Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/67/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512203059
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8512203059.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Petra Straku v právnej veci žalobcu: Slovenská advokátska komora, so
sídlom Bratislava 813 42, Kolárska 4, IČO: 30 795 141, právne zastúpeného spoločnosťou Legium
s.r.o., so sídlom Májová 21, 851 01 Bratislava, IČO: 36 867 870, proti žalovanému: JUDr. K. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. Y. XXX XX, XX. J. XX, štátneho občana SR, právne zastúpeného advokátkou
JUDr. Vierou Komanovou, so sídlom v Starej Ľubovni 064 01, 17. novembra 31, o zaplatenie 223,60
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.
2C/62/2012-54 zo dňa 8. 4.2013, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 232,60
eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 124,60 eur od 1.5.2010 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania vo výške 86,60 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume
16,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 70,10 eur s tým, že trovy konania je povinný zaplatiť na
účet právneho zástupcu žalobcu Legium s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Májová č. 21, 851 01
Bratislava, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni č. k.

1C/16/2012-98 zo dňa 12.7.2012 súd zamietol nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie sumy 223,60
eur s prísl. titulom nezaplatenia príspevku v sume

103,50 eur, pokuty v sume 103,50 eur a odvodov do fondov za rok 2009. Z obsahu tohto rozsudku
mal súd preukázané, že žalobca dňa 10.12.2007 zapísal žalovaného ako usadeného euroadvokáta
do zoznamu usadených euroadvokátov podľa zákona č. 586/2003 Z .z.. Dňom 24.9.2008 došlo na
žiadosť žalovaného k pozastaveniu jeho výkonu advokácie. Výkon advokácie mal žalovaný pozastavený
do 29.6.2011, kedy bol žalovaný zo zoznamu usadených euroadvokátov vyčiarknutý na základe
rozhodnutia predsedníctva SAK č. 2334/11 zo dňa 18.4.2011. Zo zoznamu advokátov vedeného

príslušnou komorou v štáte registrácie, v ktorom bol žalovaný zapísaný, teda zo zoznamu advokátov
vedeného Českou advokátskou komorou, bol žalovaný vyčiarknutý k 13.3.2009. Žalobca vyzval
žalovaného na zaplatenie za rok 2010, príspevku na činnosť SAK vo výške 108,- eur, príspevku do
sociálneho fondu vo výške 16,60 eur, pokuty vo výške 108,- eur, ako aj úroku z omeškania, listom
zo dňa 5.4.2012. Žalovaný bol zapísaný do zoznamu usadených euroadvokátov vedeného žalobcomod 10.12.2007 do 29.6.2011. V rozhodnom období, t. j. počas celého roka 2010, ho žalobca viedol
v zozname ako advokáta s pozastaveným výkonom advokácie, nakoľko o tom, že v štáte registrácie
žalovaného zaniklo jeho oprávnenie na výkon advokácie ku dňu 13.3.2009, a to na základe rozhodnutia

disciplinárnej komisie príslušnej komory štátu registrácie sp. zn. K 109/07 zo dňa 9.1.2009, ktorým bolo
žalovanému uložené disciplinárne opatrenie - vyškrtnutie zo zoznamu advokátov, čím v zmysle § 41
zák. č. 586/2003 Z. z., zo zákona zaniklo žalovanému oprávnenie poskytovať právne služby aj na území
Slovenskej republiky (teda zaniklo jeho oprávnenie na samotný výkon advokácie - § 1 ods. 2 zákona č.
586/2003 Z. z.), žalobca do začatia konania nebol informovaný ani zo strany žalovaného (§ 28 ods. 3

zákona č. 586/2003 Z. z.), ani zo strany príslušnej komory štátu registrácie (§ 10 ods. 4 zákona Českej
republikyč.85/1996Sb).Zápisomžalobcudozoznamuusadenýcheuroadvokátovmuzozákonavznikla
povinnosť platiť príspevok na činnosť komory a vykonávať ďalšie platby určené predpisom komory,
uznesením konferencie advokátov (§ 68), prípadne predsedníctvom komory (§ 70) v rámci jej právomoci
(§ 29 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.). Je pravdou, že výšku príspevku na činnosť SAK a ďalších
platieb zákon č. 586/2003 Z. z. priamo neupravuje. Takéto oprávnenie je zverené predpisom komory,

