Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/68/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110247822
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:1110247822.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

JUDr. Zlatici Javorovej a JUDr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobkyne: Mercedes-Benz Financial
Services Slovakia, s. r. o., Bratislava, Tuhovská 11, IČO: 35 728 116, zastúpeného splnomocnenkyňou:
ECKER - KÁN & PARTNERS, s. r. o., Bratislava, Námestie M. Benku 9, proti žalovanému: Q. Q., bytom
S. XX, S., zastúpeného advokátkou: JUDr. Marcela Kucháriková, Šamorín, Senecká 2, o zaplatenie
5.093,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda z 1. júla 2013 č. k. 10C/43/2011-188 a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Dunajská Streda z 25. septembra 2013 č.k. 10C 43/2011-231, t a k t o

r o z h o d o l :

I.Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňavčastizamietnutiažalobyozaplateniezmluvnej
pokuty r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a vo zvyšných častiach p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

I. Napadnutým rozsudkom z 1. júla 2013 súd prvého stupňa uložil žalovanému (nesprávne uvedené
odporcovi - v sporovom konaní je správnym spôsobom označovania účastníkov aj podania začínajúceho
konanie používanie výrazov žalobca, žalovaný a žaloba, tu porovnaj i ustanovenie § 79 ods. 1 poslednej
vety a § 90 O.s.p. - z.č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok znení zmien a noviel) povinnosť zaplatiť
žalobkyni (opäť nesprávne uvedené navrhovateľovi) sumu vo výške 1.556,35 eur spolu s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 07.05.2010 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku

žalobu (nesprávne uvedené návrh) zamietol a určil, že zmluvné podmienky uvedené vo Všeobecných
podmienkach finančného leasingu spoločnosti Daimler Chrysler Financial Services Slovensko, s. r. o.
v článku 12 bod 12.1 odrážka 5, podľa ktorého prenajímateľ má právo zmluvu kedykoľvek predčasne
ukončiť písomnou výpoveďou z dôvodov uvedených v týchto VPFL. Prenajímateľ nie je povinný
upozorniť vopred nájomcu na to, že vznikol dôvod pre vypovedanie zmluvy. Prenajímateľ je oprávnený
vypovedať túto zmluvu, ak nastane akákoľvek z nasledujúcich skutočností a to, že nájomca sa ocitol
v omeškaní s platbou akejkoľvek konečnej lízingovej splátky, či jej časti podľa tejto či inej zmluvy

uzatvorenej s prenajímateľom; prenajímateľ nemá povinnosť upozorniť nájomcu na takéto meškanie
je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti; o trovách konania nerozhodol s tým, že tak učiní do 30 dní
od právoplatnosti vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 52 ods. 1, 3, 4,
9, 10, § 53 ods. 9 OZ (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zmien a noviel), § 153 ods. 4
O.s.p., § 1 ods. 1, 2 z. č. 258/2001 ZoSÚ (o spotrebiteľských úveroch), § 517 ods. 1, 2 OZ a vecne tým,
že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 03. júla 2007
uzavretá Zmluva o finančnom leasingu č. 109873-L a predmetom zmluvy bol finančný leasing osobného

motorového vozidla zn. Mercedes-Benz C 220 CDI, rok výroby 2007, farby čiernej, keď účastníci sa
dohodli v článku 3 tejto zmluvy na zmluvnej podmienke tak, že doba leasingu bude 61 mesiacov,počet mesačných splátok 61, predbežná kúpna cena predmetu leasingu je 31.005,88 eur bez DPH
a 36.896,98 eur s DPH, pričom prvá navýšená splátka bola určená na 0,00% z konečnej kúpnej ceny
predmetu leasingu a čo sa týka konečnej kúpnej ceny predmetu leasingu, tá je uvedená v dodávateľskej

faktúre na úhradu konečnej kúpnej ceny predmetu leasingu prenajímateľom, pričom konečná leasingová
cena, počet, výška, splatnosť jednotlivých konečných leasingových splátok je uvedená v dohode o
platbách faktúre, ktoré tvoria prílohu zmluvy. Účastníci v bode 5 zmluvy dohodli i havarijné poistenie v
UNIQUA poisťovni, a. s. na výške poistnej čiastky v sume 1.238.374 Sk, na spoluúčasti 5%, minimum
5.000 Sk, pričom z dohody o platbách súd zistil, že táto dohoda bola vystavená 03.07.2007, začiatok

