Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sž/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9014010053
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:9014010053.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej

PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci navrhovateľky:
MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, právne zastúpená: DEDÁK
& Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so
sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu
odporkyne č. RP/019/2014 zo dňa 11. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/019/2014 zo dňa 11. marca 2014 p
o t v r d z u j e.

Navrhovateľke u k l a d á povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 500 € do 30 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej
pokladnici, Bratislava.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dňa 24.04.2014, domáhala postupom podľa ustanovení § 250l a nasl. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/019/2014 zo dňa
11.03.2014.

Odporkyňa (ďalej aj „Rada“), ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/, h/ zákona
č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v

zneníúčinnomkudňuvydanianapadnutéhoadministratívnehorozhodnutia(ďalejlen„zákonč.308/2000
Z.z.“), rozhodnutím č. RP/019/2014 zo dňa 11.03.2014 (vydaným v správnom konaní č. 366-PLO/
O-4985/2013) uložila navrhovateľke podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu
určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 4 000 € za porušenie povinnosti
uvedenejv§32ods.4písm.a/zákonač.308/2000Z.z.tým,ženatelevíznejprogramovejslužbeDAJTO
dňa 21.08.2013 o cca 06:50 hod. odvysielaný komunikát s názvom Akčná výhra, ktorý naplnil definíciu
telenákupu, obsahoval nejednoznačné a úplné inštruovanie o spôsobe riešenia zadanej úlohy, nakoľko

odlišnosť mincí rovnakej menovitej hodnoty vyobrazených v zadaní úlohy nebola rozoznateľná.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že odvysielaný komunikát obsahoval priamu ponuku
(zverejnenie audiotextového čísla a výzvu na zavolanie) vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu(hru o cenu), a preto tento komunikát naplnil definíciu telenákupu, v dôsledku čoho sa naň vzťahuje
úprava § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Odporkyňa uviedla, že na základe poskytnutých
informácií v odvysielanom príspevku diváci nemali možnosť identifikovať všetky znaky, ktoré mali

zohľadniť za účelom sčítania hodnoty euro mincí zobrazených na obrázku. Hoci celá úloha bola
prezentovaná ako jednoduchá a poskytnuté informácie ako dostačujúce pre jej riešenie, je zrejmé, že
tieto neboli jednoznačné, úplné, presné a nepostačovali na vyriešenie zadanej úlohy.

Rada dospela k záveru, že odvysielaný komunikát, ktorý naplnil definíciu telenákupu bol nečestný,

pretože bol vysielaný tak, aby poskytnutím nesprávnych, nejednoznačných alebo nepresných informácií
vytvoril v recipientovi klamlivú predstavu o náročnosti riešenia zadanej úlohy - spočítania euro mincí
na obrázku, za účelom presvedčiť ho, aby sa hry o cenu zúčastnil. Jednotlivé úlohy boli zadávané tak,
že z obrázku, ktorý bol súčasťou zadania, nebolo možné určiť, že mince rovnakej hodnoty sa od seba
odlišujú a ktoré z nich nemajú také náležitosti ako euro mince, v dôsledku čoho došlo k porušeniu
povinnosti zabezpečiť, aby bol vysielaný telenákup čestný. Podľa Rady recipienti nemohli identifikovať

všetky údaje, ktoré pri riešení úlohy mali zohľadniť, čím sa pre nich stáva takáto úloha pri postupe
podľa zadania prezentovaného vysielateľom počas vysielania predmetného komunikátu neriešiteľná.
Navyše moderátorka utvrdzovala divákov v tom, že to bola jednoduchá úloha. Z uvedeného vyplýva, že
navrhovateľka nezabezpečila, aby vysielaný telenákup bol čestný.

Pri určovaní výšky sankcie odporkyňa vychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu
vysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu
porušenia povinnosti a pokutu určila vo výške 4 000 €.

II.

Navrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku uviedla, že neporušila svojim konaním povinnosti
uvedené v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. a zastáva názor, že moderátorka zadala spôsob
riešenia zadanej spornej úlohy jednoznačne a to takým spôsobom, aby bolo pre divákov jasné, čo je
predmetom rébusu/hádanky.

Podľa navrhovateľky z charakteru komunikátu vyplýva, že úlohou divákov je odhaliť skutočné euro mince
na obrazovke a spočítať ich hodnotu. Vzhľadom na skutočnosť, že nie všetky mince sú vyobrazené
v správnej podobe, je súčasťou úlohy diváka, identifikovať správne euro mince a len tie do výsledku
zarátať. Euro mince, ktoré nemali byť zarátané do správneho výsledku sú označené v priloženom riešení

červeným krúžkom, tento indikuje nasledovné odchýlky euro mincí:
50 Cent - v slove „Cent“ je písmeno „C“ väčšie ako štandardne
2 Cent - obraz zemegule na minciach sa líši od originálu mince (na dvoch minciach)
10 Cent - pätka čísla „1“ je dlhšia ako štandardne
50 Cent - horná časť čísla „5“ je dlhšia ako štandardne (na dvoch minciach)

2 Euro - pätka čísla „2“ je dlhšia ako štandardne.

Navrhovateľka má za to, že riešenie bolo divákovi ponúknuté jednoznačne a jasne, pričom moderátorka
divákov upozorňovala, aby do výsledku započítali len euro mince. Vzhľadom na toto dôrazné
upozornenie, ktoré bolo moderátorkou niekoľkokrát zdôraznené v priebehu vysielania komunikátu

nebolo potrebné, aby boli uvádzané žiadne ďalšie doplňujúce alebo vysvetľujúce informácie. Úloha
bola zrejmá a pri ďalších doplňujúcich informáciách by rébus podľa navrhovateľky neplnil účel zábavnej
hádanky.

