Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/149/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114217130
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114217130.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., so

sídlom: Bratislava, Šoltésovej 14, zast. Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporcovi: J. U., naposledy bytom Q., X.J. XX, M. J., o zaplatenie 473,13
eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 57,46 eura s 9,25%-ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 25,96 eura od 18.6.2011 do zaplatenia, s 9,5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy
17,50 eura od 18.7.2011 do zaplatenia, s 9,5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 14 eur od
18.8.2011 do zaplatenia, s tým, že súd povoľuje odporcovi dlžnú sumu splácať v splátkach po 10 eur
mesačne a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou v mesiaci október 2014 pod stratou

výhody splátok.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sapodanýmnávrhomzodňa6.6.2014prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcudomáhal
od odporcu zaplatenia sumy 473,13 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi ním a
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej
bola aj pohľadávka voči odporcovi, ktorému boli právnym predchodcom navrhovateľa vystavené faktúry
na sumu 17,50 eura, 25,96 eura, 14 eura a na sumu 415,67 eura, ktoré nezaplatil.

Súd vo veci pojednával v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho

zástupcu a vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením sa s obsahom spisu a to návrhom,
zmluvou o poskytovaní služieb, faktúrami, odovzdávacím protokolom, vyjadrením navrhovateľa,
cenovým výmerom, tarifou na poskytovanie služby Magio SAt, cenníkom pre koncové zariadenia a zistil
tento skutkový a právny stav:

Medzi spoločnosťou T Mobile Slovensko, a.s. a odporcom bola dňa 12.5.2010 uzatvorená Zmluva o
poskytovaní služby a nájme KZ.Na základe zmluvy bol odporcovi poskytnutý program služieb Magio Sat Klasik za zľavnený mesačný
poplatok 7,95 eura s DPH počas prvých 6 mesiacov a za zľavnený mesačný poplatok 11,95 eura s
DPH počas nasledujúcich 18 mesiacov pre prípad 24 mesačnej viazanosti, pričom štandardná cena

uvedeného programu služieb bola 18,95 eura s DPH.

Odporcovi boli vystavené nasledovné faktúry: na sumu 17,50 eura, splatná dňa 17.7.2011 titulom
poskytnutých služieb, na sumu 25,96 eura, splatná dňa 17.6.2011 titulom poskytnutých služieb, na sumu
14 eura, splatná dňa 17.8.2011 titulom poskytnutých služieb a na sumu 415,67 eura, splatná dňa
17.9.2011 titulom zmluvnej pokuty, ktoré odporca nezaplatil.

Pohľadávka voči odporcovi bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013

postúpená na navrhovateľa.

Navrhovateľ sa k podanému návrhu vyjadril písomne, uviedol, že zmluvná pokuta bola dojednaná v
zmluve, zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi, poskytol mu
telekomunikačné zariadenie za zľavnenú cenu program služieb Magio Sat Klasik, Magio Box spolu s
ovládačom, kartou a ostatným príslušenstvom, ako HDMI kábel alebo SCART kábel, pričom zmluvná

pokuta mu bola vyúčtovaná za to, že odporca porušil svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu
po dohodnutú dobu viazanosti. Právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená škoda, ktorá
zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého koncového zariadenia, celková výška poskytnutej zľavy
bola 192 eura a minimálne v takejto výške má nárok na zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta plní funkciu
satisfakčnú, preventívnu, odporca mohol ovplyvniť jej výšku.

Odporca na pojednávaní požiadal, aby mu súd povolil dlžnú sumu splácať v splátkach, pretože je
nezamestnaný, bez príjmu.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,

výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 43 ods. 1,2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťamizmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúry za poskytnutie
telekomunikačných služieb a za zmluvnú pokutu na základe uzavretej Zmluvy o poskytovaní služby a
nájme KZ. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 43 zákona č. 610/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.Návrhnavrhovateľasúdpovažovalsčastizapodanýdôvodneasčastizanedôvodný.Návrhu

v časti zaplatenia sumy 57,46 eura súd vyhovel, pretože mal za to, že právny predchodca navrhovateľa
na základe uzatvorenej zmluvy poskytol službu, za čo bol odporca povinný zaplatiť vystavené faktúry
na sumu 25,96 eura, 17,50 eura, 14 eura, čo neurobil a preto ho k tejto povinnosti zaviazal súd.
Navrhovateľ si uplatňoval aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne a 9,5 % ročne z jednotlivých
faktúr odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia. Počiatok omeškania
je uplatnený správne, je to deň nasledujúci po dni splatnosti faktúr, správna je požadovaná výška

úroku z omeškania s poukazom na nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úroku z
omeškania zvýšená o 8 percentuálnych bodov ako určuje ECB, čo bolo v tom čase 1,25 % a 1,5
%. Vo zvyšnej časti uplatnenej zmluvnej pokuty súd zamietol návrh ako nedôvodný. Navrhovateľ
právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute

podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /
§ 53 ods. 2 OZ /. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom
osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých
zmluvách, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení spolu s Dodatkom je
svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako

spotrebiteľská zmluva upravená Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval
ako dodávateľ s poukazom na predmet jeho podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ,
pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s
ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku zmluve, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť

predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na
možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy
je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľom, pričom
spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Cieľom právnej úpravy je snaha
cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že

nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Podľa § 53 ods. 1,2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu,

že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v Dodatku k Zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej
pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom
uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden
účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného

účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že dodávateľ nebol nijako sankcionovaný v súvislosti
s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s
ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti
alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré
nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie

zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta
nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne nadodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje,
aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná
pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí , aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách

bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah
dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v Dodatku
k Zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty.
Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k
ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ

nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek
významuto,akúcenuslužiebspotrebiteľnezaplatí. Zmluvnápokutapatrídodávateľovipodľazmluvného
dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý
smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu,
že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných
predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho

zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto
dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné
využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je
neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo
slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych

vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu /viď i systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia
o zabezpečení záväzkov/. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že by sa malo jednať o škodu,
pretože pokiaľ ide o samotný vznik škody, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).OZ nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala

(prejavujesa)vmajetkovejsférepoškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľná všeobecnýmekvivalentom,tj.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré
bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153). To,

čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku
škodnejudalostikrozmnoženiumajetkovýchhodnôt,ajkeďsatodaloočakávaťsohľadomnapravidelný
beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi štandardnou
cenou za poskytnutý program služieb a zľavnenou cenou za poskytnutý program služieb . Za škodu však
nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva program

služieb za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a zľavnenou cenou, tak nie je následkom
protiprávneho úkonu odporcu ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi účastníkmi zmluvy. Tento
zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia,
ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu
zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za poskytnutý program služieb obdržal

dojednanú kúpnu cenu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom odporcovi povolil dlžnú sumu splácať v
splátkach po 10 eur mesačne počnúc prvou splátkou v mesiaci október 2014 pod stratou výhody splátok
s poukazom na § 160 O.s.p..

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.3 2 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal úspech len
v pomerne nepatrnej časti, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.