavený na parc. č. 2995/3 nemal
pridelené súp. č., nakoľko bol postavený bez stavebného povolenia a prideľuje sa mu nové súpisné číslo

XXX.. Spolu s domom č. XXX. ho užívali J. M. do svojej smrti v r. XXXX,. jeho manželka A. M. do svojej
smrti v r. XXXX. a P. M., ktorá ho užíva v súčasnej dobe. Rodinné domy č.s. XXX. a XXX. si postavili
manželia J. M. a A. M., rod. Ď. svojpomocne.

M. K. z G., P. C., rod. C. z V. a R. M. z G. písomne prehlásili s úradne overenými podpismi, že majú
vedomosť o tom, že J. M. a jeho manželka A. si postavili v časti obce V. - K. drevený rodinný dom

svojpomocne, do ktorého sa nasťahovali v r. 1964.

V okolnostiach sporu súd zistil, že v dedičskom konaní po zomrelom otcovi účastníkov J. M., nar.
X.X.XXXX,. naposledy bytom V. č. XXX,. ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX,. bolo Štátnym notárstvom v
Žiline pod č. D 1316/78 zo dňa 24.11.1978 s právoplatnosťou dňa 19.1.1979 potvrdené nadobudnutie
dedičstva tak, že nadobúdateľom jednej polovice rodinného domu č. XXX. vo V., 1 pozemku pri tomto

dome č. EN 2995/2 a 1 záhrady parc. č. EN 2995/1 je tunajší žalovaný M. M. a nadobúdateľkou asi
0,90 ha poľnohospodárskej pôdy bola v tom čase žijúca matka tunajších účastníkov A. M., rod. Ď. bez
povinnosti výplaty ustupujúcim spoludedičom.

Na nedatovanej jednou osobou rukou písanej listine bez podpisov k čitateľne rukou napísaným menám
J. F., nar. XX.X.XXXX,. bytom K. XXX. a J. Š. - k nemu udané, že bol hospitalizovaný v nemocnici Ž.

- prehlásili, že M. M. si kúpil starší drevený dom v H. T. v r. XXXX,. ktorý si svojpomocne prestavil vo
V. - K. - č. XXX.

Podľa § 80 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej OSP)
Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 132 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Vlastníctvo
veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho
orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 119 OZ

1) Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

Súd určil rodinný dom č. XXX. stojaci na pozemku parc. č. 2995/3 v k. ú. V. do dedičstva
po poručiteľoch J. M. a A. M., lebo na toto určenie majú žalobkyne naliehavý právny záujem v dôsledku

toho, že tento právny stav nebol zapísaný do katastra nehnuteľností a medzi účastníkmi bol
v dedičskom konaní po A. M. sporný. Súd mal preukázané, že tento dom postavili svojpomocne rodičia
súčasných účastníkov J. M. a A. M. pre seba a niektoré svoje deti, kým sa tie neosamostatnia. Keďže ide
o stavbu pevne spojenú so zemou, je to právne samostatná vec, nezávislá od pozemku, na ktorom stojí.
Postavením takéhoto domu nadobudli rodičia súčasných účastníkov vlastníctvo k nemu ako pôvodní
vlastníci a toto vlastníctvo do ich smrti nebolo dotknuté ďalšími právnymi zmenami.

Pokiaľ sa účastníci vo svojich osobných výpovediach rozchádzali v tom, kto predmetný dom postavil, súd
sa priklonil k tomu, že tak urobili rodičia súčasných účastníkov J. M. a A. M. a pri tejto stavbe pomáhali
deti, na hrubých prácach aj súčasný žalovaný M. M. ako syn. Okolnosti sporu, keď dom bol postavený
svojpomocne bez stavebného povolenia a nebol zapísaný do katastra nehnuteľností, bránili súdu mať
tieto skutočnosti preukázané dôkazmi jednoznačnými podľa ich obsahu. Preto o tom, že tento dom

postavili rodičia účastníkov, svedčí ďalšie užívanie tohto domu rodičmi týchto účastníkov až do ich smrti
a v čase mladosti aj jednotlivými účastníkmi. Užívanie domu rodičmi účastníkov podporne potvrdzuje aj
pre súd hodnoverná správa obce V. ako verejného orgánu. Pre rozhodnutie už nebola podstatná sporná
skutočnosť, či v tom dome býval aj žalovaný M. M..

