Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/214/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613203341
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613203341.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany,
Teplická 7434/147, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného spoločnosťou ERASMUS LEGAL, s.r.o.,
Bratislava, Justičná 9, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému L.. M. G., nar. X.X.XXXX, bytom U., U.
XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie
legionárov 5, Prešov, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného M.. L. Š., advokátom vo Z., X.. Z.. C.
XXX/XX, o zaplatenie 175,27 € s prísl., o odvolaní žalobcu, žalovaného ako aj vedľajšieho účastníka o
odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 6C/73/2013-41, z 9.5.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku 148,22 € s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne od 27.2.2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 175,27 €, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu

vo výške 46,68 € a úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 175,27 € od 15.2.2013
do zaplatenia a nahradiť trovy konania za uhradený súdny poplatok z návrhu, ako aj trovy právneho
zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
ktorá bola uzavretá ako telefónna pôžička. Predmetom Úverovej zmluvy bolo poskytnutie finančných
prostriedkov v sume 497,91 € zo strany žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach, pričom výška mesačnej splátky predstavovala
18,22 € v počte 48. Žalovaný však meškal s úhradou svojho záväzku a preto bol vyzvaný listom zo dňa

26.2.2010 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 261,47 €, v lehote 15 dní od odoslania výzvy.
Z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, z Úverových zmluvných
podmienok žalobcu, zo Splátkového kalendára, z výzvy na úhradu celého úveru zo dňa 26.2.2010, z
výpovede žalovaného, mal súd preukázané, že skutočne žalobca a žalovaný uzavreli dňa 15.12.2006
Úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške
15.000,- Sk (497,91 €), dohodli sa na pravidelných splátkach úveru po 549,- Sk, počet splátok 48 a tak na
konečnej výške úveru 26.352,- Sk (874,72 €). V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov

vo výške 35,80 %. Ako vyplýva zo Splátkového kalendára žalovaný ako dlžník nesplácal splátky riadne
a včas, preto bol úver zosplatnený, čo bolo žalovanému oznámené spolu s výzvou k úhrade, listom
žalobcu zo dňa 26.2.2010. Žalobca zaslal súdu písomnú špecifikáciu žalobného návrhu, kde uviedol
výšku zosplatnenej istiny čiže dlžnej sumy bez úrokov z úveru v sume 148,22 € (zvyšná časť istiny úveruvypočítaná ako rozdiel tejto istiny a súčtu jednotlivých súm zo splátok určených podielom na uhradenie
tejto istiny).
Súd citujúc § 52 ods.1, § 53 ods.1, 2 O.z. konštatoval, že táto zmluva a celý vzťah sa spravujú

ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná a vzhľadom na
vyššie uvedené zákonné ustanovenia, keďže žalovaný svoje povinnosti zo zmluvy neplnil, úver riadne a
včas nesplácal, zaviazal ho súd na zaplatenie sumy 148,22 €, bez ušlých úrokov z úveru. K námietkam

žalovaného a vedľajšieho účastníka ohľadne chýbajúcej ročnej úrokovej sadzby poukazuje súd na to,
že v úverovej zmluve bola dohodnutá konečná výška úveru, ktorá zohľadňovala odplatu veriteľovi -
žalobcovi za poskytnutie úveru a v zmluve je uvedená aj ročná percentuálna miera nákladov vo výške
35,80 %. V zmysle hlavy 5 § 1 úverových zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy,
výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého
úveru, pričom klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných

splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve a v jednotlivých
splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky. Súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle
je uvedená RPMN, klient bol oboznámený s celkovou výškou úveru, ktorú mal splatiť a v týchto splátkach
bola zohľadnená aj odplata za úver (úroky, ktorých výška sa dá jednoznačne v zmysle vyššie citovanej
hlavy úverových podmienok zistiť). Súd súhlasí s argumentmi žalobcu, že k zosplatneniu úveru pre

riadne nesplácanie splátok došlo v súlade so zákonom s tým, že k zosplatneniu došlo 26.2.2010,
žaloba bola podaná na súd v trojročnej premlčacej lehote, keďže na súd došla podľa vstupnej pečiatky
26.2.2013, preto nárok žalobcu súd nepovažuje za premlčaný. Sumu 148,22 € súd zaviazal žalobcu
uhradiť aj so zákonným úrokom z omeškania od 27.2.2010 t.j. nasledujúci deň od zosplatnenia úveru
podľa § 3 vl. nar. 87/1995 Z.z. platného ku dňu 26.2.2010.