uznesením konferencie advokátov, prípade predsedníctvu komory v rámci jej právomoci. Predsedníctvo
SAK svojím uznesením č. 10/18/2009 zo dňa 4.12.2009 určilo príspevok advokáta pre rok na sumu
216,- eur. Rovnako Konferencia advokátov svojím uznesením zo dňa 16.6.2007 určila príspevok do
sociálneho fondu vo výške 16,60 eur. Keďže žalovaný tieto svoje povinnosti vyplývajúcu z § 29 ods. 1,
2 zákona o advokácií nesplnil riadne a včas, k ich splneniu ho zaviazal súd. K námietkam žalobcu súd

dodáva, že v zozname usadených euroadvokátov bol zapísaný na jeho písomnú žiadosť (§ 39 ods.
1 cit. zák.), bol tam zapísaný celý rok 2010. Ak mu členstvo v ČAK zaniklo 13.3.2009, bol povinný túto
skutočnosť bezodkladne písomne oznámiť SAK. Ttúto povinnosť v období, ktoré je predmetom súdneho
sporu, nesplnil. Rovnako je nedôvodná námietka žalovaného týkajúca sa premlčania. Predmetom
konania je plnenie vyplývajúce z § 29 ods. 1 zákona o advokácií. Na tento záväzkovo právny vzťah sa

vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia doba. Vzťah medzi účastníkmi konania nemožno posúdiť ako
bezdôvodné obohatenie alebo nárok vyplývajúci z náhrady škody, pri ktorých v zmysle § 107 Obč. zák.
a § 106 Obč. zák. je dvojročná premlčacia lehota. Žalobca si uplatnil

nárok, ktorého splatnosť nastala 30.4.2010, žalobou doručenou súdu dňa 5.6.2012, teda v

zákonom stanovenej lehote a preto jeho nárok nie je premlčaný. K námietke žalobcu

týkajúcej sa tvrdenia, že mu neboli doručené, resp. inak oznámené uznesenia schválené konferenciou
advokátov a uznesenia predsedníctva súd dodáva, že sa stotožnil s

argumentáciou žalobcu. Povinnosť žalovaného platiť príspevok na činnosť SAK vyplýva

priamo zo zákona, žalovaný ktorý bol zapísaný v zozname usadených euroadvokátov na jeho vlastnú
písomnú žiadosť, musel mať vedomosť o tejto jeho povinnosti. Uznesenie Predsedníctva SAK č.

10/18/2009 z 4.12.2009 bolo publikované vo Vestníku SAK dňa 30.12.2009, čo možno považovať za
jeho oznámenie žalovanému. Rovnako Uznesenie konferencie advokátov o sociálnom fonde zo dňa
16.6.2007 bolo publikované v Bulletine slovenskej advokácie. V zmysle Uznesenia o príspevku na
činnosť SAK je splatnosť príspevku stanovená na príslušný rok vopred, najneskôr do 30.4 kalendárneho
roka. Žalovaný sa dostal do omeškania, keď príspevky nezaplatil do 30.4.2010. Úroková sadzba

stanovená ECB k 11.5.2010 bola 1 %. Keďže žalobcom uplatnený nárok na priznanie úrokov z
omeškania bol v súlade so zákonom, súd aj v tejto časti žalobe vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa zásady úspechu tak, že
úspešnému účastníkovi - žalobcovi priznal plné právo na náhradu trov konania od neúspešného
účastníka - žalovaného. Súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu 232,60 eur, z ktorej tarifná odmena

za jeden úkon právnej služby je 21,58 eur. Táto odmena sa priznala za 2 úkony právnej služby, a to
prevtatie a prípravu zastúpenia a spísanie žaloby. K tejto odmene sa pripočítava aj paušálna náhrada
miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov za 2 úkony právnej služby v roku
2012 vo výške á 7,63 eur, spolu 15,26 eur. Žalobca má právo aj na DPH 20 %, ktoré činí 11,68 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudkunespĺňa náležitosti § 157 ods. 2 O.s.p., obsahuje len závery bez riadneho odôvodnenia, a je teda
nesprávny a nepreskúmateľný. Publikačným prostriedkom komory je internetová stránka, Vestník a
Bulletin slovenskej advokácie, ktorý bol žalovanému doručovaný od roku 2008, avšak nie spätne.