Súčasťou rébusu je, okrem správneho spočítania euro mincí, aj identifikovať správne euro mince.

Odhalenie tohto prvku rébusu/hádanky a správnym spočítaním euro mincí je následne odmenené
zverejnenou finančnou čiastkou.

Podľa navrhovateľky nie je dôvodné označiť komunikát za nečestný z dôvodu, že diváci neboli výslovne
upozornení, že v hádanke sú zakomponované aj nesprávne euro mince, ktoré nemajú zarátavať. Aby

sa divák dopracoval k správnemu riešeniu, musí vylúčiť tie nesprávne a túto záhadu musí pri riešení
odhaliť. Účel zabaviť diváka by sa konkrétnym špecifikovaním všetkých aspektov rébusu podľa názoru
navrhovateľky stratil.Vzhľadom na skutočnosť, že podstatou komunikátu je práve logický rébus, ktorý v sebe za účelom
plneniafunkciezábavnéhoprogramusprvkomhrymusíobsahovaťprvokzáhadnostiazatajenieurčitých
informácií divákovi, nie je možné takúto hru automaticky považovať za nečestnú. Je práve ponechané

na divákovi, aby záhadu odhalil a nakoniec dospel k správnemu riešeniu.

Keďže možnosť dovolať sa do štúdia je poskytnutá všetkým divákom rovnakým spôsobom a všetci diváci
majú k dispozícií na riešenie rovnaké informácie, má navrhovateľka za to, že predmetný komunikát spĺňa
svoju funkciu zábavného programu s prvkami hry a je vo vzťahu k divákom férový a čestný.

Navrhovateľka uviedla, v zákone, ako ani v žiadnom inom právnom predpise, nie je pojem „čestný“
vymedzený. Jedná sa teda o neurčitý právny pojem, ktorého vymedzenie je v kompetencii odporcu.
Obsah tohto pojmu však musí byť vymedzený jednoznačne, nezameniteľne, tak aby recipienti právnych
noriem boli schopní do budúcnosti predvídať aplikáciu práva a podľa toho upraviť svoje správanie.

Pojmy ako slušnosť a čestnosť je možné považovať za hodnoty prisudzované procesom alebo javom
spoločnosťou. Obsah týchto pojmov a ich výklad by mal byť vnímaný vždy v súvislosti s okolnosťami,
dobou a aj v závislosti od spoločnosti a situácie, v ktorej je takýto neurčitý pojem používaný. Navrhovateľ
má za to, že správny orgán by mal pri výklade a aplikácií neurčitých právnych pojmov, ktoré zákon
obsahuje, prihliadnuť práve na okolnosti, dobu, spoločnosť a situáciu, v ktorej sa pojem vyskytuje,

a adresát právnej normy by mal byť dostatočne chránený pred svojvôľou správneho orgánu pri
neadekvátnom výklade neurčitých právnych pojmov.

Navrhovateľka poukázala na to, že odporkyňa pre vysvetlenie pojmu „čestný“ v rozhodnutí použila
definície napr. z Krátkeho slovníka slovenského jazyka, kde je definovaný ako „statočný, počestný,

poctivý, svedčiaci o cti“. V Slovníku slovenského jazyka je tento pojem vymedzený ako „majúci vysoké
morálne hodnoty, statočný, charakterný, poctivý“.

Príklad „nečestnej“ reklamy na prací prostriedok Ariel, ktorý odporkyňa uviedla v rozhodnutí, nie je
podľa navrhovateľky možné aplikovať na predmetný komunikát. Pri hodnotení čestnosti je potrebné

zohľadniť aj špecifický charakter kumunikátu. Práve skutočnosť, že komunikát je zábavným programom
s prvkami hry, v ktorom sa riešia rébusy/hádanky, je dôvodom, aby v takomto prípade pojem „čestný“
nebol vykladaný striktne v zmysle, v akom sa aplikuje na správanie a charakter ľudí, a teda ako poctivý,
majúci morálne hodnoty atď., ale vnímanie kritéria čestnosti by malo odzrkadľovať charakter vysielaného
komunikátu.

K právnej postate posúdenia predmetného vysielania ako telenákupu navrhovateľka uviedla, že sa
nestotožnila s právnym názorom odporkyne, ktorá podradila odvysielaný komunikát ustanoveniam
upravujúcim vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie, teda keď tento považuje za telenákup podľa
§ 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. Podľa názoru navrhovateľky predmetný komunikát vykazuje jasné

znaky zábavného súťažného formátu, nie je priamou ponukou vysielanou verejnosti s cieľom poskytnúť
tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu. Navrhovateľka má za to, že
pokiaľ má byť predmetný komunikát považovaný za telenákup tak, ako je pojem telenákup definovaný v
ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z., je potrebné naplniť všetky kritériá definované v § 32 ods. 2 zákona
č. 308/2000 Z.z. a zároveň musia byť naplnené kritériá definované v ustanovení § 31a ods. 1/ zákona

č. 308/2000 Z.z.