doby leasingu bol 03.07.2007 a koniec 03.08.2012, keď súčasťou dohody bol kalendár leasingových
splátok. Následne došlo k výpovedi zo zmluvy dňa 19.10.2009, keď žalobkyňa vypovedala zmluvu s
poukazom na čl. 12 Všeobecných zmluvných podmienok. Ako dôvod uviedla omeškanie spojené s
úhradou konečných leasingových splátok, pričom táto výpoveď žalovanému nebola doručená, keďže na
zásielke je uvedené, že nebola prevzatá v odbernej lehote s dátumom 10.11.2009. Následne z výpočtu
finančnéhovysporiadanialeasingovejzmluvysúdmalzapreukázané,žetamurčenázúčtovaciahodnota

motorového vozidla bola vo výške 20.318,15 eur, refakturácia znaleckého posudku 119 eur, refakturácia
služieb 118,67 eur, refakturácia odhlásenia predmetu leasingu na DI 94,72 eur, dlžné splátky za október
2009 vo výške 600,71 eur a dlžné poistné KASKO za október 2009 vo výške 136,23 eur, teda celkový
nárok žalobkyne je vo výške 21.387,48 eur, keď z tejto sumy žalobkyňa odpočítala výťažok z predaja
leasingu 15.966,39 eur, a preto požadovala uhradenie na finančnom vyporiadaní v sume 5.421,09 eur

a podľa tvrdenia žalobkyne si započítal pohľadávku vo výške 327,59 eur ako preplatok z leasingovej
zmluvy č. 102647-L a preto zostávajúci dlh podľa udania žalobkyne je 5.093,50 eur. Oznámenie o
ukončení a finančnom vyporiadaní bolo doručené žalovanému 03.05.2010 a zo znaleckého posudku
znalca Ing. Jozefa Polgára č. 29/2009 vyplýva všeobecná hodnota vozidla 20.147 eur a z kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a kupujúcim Motor - Car Trnava, s. r. o. je preukázané, že vozidlo

bolo odpredané za cenu bez DPH 15.966,39 eur a DPH 3.033,61 eur. Súd prvého stupňa mal za
preukázané, že súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky finančného leasingu žalobkyne, keď z
článku 12 bod 12.1 vyplýva, že prenajímateľ, teda žalobkyňa, má právo zmluvu kedykoľvek predčasne
ukončiť písomnou výpoveďou z dôvodov uvedených vo všeobecných podmienkach a nie je povinný
upozorniť vopred nájomcu na to, že vznikol dôvod pre vypovedanie zmluvy. Súd prvého stupňa mal za

to, že v danom prípade výpoveď zmluvy o finančnom leasingu žalovanému doručená nebola, pričom
právo vypovedať zmluvu má len žalobkyňa ako prenajímateľka, nie i žalovaný ako nájomca a preto súd
vyslovil a určil, že takto uvedené zmluvné podmienky v článku 12 bod 12.1 odrážka 5 a v bode 12.4
sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. Zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne považoval
odvolací súd za nárok nedôvodný, keď zmluvná pokuta dojednaná v bode 6.5 je absolútne neplatná,

keď dôvodom je rozpor s dobrými mravmi a obchodnými zvyklosťami, pričom všeobecné zmluvné
podmienky vypracovala sama žalobkyňa a žalovaný ako spotrebiteľ sa na ich obsahu nepodieľal, teda
neboli individuálne dojednané a zmluvná pokuta nie je všeobecnou podmienkou a i nedostatok písomnej
formy má za následok neplatnosť jej dojednania. Súd prvého stupňa dôvodil, že výpoveď žalobkyne
zo dňa 19. októbra 2009 je neplatná, nakoľko žalovanému doručená nebola, a preto žalobkyňa nemá

nárok na sumu 119 eur z dôvodu refakturácie, nákladov na vypracovanie znaleckého posudku, ďalej na
sumu 118,67 ako refakturáciu služieb potrebnú na kontrolu odobratého vozidla, na sumu 94,72 eur ako
refakturáciuodhláseniapredmetuleasingunaDIazároveňnemánárokaninadoplatenieceléhonároku,
keďže vozidlo bolo predané za sumu 19.000 eur, pričom podľa znaleckého posudku, hodnota vozidla
bola určená na sumu 20.147 eur, teda žalobkyňa mala nárok len na zaplatenie sumy 21.216,33 eur, z

