Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/195/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113211891
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113211891.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: S. J., bytom N., S. N. XX,
zast. JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti žalovanému: Rapid
life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 32 690 904, zast. JUDr. Gabrielom
Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 13C/107/2013-103 zo dňa 02.10.2013 a
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 13C/107/2013-128 zo dňa 13.12.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

P o t v r d z u j e uznesenie č. k. 13C/107/2013-128 zo dňa 13.12.2013.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo
dňa 19.01.2012, sp. zn. 2C/1286/2012.

Odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012, sp. zn.
2C/1286/2012.

Vyslovil, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Rozhodnutieprávneodôvodnilpodľaust.§§52ods.1až4;53ods.1,4,5Občianskehozákonníka,§§40
ods. 1, 2; 41 ods. 1; 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pričom konštatoval, že
v danom prípade bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená poistná zmluva. Táto
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a žalobca nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti. Vo všeobecných poistných podmienkach v tejto poistnej zmluve v článku XV. je
dojednanie o rozhodcovskej doložke. Na konci zmluvných podmienok ako osobitné zmluvné dojednanie
číslo 01/2007 k tejto poistnej zmluve je dojednaná taktiež rozhodcovská doložka odkazujúca na článok
XV. Všeobecných poistných podmienok.Na základe uvedenej rozhodcovskej doložky bol dňa 19. 01. 2012 pod sp. zn. 2 C/1286/2012 vydaný
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice.

SúdprvéhostupňavtejtosúvislostipoukázalajnarozhodnutieNSSRsp.zn.6Cdo/1/2012z21.03.2012
konštatujúc, že v tejto obdobnej právnej veci Najvyšší súd SR vyslovil názor, že takto dojednaná
rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednanou a že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Na uvedených právnych záveroch nemení nič ani skutočnosť, že nálezom Ústavného súdu SR, sp.
zn. 2 US 499/2012 bolo rozhodnuté, že Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo/5/2012
porušil základné práva a právo spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., zaručené v článku 48 ods.
2 a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Dôvodom takéhoto rozhodnutia US SR bola skutočnosť, že okresný
ani krajský súd pri svojom rozhodovaní nevytvorili podmienky pre aplikáciu práva na kontradiktórne
konanie a rovnosť zbraní, keď vykonali určitý a v okolnostiach vo veci rozhodujúci dôkaz bez toho,

aby dali sťažovateľke akúkoľvek možnosť sa k nemu vyjadriť. Tieto porušenia US SR rovnako pričítal
aj Najvyššiemu súdu SR, ktorý mal efektívne prostriedky na ich nápravu, ale nevyužil ich. Podľa
prvostupňového súdu Ústavný súd SR sa v tomto rozhodnutí nevyjadril k hmotnoprávnemu posúdeniu
veci, teda k tomu, či rozhodcovská doložka bola alebo nebola dojednaná individuálne.

Z tlačovej informácie, ktorú predložil súdu zástupca žalovaného, vyplýva, že US SR prijal na
ďalšie konanie návrh žalovaného, ktorým sa domáha vyslovenia porušenia svojich práv rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR 6 Cdo/1/2012. Okresný súd Prešov uvedené rozhodnutie používa ako súčasť
argumentácie v súvislosti s vlastným záverom o tom, že rozhodcovská doložka v danej veci nebola
individuálne dojednaná. Ani prípadné zrušenie veci 6 Cdo/1/2012 nemôže mať vplyv na právny

názor súdu spočívajúci v tom, že rozhodcovská doložka v danej veci nebola dojednaná individuálne.
Ústavný súd totiž skúma, či boli dodržané ústavné práva (právo na spravodlivý proces), nie správnosť
hmotnoprávneho posúdenia veci.

Na základe uvedeného súdu prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovská doložka dojednaná v poistnej

zmluve medzi účastníkmi konania je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § ustanovenia 53 ods. 4
písm. r Občianskeho zákonníka. Táto doložka nebola dojednaná individuálne, ale už podpisom zmluvy,
a teda je neplatná.

Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený 16.04.2013. Žaloba bola podaná 23.04.2013, teda v 30

dňovej lehote ustanovenej v § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.

Preto súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, ktorý bol vydaný
na základe tejto rozhodcovskej doložky v súlade s § 40 ods. 1, písm. c zákona 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní.

Na žiadosť žalobcu v súlade s ust. § 40 ods. 2, posledná veta zákona o rozhodcovskom konaní odložil
vykonateľnosť uvedeného rozhodcovského rozsudku s tým, že účinky odkladu vykonateľnosti trvajú do
právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci.