Súd zamietol žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti t.j. čo do uplatneného ušlého úroku 27,05 € a
kapitalizovaného úroku z omeškania 46,68 € s tým, že úrok priznal odo dňa zosplatnenia istiny. Ušlý úrok
uvedený v úverových zmluvných podmienkach v hlave 7 § 6 ponímaný ako zmluvná pokuta je podľa
názoru súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania

nepriznal, pretože ide o drobný spor.

V podanom odvolaní, čo do výroku o náhrade trov konania v podstate žiadal žalobca zmeniť rozsudok
tak, že bude priznané právo na náhradu trov konania žalobcovi, navrhol priznať aj trovy odvolacieho
konania, on mal úspech vo veci 84,57% a v pomere k úspechu žalovaného vo výške 15,43% by mal

dostať 69,14% z uplatneného nároku z celkovej sumy trov 110,34 € a tak má nárok na 76,29 €, navrhol
aj rozdeliť súdny poplatok 11,41 a trovy právneho zastúpenia ako aj v ostatných ďalších desiatkach
sporov poukázal na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky, lebo úspešný účastník má právo na
trovy konania a on si len uplatňuje zaplatený súdny poplatok, pričom primeranosť alebo neprimeranosť
trov právneho zastúpenia žiada len v súlade s platnoprávnou úpravou.

V podanom odvolaní žalovaný žiadal vo vyhovujúcej časti napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods.1 písm.a/ O.s.p., lebo je to nesprávny rozsudok alebo
zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu, navrhol aj priznať trovy konania. S poukazom na § 4 ods. 5
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nemožno v takýchto prípadoch priznať veriteľovi úrok

alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Nemá pravdu súd, že by úroky
sa dali zistiť, lebo bežní spotrebitelia nemajú istotu, či ich výpočet úrokov bude správny.

V odvolaní vedľajší účastník poukázal vo svojom odvolaní na to, že nemožno od spotrebiteľa požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve a v spotrebiteľskom úvere tak ako žiadal veriteľ

(§ 4 ods.5 zák. č. 258/2001 Z.z.). Záver okresného súdu o možnosti vypočítania výšky úroku je
správny, zákon o spotrebiteľských úveroch ale dodávateľovi explicitne ukladá uviesť výšku úroku v
spotrebiteľských zmluvách (dodávateľovi tovaru, t.j. úveru). Preto žiadal v napadnutom výroku, čo sa
týka priznania úroku zrušiť rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preskúmal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2
O.s.p., podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že rozsudok je treba potvrdiť podľa §
219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo jeho dôvody sú presvedčivé a zákonné.Ani jeden z účastníkmi uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa
je nesprávne, tzn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, medzi chybami skutkového zistenia a
chybami právneho posúdenia je ich úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových
zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným

skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Napokon skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov, keď zistil logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynulo z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti a

dôkazy, ktoré predložili účastníci konania a z týchto skutočností neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z
vykonaných dôkazov vyplynula, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov
a nie je tu logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu

normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Z ust. § 153 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z
vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich
alebo i ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Zákon v ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov
odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné,
účastníkmikonanianenavrhovanédôkazy.Ichvykonanievšakpodmieňujeichvýnimočnosťou,akoajich
nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu

konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu
vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie
povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného
teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania

najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí
súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov
konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, zavedenej zákonom č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ľudia

sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov musí byť v súlade s touto ústavou (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR).

Aj Občiansky súdny poriadok vymedzuje v § 18 rovnosť účastníkov konania.