tohto nároku odpočítal predajnú cenu motorového vozidla a to sumu 19.000 eur a zistil zostávajúci dlh
žalovaného 2.216,33 eur, z ktorej sumy odrátal započítanie z finančného leasingu č. 109873-L vo výške
327,59 eur a zostávajúci dlh je tak v sume 1.888,74 eur, pričom i od tejto sumy odrátala refakturáciu
nákladov 119 eur, služieb potrebných na kontrolu odobratého vozidla 118,67 eur, odhlásenie predmetu
leasingu 94,72 eur a zaviazala žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.556,35 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9% od 7. mája 2010 až do zaplatenia. O trovách konania v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p.
nerozhodol s tým, že tak učiní až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa i žalovaný.

Žalobkyňa vo svojom odvolaní navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil a jej návrhu na úhradu sumy 5.093,50 eur s príslušenstvom vyhovel a zrušil výrok vyslovujúci

neplatnosť zmluvnej podmienky uvedenej v článku 12 v bode 12.1 odsek 5 všeobecných podmienokfinančného leasingu žalobkyne z dôvodu jej neprijateľnosti a zároveň, aby zaviazal žalovaného na
úhradu prvostupňových a odvolacích trov. Svoje odvolanie odôvodnila právne ustanoveniami § 205 ods.
2písm.a),b),c)ad)O.s.p.atozdôvodov,žemedzižalobkyňouažalovanýmbolaplatneuzatvorenádňa

3. júla 2007 zmluva, ktorej predmetom bol finančný leasing osobného automobilu zn. Mercedes Benz - C
220 CDI, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú v zmysle čl. 6 Všeobecné podmienky finančného leasingu, s
ktorými žalovaný prejavil svoj súhlas podpisom 3. júla 2007. Dôvodila, že doba leasingu bola dojednaná
na obdobie od 3. júla 2007 do 3. augusta 2012, bolo dojednaných 61 splátok, pričom prvých 60 bolo
stanovených vo výške 600,80 eur vrátane DPH a posledná splátka bola stanovená vo výške 7.379,40

eur vrátane DPH. Z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou leasingovej splátky 10/2009, ako aj s
ohľadomnapredchádzajúceporušenieplatobnejdisciplínyžalovaného,pristúpilžalobcakpredčasnému
ukončeniu zmluvy a po odpredaji vozidla vysporiadala žalobkyňa vzájomné finančné nároky a vyčíslila
dlžnú čiastku na sumu 5.421,09 eur, na ktorú sumu však jednostranne započítala preplatok zo Zmluvy
o finančnom leasingu č. 102647-L vo výške 327,50 eur, na základe čoho došlo k zníženiu dlžnej sumy
na sumu 5.093,50 eur. Namietala nesprávnosť právneho posúdenia zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej

majúc za to, že v zmysle § 52 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, boli spotrebiteľskými
zmluvami zmluva kúpna, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona
azmluvapodľa§55,avšakleasingovázmluvaakošpecifickýdruhzmluvyniejeakosamostatnýzmluvný
typ upravený ani v Obchodnom, ani v Občianskom zákonníku, nie je zmluvou spotrebiteľskou, z dôvodu
čoho sa na ňu § 52 a nasl. OZ nevzťahuje. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 879j OZ, v zmysle

ktorých sa vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januára 2008 posudzujú
podľa doterajších predpisov a nevzťahuje sa ani zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.,
lebo v znení účinnom do 31. decembra 2007 sa zákon nevzťahoval na zmluvy o poskytnutí úveru
do hodnoty zodpovedajúcej 200 eur a nad hodnotu zodpovedajúcu 20.000 eur. K platnosti výpovede
zmluvy uviedla, že žalovaný bol v období od 18. júna 2009 do 3. novembra 2009 vo výkone väzby,

o čom vedela i žalobkyňa, pričom švagor žalovaného A. H. sa informoval o nákladoch spojených
so zrušením zmluvy, pričom žalovaný nepopiera, že pán H. vystupoval v jeho zastúpení, pričom na
komunikáciu medzi pánom H. a žalobkyňou je potrebné nahliadať aj ako na upozornenie žalovaného
na omeškanie s úhradou leasingových splátok, ako aj na upozornenie na možné následky vyplývajúce
z daného omeškania pre žalovaného, pričom švagor žalovaného, pán H., sa žiadnym spôsobom k

možnostiamžalobkyneoznámenýchmue-mailovoukomunikáciounevyjadril,pričomodovzdalžalobkyni
predmet leasingu a jeho prioritným zámerom bolo ukončenie zmluvy a z uvedenej pasivity pána H.
je zrejmé, že z jeho strany došlo k rozhodnutiu neuhradiť zvyšné leasingové splátky s vedomím, že
zmluva bude ukončená, vozidlo odpredané a vzájomné nároky vysporiadané v súlade so zmluvou.
Keďže k odovzdaniu vozidla pánom H. došlo v zmysle tvrdení žalovaného so súhlasom a vedomím