Vo vzťahu k námietke nedostatku právomoci Okresného súdu Prešov súd prvého stupňa konštatoval,
že túto považuje za nedôvodnú na základe toho, že ak rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, nemôže ňou žalovaný odôvodniť prednostné právo rozhodcovského súdu riešiť spory
vyplývajúce z poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania. Právo žalobcu podať žalobu na príslušný súd
vyplýva z ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Účelom ustanovenia § 40 a nasl. zákona

o rozhodcovskom konaní je umožniť súdny prieskum rozhodcovských rozsudkov. Bolo by v rozpore s
účeloch týchto ustanovení, aby súd tento prieskum nemohol vykonať z dôvodu, že rozhodcovská zmluva
vyžaduje od účastníka spory riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s

ustanovením§151ods.2Občianskehosúdnehoporiadkukonštatujúc,žežalobcabolvkonaníúspešný,
má preto právo na náhradu trov konania. Žalobcovi vznikli trovy konania pozostávajúce iba z trov
právneho zastúpenia. Žalobca tieto trovy nevyčíslil, a preto podľa § 151 ods. 2 OSP nepriznal žalobcovi
náhradu trov konania.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že
súd prvého stupňa neobjasnil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil a nesprávne aplikoval

zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je platná, individuálne
dojednaná a v súlade s ňou a VPP rozhodoval stály rozhodcovský súd. Konanie o nároku zo
spotrebiteľskej zmluvy je potrebné odlíšiť od konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré nie je
možné považovať za spotrebiteľský spor, pretože rozhodcovský rozsudok nie je zmluvou. Súdu prvého
stupňa pri hodnotení dôkazov ušlo, že sprostredkovateľ poistenia je osobou nezávislou od žalovaného,

nie je jeho zamestnancom, ale je osobou samostatne podnikajúcou na základe živnosti oprávňujúcej ju
na výkon činnosti - sprostredkovanie poistenia. Žalovaný pritom poukázal na ust. § 33 ods. 4, 7, 8 zákona
č.340/2005Z.z.osprostredkovanípoisteniaanazákonč.186/2009Z.z.ofinančnomsprostredkovanía
finančnomporadenstve.ďalejnamietal,žedovzťahusožalobcomvstupovalakodobromyseľnýúčastník
s tým, že všetky ustanovenia poistného vzťahu boli dojednané medzi žalobcom a sprostredkovateľom
poistenia. Sprostredkovateľ mal v zmysle zákona splniť zákonnú povinnosť, a to vyhotoviť tzv. záznam

o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, ktorý obsahuje aj upozornenie na existujúcu
rozhodcovskú doložku, ktorú žalobca mohol, ale nemusel podpísať. Súd prvého stupňa mal vykonať
procesný úkon pre objektivizáciu posúdenia, či rozhodcovská doložka bola, alebo nebola individuálne
dojednaná. Postup súdu je svojvoľný, arbitrárny a nezákonný, pretože sa priklonil len k tvrdeniam
žalobcu. Vzhľadom na počet poisťovní v čase uzavretia zmluvy (26) nie je možné tvrdiť, že by žalobca

bol nútený uzavrieť poistnú zmluvu bez rozmyslu práve so žalovaným. Všeobecné poistné podmienky,
ktoré odovzdal sprostredkovateľ poistenia žalobcovi, obsahovali jednoznačné prehlásenie podpísané
žalobcom, že podpisom potvrdzuje prevzatie jedného kusu všeobecných poistných podmienok. Až po
platnom uzavretí poistnej zmluvy nastala fáza dojednávania Osobitných zmluvných dojednaní, ktorých
obsahom bola rozhodcovská doložka. Osobitný odstavec obsahujúci rozhodcovskú doložku je očividne

grafickyoddelenýodsamotnýchVPPmiestomnapodpisklientapotvrdzujúciprevzatieVPP.Navrhovateľ
podpisom Osobitných zmluvných dojednaní nekonal v omyle, že znovu podpisuje buď poistnú zmluvu,
alebo prevzatie VPP.

Žalovaný v odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012 a na

nálezy Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. I. ÚS 402/2008, II. ÚS 499/2002, II. ÚS 382/2013 a tvrdil,
že pred Ústavným súdom SR sa zjavne rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto konania, preto
žiada, aby súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu SR
vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012 vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp
5052/2012.