Naopak súd nemohol ako smerodajné uznať písomné vyhlásenia osôb, či už išlo o tvrdenia, že dom

postavili rodičia týchto účastníkov, alebo naopak žalovaný M. M., lebo títo účastníci ako osoby, ktoré sa
mali vyjadriť k osobne vnímaným skutočnostiam, neboli navrhnuté na vypočutie v tomto konaní. Pokiaľ
navyše na návrh žalovaného boli vypočutí svedkovia Š. C. a J. F., tí už po riadnom zákonnom poučení
predsúdomnepotvrdili,žebypredmetnýdomkúpilibažalovanýM.M..J.F.sícevúvodesvojejvýpovede
vyhlásil, že tento dom kúpil práve M. M., ale v ďalšom priebehu výsluchu na upresnenie vypovedal, že

on pracoval na tomto dome až pri následných úpravách a nie pri samotnom postavení domu a nevie nič
o tom, ako sa ten dom platil. Pokiaľ pred ním samotný žalovaný označil predávajúceho toho domu, tak
on - svedok predávajúceho nepoznal. Súd preto túto výpoveď vyhodnotil tak, že svedok pri pripomenutí
tejto veci bol ovplyvnený cudzím názorom, že tento dom kúpil žalovaný M. M., ale nebol to údaj o tom,
čo by sám svedok vedel. Pokiaľ navyše bol v konaní navrhnutý na vypočutie svedok J. Š., nar. XXXX,.

tak žalovaný aj jeho výsluch odôvodnil tým, že svedok by preukázal, že on - žalovaný M. M. na tom
dome pracoval. Súd môže uznať po celom prejednaní veci takto tvrdenú skutočnosť, ale ako už súd
vyhodnotil vyššie, išlo len o pomoc žalovaného celej rodine a len na základe toho nemožno usúdiť, že
predmetný dom patrí žalovanému.

Osobitne nedôveryhodné bolo prehlásenie svedkov J. F. a J. Š., ktoré výslovne uvádzalo, že predmetný

dom bol kúpený v r. 1958, hoci samotní účastníci ustálili jeho stavbu na roky 1961 alebo 1962, keď
podľa vyjadrenia samotného žalovaného M. M. on bol v r. 1957 a 1958 na vojne a na vyhlásení bolo
chybne uvedené číslo domu XXX. Navyše potom pred súdom samotný J. F. odlišne vypovedal o tom,
čo si sám pamätá.

Žalobkyniam ako úspešným účastníčkam súd priznal podľa § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej O.s.p.) náhradu trov konania, ktorá je
odôvodnená trovami právneho zastúpenia advokátom JUDr. D. C..

Súd priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
v znení nesk. predpisov (ďalej OSP) žalobkyniam vzhľadom na to, že mali vo veci plný úspech.Podľa vyhlášky č. 240/1990 Z. z účinnej do 31. 3. 2002 súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia
ako odmenu v hodnote vypočítanej z hodnoty predmetu sporu 89.376,- Sk podľa § 13 ods. 1 vyhlášky
vo výške 470,- Sk, s prihliadnutím na zastúpenie 3 osôb podľa § 17 ods. 2 (470 x 3 x 0,80 =) 1.128,-

Sk. Ide o úkony: príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby na súd (19. 1. 1998) spolu vo výške
2.256 + tzv. režijný paušál podľa § 19 ods. 3 vyhlášky vo výške 2 x 30,-Sk, vtedy trovy spolu 2.316,- Sk.

Podľa vyhlášky č. 240/1990 Z. z účinnej do 31. 3. 2002 súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia
ako odmenu v hodnote vypočítanej z hodnoty predmetu sporu 89.376,- Sk podľa § 10 ods. 1 vyhlášky
vo výške 3.350,- Sk, s prihliadnutím na zastúpenie 3 osôb podľa § 14f (3.350 x 3 x 0,80 =) 8.040,- Sk.

Ide o úkony: zastupovanie na pojednávaní dňa 21.3.2007, 16. 4. 2007, 24.8. 2007 a 19.11.2007 + tzv.
režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za rok 2007 vo výške 4x178,- Sk, vtedy odmena + paušál
spolu 32.872,- Sk.

K dvom úkonom od 16. 7. 2007 súd priznal advokátovi DPH v sadzbe 19 % z odmeny vo výške 8.040,-
Sk, jednotlivo vo výške (8040 x 0,19=) 1.527,50,- Sk, spolu vo výške 3.055,- Sk.

Vzhľadom na to, že žalobca je právne zastúpený, žalobca je povinný podľa § 149 ods. 1 OSP zaplatiť

trovy konania spolu vo výške 38.243,- Sk do 3 dní k rukám právneho zástupcu JUDr. D. C..

Na rozdiel od uplatnenej náhrady súd zohľadnil zastúpenie troch osôb, lebo zastúpenie štvrtej
advokátom nebolo doložené písomným právnym úkonom, resp. ich sledom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).