žalovaného, je odôvodnené predpokladať, že svojou pasivitou súhlasil s predčasným ukončením zmluvy
aj samotný žalovaný. Dodala, že neprejavil záujem pokračovať v leasingu a od jeho prepustenia z väzby
dňa 3. novembra 2009 do doručenia oznámenia o finančnom vyporiadaní zmluvy dňa 3. mája 2010,
t.j. do dňa, kedy sa dozvedel o predaji vozidla, uplynula doba 6 mesiacov, počas ktorých ponechal
vozidlo u žalobkyne bez prejavenia akéhokoľvek záujmu o pokračovanie v leasingu. Naopak, dňa 8.

januára 2010 sám podpísal odovzdávací protokol, na základe ktorého odovzdal žalobkyni príslušenstvo
k vozidlu, druhé kľúče, čím bez pochybností potvrdil svoju vôľu ponechať vozidlo žalobkyni, toto nežiadal
vrátiť, nežiadal zmenu a ani obnovu finančného leasingu a vzhľadom na jeho pasivitu je potrebné jeho
nekonanie a neprejavenie akejkoľvek snahy o vrátenie vozidla chápať ako nezáujme o pokračovanie v
leasingu a ako súhlas s ukončením zmluvy a jej následnom vysporiadaní. Nesúhlasila s konštatovaním

súdu prvého stupňa, že výpoveď žalobkyne zo dňa 19. októbra 2009 je neplatná a to s ohľadom na
ustanovenie článku 15.8 VPFL upravujúce práve otázku doručovania medzi zmluvnými stranami a v
zmysletohtoustanoveniajevýpoveďnutnépovažovaťzadoručenúatedazaplatnú.Dodala,žezmluvný
vzťah bol medzi zmluvnými stranami ukončený platne, v dôsledku čoho je nárok uplatnený žalobkyňou
žalobným návrhom odôvodnený a v celom rozsahu oprávnený. Nesúhlasila ani s vyhlásením zmluvných

podmienok za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti majúc za to, že súd nevzal do úvahy skutočnosť, že
uvedené zákonné ustanovenie bolo do OZ začlenené až s účinnosťou odo dňa 1. júna 2010 a mala za
to, že dojednania upravené v VPFL v článku 12.1 ods. 5 boli v súlade s účinnými právnymi predpismi.
Záverom opätovne vyčíslila svoj nárok v súlade s vyčíslením z oznámenia o ukončení a finančnom
vyporiadaní Zmluvy o finančnom leasingu č. 109873-L zo dňa 23. apríla 2009 mala za to, že uplatnený

nárok je v celej svojej výške nárokom oprávneným a odôvodneným. Uplatnila si i trovy konania, a to na
prvostupňovom v sume 1.800,44 eur a na druhostupňovom 226,48 eur.Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie i žalovaný. Dôvodil, že
rozsiahlym dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa vypovedala Zmluvu o finančnom
leasingu č. 109873-L s poukazom na č.l. 12 Všeobecných zmluvných podmienok z dôvodu omeškania

s úhradou konečných leasingových splátok. Namietal, že bol v omeškaní so zaplatením splátky za
mesiac október 2009 len 18 dní a v omeškaní bol len so zaplatením časti splátky vo výške 273,11
eur, keďže mal v tom čase voči žalobkyni pohľadávku vo výške 327,59 eur z titulu preplatku z inej
leasingovej zmluvy. Dodal, že v čase od 18. júna 2009 do 3. novembra 2009 bol vo väzbe a v tom
čase komunikoval so žalobkyňou jeho švagor, a aj napriek prísľubu o možnosti splátkových prázdnin,