Neboli mu teda doručené uznesenia predsedníctva z roku 2004, ani 2007. Pokiaľ text predpisu nie je
verejne dostupný, nikto nemôže tvrdiť, že tu existuje fikcia oznámenia. Žalobca neposkytol žalovanému
prístup k textom predpisov, na ktoré odkazuje, teda objektívne nemá a nemohol mať vedomosť o ich
obsahu. V konaní vedenom Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1C/16/2012 súd konštatoval,
že žalobca obsah interných predpisov sprístupnil až 12.3.2011, teda v lehote cca 3 mesiace pred

vyčiarknutím žalovaného zo zoznamu usadených euroadvokátov. Čo sa týka internetovej stránky
komory, jej odborný obsah v rozhodnej dobe dostupný nebol. Uznesenia predsedníctva SAK z roku 2004
neboli sprístupnené. Žalovaný nemal možnosť a ani potrebu sa s ich obsahom zoznámiť a preto v zmysle
§ 25 Advokátskeho poriadku nie je povinný ich dodržiavať. Žalobca opomína deň zápisu žalovaného do
zoznamu usadených euroadvokátov 10.12.2007 a neuvádza ani skutočnosti nevyhnutné pre posúdenie,
či žalovaný sám spôsobil vznik akéhokoľvek nedostatku. Nedostatky zavinil nezverejnením predpisu

žalobca. Podľa § 40 ods. 1 zákona číslo 586/2003 Z. z., komora bezodkladne informuje príslušnú komoru
usadeného euroadvokáta o pozastavení, alebo zániku oprávnenia poskytovať právne služby na

území Slovenskej republiky, ako aj o ich dôvodoch. Podľa § 41 zákona, ak u usadeného euroadvokáta
dôjde k pozastaveniu alebo zániku oprávnenia poskytovať právne služby v štáte

registrácie, pozastavuje sa alebo zaniká mu jeho oprávnenie poskytovať právne služby podľa tohto

zákona ku dňu pozastavenia alebo zániku tohto oprávnenia v štáte registrácie. Komora

o tejto skutočnosti bezodkladne, a len čo sa o tom dozvedela, vykoná v zozname usadených

euroadvokátov záznam. Žalobca do dnešného dňa tieto povinnosti nesplnil a komoru v štáte registrácie
neoslovil, a to napriek tomu, že voči žalovanému viedol disciplinárne konanie.

V opačnom prípade by vedel, že oprávnenie žalovaného vykonávať advokáciu v štáte registrácie zaniklo

rozhodnutím ČAK číslo konania K109/07 zo dňa 9.1.2009. Je nepochybné, že za predpokladu, že
žalovanému oprávnenie vykonávať advokáciu zaniklo v štáte registrácie, zaniklo podľa § 41 zákona číslo
586/2003 Z. z. tiež ex lege v SR. Pokiaľ žalobca uvádza, že príspevok na komoru je advokát povinný
hradiť do 30.4. kalendárneho roka, v tom čase už žalovaný nebol oprávnený advokáciu vykonávať,
nie je teda jasný dôvod vymáhania, ani spôsob výpočtu žalovanej istiny. Nebolo preukázané, že by

žalovaný v rozhodnom období vykonával činnosť advokáta. V skutočnosti túto činnosť vykonával len
do 24.9.2008. V tejto súvislosti je rozhodné ustanovenie § 29 ods. 1, 2 zákona číslo 586/2003 Z. z..
K výkladu termínu „počas výkonu advokácie“ je potrebné aplikovať § 1 ods. 2 zákona číslo
586/2003 Z. z.. Z tohto ustanovenia vyplýva, že zo strany žalovaného nedošlo k naplneniu týchto
činností, a to sústavne a za odmenu v období od 24.9.2008 do vyčiarknutia zo zoznamu usadených

euroadvokátov, preto nie je naplnená ani podmienka podľa § 29 ods. 2 zákona o advokácii pre
právo žalobcu vymáhať predmetné príspevky na činnosť žalobcu a príspevky do sociálneho fondu. V
rozhodnom období žalovaný nevykonával činnosti, ktoré možno podriadiť pod pojem „výkon advokácie“,
čo žalobcovi oznámil podaním zo dňa 24.9.2008. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 9SžsO 59/2011, podľa ktorého oprávnenie na výkon advokátskej činnosti trvá od zápisu

dozoznamuadvokátovaždovyčiarknutiaztakéhozoznamu,resp.dopozastaveniavýkonutejtočinnosti
podľa § 8 zákona o advokácii.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Povinnosť žalovaného platiť príspevok na činnosť SAK vyplýva priamo zo zákona, preto žalovaný
ako usadený euroadvokát musel mať vedomosť o tejto jeho povinnosti. Uznesenie predsedníctva