Podľa jej názoru telenákup je formou mediálnej komerčnej komunikácie a preto musí byť preukázané,
že vysielaný komunikát naplnil kritériá mediálnej komerčnej komunikácie vo všetkých častiach. Musí
byť teda preukázané, že v danej veci išlo o skutočnú ponuku služieb, skutočné nabádanie diváka

zaobstarať si tovary alebo služby a o skutočný odplatný vzťah. V opačnom prípade nie je možné
predmetný komunikát považovať za telenákup, ale za reláciu zábavného charakteru s prvkami hry.
Navrhovateľka poukázala aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) vec
C-195/06 (Kommunikationsbehörde Austria c/a Ősterreichischer Rundfunk).

Navrhovateľka uviedla, že odvysielaný komunikát bol samostatnou programovou jednotkou,
vysielateľom prezentovaný ako zábavný formát s prvkami hry. Z pohľadu vysielateľa išlo o nakupovaný
akvizičný program, a to od spoločnosti TeleMedia InteracTV Ltd., pričom vysielateľ nezasahuje do
obsahu nakúpeného programu a zaväzuje sa odvysielať ho tak, ako bol výrobcom diela dodaný.Vysielateľ nedisponuje obsahom týchto relácií. Vysielateľ nakupuje predmetné programy ako akvizície
a tieto zaraďuje do vysielania ako akvizičné zábavné programy, teda nepredáva vysielací čas s
cieľom vysielať reklamu alebo telenákup tretej osoby. Vysielateľ sa nepodieľa na akýchkoľvek ziskoch

výrobcu diela, ktoré plynú z jeho hospodárskej činnosti pri realizácii predmetných komunikátov a ani pri
akejkoľvek jeho inej podnikateľskej činnosti. Vysielateľ má právo na kontrolu obsahu zadaných súťaží
tak, aby tieto neboli v rozpore s ustanoveniami zákona. Predmetný komunikát je vysielaný v dennej
periodicite,akopravidelnýprogramovýformát,zcelkovéhovysielaciehočasutvoriaminimum(menejako
7% z celkového vysielacieho času), nakoľko programová služba DAJTO je vysielaná 24 hodín denne.

Vysielanie komunikátu a obdobných komunikátov nepatrí k nosným vysielacím programovým formátom
programovej služby DAJTO, programová služba DAJTO je monotypovou programovou službou, ktorej
viac ako 80% programov tvorí dramatika, resp. dramatický programový typ (z prevažnej časti filmy,
seriály). V predmetných komunikátoch nie je nikde prezentovaný žiadny obchodný názov, obchodná
značka, obchodná známka, tovary alebo služby tretích subjektov a nie je ani prezentované ďalšie
vysielanie vysielateľa. Otázky, ktoré sú súčasťou predmetných komunikátov sú náhodné, nie sú spájané

s nijakým obchodným menom, názvom, značkou, tovarom alebo službou tretieho subjektu. Obsah
predmetných komunikátov nie je možné nijakým bežným a ani skrytým spôsobom spojiť s akoukoľvek
komerčnou činnosťou akéhokoľvek tretieho subjektu. Podľa názoru navrhovateľky teda odvysielaný
komunikát nie je možné považovať za telenákup a tak ho nie je možné podriadiť pod ustanovenia
upravujúce vysielanie reklamy a telenákupu.

Poukazujúc na uvedené navrhovateľka navrhla, aby najvyšší súd predmetné rozhodnutie odporkyne
zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie.

III.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/019/2014 zo dňa 11.03.2014 potvrdil.

V dôvodoch uviedla, že pri otázke posúdenia odvysielaných komunikátov vychádzala z rozsudku SD

EÚ vo veci C-195/06 a z definície telenákupu a mediálnej komerčnej komunikácie obsiahnutej v zákone
č. 308/2000 Z.z. Podľa tohto rozhodnutia SD EÚ vysielanie, počas ktorého vysielateľ ponúka divákom
možnosť zúčastniť sa hry o ceny zavolaním na telefónne číslo so zvýšenou sadzbou, teda za odplatu,
je telenákupom, ak spĺňa tieto kritériá:
- skutočná ponuka služby s ohľadom na účel vysielania, ktorého je hra súčasťou,

-významhryvrámcivysielaniazhľadiskačasovéhorozsahuapredpokladanéhoekonomickéhoprínosu,
- typ otázok kladených účastníkovi hry.

Zo samotného obsahu komunikátu je zrejmé, že nejde o štandardný zábavný program. Model takýchto
komunikátov sa zakladá na tom, aby sa čo najväčšie množstvo recipientov pokúsilo dovolať do

štúdia. Nejde o klasické ponúknutie rozptýlenia, ako je to v prípade vedomostných hier vysielaných
vysielateľom, ale je evidentné, že účelom týchto komunikátov je osloviť čo najväčšie množstvo
recipientov, aby využili službu tretej osoby (ponúkanú hru o cenu) zavolaním na telefónne čísla uvádzané
na obrazovke. Tvrdenie, že ide o akvizičný program je pre posúdenie, či komunikát naplnil definíciu
telenákupu,irelevantné.Vkonečnomdôsledku,telenákup,akoformumediálnejkomerčnejkomunikácie,

spravidla vždy vyrába tretia osoba. Skutočnosť, či navrhovateľ môže zasahovať do obsahu týchto
komunikátovjevzhľadomnaobjektívnuzodpovednosťvysielateľairelevantná.Zovšeobecnýchpravidiel
hry Akčná výhra vyplýva, že podporuje aktivity a značky tretej osoby. Poskytovanie interaktívnych
hier je obchodným modelom, na ktorom funguje spoločnosť TeleMedia InteracTV Ltd. (táto spoločnosť
bola vyhlasovateľom súťaže Akčná výhra v období od 25.03.2012 do 31.12.2013, organizátorom

súťaže Akčná výhra je od 01.01.2014 spoločnosť Mediatex, Bojnická 18, 831 04 Bratislava), so sídlom
Tower Gate Place, Tal-Qroqq Street MSD1703 Msida, Malta, reg. číslo: C32278 (ďalej len „spoločnosť
TeleMedia InteracTV Ltd.“). Podľa pravidiel hry Akčná výhra je jej účelom výhradne podpora aktivít a
značky spoločnosti TeleMedia InteracTV Ltd. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnom programe bola
propagovaná a poskytovaná služba tretej osoby, to znamená, že samotná hra predstavuje skutočnú

ekonomickú aktivitu zahŕňajúcu poskytnutie služby tretej osoby.