respektíve o možnosti uzatvoriť novú zmluvu žalobkyňa vypovedala zmluvu a žiadala o vydanie vozidla,
ktoré jej i bolo vrátené v októbri 2009. Uviedol, že po prepustení z väzby navštívil žalobkyňu, mal záujem
pokračovať v leasingu, žalobkyňa však žiadala vrátenie kľúčov, pričom výpoveď z leasingovej zmluvy
mu nebola doručená. Poukázal i na tú skutočnosť, že mu nebola doručená ani dohoda o platbách, ktorá
mala byť prílohou zmluvy o finančnom leasingu. Nesúhlasil s vyčíslením, respektíve s oznámením o
ukončení a finančnom vysporiadaní zmluvy o finančnom leasingu. Namietal, že z dôvodu neplatnosti

výpovede leasingovej zmluvy súd prvého stupňa síce odpočítal žalobkyňou uplatnené nároky 119 eur
za vypracovanie znaleckého posudku, refakturáciu služieb vo výške 118,67 eur, refakturáciu odhlásenia
predmetu leasingu na DI vo výške 94,72 eur a zaviazal ho na zaplatenie istiny 1.556,35 eur, avšak má
za to, že z celkového nároku žalobkyne 21.216 eur mala byť odpočítaná všeobecná hodnota vozidla vo
výške 20.147 eur stanovená znalcom a nie suma 19.000 eur, za ktorú žalobkyňa na základe vzájomnej

dohody s kupujúcim vozidlo predala. Dodal, že leasingovou zmluvou bol medzi účastníkmi konania
založený občiansko-právny záväzkový vzťah, keď žalovaný ako nájomca uzatvoril zmluvu ako fyzická
osoba nepodnikateľ, teda ako spotrebiteľ a v prípade predčasného zániku záväzkov sa má vykonať
finančné vyporiadanie tak, aby nedošlo k bezdôvodnému obohateniu jednej strany na úkor strany druhej.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. v prvej vete výrokovej

časti zmenil a i v tejto časti žalobu zamietol. Uplatnil si i nárok na náhradu trov konania.

II. Napadnutým uznesením z 25. septembra 2013 č.k. 10C/43/2011-231 bola žalovanému uložená
povinnosťzaplatiťsúdnypoplatokzaodvolanievovýške93eurdotrochdníodprávoplatnostiuznesenia.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že
ako spotrebiteľ je v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) v spojitosti s § 4 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov oslobodený od platenia súdneho poplatku. Navrhol,
aby prvostupňový súd v súlade s § 210a zrušil svoje uznesenie.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodalivčasoprávnené
osoby, účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiam, proti ktorým je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214

ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok s výnimkou zamietnutia žaloby o zaplatenie zmluvnej
pokuty i napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako i konanie im predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne, ani
odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa nie je dôvodné, napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.), avšak odvolanie

voči uzneseniu o poplatkovej povinnosti je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť (§ 221
ods. 1 O.s.p.).

Žalobkyňa i žalovaný svoje odvolania odôvodnili v podstate tým, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a tým, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací

dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého
stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli
počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo na základe ich závažnosti, dôležitosti, zákonnosti,
pravdivosti,vieryhodnosti, inakjelogickýrozporaleboktoréodporujúustanoveniam§122až135O.s.p..Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú,
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 10C/43/2011 je zaplatenie 5.093,50
eur ako nároku vyplývajúceho z ukončenia a finančného vysporiadania zmluvy o finančnom leasingu.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že
súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého

stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a na ne odkazuje. Súd prvého stupňa
sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobkyne i žalovaného a v podstate títo ani v
odvolacom konaní neuviedli žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť,
odvolací súd však k ich námietkam z odvolania dopĺňa nasledovné:

Námietku žalobkyne z jej odvolania o nesprávnom posúdení zmluvy o finančnom leasingu uzatvorenej

medzi žalobkyňou a žalovaným 3. júla 2007 ako zmluvy spotrebiteľskej odvolací súd považoval za
nedôvodnú z nižšie popísaných dôvodov.

Tuzemský právny poriadok upravoval špecificky postavenie a ochranu spotrebiteľa už od 31. decembra
1992 a to až do 30. júna 2006 v rámci zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ZoS) (pričom
tento zrušený bol až v súvislosti s jeho nahradením novším zákonom č. 250/2007 Z. z., účinným od

1. júla 2007). V priebehu účinnosti takéhoto zákona k nemu pristúpila (a aj po jeho zrušení pretrvala)
doplnková úprava spotrebiteľských vzťahov v základnom predpise občianskeho práva (v O. z., tu por.
najmä zákon č. 150/2004 Z. z.).