Podľa žalovaného nie je správny právny záver prvostupňového súdu, ktorý neposudzoval hlavný
právny vzťah, a to poistný medzi žalobcom a žalovaným, ktorý mal trvať 25 rokov od 27.12.2007 do
27.12.2032 a svoje rozhodnutie riadne nezdôvodnil, keď sa nevysporiadal so všetkými namietanými
tvrdeniami žalovaného. Absencia takejto argumentácie bráni účastníkovi v realizácii jeho procesných

práv. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a rozhodnutie nepresvedčivé.

Poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 18CoE/132/2013 žalovaný
ďalej namietal, že v zmysle tohto rozhodnutia takéto správne chápanie rozhodcovskej doložky
a rozhodcovského konania v systéme civilného práva ušlo pozornosti prvostupňového súdu.

Rozhodnutie je arbitrárne, pretože súd prvého stupňa neposudzoval komplexné znenie čl. XV. VPP po
predchádzajúcom posúdení osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, pretože práve tieto obsahujú
hmotnoprávnu dohodu o uzavretí rozhodcovskej doložky. Žalobca mal možnosť osobitné zmluvné
dojednania podpísať, alebo nepodpísať.

Žalovaný ďalej žiadal, aby súd o merite veci konal až do právoplatného skončenia veci, poukazujúc
na ust. § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, pretože súd prvého stupňa vo výrokovej časti
opomenul uviesť výrok o pokračovaní v ďalšom konaní s tým, že toto súvisí aj s rozhodnutím o všetkých
trovách konania.

Podľa žalovaného je rozhodcovská doložka v danej veci jednoznačne individuálne dojednaná, a preto
je potrebné ju považovať za platný úkon oboch strán v spore.Žalovaný zároveň v odvolaní vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi Krajského súdu v Prešove JUDr.
K. N..

Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pokiaľ sám nerozhodne o prerušení konania na základe
návrhu žalovaného.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že nevidí odklon od nastolenej

judikatúry, ktorá rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok,
považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu SR vo
veci sp. zn. 6Cdo/1/2012, 4Cdo/41/2012 a 6MCdo/9/2012 a ďalej argumentoval tým, že kvalifikačným
kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné
podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. čo je daný prípad.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
a priznal mu trovy odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia §
10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v

zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v
súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 26.08.2014 a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1 až 4 Občianskeho
zákonníka).

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka).

Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera

platnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1, písm. c zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní).

Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť (§ 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovskéhorozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku
(§ 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v
rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe (Podľa § 43 ods. 1 Zákona
o rozhodcovskom konaní).

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym

skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a
posúdenísaničnezmeniloanivštádiuodvolaciehokonania.Odvolacísúdsaplnestotožňujesozáverom
súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd na doplnenie konštatuje:

Účastníci konania uzavreli dňa 26.12.2007 poistnú zmluvu č. 4194000216, predmetom ktorej bolo
životné poistenie s obsahom špecifikovaným v predmetnej zmluve.

Pri uzavretí zmluvy žalobca podpísal vyhlásenie, že bol oboznámený so Všeobecnými poistnými
podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy. Súčasťou všeobecných poistných podmienok sú aj osobitné

dojednania č. 01/2007 k predmetnej zmluve. Podľa týchto osobitných zmluvných dojednaní žalobca
so žalovaným, okrem iného, vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými
stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia
rozhodcovskému konaniu s tým, že toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Osobitné zmluvné dojednanie k poistnej zmluve žalobca podpísala v deň podpisu poistnej zmluvy. V
deň uzatvorenia poistnej zmluvy bol spísaný aj Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k PZ č.
4194000216. Záznam podpísali žalobca a sprostredkovateľ poistenia.

V záhlaví záznamov okrem iného je uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo

sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského
konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a všeobecných poistných
podmienkach platných od 01.01.2007.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje správny záver prvostupňového súdu, že zmluva

uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

V predmetnej veci je rozhodcovská zmluva predformulovaná na tlačive žalovaného, pričom podstatou
individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná

bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa
predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej

formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že žalovaný preukázal osobitné vyjednanie.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.)

Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a
nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.

K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvého stupňa neposudzoval komplexne znenie čl. XV.
VPP po predchádzajúcom posúdení osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, pretože práve tieto
obsahujú hmotnoprávnu dohodu o uzavretí rozhodcovskej doložky, odvolací súd konštatuje, že súdnemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli
nadpisu, ktorý ani nekorešponduje s presným označením inštitútu „individuálne dojednaného zmluvného
ustanovenia“.

K odvolacej námietke žalovaného, že zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že bola predtým
vysvetlená žalobcovi tretím nezávislým subjektom a bola jednoznačne individuálne dojednaná odvolací
súd uvádza, že žalovaný v priebehu konania pred prvostupňovým a ani odvolacím súdom uvedené
tvrdenie nepreukázal. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno považovať

podpísanie osobitných zmluvných dojednaní vo formulárovej zmluve.