Odvysielané komunikáty tvoria 6 - 7% denného vysielacieho času programovej služby DAJTO, čo nie je
zanedbateľné. Podľa aktuálne platnej licencie má navrhovateľka vyhradených vysielaniu doplnkovéhovysielania (§ 3 písm. h/ zákona č. 308/2000 Z.z.) 15% z celkového času vysielania programovej služby
DAJTO. Trvanie predmetných komunikátov predstavuje z časového hľadiska cca tretinu času, ktorú
vysielateľ môže podľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. vyhradiť vysielaniu reklamy a telenákupu v

jednom dni a cca polovicu času, ktorú môže vysielateľ podľa svojej aktuálnej licencie vyhradiť vysielaniu
reklamy a telenákupu. Hra o cenu predstavuje celý obsah komunikátu a jediným účelom takéhoto
komunikátu je poskytnutie služby - hry.

Tvrdenie navrhovateľky, že predmetný komunikát nakúpila ako akvizíciu, a tento zaraďuje do vysielania

ako akvizičné zábavné programy, čiže nepredáva vysielací čas s cieľom vysielať reklamu a že sa
nepodieľanaakýchkoľvekziskochvýrobcudiela,považujeodporkyňazaúčelové.Podľatýchtovyjadrení
navrhovateľky tretia osoba na programovej službe DAJTO propaguje a poskytuje svoje služby bez toho,
aby mal z toho vysielateľ akýkoľvek zisk, pričom tieto programy ani nie sú prerušované vysielaním
reklamy, takže nemá ani profit z reklamy. Svojím cieľom sa však predmetné komunikáty v ničom
nelíšia od bežnej reklamy a telenákupu, ich špecifické spracovanie má pôsobiť atraktívnejšie, avšak to

nemá vplyv na ich právnu kvalifikáciu. Z pravidiel odvysielaných komunikátov vyplýva, že pri vysielaní
audiotextových hier vysielateľ programovej služby buď vyhlasovateľovi súťaže predá vysielací čas
(obdoba reklamy alebo telenákupu), alebo sa podieľa na príjmoch vyhlasovateľa súťaže zo súťaží
organizovaných prostredníctvom jeho vysielania. Vysielateľ tak za každých okolností získava odplatu
za poskytovanú službu. Vysielanie audiotextových hier je prezentované ako alternatíva reklamy pre

získavanie príjmov z vysielania. Vyhradenie časového úseku v rozsahu jeden a pol hodiny denne
vysielaniu danej hry nasvedčuje tomu, že to nie je pre vysielateľa ekonomicky zanedbateľnosťou
činnosťou. V posudzovaných komunikátoch dochádza k skutočnej ponuke služieb tretej osoby
za odplatu. Odporkyňa nemohla vyhodnocovať obsah kladených otázok, keďže v predmetných
komunikátoch neboli divákom kladené otázky, ale mali za úlohu vyriešiť zadanie pripomínajúce

slovnú úlohu. Podmienku prepojenia otázok s poskytovaním služieb a tovarov v prípade predmetných
komunikátov nebolo potrebné skúmať z hľadiska ich prepojenia so živnosťami, remeslami, podnikaním
a profesiami. Predmetné komunikáty predstavujú službu tretej osoby, spoločnosti TeleMedia InteracTV
Ltd., ktorá spočíva v poskytnutí možnosti divákom vyhrať prezentovanú finančnú odmenu na základe
správnej odpovede na zadanú úlohu a odplatou za jej poskytnutie je suma, ktorú volajúci zaplatia za

volanie na telefónne čísla so zvýšenou sadzbou. V danom prípade nemuseli byť kladené otázky, resp.
zadanie úlohy, či jej riešenie prepojené s činnosťou tretej osoby, ktorá bola vyhlasovateľom súťaže,
nakoľko samotné usporiadanie hry je jej činnosťou, ktorá bola priamo ponúkaná a aj poskytovaná.
Takéto konanie je typovo zhodné s inými formami telenákupu, a preto je opodstatnená aj rovnaká miera
regulácie vysielania predmetných komunikátov.

Odporkyňa dospela k záveru, že pri vysielaní predmetných komunikátov navrhovateľka porušila
svoju povinnosť zabezpečiť, aby jej vysielanie bolo čestné. Pri vymedzení pojmu čestnosť v
predmetnom prípade musí byť zohľadnené jeho spojenie s vysielaním telenákupu. Pojem čestnosť
je morálnou kategóriou. Čestné informovanie je také, ktorého obsah bude v súlade so všeobecne

prijímanými pravidlami, verné skutočnosti, ktoré nenavádza, nesmeruje k neúplnému alebo nepresnému
informovaniu vykonávanému najmä s cieľom vyvolať alebo vytvoriť predpoklady pre vyvolanie
rozhodnutia v recipientovi, ktoré by pri riadnom informovaní neurobil, alebo pravdepodobne neurobil a to
najmä zo zištných dôvodov. Čestný telenákup je taký, ktorého obsah nebude zavádzajúci, nebude teda
prezentovať ponúkanú službu alebo tovar tak, aby poskytnutím nesprávnych, nejednoznačných alebo

nepresných informácií vytvoril v recipientovi klamlivú predstavu o ich vlastnostiach, kvalitách, použití,
účinkoch, charakteristike, význame pre recipienta.

