Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Gargulová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/221/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614203108
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614203108.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu A. C.

E., B.. T.. Y.., B. B. Š. Č.. XX, A., J.: XXXXXXXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej M. K., N..
XX.XX.XXXX, N. A. D. XXX/XX, B., t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovník pre konanie Y. B.,
B., v konaní o zaplatenie 248,95 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajšom súd návrh, ktorým sa dožadoval zaplatenia sumy 248,95 eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania s odôvodnením, žalovaná uzavrela s právnym predchodcom

navrhovateľa spoločnosťou Slovak Telecom, a.s., Bratislava zmluvu o pripojení, predmetom ktorej
bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa. Zároveň sa
zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku
Svoju povinnosť uhrádzať riadne a včas cenu za poskytnuté služby neplnila, a preto žalobcovi vznikol
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, dohodnutej v dodatku k zmluve o pripojení. Porušenie povinností
žalovanej spočíva v neuhrádzaní ceny za poskytnuté služby a v porušení povinnosti zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas doby viazanosti. Zmluvnú pokutu vyčíslil sumou 248,95 eur.

Pred pojednávaním žalobca doručil písomné podanie, ktorým odôvodňoval nárok na priznanie zmluvnej

pokuty. Poukázal na skutočnosť, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporkyne, ale zabezpečuje
benefity, ktoré poskytol jeho právny predchodca žalovanej, a to telekomunikačné zariadenie Nokia 2610
za cenu 1 euro s DPH, pričom štandardná cena v čase uzavretia zmluvy o pripojení bola 132,44 eur.
Zároveň uviedol, že zmluvná pokuta plní funkciu satisfakčnú (reparačnú) t.j. že účelom dojednania o
nej bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody a v tomto prípade plní
aj funkciu preventívnu pretože, že pod hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby včas a riadne plnil
svoje povinnosti zo zmluvy. Žalovaný účastník mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a to tým,

že mal možnosť výberu, do akého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa vstúpi a
to jednak možnosť výberu medzi zmluvou o pripojení bez kúpy akciového mobilného telefónu alebo
zmluvou s kúpou akciového telefónu. Zmluvnú pokutu považuje za primeranú v zmysle analógie iuris
§ 3a ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého sa považuje za primeranú sankcia do
výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých
peňažných prostriedkov je možné ako sankciu ďalej uplatňovať úroky z omeškania v zmysle tohto
nariadenia. V prípade, ak by súd neuznal jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné vziať doúvahy skutočnosť, že jeho právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá
hodnote dotácie do telefónneho zariadenia. Táto škoda by nebola právnemu predchodcovi vznikla,
pokiaľ by si žalovaný účastník plnil všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy počas celej doby viazanosti.

Preto žiadal, aby mu súd priznal zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody, v
tomto prípade do výšky dotácie.

K návrhu doložil faktúru číslo XXXXXXXXXX vystavenú dňa 8.2.2011 na sumu 248,95 eur, Zmluvu o
pripojení FIX s dodatkom zo dňa 1.2.2007 - tieto doklady sa v spise nachádzajú na č.l. 4-10.

Účastníci ani ich zástupcovia sa na pojednávanie vo veci nezúčastnili, doručenie predvolania mal
súd riadne preukázané, zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil, nežiadal o odročenie

pojednávania, preto podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v ich neprítomnosti.

Právny predchodca žalobcu - spoločnosť T-Mobile Slovensko a.s. a žalovaná uzavreli dňa 1.2.2007
zmluvu o pripojení, na základe ktorej predchodca žalobcu poskytoval žalovanej služby produktu Fix a
žalovaná sa zaviazala riadne a včas platiť dohodnuté poplatky za poskytované služby. Podľa dodatku
k zmluve žalovaná obdržala mobilný telefón Nokia 2610 za cenu 1 euro s DPH, pričom štandardná

cena v čase uzavretia zmluvy o pripojení bola 132,44 eur. V dodatku bola dohodnutá doba viazanosti
24 mesiacov a v tabuľke č. 1 je tiež uvedená výška zmluvnej pokuty 248,95 eur. Žalovaná podľa
tvrdenia žalobcu neuhrádzala riadne a včas faktúry za vyúčtované poskytnuté služby. Túto povinnosť
zmluvne dohodnutú porušila, v dôsledku čoho došlo k vypojeniu SIM karty a pre porušenie povinností
pravidelného dobíjania a porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov, jej bola

vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX dňa 8.2.2011 na sumu dňa 248,95 eur, splatná 25.2.2011.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané..

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je odôvodnený.

Žalovaná sa zmluvne zaviazala riadne za služby poskytnuté predchodcom žalobcu riadne uhrádzať
faktúry, žalobca však nezdokladoval, či v skutočnosti v ktorom období a v akej výške faktúry neuhradila.