Zákon charakterizuje spotrebiteľskú zmluvu tak, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je
vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania túto charakteristiku spĺňa. Všeobecné poistné podmienky, ktoré boli pripravené vopred pre veľký
počet spotrebiteľov sú súčasťou zmluvy a tieto žalobca ovplyvniť nemohla. Zo znenia rozhodcovskej

doložky, obsiahnutej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že všetky spory sa mali
riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo je obsiahnutá v štandardnej
formulárovej zmluve, resp. vo VPP inkorporovaných do takejto zmluvy a nebola spotrebiteľom osobitne

vyjednaná, pričom vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní.

Pokiaľ ide o ustanovenie zmluvy Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, odvolací súd konštatuje, že
vyššie uvedené platí aj pre predmetné ustanovenie zmluvy, pretože v tomto ustanovení je opätovne

obsiahnutá povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu tak, ako je to uvedené vo Všeobecných
poistných podmienkach.

Zo znenia VPP aj ustanovenia zmluvy Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 nevyplýva nič iné, len
povinnosť žalobcu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že do poistného vzťahu so žalobcom vstupoval ako s
informovaným spotrebiteľom, o čom predkladá ako dôkaz Záznam o požiadavkách a potrebách klienta
k poistnej zmluve z 26.12.2007, odvolací súd uvádza, že v predmetnej listine je iba zmienka o možnosti
využitia inštitútu rozhodcovského konania bez toho, aby v nej boli náležite objasnené rozdiely medzi

konaním pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom.

K odvolacej námietke žalovaného, že sprostredkovateľ poistenia je osobou nezávislou od žalovaného,
nie je jeho zamestnancom, ale je osobou samostatne podnikajúcou na základe živnosti oprávňujúcej
ju na výkon činnosti - sprostredkovanie poistenia, pričom sprostredkovateľ mal v zmysle zákona

splniť zákonnú povinnosť, a to vyhotoviť tzv. záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej
zmluve, ktorý obsahuje aj upozornenie na existujúcu rozhodcovskú doložku, ktorú žalobca mohol,
ale nemusel podpísať, odvolací súd konštatuje, že aj keď sprostredkovateľ poistenia je osobou
nezávislou od žalovaného, nepochybne poistné zmluvy, VPP aj Záznam o požiadavkách klienta sú
formulármi žalovaného a postavenie sprostredkovateľa vo vzťahu k žalovanému nemôže rozhodujúce

okolnosti zmeniť, alebo inak ovplyvniť. Dokonca sám žalovaný v odvolacej námietke uviedol, že
záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve obsahuje aj upozornenie na existujúcu
rozhodcovskú doložku. Uvedené svedčí v prospech záveru, že rozhodcovská doložka bola žalovaným
vopred naformulovaná.

Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania náležite a správne posúdil, že v danom prípade
predstavuje rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka, od ktorej
Arbitrážny súd Košice odvodzoval svoju právomoc rozhodovať vo veci, nebola žalobcom individuálne
dojednaná. Žalovaný v prvostupňovom a ani v odvolacom konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu
k svojmu tvrdeniu, že žalobca bol riadne poučený o dôsledkoch „uzavretia“ rozhodcovskej doložky.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd ustálil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, v ktorom žalobnému
návrhu žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice vo veci sp. zn.
2C/1286/2012 z 19.01.2012 vyhovel, je správne.V súvislosti s vyššie hodnoteným záverom prvostupňového súdu o rozhodcovských rozsudkoch
súd prvého stupňa ďalej správne postupoval podľa ust. § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.

o rozhodcovskom konaní, ak na návrh žalobcu odložil vykonateľnosť citovaného rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice.

Nedôvodnou je aj odvolacia námietka týkajúca sa potreby rozhodnúť o pokračovaní v ďalšom konaní a to
výrokom rozsudku. V zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok

z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo
vo vzájomnej žalobe. Preto ak bola úspešne popretá platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 40 ods. 1
písm. c) citovaného zákona, v konaní je treba pokračovať bez toho, aby o tom bolo potrebné rozhodovať
samostatným výrokom.

Ako nedôvodné bola posúdená námietka zaujatosti voči sudcovi Krajského súdu v Prešove JUDr. K. N.,

lebo menovaný sudca v predmetnej veci nerozhodoval.

Preto odvolací súd rozsudok v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne
správny potvrdil.