Už ustanovením § 23a ods. 1 Z. o. s. (účinným od 1. januára 2000 do 24. novembra 2004) bol do
práva Slovenskej republiky zanesený pojem tzv. typovej zmluvy, ktorou sa rozumela zmluva, ktorá

sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia typová zmluva nesmela obsahovať
a/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby
na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, ani 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje

predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho
ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; resp. b/ podmienky, ktoré sú
v rozpore s dobrými mravmi.

V období od 25. novembra 2004 do 30. júna 2007 potom zmenené znenie ust. § 23a Z. o. s. definovalo
spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako

aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje (ktorú úpravu inak
prevzalo i pôvodné znenie ustanovenia § 3 ods. 3 nového zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007
Z. z. v znení účinnom do 31. októbra 2008 vrátane), podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté

podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka alebo aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

IO.z.definovalspotrebiteľskézmluvyatov„obnovenom“ustanovení§52(vtejtosúv.preprípadzáujmu

por. i znenie zákona do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb.), pričom aj on tak činil rozdielne v obdobíod 1. apríla 2004 do 31. decembra 2007 a v období nasledujúcom potom, keď v prvom období zhora
zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane

dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a od 1. januára 2008 platí už definícia považujúca
za spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom (ods. 1), keď dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 3) a spotrebiteľom

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 4).

I keď zmluva žalobkyne a žalovaného z prejednávanej veci uzavretá ešte 3. júla 2007, by do definície
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 v tom čase účinného O. z. nespadala, nemôže byť sporu o tom, že i
takéto zmluvy boli a sú naopak spotrebiteľskými zmluvami v zmysle § 3 Z. o. s. (účinnom od 1. júla 2007
do 31. októbra 2009) keďže tu ide o zmluvy uzavreté (formálne) podľa Obch. z. a ich charakteristickým

znakom je, že sa uzatvárali vo viacerých prípadoch a je z nich zrejmé, že spotrebiteľ (žalovaný) obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva tvoriaca podklad v tomto konaní uplatňovaných
nárokov je teda podľa právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou.

U takýchto zmlúv potom už v rámci skoršej rozhodovacej činnosti venovanej i výkladu pojmov
„spotrebiteľský úver“ a „spotrebiteľská zmluva“ tunajší súd uzavrel (v tejto súv. por. napr. uznesenie

Krajského súdu v Trnave z 31. augusta 2010 č. k. 10CoE/85/2010-44, inak vo veci súdu prvého stupňa
jeho sp. zn. 9Er/1052/2008), že normy obchodného práva sú (pokiaľ ide čo i len o spotrebiteľskú
zmluvu bez možnosti jej podradenia pod niektorý špecifický zmluvný typ predpokladaný spotrebiteľským
právom v užšom slova zmysle - tu rozumej osobitnými predpismi o spotrebiteľoch stojacimi mimo O.
z.) použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave

spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Ak
toto má platiť o vzájomnom pomere takýchto zákonov a Občiansky zákonník sa tu uplatní nielen ako
doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre možnosť ďalšieho použitia noriem práva obchodného
(čo v praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v
Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch k nemu); nemôže byť pochyby, že tým skôr (i za

použitia metódy právnej argumentácie „a maiori ad minus“, čiže od väčšieho k menšiemu) to musí platiť
i v prípade posudzovania súladu zmluvy s normami spotrebiteľského práva.

Aj druhú a tretiu námietku (v odvolaní označené ako IV. a V.) žalobkyne týkajúcu sa platnosti výpovede
a neprijateľnosti zmluvných podmienok vyhodnotil odvolací súd ako irelevantné a v celom rozsahu
sa stotožnil s dôvodmi súdu prvého stupňa pojatými do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v

podrobnostiach na ne poukazuje. K neprijateľnosti zmluvných podmienok len dodáva:

Z úpravy nachádzajúcej sa v ustanoveniach § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. už k času rozhodovania
napádaným rozsudkom súdu prvého stupňa a i k času rozhodovania odvolacieho súdu týmto jeho
(práve odôvodňovaným) rozsudkom vyplýva, že už skôr existujúca možnosť súdu v rozsudku,
týkajúcom sa sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná

v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (podľa odseku 3 účinného už od 15. októbra
2008) bola nahradená povinnosťou vydať takéto rozhodnutie vtedy, ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachzaneplatnúzdôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky a súčasne nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky
alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné

obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie (odsek 4 účinný od 1.
marca 2010).