Odporkyňa poukázala na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuvádzala, že zadanie hry
má byť jednoduché, vyriešiteľné pre každého, zdôraznila však, že musí byť také, aby na jeho základe,

bolo možné túto úlohu vyriešiť. V správnom konaní však bolo preukázané, že relevantné skutočnosti pre
správne vyriešenie zadania (rozdielnosť mincí), nebolo možné zistiť ani len na zväčšených obrázkoch
zadania úlohy (ktoré nie sú zachytením toho, ako bolo predmetné zadanie odvysielané, a tak nemôžu
byť pre posúdenie skutkového stavu smerodajné) a už vôbec nebolo možné určiť, že niektoré mince boli
upravené tak, aby ich nebolo možné považovať za euro mince, zo zadania odvysielaného v predmetnom

komunikáte. Na zázname vysielania doručenom navrhovateľkou, pri ktorom vzhľadom na povinnosť
podľa § 16 ods. 3 písm. 1/ zákona č. 308/2000 Z.z. je nevyhnutné prezumovať, že verne zachytáva
odvysielaný obsah (je to jediný podklad, ktorý verne zachytáva odvysielaný obsah), absolútne nie je
možné rozoznať, že niektoré mince rovnakej hodnoty sa od seba odlišujú.Ako je uvedené aj v napadnutom rozhodnutí, požadovanie spočítania euro mincí s tým, že medzi euro
mince by boli zamiešané aj mince, ktoré by vzhľadom na ich farbu, či vyobrazenia na nich nemohli byť

označené za euro mince, nie je možné považovať za problematické. Ak podľa zadania mali recipienti
zistiť, koľko eur je na obrázku, je zrejmé, že do výsledku by nemohli zarátať hodnoty mincí, ktoré sa síce
na euro mince podobajú, ale v dôsledku rôznych odchýlok od „oficiálnych“ euro mincí ich nie je možné
označiť za euro mince.

Podľa odporkyne je však nevyhnutné, aby skutočnosť, že niektoré z mincí zobrazených na obrázku
v zadaní obsahovali isté odlišnosti od tých, ktorých hodnota mala byť zarátaná do výsledku (teda od
„oficiálnych“ euro mincí), bola rozoznateľná. To v predmetnom komunikáte nebolo naplnené. Ako je
zrejmé zo záznamu vysielania predmetného komunikátu, na minciach na obrázku rovnakej hodnoty
nebolo možné rozoznať žiadne odchýlky, ktoré by recipientom umožnili určiť, ktorá minca je euro mincou
a ktorá nie. Ani z obrázkov obsiahnutých vo vyjadrení navrhovateľa doručenom v správnom konaní to

nebolo možné určiť.

Vzhľadom na uvedené je podľa odporkyne nevyhnutné konštatovať, že zadanie v predmetnom
komunikáte nebolo jednoznačné a úplné, keďže z obrázku, ktorý bol súčasťou zadania, nebolo možné
určiť,žemincerovnakejhodnotysaodsebaodlišovalianito,ktoréznichnemajútakénáležitostiakoeuro

mince, v dôsledku čoho došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť, aby bol vysielaný telenákup čestný.
Odporkyňa vymedzila v oznámení o začatí preskúmavaného správneho konania skutok, ktorým mohlo
dôjsť k porušeniu § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. a uviedla aj dôvody, pre ktoré mohlo
byť toto ustanovenie porušené. Na základe oznámenia o začatí správneho konania sa navrhovateľka
aj riadne vyjadrila k predmetu správnych konaní. Rada následne v napadnutom rozhodnutí podrobne

odôvodnila, prečo dospela k záveru, že vysielaním predmetných komunikátov bol porušený § 32 ods.
4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd vecne príslušný na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté
rozhodnutie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 O.s.p. a § 64 ods. 6
zákona č. 308/2000 Z.z. a na pojednávaní súdu dňa 07.10.2014 po preskúmaní dôvodov uvedených v
opravnom prostriedku a po oboznámení sa s ústnymi vyjadreniami zástupcov účastníkov konania, ako

aj s obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 366-PLO/O-4985/2013, s obsahom rozhodnutia
Rady č. RP/019/2014 zo dňa 11.03.2014, ako aj s obsahom obrazovo-zvukového záznamu dospel k
záveru, že rozhodnutie odporkyne potvrdí.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, že v prejednávanej

veci skutkový stav sporný nebol. Navrhovateľka v správnom konaní, ani v konaní pred súdom, nepoprela
odvysielanie komunikátu na programovej službe DAJTO s názvom Akčná výhra, ani jej obsah a znenie.

Úlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky obsiahnutých v opravnom prostriedku
bolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním programu uvedeného v preskúmavanom rozhodnutí č.

RP/019/2014 zo dňa 11.03.2014 porušila ustanovenie § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal, či napadnuté rozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady
pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.