Žalovaný spolu s odvolaním podal návrh na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku, a to do ukončenia konania na Ústavnom súde SR vo veci sp. zn. II.
ÚS/382/2012 z dôvodu, že na Ústavnom súde SR sa bude prejednávať dôležitá právna otázka súvisiaca
s týmto sporom.

Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet (§
109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku).

Z citovaného ustanovenia vyplýva možnosť, nie povinnosť súdu prerušiť konanie za podmienok tam

uvedených. Podstatným pre rozhodovanie súdu o tom, či návrhu na prerušenie konania vyhovie, alebo
ho preruší, ak dal na takéto konanie podnet, je okolnosť, či v inom prebiehajúcom spore môže byť
vyriešená otázka, ktorá má vplyv pre rozhodnutie súdu.

Pokiaľ žalovaný tvrdí, že v obdobnej veci bol úspešný so svojou sťažnosťou na Ústavnom súde SR

pod sp. zn. II. ÚS 499/2013, odvolací súd zistil, že hoc sa vo veci Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
382/2013 pred tým istým senátom rieši obdobná vec ako vo veci Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
499/2013, z nálezu Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. II. ÚS 499/2013 zo dňa 10.07.2013 nevyplýva,
aby v tomto náleze Ústavný súd SR vyslovil stanovisko k platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej
doložky. Ústavný súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval porušenie práv žalovaného, pretože súdy

vykonali určitý rozhodujúci dôkaz bez toho, aby dali žalovanému akúkoľvek možnosť sa k nemu vyjadriť.

Preto odvolací súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

Uznesením č. k. 13C/107/2013-128 zo dňa 13.12.2013 uložil súd prvého stupňa žalovanému povinnosť

zaplatiť v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia súdny poplatok za odvolanie vo výške 331,50 eur.

Rozhodnutie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok právne odôvodnil podľa položky č. 3 písm. c)
Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s ust. § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch s poučením,
že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že
súdny poplatok mal byť stanovený s poukazom na inú položku Sadzobníka súdnych poplatkov. Poukázal
pritom na uznesenie Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi vo veci sp. zn. 9C/354/2012, Okresného
súdu Prešov vo veci sp. zn. 12C/438/2012, na položkou 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov a

ustanovenie §§ 6 ods. 2 a 7 ods. 10 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov dôvodiac, že podľa uvedených ustanovení mala byť stanovená výška súdneho poplatku
za podané odvolanie vo výške 99,50 eur, pretože ide o konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
kde predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi.Na základe uvedeného žalovaný žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a rozhodnúť o vyrubení súdneho
poplatku za odvolanie vo výške 99,50 eur.

Podľa položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriacich prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, z návrhu na začatie konania o neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom je vyberaný v
občianskom súdnom konaní súdny poplatok vo výške 331,50 eur.

Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov).

Sadzbapoplatkujeuvedenávsadzobníkupercentomzozákladupoplatku(ďalejlen„percentnásadzba“)

alebo pevnou sumou (§ 6 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch).

Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2 Zákona o súdnych
poplatkoch).

V danom prípade vznikla poplatková povinnosť za odvolanie žalovanému ako odvolateľovi v súlade s
citovaným ustanovením § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch.

Z odvolania žalovaného nepochybne vyplýva, že ide o odvolanie vo veci samej.

Z doslovného znenia citovaného ustanovenia § 6 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch vyplýva, že výška
poplatku sa vypočíta buď percentuálne zo základu poplatku, alebo je výška poplatku pevne určená
sumou uvedenou v Sadzobníku súdnych poplatkov.

V prejednávanej veci ide o konanie podľa položky č. 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, kde je
výška súdneho poplatku určená pevnou sumou vo výške 331,50 eur. To znamená, že v danom prípade
sa neuplatní percentuálny výpočet súdneho poplatku zo základu poplatku.

Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvého stupňa mal pri vyrubení súdneho poplatku za odvolanie

aplikovať Položku 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, pretože v danom prípade má ísť o konanie
s neoceniteľným predmetom, odvolací súd v súlade s vyššie uvedeným má za to, že táto odvolacia
námietka je nedôvodná. Zákon o súdnych poplatkoch vo svojej prílohe - Sadzobníku súdnych poplatkov
stanovuje pevnú výšku súdneho poplatku a v súlade s citovaným ustanovením § 6 ods. 2 zákona sa
poplatok v takejto výške vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie č. k. 13C/107/2013-128 zo dňa 13.12.2013 v súlade s
ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224

ods. 1 a ust. § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní neúspešný žalovaný
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si však trovy odvolacieho konania v lehote podľa
ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nevyčíslil, odvolací súd vyslovil, že žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.