SAK č. 10/18/2009 zo dňa 4.12.2009 bolo publikované vo Vestníku SAK zo dňa 30.12.2009, preto
možno považovať toto uznesenie za oznámené žalovanému. Žalovanému vznikla povinnosť dodržiavať
predpisy a uznesenia schválené konferenciou advokátov, konkrétne uznesenie konferencie advokátov o
sociálnom fonde, ktoré bolo náležite uverejnené v Bulletine slovenskej advokácie a Vestníku Slovenskej
advokátskej komory. V zmysle citovaných ustanovení platí fikcia oznámenia uznesení a predpisov

schválených konferenciou advokátov, a to ich uverejnením v publikačnom prostriedku komory. Každému
advokátovi vzniká povinnosť dodržiavať predpisy SAK aj vtedy, ak predpisy a uznesenia Slovenskej
advokátskej komory boli zverejnené v jej publikačných prostriedkoch. Nakoľko uznesenie konferencieadvokátov o sociálnom fonde bolo žalovanému oznámené podľa § 25 Advokátskeho poriadku, žalovaný
bol povinný uvedené uznesenie dodržať. Žalovaný bol oboznámený s konkrétnou výškou príspevku
aj prostredníctvom písomného podania zo dňa 5.4.2012. Žalovaný porušil povinnosti advokáta, ktoré

ukladá priamo Zákon o advokácii tým, že si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi (§ 28
ods. 2 Zákona o advokácii). Žalovaný bol povinný potom, čo sa dozvedel o skutočnosti spočívajúcej v
zániku oprávnenia vykonávať advokáciu v štáte registrácie, túto bezodkladne oznámiť žalobcovi, aby
žalobca následne mohol vykonať vyčiarknutie žalovaného zo zoznamu usadených euroadvokátov,
a to z dôvodu zániku

oprávnenia vykonávať advokáciu. Bez splnenia si tejto povinnosti zo strany žalovaného sa žalobca
nemal ako dozvedieť o tom, že žalovaný bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov Českej advokátskej
komory. Napriek skutočnosti, že žalovaný mal vedomosť o disciplinárnom konaní, neinformoval žiadnym
spôsobom žalobcu o tom, že bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov vedenom Českou advokátskou
komorou. K zániku povinnosti

platiť príspevok na činnosť SAK dochádza až okamihom vyčiarknutia advokáta zo zoznamu advokátov.

Keďže žalobca v priebehu celého roka 2010 žalovaného v zozname advokátov evidoval, žalovanému
ako advokátovi s pozastaveným výkonom advokácie, vznikla za rok 2010 povinnosť uhradiť príspevok
na činnosť SAK v polovičnej výške 108,- eur, povinnosť uhradiť príspevok do sociálneho fondu za rok
2010 vo výške 16,60 eur. Žalovaný v zmysle § 29 ods. 1 zákona o advokácii, musel mať vedomosť o
tom, že okamihom jeho zápisu do zoznamu advokátov vedenom SAK, mu zároveň vznikla aj povinnosť

každoročne platiť žalobcovi príspevok na činnosť SAK a príspevok do sociálneho fondu. Pokiaľ žalovaný
bol v zozname advokátov vedenom SAK evidovaný počas celého roka 2010, bol povinný zaplatiť vyššie
uvedené príspevky v príslušnej výške.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa
na nariadenom odvolacom pojednávaní(§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri tomto preskúmavaní

bol viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať tento rozsudok
z iných dôvodov, než z tých, ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mali byť
len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po
takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je
opodstatnené, keď napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na
zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu,
alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu
síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. V preskúmavanej veci
prvostupňový súd síce aplikoval správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne.

V tejto súvislosti je možné konštatovať, že prvostupňový súd sa nedostatočne vyporiadal s právnymi
dôsledkami zániku práva vykonávať advokáciu v Českej advokátskej komore žalovaným ku dňu
13.3.2009 z hľadiska pretrvávania práva výkonu advokácie v Slovenskej advokátskej komore, a teda aj
pretrvávania príspevkovej povinnosti žalovaného po dni 13.3.2009.