Takáto úprava je procesným vyjadrením obdobnej úpravy nachádzajúcej sa od 1. marca 2010 v
ustanovení § 53a O. z. (teda v tzv. hmotnom práve), pričom jej špecifikom je, že na jej základe súd
i v tzv. sporovom konaní (zásadne ovládanom dispozičným princípom), hoc aj len v takom, kde má

základnápožiadavkažalobcupôvodvspotrebiteľskejzmluve,môžedotvoriťjehopredmet(konania)tým,že aj bez výslovného návrhu niektorého účastníka konania (vyjadreného buď v žalobe alebo vzájomnej
žalobe) určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky a jej neplatnosť. Nie je rozhodné, či žalobu v takejto
veci podal dodávateľ, spotrebiteľ ale len to, že výsledky vykonaného dokazovania smerujú k rozhodnutiu

v neprospech dodávateľa alebo naopak v prospech spotrebiteľa preto, že niektorá podmienka alebo
aj viaceré takéto podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Takéto určenie (neprijateľnosti
a neplatnosti) je tu potom zjavne pre spotrebiteľa za účelom jeho zvýšenej ochrany zaručovanej i na
nadnárodnej úrovni (ustanovením povinnosti na porušenie noriem spotrebiteľského práva reagovať aj
bezvýslovnéhonávrhuspotrebiteľa)atiežvsmereeliminovaniarizikavýskytuneprijateľnýchpodmienok

(vtejtosúv.por.najmätzv.hmotnoprávnupovinnosťdodávateľasazdržaťpoužívaniapodmienkyurčenej
za neprijateľnú i vo vzťahoch s ostatnými spotrebiteľmi podľa § 53a ods. 1 O. z.), na druhej strane však
i na ochranu dodávateľa takýmto určením dotknutého.

Prijateľnosť (ale tiež neprijateľnosť) konkrétnej zmluvnej podmienky a takto i jej platnosť (resp.
neplatnosť) sa musí posudzovať vo vzťahu k príslušnému dojednaniu v podobe zadefinovanej dohodou
účastníkov právneho vzťahu (čo možno vyjadriť i tak, že zmluvná podmienka stojí i padá len ako

celok). Každá zmluvná strana takto znáša riziko naformulovania príslušnej podmienky celkom určitým
spôsobom.

Napokon ani námietka žalovaného z jeho odvolania týkajúca sa nesprávneho odpočtu z nároku
žalobkyne, konkrétne odpočtu len ceny za predaj predmetu leasingu (19.000 eur) a nie všeobecnej
hodnoty stanovenej znaleckým posudkom (20.147 eur) nemohla zaznamenať úspech, keď žalovaný

v odvolaní síce poukazuje na predčasný zánik záväzku a povinnosť vysporiadania tak aby nedošlo k
bezdôvodnému obohateniu ani jednej zo strán ale z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť, že by
sa žalobkyňa na úkor žalovaného bezdôvodne obohatila.

Jedinou dôvodnou námietkou bola námietka žalobkyne ohľadne zamietnutia jej nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty napriek späťvzatiu žaloby v tejto časti. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobkyňa

dispozitívnym úkonom vykonanom na pojednávaní dňa 14. júna 2012 vzala žalobu v časti zaplatenia
zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne zo spornej istiny od 7. mája 2010 do zaplatenia späť a žiadala
konanie zastaviť (viď výsluch právnej zástupkyne žalobkyne - č.l. 126). Povinnosťou súdu prvého stupňa
v ďalšom konaní bude v súlade s § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. o späťvzatí rozhodnúť.

II. Odvolací súd druhým výrokom tohto rozsudku zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o poplatkovej

povinnosti žalovaného.

Podľa § 4 ods. 2 písm. za) z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu
(napr. § 3 ods. 5 z.č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa ...). Žalovaný vystupuje v danej právnej veci
ako spotrebiteľ a je od platenia súdneho poplatku oslobodený a pokiaľ mu súd prvého stupňa uložil

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, nerozhodol správne.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne v zmysle nižšie citovaného ustanovenia § 224 ods. 4
O.s.p. súd prvého stupňa.

Podľa § 224 ods. 4 O.s.p. ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým
nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho

konania rozhodne súd prvého stupňa.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.