Zmluva o pripojení s jej dodatkom je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka. Právo na zmluvnú pokutu odvodzuje žalobca od dodatku k zmluve
o pripojení, ktorý uvádza, že porušenie zmluvných povinnosti zo strany žalovaného má za následok
platenie zmluvnej pokuty navrhovateľovi.. Z toho dodatku nie je jasne a zrozumiteľne zrejmé, pre prípad
porušeniaktorejzmluvnejpovinnostije odporkyňapovinnázaplatiťzmluvnúpokutuuvedenévtabuľkeč.
1 tohto dodatku, keďže sa v ňom uvádza pojem- akákoľvek povinnosť. Už vzhľadom k takejto formulácii

má súd za to, že takto dojednaná zmluvná pokuta je uzatvorená neplatne pre jej neurčitosť a to podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Predchodca žalobcu dal žalovanej podpísať formulárovú zmluvu vrátane jej dodatku, do ktorej sa údaje
len vpisovali a ich obsah žalovaná nemohla ovplyvniť. Mohla zmluvu iba ako celok odmietnuť alebo ju
prijať a podrobiť sa tak aj dojednaniu o zmluvných pokutách. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu,

že žalovaná mala na výber a to zmluvu resp. dodatok podpísať alebo nepodpísať. Ak chcela zmluvu
uzavrieť, musela prijať podmienky navrhovateľa naviac v nečitateľnej forme. Táto skutočnosť spôsobuje
neprijateľnosť zmluvných podmienok, pretože nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo
zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré
spotrebiteľ buď bezvýhradne prijme alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Spotrebiteľ má objektívne

iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné písmo,
akými sú všeobecné zmluvné podmienky, ale aj zmluva o pripojení a jej dodatok napísaný, ale aj pre
komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani
schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. Súd mal sám problém prečítať hlavne dodatok zmluvy o
pripojení, ktorý je písaný tak malým písmom, že pri čítaní museli byť použité technické prostriedky (lupa),

aby bolo možné dodatok prečítať. V ďalšom súd poukazuje na skutočnosť, že dohodnutými zmluvnými
podmienkami zaväzuje zmluvná pokuta žalovanú počas celej doby viazanosti a to aj v prípade, ak
by žalovaná porušila zmluvné podmienky v posledný deň doby viazanosti. V tomto prípade by mala
taktiež platiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Takú istú vysokú zmluvnú pokutu musí zaplatiť podľa týchto
podmienok aj v prípade, že by dlhovala veľmi nízku čiastku za služby poskytované dodávateľom služieb.

Súd nemal preukázané, že žalovaná či už žalobcovi alebo jeho predchodcovi čokoľvek dlhovala.

Súd poukazuje na to, že všeobecné súdy už v obdobných veciach rozhodovali a vyslovili neprijateľnosť a
neplatnosťzmluvnejpodmienkyspoločnostiSlovakTelekom(predtýmT-MobileSlovenskoa.s.),ktorása
týka práve zmluvnej pokuty (rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. 4C/163/2011 zo dňa 7.12.2011
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/31/2012, rozsudok Okresného súdu

Piešťany sp.zn. 5C/39/2013, 13C/183/2013, rozsudok Okresného súdu Galanta sp.zn. 23C/400/2012
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/181/2013, rozsudok Okresného súdu
Rožňava sp.zn. 10C/16/2014, Okresného súdu Lučenec sp.zn. 12C/45/2014 a ďalšie).

V danej veci prichádza do úvahy aplikácia citovaného ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka,
účinného od 1.3.2010. Tiež je potrebné aplikovať ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v

znení zákona č. 568/2007 Z. z., ktoré určuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Za týchto okolností nie je možné navrhovateľovi priznať nárok na zaplateniežalovanej sumy z dôvodu zmluvnej pokuty, ktorej dojednanie by malo vyplývať z príslušných ustanovení
zmluvy o pripojení a dodatku, pričom zmluvné dojednania zodpovedajú obsahu zmluvných dojednaní v
konaniach, v ktorých bolo právoplatne rozhodnuté o ich neprípustnosti.

Žalobca písomným podaním doručeným súdu pred pojednávaním nežiadal pripustiť zmenu žalobného
návrhu, avšak v bode 7 tohto vyjadrenia uvádza, že jeho právnemu predchodcovi vznikla škoda do
výšky dotácie do kúpy mobilného telefónu, ktorý bol poskytnutý žalovanej v inej cene, ako je štandardná
cena takéhoto telefónu v čase uzavretia zmluvy. Súd podanie nemohol hodnotiť ako zmenu alebo
rozšírenie žaloby, ani ako eventuálny alebo alternatívny petit, keďže naďalej sa navrhovateľ domáhal

úhrady zmluvnej pokuty. Súd poukazuje na to, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola
navrhovateľovi pod ref.č. XXXXXXXXXXX postúpená pohľadávka proti žalovanej a to len pohľadávka
na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Pokiaľ by súd návrh žalobcu posudzoval ako nárok na náhradu škody, je potrebné dodať, že
predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody a

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu
zodpovedá, a medzi poškodeným. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú
povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu.

Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j.
peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak
nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku.
Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu

pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k
uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa
podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia) a z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových
povinností.

Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti)
a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto
ustanovenia.

Pokiaľ sa týka nároku žalobcu na zaplatenie náhrady škody, súd skonštatoval, že žalobca nepreukázal
existenciu pojmových znakov škody a preto sa v tomto smere dostal do dôkaznej núdze. Súd preto jeho

nárok i z týchto dôvodov ako neopodstatnený zamietol.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty ako návrh nedôvodný
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a ich náhradu
žiadnemu z účastníkov nepriznal. Žalobca v konaní úspech nemal a žalovanej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.