Advokátom je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Komora slovenských advokátov

(§ 2 ods. 1 zákona číslo 586/2003 Z. z.) o advokátoch - ďalej len ZoA).

Euroadvokát je občan členského štátu Európskej únie, alebo iného zmluvného štátu Dohody o
Európskom hospodárskom priestore, ktorý je oprávnený poskytovať právne služby

samostatne na základe profesijného označenia uvedeného v prílohe č. 1 tohto zákona. Za usadeného
euroadvokáta sa považuje euroadvokát, ktorý poskytuje právne služby na území

Slovenskej republiky sústavne a ktorý je zapísaný do zoznamu euroadvokátov vedeného komorou (§
30 písm. a), c) ZoA).Usadený euroadvokát je oprávnený poskytovať právne služby na území Slovenskej republiky za
podmienok a spôsobom ustanoveným Zákonom o advokácii. Na účely tohto zákona a osobitných
predpisov a v súlade s podmienkami ustanovenými týmto zákonom, sa

usadený euroadvokát považuje za advokáta podľa tohto zákona. Usadený euroadvokát je povinný
dodržiavať povinnosti advokáta podľa tohto zákona, osobitných predpisov a predpisov Komory. Tým nie
je dotknutá jeho povinnosť dodržiavať právne predpisy štátu registrácie (§ 38 ZoA).

Na vyčiarknutie usadeného euroadvokáta zo zoznamu usadených euroadvokátov a na pozastavenie
výkonu advokácie usadenému euroadvokátovi sa primerane použijú ustanovenia § 7 a § 8 ZoA (§ 39
ods. 6 ZoA).

Ak u usadeného euroadvokáta dôjde k pozastaveniu alebo zániku oprávnenia poskytovať právne služby
v štáte registrácie, pozastavuje sa alebo zaniká mu jeho oprávnenie poskytovať právne služby podľa
tohto zákona ku dňu pozastavenia, alebo zániku tohto oprávnenia v štáte registrácie. Komora o
tejto skutočnosti bezodkladne, len čo sa o tom dozvie, vykoná v zozname usadených euroadvokátov
záznam (§ 41 ZoA).

Komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho, komu bolo právoplatne uložené disciplinárne opatrenie
vyčiarknutie zo zoznamu advokátov (§ 7 ods. 1 písm. e) ZoA), kto je v omeškaní so zaplatením príspevku
na činnosť komory po viac ako 6 mesiacov a príspevok nezaplatil ani do jedného mesiaca potom, čo ho
Komora vyzvala na zaplatenie spolu s poučením o následkoch nezaplatenia (§ 7 ods. 1 písm. f) ZoA),
kto bol zapísaný do zoznamu advokátov a nespĺňal podmienky na zápis do zoznamu advokátov (§ 7

ods. 1 písm. g) ZoA).

Komora pozastaví výkon advokácie tomu, kto podal písomnú žiadosť na pozastavenie výkonu advokácie
a preukáže, že si ustanovil za seba zástupcu (§ 8 ods. 1 písm. d) ZoA).

Počas pozastavenia výkonu advokácie advokát nie je oprávnený poskytovať právne služby podľa tohto
zákona (§ 9 ods. 1 písm. a) ZoA). Pozastavením výkonu advokácie nezaniká povinnosť advokáta

vykonávať platby podľa § 29 ods. 1 ZoA (§ 9 ods. 2 písm. b)) a nie je dotknutá zodpovednosť advokáta za
škodu (§ 26), vrátane zodpovednosti za disciplinárne previnenie, ku ktorému došlo v čase pozastavenia
výkonu (§ 9 ods. 2 písm. c) ZoA).

Pri výkone advokácie má advokát práva a povinnosti vymedzené v § 18 ZoA.

Podobne je advokát povinný riadne a včas platiť príspevok na činnosť Komory rovnajúci sa 1/3

priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky

zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka
a vykonávať ďalšie platby určené predsedníctvom Komory, uznesením konferencie advokátov (§ 68),
prípadne prostredníctvom Komory (§ 70) v rámci jej

právomoci. Tieto povinnosti podľa predchádzajúcej vety, ktoré mu vznikli počas výkonu

advokácie, nezanikajú vyčiarknutím zo zoznamu advokátov. To neplatí, ak došlo k vyčiarknutiu zo
zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. a) alebo b) ZoA (§ 29 ods. 1, 2 ZoA). Táto výnimka sa
vzťahuje na advokáta, ktorý zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,

alebo kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť bola obmedzená.

