Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/430/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203728
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113203728.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu

Mgr. Fedora Benku a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova
4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná doc. JUDr. X. K., PhD., proti žalovanej: Slovenská republika,
konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie
13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k. 19C/74/2013-33 zo dňa 30. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd
určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Senica (ďalej aj „exekučný súd“), pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa
odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1, 2, §
15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods.1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“)
a ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. i), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie vecne odôvodnil
tým, že nezistil nesprávny úradný postup exekučného súdu, nemal za preukázaný vznik škody, chýbala
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca sa domáhal, aby
súd rozsudkom rozhodol, že žalovaná mu je povinná zaplatiť z titulu majetkovej škody sumu 125,- eur
a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 275 eur. Z vykonaného dokazovania, z priloženého exekučného
spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 11Er/2/2009 súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 08.01.2009, ktoré konanie bolo u exekútora vedené
pod sp. zn. EX/11988/08 a vo veci rozhodol dňa 23.01.2009 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovel (poverenie č.l. 8 spisu). Súd prvého stupňa dospel k záveru,
že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, neexistuje
teda ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spočívajúcim v
tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15-dňovej lehoty, a uplatnenou majetkovou škodou

a nemajetkovou ujmou. Nakoľko žalobca nepreukázal svoj nárok, nepreukázal splnenie základných
zákonných podmienok v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., žalobu ako v celom rozsahu nedôvodnú
bolo preto potrebné zamietnuť. Ohľadne prípadného prieťahu v konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne
konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, čiEurópsky súd pre ľudské práva. Vzhľadom k uvedenému súd prvého stupňa konštatoval, že absentuje
podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Návrh
žalobcu preto súd prvého stupňa vyhodnotil ako neopodstatnený.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), keď plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani
nepreukázala, že by jej trovy konania vznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie s poukazom na dôvody obsiahnuté
v § 221 ods. 1 - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205
ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP), § 221 ods. 1 (s použitím v § 205 ods. 2 písm.
a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) OSP - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,

že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav) a neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) OSP). Namietal skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na
základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.. V právnom
štáte a osobitne spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo

platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou
hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po
tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Odvolateľ s poukazom na § 144 ods. 1 Ústavy SR uviedol,

že súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení
účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z.z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom
§ 9 ods. 2 citovaného zákona v znení zák. č. 412/2012 Z.z.. Súd svojím rozhodnutím de iure i de
facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva
názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Súd len s poukazom na skutočnosť, že on sám

nepozná dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o výške škody, zamietol znalecké dokazovanie. Súd
tak znemožnil žalobcovi objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej
vzniku. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Navyše
súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj

práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase.
K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku- zákon č. 99/1963
Zb., v ďalšom texte „OSP“), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP),

proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie
vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávaniatak,žerozsudokverejnevyhlásil,nakoľkovodvolacomkonanínebolopotrebnézopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 214 ods. 1 OSP písm. a)), nejedná sa o konanie, v ktorom by súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 115a <. bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie(§ 214 ods. 1 OSP písm. b)), nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého
zaobchádzania(§ 214 ods. 1 OSP písm. c)) a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný
záujem(§ 214 ods. 1 OSP písm. d)).

Žalobca sa svojou žalobou domáha z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Senica

vo veci 11Er/2/2009, v ktorej malo dôjsť k rozhodnutiu súdu po uplynutí zákonnej 15-
dňovej lehoty v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, domáhal náhrady majetkovej škody v
celkovej sume 125,- Eur. Táto škoda predstavuje podľa žalobcu náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktorézbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
súdu o nej. Zároveň si žalobca uplatnil i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 275
eur s tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v § 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup žalobca videl v tom, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po
uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty s omeškaním viac ako 175 dní.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 11Er/2/2009 (EX 11988/2008) odvolací
súd zistil, že dňa 17.12.2008 bola súdnym exekútorom so žalobcom spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na začatie exekúcie, na základe čoho súdny exekútor doručil Okresnému súdu Senica žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa prijímacej pečiatky dňa 08.01.2009 (štvrtok) a
prvostupňový súd žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23.01.2009 (piatok) vyhovel