Zobsahuspisovéhomateriálu,ktorýbolpredloženýnajvyššiemusúduvyplýva,ževtejtovecibolozačaté
správne konanie oznámením o začatí správneho konania č. 366-PLO/O-4985/2013 zo dňa 22.10.2013,
ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 11.11.2013. V spise je pripojený obrazovo-
zvukový záznam predmetného programu, správa o kontrole dodržiavania povinností podľa zákona č.
308/2000 Z.z., vyjadrenie navrhovateľky, zápisnica o hlasovaní Rady zo dňa 11.03.2014 a napadnuté

rozhodnutie Rady, ako i rozhodnutie odporkyne RL/628/2006 zo dňa 18.04.2006.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§
250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia

(§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Senát najvyššieho súdu v posudzovanej veci postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku preskúmal zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia
odporkyne.

Podľa § 4 zákona o vysielaní a retransmisii poslaním Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len
„Rada“) je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva

na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania a
retransmisie, dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a
poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti
vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu
vymedzenom týmto zákonom.

Podľa § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná
reklama a telenákup boli čestné a slušné.

Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. telenákup na účely tohto zákona je priama ponuka vysielaná

verejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu.
Telenákup môže mať formu
a) telenákupného šotu,
b) telenákupného pásma v trvaní aspoň 15 minút.

Podľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy
patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.

Podľa§71ods.1zákonač.308/2000Z.z.nakonaniepodľatohtozákonasavzťahujevšeobecnýpredpis
o správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,

56 až 68 zákona o správnom konaní.

Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo
osobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:
a) upozornenie na porušenie zákona,

b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,
c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,
d) pokutu,
e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

Podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej
programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3.319 € do 165.969 € a vysielateľovi
rozhlasovej programovej služby od 497 € do 49.790 €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej
komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.

Podľa smernice Rady 89/552/EHS zo dňa 03.10.1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných
právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností
televízneho vysielania, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES
zo dňa 30.06.1997 sa na účely tejto smernice za televíznu ponuku tovarov (teleshopping) považuje
vysielanie priamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom ponuky tovarov alebo služieb vrátane

nehnuteľného majetku, práv a záväzkov.

AjpodľasmerniceEurópskehoparlamentuaRady2010/13/EÚz10.marca2010okoordináciiniektorých
ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členskýchštátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych
mediálnych službách), ktorou bola smernica 97/36/ES zo dňa 30.06.1997 zrušená je telenákup
definovaný ako vysielanie priamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom poskytnutia tovarov alebo

služieb vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov (článok 1.1 písm. l/). Smernica 2010/13/EÚ
bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prevzatá s účinnosťou od 01.01.2013 a tvorí prílohu 1
k zákonu č. 308/2000 Z.z.

Na posúdenie naplnenia zákonných podmienok pojmu telenákup v odvysielaných komunikátoch bolo

potrebné skúmať jednotlivé programy z hľadiska ich obsahu, so všetkými obrazovými alebo verbálnymi
zložkami a informáciami, ktoré v nich boli obsiahnuté. V danom prípade bola divákom ponúknutá
možnosť zúčastniť sa hry o finančnú odmenu zatelefonovaním na telefónne číslo so zvýšenou tarifnou
sadzbou a vyriešením matematického príkladu. Poukazujúc i na výklad úniového práva v rozsudku
SD EÚ vo veci C-195/06, senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že na program alebo jeho časť, v
ktorých prevádzkovateľ vysielania ponúka divákom možnosť zúčastniť sa hry o cenu, ktorou je finančná

výhra, a to priamou voľbou audiotextových čísiel, t.j. za odplatu, sa vzťahuje vymedzenie, ktoré citované
ustanovenia smernice 97/36/ES zo dňa 30.06.19972, priznáva pojmu teleshopping. A to za predpokladu,
ak táto relácia alebo jej časť, predstavuje skutočnú ponuku služieb na základe zohľadnenia cieľa relácie,
ktorej je hra súčasťou, ďalej na základe významu tejto hry v rámci celej relácie z hľadiska času a
predpokladanýchhospodárskychvýsledkov,akoaj vovzťahukvýsledkomočakávanýchodcelejrelácie,

ako i charakteru otázok položených uchádzačom.

Na základe uvedeného výkladu úniového práva vzťahujúceho sa k definícii pojmu telenákup
(teleshopping), ktorý vyplýva z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, nie je možné
odvysielané komunikáty považovať za bežné zábavno-súťažné programy. Aj s ohľadom na ustanovenie

§ 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. napĺňajú odvysielané komunikáty zákonnú definíciu telenákupu.

Televízny divák sa v podstate vytočením telefónneho čísla zaviaže zaplatiť určitú sumu, ktorá je síce
nízka (2 € s DPH), ale je vyššia ako tarifa za bežný telefonický rozhovor na Slovensku, a súhlasí s jej
zaplatením v nádeji, ktorú mu dáva moderátor/moderátorka programu, ale i stanovené pravidlá, že za

jediný telefonický hovor, po správnom zodpovedaní úlohy, vyhrá cenu - 300 €, ktorá vysoko prevyšuje
jeho investíciu. V tomto prípade je možné konštatovať, že ide o ponuku finančnej služby - hry vysielateľa
pre diváka.

Podľa najvyššieho súdu je v tomto prípade splnená i ďalšia zákonná podmienka, aby bolo možné

posúdiť predmetný komunikát ako telenákup (§ 32 ods. 2 citovaného zákona) a to, že ide o priamu
ponuku vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu - finančnú hru. Divák môže priamo pri sledovaní
televízneho vysielania vytočením telefónneho čísla využiť priamo ponúkanú hru o finančnú výhru. Práve
pojem priama ponuka pre verejnosť odlišuje telenákup a reklamu.