Ustanovenie § 41 ZoA upravuje osobitný spôsob a osobitný dôvod zániku oprávneniapre výkon usadeného euroadvokáta. Tento zánik nastáva zhodne s dátumom zániku výkonu advokácie
advokáta zapísaného v zozname zahraničnej advokátskej komory. Ku dňu zániku výkonu advokácie
v zahraničnej advokátskej komore, teda aj ku dňu zániku výkonu advokácie usadeného euroadvokáta

v Slovenskej republike, zanikajú všetky práva a povinnosti tohoto subjektu, s výnimkou nárokov a
povinností, ktoré vznikli predo dňom zániku výkonu advokácie usadeného euroadvokáta.

V súvislosti so zánikom práva žalovaného vykonávať advokáciu na základe členstva v Českej
advokátskejkomorekudňu13.3.2009,atedaajsozánikomvýkonuadvokácieusadenéhoeuroadvokáta
na území Slovenskej republiky, nie je právne významné, že k vyčiarknutiu žalovaného zo zoznamu

advokátov žalobcu, došlo až dňa 29.6.2011. Porušenie notifikačnej povinnosti žalovaného nemá za
dôsledok predĺženie jeho výkonu advokácie v Slovenskej republike. Tak, ako je uvedené v poslednej
vete § 41 ZoA, vznikla v tejto súvislosti žalobcovi povinnosť bezodkladne vykonať záznam v zozname
usadených euroadvokátov.

Na druhej strane zákon osobitne ukladá advokátovi povinnosť bezodkladne oznámiť Komore všetky
skutočnosti, ktoré môžu byť dôvodom na pozastavenie výkonu advokácie, a teda aj skutočnosti,

ktoré sú dôvodom pre vyčiarknutie zo zoznamu advokátov. Táto povinnosť je uložená advokátovi
osobitným zákonným ustanovením (§ 28 ods. 3 ZoA), čo zdôrazňuje význam, ktoré jej splneniu
prikladá zákonodarca. O pozastavení výkonu advokácie, a teda aj o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov,
rozhoduje Komora z úradnej povinnosti na základe vedomostí a dôkazov o vzniku dôvodov na takéto
rozhodnutie, ktoré získava aj z vlastnej činnosti. Takto je advokát, a teda aj usadený euroadvokát

povinný oznámiť Komore právoplatné odsúdenie za akýkoľvek trestný čin, vyhlásenie konkurzu na svoj
majetok, zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, povolenie vyrovnania,
reštrukturalizácie. Lehota na splnenie povinnosti uvedených ustanovení § 28 ods. 3 ZoA je pre advokáta
stanovená bezodkladne potom, čo sa advokát sám dozvedel o vzniku skutočnosti, s ktorou zákon spája
možnosť alebo nevyhnutnosť výkonu advokácie.

Usadený euroadvokát je povinný dodržiavať povinnosti podľa tohto zákona, osobitných predpisov a
stavovských predpisov Komory, bez výnimky. Pritom je povinný dodržiavať aj právne predpisy štátu, v
ktorom mu bol udelený profesijný titul. Slovenská advokátska komora je povinná informovať príslušnú
komoru na území štátu, ktorý udelil

advokátovi profesijný titul o zápise euroadvokáta do zoznamu euroadvokátov, o pozastavení alebo o

zániku, ako aj o dôvodoch pozastavenia alebo zániku oprávnenia euroadvokáta poskytovať právne
služby na území Slovenskej republiky a o iných skutočnostiach, ktoré

môžu mať vplyv na poskytovanie právnych služieb euroadvokátom (§40 ZoA).

Porušenie notifikačnej povinnosti advokáta v súvislosti so zánikom práva výkonu advokácie v štáte
registrácie oprávnenia, môže zakladať len právo na náhradu škody vzniklej profesnej organizácii

advokátov pôsobiacej v hosťujúcej krajine v prípade preukázania príčinnej súvislosti medzi vzniklou
škodou a nesplnením takejto notifikačnej povinnosti (§ 28 ods. 3 a § 1cZoA a § 1 ods. 2, § 2 písm. c)
Obchodného zákonníka v spojení s § 420 Občianskeho zákonníka).

V prípade zániku práva advokácie, zaniká aj predtým prijaté rozhodnutie o pozastavení výkonu
advokácie. Tým zaniká aj príspevková povinnosť advokáta (a teda aj usadeného euroadvokáta) uložená

v ustanovení § 29 ods. 1 ZoA za obdobie po zániku práva

výkonu advokácie.