(č.l.8 sp. Okresného súdu Senica - poverenie č. 5205 043721*), udelené poverenie bolo doručené
súdnemu exekútorovi dňa 29.01.2009. Z uvedeného nesporne vyplýva, že predmetné rozhodnutie bolo
vydané v lehote 15 dní od doručenia uvedenej žiadosti, nebolo teda vydané s omeškaním viac ako 175
dní, ako to tvrdí žalobca v žalobe. Žaloba žalobcu je založená na nesprávnych skutkových záveroch,
ktoré skutočnosti zistil a j súd prvého stupňa.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.

Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci
na žalobcovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení §
9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné a to aj z

ustálenej judikatúry vyvodiť, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorý nie je v súlade s príslušnou
právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup
taktiež určuje fakt, že musí ísť o postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci.

Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z údajného nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie nekonal v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď rozhodnutie
vydal po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia žiadosti súdu. Súd prvého stupňa správne jeho žalobu ako
nedôvodnú zamietol, a to pre nepreukázanie nároku ako celku.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase doručenia predmetnej žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia Okresnému súdu Senica, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.Vzhľadomnatojepotompotrebnéuzavrieť,žeOkresnýsúdSenicavpredmetnejvecirozhodoložiadosti
súdneho exekútora pre vydanie poverenia v lehote 15 dní, preto neporušil žiadne zákonné ustanovenie.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že postupom dotknutého súdu v danej veci nedošlo

k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k porušeniu
povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Pokiaľ ide o posúdenie nesprávneho úradného postupu súdu, ktoré by malo spočívať všeobecne v
zbytočných prieťahoch pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

je potrebné poukázať na to, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní
podľa zákona č. 514/20003 Z. z. až v prípade, ak o existencii prieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným
orgánom. Naviac je potrebné poukázať na to, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady
škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z. z. až v prípade, ak o existencii prieťahov už bolo
rozhodnuté oprávneným orgánom. V dotknutej veci prieťahy v konaní nevznikli, preto nemohli byť a ani
neboli žiadnym z príslušných orgánov konštatované (napríklad v dôsledku sťažnosti

žalobcu na prieťahy, v dôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v dôsledku
rozhodnutiavydanéhovdisciplinárnomkonanísudcu,prípaderozhodnutímEurópskehosúdupreľudské
práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pričom všeobecný súd v konaní
o náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je orgánom

kompetentným pre vyslovenie takéhoto záveru.

Knámietkeinterpretácieustanovenia§9ods.1zák.č.514/2003Z.z.„inšpirovanej“ustanovením§9ods.
2cit.zákonavznenízák.č.412/2012Z.z.odvolacísúduvádza,ženamietanúretroaktivituzodôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je možné vyvodiť. Súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 9 ods.

1 zák. 514/2003 Z.z. účinné v rozhodnom období a ako bolo uvedené vyššie, Okresný súd Senica konal
a rozhodol v súlade so zákonom, žiadne prieťahy v uvedenom konaní nevznikli.

Keďže potom podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s
poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok

žalobcu, ani nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by
nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu
škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah.

Nedôvodná je námietka žalobcu, že súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty - tento názor sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nenachádza.
Nedôvodný je aj poukaz na zamietnutie návrhu na znalecké dokazovanie súdom prvého stupňa -
tento návrh žalobcu z obsahu spisu nevyplýva. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani
polemizovanie súdu prvého stupňa o limitácií dĺžky súdnych konaní.

Odvolacie námietky žalobcu sú preto nedôvodné. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, v dôsledku čoho jej podľa ustanovenia §

224 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania.Žalovanásináhradutrovodvolaciehokonaniavzmysle§151ods.1OSPneuplatnila (a
ani jej žiadne nevznikli), preto jej neboli odvolacím súdom priznané.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.