Reklama je nepriamou ponukou tovaru alebo služby, pretože aj keď je jej cieľom rovnako, ako je cieľom
telenákupu, aby si televízny divák kúpil tovary, alebo služby, ktoré propaguje, tým, že ho presvedčí o
ich vlastnostiach, konečné štádium obchodu je akcesorické vo vzťahu k jej bezprostredným cieľom a
dochádza k nemu neskôr, keď sa spotrebiteľ obráti na príslušnú distribučnú sieť, aby uskutočnil nákup.

Telenákup ide totiž ďalej ako reklama, keďže sa neobmedzuje na reklamný oznam, ale zabezpečuje nie
len propagáciu ale i samotný predaj tovaru, či služby.

Tieto úvahy podporujú predpoklad, že posudzované relácie ponúkajú televíznym divákom možnosť
priamo zúčastniť sa na hre tým, že im moderátor poskytuje informácie nevyhnutné na to, aby sa s ním

mohli spojiť a dostali sa tak do vysielania potom ako zaplatia poplatok za telefonický rozhovor, a môžu
zodpovedať stanovenú otázku a vyhrať tým ponuknutú odmenu, čím je splnená podmienka, aby bolo
možné predmetný program posúdiť ako priamu ponuku finančnej služby divákovi.

Poukazujúc na uvedený záver považuje najvyšší súd za nedôvodnú i námietku navrhovateľky o

nedostatku právomoci odporkyne na vydanie predmetného rozhodnutia. Právomoc Rady rozhodovať
o porušení povinnosti vysielateľa televíznej programovej služby je v tomto prípade daná zákonom č.
308/2000 Z.z. a je ju možné vyvodiť z ustanovenia § 5 ods.1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení
s § 67 ods.5 písm. a/, keďže v tomto prípade navrhovateľka porušila podmienky na vysielanie mediálnejkomerčnej komunikácie - telenákupu obsiahnuté v § 32 ods. 4 písm. a/ citovaného zákona, keďže ako
vysielateľka je povinná zabezpečiť, aby ňou vysielaný telenákup bol čestný.

S tvrdením navrhovateľky, že z pohľadu vysielateľa išlo o nakupovaný akvizičný program od spoločnosti
TeleMedia InteracTV Ltd., ktorý zaraďuje ako zábavný program a nepredáva vysielací čas s cieľom
vysielať reklamu alebo telenákup tretej osoby, sa senát najvyššieho súdu nemohol stotožniť. Tvrdenie
navrhovateľky, že sa nepodieľa na ziskoch výrobcu daného programu považuje senát najvyššieho
súdu za účelové, pretože posudzované programy neboli ani raz prerušené vysielaním reklamy.

Taktiež aj na internetovej stránke spoločnosti TeleMedia InteracTV Ltd., www.interactv.com je v pravidlách tejto hry uvedené, hneď na úvodnej obrazovke tejto stránky, že je
to práve spoločnosť TeleMedia InteracTV Ltd., ktorá si buď kupuje vysielací čas od televízií, alebo sa
iným spôsobom podieľa na príjmoch, ktoré plynú z vysielania týchto súťaží. V danej ponuke uvedenej
na tejto internetovej stránke je taktiež zdôraznené, že táto ich ponuka nevyžaduje žiadne investície
ani náklady zo strany vysielateľov a že vysielateľ, spoločnosti TeleMedia InteracTV Ltd. nikdy za jej

ponúkané programy platiť nebude. Keďže toto uvádza priamo spoločnosť TeleMedia InteracTV Ltd.,
ktorá je vyhlasovateľom tejto súťaže, pri ponuke svojich produktov iným vysielateľom, nie je dôvod
predpokladať, že by práve vysielanie na programovej službe DAJTO malo byť iné, a mala by to byť
práve navrhovateľka, ktorá platí spoločnosti TeleMedia InteracTV Ltd. za odvysielanie predmetného
komunikátu.

Reklama a telenákup sa zaraďujú do vysielania medzi jednotlivé programy (§ 35 ods. 1 zákona č.
308/2000 Z.z.). Zákonodarca teda zjavne neupravuje možnosť, aby sa mohol telenákup zaradiť priamo
do relácie. Práve naopak vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené
od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo

vysielaní televíznej programovej služby musí byť vysielanie telenákupu oddelené zvukovo-obrazovými
alebo priestorovými prostriedkami.

Vo vysielaní televíznej programovej služby sa reklama a telenákup vysielajú v blokoch a oddelene od
iných častí tejto programovej služby. Vysielanie samostatných reklamných a telenákupných šotov je

povolené vo vysielaní športových udalostí, v ostatných prípadoch je povolené iba výnimočne (§ 34
zákona č. 308/2000 Z.z.).

S poukazom na uvedené je preto potrebné podľa najvyššieho súdu uzavrieť, že v tomto prípade sa
uvedenými podmienkami na vysielanie telenákupu navrhovateľka neriadila.