Ustanovenie § 41 ZoA upravuje osobitný spôsob a dôvod pre zánik oprávnenia vykonávať advokáciu
usadenému euroadvokátovi. Rozhodnutie žalobcu zo dňa 29.6.2011 o vyčiarknutí žalovaného ako
usadeného euroadvokáta nemôže ovplyvniť deň zániku výkonu advokácie usadeného euroadvokáta,

ku ktorému došlo (bez ďalšieho rozhodovania kohokoľvek) priamo zo zákona dňom 13.3.2009,zánikom práva žalovaného vykonávať advokáciu v Českej republike. Týmto dňom stratil žalovaný právo
vykonávať advokáciu ako usadený euroadvokát na Slovensku.

V preskúmavanej veci došlo k zániku členstva žalovaného v Českej advokátskej komore ku dňu

13.3.2009. Týmto dňom došlo preto bez ďalšieho aj k zániku výkonu advokácie žalovaného ako
usadeného euroadvokáta v Slovenskej republike. Takto zanikla aj povinnosť žalovaného platiť príspevky
Komore podľa § 29 ods. 1 ZoA, ktorých splatnosť nastala až po 13.9.2009.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok a žalobu zamietol.

Úspech v konaní mal žalovaný. Preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 2 O.s.p. vzniklo právo na
náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Žalovaný si uplatnil náhradu trov.

Odvolací súd však nerozhodol o prisúdení trov konania v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p., pretože konštatoval
existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.. Týmto dôvodom je
skutočnosť, že žalovaný si nesplnil notifikačnú povinnosť uvedenú v § 28 ods. 3 ZoA, v dôsledku čoho
došlo k jeho vyčiarknutiu až dňa 29.6.2011. To v konečnom dôsledku bolo dôvodom pre podanie žaloby
v preskúmavanej veci a k vzniku týchto trov.

Samotné dôvody spočívajúce iba v okolnostiach danej veci neodôvodňujú aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p..
Pokiaľ však porušenie zákonom uloženej povinnosti zo strany úspešného účastníka bolo dôvodom pre
podanie žaloby, ktorá by inak nebola podaná, je takéto konanie, resp. opomenutie úspešného účastníka
dôvodom hodným osobitného zreteľa, na základe ktorého možno aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie o veci samej prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0

(§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch). O náhrade trov konania bolo rozhodnuté väčšinou hlasov
členov senátu 2:1.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

V Prešove dňa 24. septembra 2014

JUDr. Milan ŠEBEŇ

predseda senátu

O d l i š n é s t a n o v i s k o

člena senátu JUDr. Peter Straku v časti o trovách konania

Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde kzáveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu.

Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať

dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 150
O. s. p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,
R 23/1989).

Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od
žalovaného, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.), spravodlivo žiadať,
aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním napriek úspechu hradil sám.

Súčasťou okolnosti predmetnej veci bolo aj neoznámenie ukončenia pôsobenia v advokácii, dokonca to
bol hlavný argument žalobcu a napriek tomuto argumentu sa žaloba zamietla.Okolnosti prejednávanej
veci odôvodňovali vo veci samej zamietnutie žaloby. Tie isté okolnosti väčšina senátu zároveň
považovala za dôvod na nepriznanie trov úspešnému účastníkovi konania.

Okolnosť neoznámenia ukončenia pôsobenia v advokácii sama osebe je na účely aplikácie § 150 ods.1

Osp nepostačujúca. Použitím ust. 150 ods.1 Osp v súvislosti s okolnosťami relevantnými pre zamietnutie
žaloby súd čiastočne relativizuje rozhodnutie vo veci samej a ubral rozsudku na jeho presvedčivosti.
Ustanovenie § 150 ods.1 Osp potom môže byť vnímané ako ospravedlnenie rozhodnutia vo veci samej.

V obdobnej právne veci rozhodoval Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 6Co 228/2012 zo dňa
11.6.2013. Žalobca mohol dobre poznať uvedené rozhodnutie a napriek tomu vo veci trval na žalobe.

Z uvedených dôvodov zastávam názor, že v predmetnej veci sa úspešnému žalovanému náhrada trov
konania mala prisúdiť.

JUDr. Peter STRAKA

predseda senátu