V prejednávanom prípade bolo z hľadiska posúdenia porušenia zákonných povinností vysielateľa
podstatný výklad pojmu čestnosť, keďže v zmysle § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. je
vysielateľ povinný zabezpečiť, aby ním vysielaný telenákup bol čestný. Odporkyňa vo svojom rozhodnutí
rozobrala pojem čestnosť využijúc svoju diskrečnú právomoc; uviedla, že čestnosť je morálnou

kategóriou a čestné informovanie je také, ktoré je v súlade so všeobecne prijímanými pravidlami, verné
skutočnosti, ktoré nenavádza a nesmeruje k nepresnému alebo neúplnému informovaniu. S takouto
charakteristikou pojmu čestnosť sa najvyšší súd stotožňuje v plnom rozsahu. Aby bolo takéto vysielanie
považované za čestné, musí mať jasné pravidlá, ktoré sa priebežne nebudú meniť. Ak je súčasťou
programu akákoľvek úloha, určená pre diváka - záujemcu o hru, je povinnosťou vysielateľa zabezpečiť

formuláciu úlohy a jej zadania jasne, stručne a zrozumiteľne pre priemerného recipienta.

Z pripojeného dôkazného materiálu vyplýva, že v kontrolovanom komunikáte prebiehalo zadanie hry
nasledovne:

Moderátorka v úvode hry a počas jej priebehu priblížila recipientom zadanie úlohy. Diváci mali podľa
zadania a podľa inštrukcií moderátorky zistiť „Koľko eur je na obrázku?“. Správny výsledok mal byť 4,74
eur.

V zadaní boli nasledovné euro mince: 2 x dvojeurová minca (spolu 4 eurá), 2 x jednoeurová minca (spolu

2 eurá), 4 x 50-centová minca (spolu 2 eurá), 3 x 10-centová minca (spolu 30 centov), 3 x dvoj centová
minca (spolu 6 centov) a 2 x jednocentová minca (spolu 2 centy). Na obrázku boli teda euro mince v
celkovej hodnote 8 eur a 38 centov.Vo vyjadrení navrhovateľa k správnemu konaniu boli aj tri obrázky. Na jednom je zachytené
zverejnenie správneho výsledku počas vysielania. Spolu so správnou odpoveďou, ktorú moderátorka
vo vysielaní ukázala, sa na niektorých minciach (v rovnakých ako na zväčšenom obrázku zadania

úlohy) objavili krúžky. Dva obrázky obsahujúce len mince (zväčšený obrázok obsahujúci zadanie
úlohy) z hľadiska počtu mincí, ako aj ich rozmiestnenia zodpovedajú zadaniu úlohy odvysielanej v
predmetnom komunikáte. V prípade týchto obrázkov však nejde o zachytenie zadania, ktoré bolo
odvysielané.Početahodnotamincízobrazenýchnaobrázkochobsiahnutýchvovyjadrenínavrhovateľky
k správnemu konaniu súhlasí s tým, ako to bolo uvedené v oznámení o začatí správneho konania.

Na vrchnom obrázku vo vyjadrení navrhovateľa boli v niektorých minciach krúžky. Hodnota mincí, v
ktorých neboli krúžky, bola 4,74 eur, čo mal byť aj správny výsledok. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení
pre správny orgán neuviedla, čo krúžky v jednotlivých minciach mali vyjadrovať, vysvetlila to až v
opravnom prostriedku proti preskúmavanému správnemu rozhodnutiu. Krúžky na jednotlivých minciach
identifikovali miesto na minci, kde sa táto odlišovala od euro mince danej hodnoty, a preto nemala byť
podľa navrhovateľky do výsledku započítaná. Avšak toto diváci nemohli vedieť, keďže zo zadania úlohy,

že je možné spočítať len euro mince, žiadnym spôsobom nevyplývalo, že by sa mali zamerať na ťažko
pozorovateľnéavoľnýmokomnaobrazovketelevíznehoprijímačaťažkozistiteľnénuansyvovyobrazení
jednotlivých mincí.

Z uvedeného dôvodu najvyšší súd považuje celkový postup navrhovateľky v sankcionovanom prípade

za netransparentný, nečestný a zavádzajúci. Rada je v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z. oprávnená na to,
abydohliadalanadodržiavaniepovinnostípodľatohtozákonaasvyužitímvlastnejsprávnej úvahy,ktorú
v rozhodnutí riadne zdôvodní, posudzovala odvysielané informácie a príspevky. Rovnako, ak dospeje
k záveru, že určitý program, resp. časť vysielania vysielateľa nebola v súlade so zákonom č. 308/2000
Z.z., je oprávnená skonštatovať jeho porušenie a vyvodiť z toho príslušné sankcie.

Súdpopreskúmavanídanejvecipostupomuvedenýmvyššiedospelkzáveru,žesprávnyorgánvdanom
prípade konal v intenciách citovaných právnych noriem, vysporiadal sa s aplikáciou úniového práva ako
i s výkladom obsiahnutým v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-195/06 zo dňa 24.05.2007 vo
veci Kommunikationsbehorde Austria (KommAustria) proti Osterreichischer Rundfunk (ORF), vo veci si
zadovážil dostatok relevantných skutočností pre svoje rozhodnutie, zistil riadne skutočný stav veci a zo

skutkovýchokolnostívyvodilsprávnyprávnyzáver,zktorýchdôvodovnapadnutérozhodnutiesprávneho
orgánu je možné považovať za súladné so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné, keďže odporkyňa
nevybočila z medzí a z hľadísk ustanovených zákonom, pričom napadnuté rozhodnutie vydala na

základe zákonom povoleného správneho uváženia, ktoré zodpovedá zásadám logického myslenia a
vychádza z podkladov zistených v tomto prípade.

Keďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní
relevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené, napadnuté

rozhodnutie Rady č. RP/019/2014 zo dňa 11.03.2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p., potvrdil.

O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok 500 € rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a
§ 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k

uvedenému zákonu. Účet najvyššieho súdu je vedený v K. pod č. XXX XXX XXXX/XXXX.

O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
tak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.