Odvolací súd doplnil, že bez možnosti doplniť dokazovanie podľa § 213 O.s.p. je treba prisvedčiť
argumentom súdu, že v úverovej zmluve bola dohodnutá konečná výška úveru, ktorá zohľadňovala
odplatu veriteľovi - žalobcovi za poskytnutie úveru a v zmluve je aj ročná percentuálna miera nákladov

vo výške 35,80%, v súlade s hlavou V. § 1 úverových zmluvných podmienok, ktoré tvoria súčasť
úverovej zmluvy, výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky
poskytnutého úveru a klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných
splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve a v týchto splátkachje zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky. V súlade s tým je uvedená aj RPMN, lebo klient bol
oboznámený s celkovou výškou úveru, ktorú mal splatiť a v týchto splátkach bola zohľadnená aj odplata
za úver (úroky, ktorých výška sa dá jednoznačne podľa cit. hlavy úverových podmienok zistiť; porovnaj

aj ustálenú súdnu prax, rozhodnutie Ústavného súdu ČR o tom, že veriteľ má právo na úroky z úveru).
Pohľadávkaaninebolapremlčaná,lebožalobabolapodanánasúdvtrojročnejpremlčacejlehotetakako
uvádza vo svojich dôvodoch súd prvého stupňa. O.i. žalovaný musí zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania
od 27.2.2010, t.j. od nasledujúceho dňa od zosplatnenia úveru podľa § 3 vl. nar. 87/1995 Z.z. platného
ku dňu 26.2.2010. O.i. z obsahu spisu vyplýva, že na č.l. 22 je založená plná moc VÚ z 3.4.2013, ktorá

nie je v origináli, (nemá základnú náležitosť listiny pre osvedčenie dohody o plnomocenstve).

Správne a zákonné je aj rozhodnutie súdu o zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti, čo do ušlého úroku
27,05 € ako aj úroku z omeškania 46,68 €, ale keďže žalobca v tejto časti nepodal odvolanie, rozsudok
je v tomto výroku právoplatný podľa 206 ods.1, 3 O.s.p. a nebol preskúmavaný odvolacím súdom.

Zákonný je aj výrok rozsudku v časti o náhrade trov konania, keď aplikoval súd § 150 ods.2 O.s.p.
vzhľadom na to, že ide o drobný spor, súd musel vziať do úvahy pri tomto výroku o náhrade trov konania
aj skutočnosť, že žalobca nebol pri uplatnení svojho nároku úspešný v celom rozsahu a pritom disponuje
kvalitným zázemím, pre zastúpenie advokátskou kanceláriou a takýchto žalôb podáva desiatky na
rôznych súdoch Slovenskej republiky.

Odvolací súd s poukazom na uplatnenú istinu 175,27 € ako aj výšku priznanej istiny potvrdil aj výrok o
náhrade trov konania ako vecne správny a zákonný podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. a považuje odvolacie
námietky tak žalovaného ako aj vedľajšieho účastníka a žalobcu, čo do výroku o trovách konania za
neopodstatnené, pretože nepochybne žalovaný neuviedol argumenty na to, že by okresným súdom

uvádzané dôvody o zistení úrokov z omeškania sa dali zistiť, boli pochybné. Síce spotrebitelia nikdy
nemajú istotu, či ich výpočet úrokov bude správny, avšak zložitosť vypočítaných úrokov sa vzťahuje
jednoznačne a súvisí so súčtom jednotlivých súm zo splátok a splátky samozrejme žalovaný neplatil,
teda zavinil podanie žaloby a aj možnosť zjednodušenia takéhoto výpočtu.

Odvolací súd nepripustil dovolanie na otázku, či matematický vzorec je vyjadrením úrokovej sadzby na
účely § 4 ods.5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v riešenej veci a či táto aritmetiky napĺňa
ust. § 4 ods.5 zák. č. 258/2001 Z.z. je neopodstatnené a nerelevantné, lebo v tejto časti vzhľadom na to,
že ide o drobný spor, aj keď išlo o konkrétne neriešenú otázku, nemožno jednoznačne tvrdiť, že by išlo zo
strany žalobcu o nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 a nasl. zák. č. 250/2007 Z.z. (§ 238 ods.3,5 O.s.p.).

Žalobca bol neúspešný v celom rozsahu v odvolacom konaní, žalovaný taktiež bol neúspešný a vedľajší
účastník bol čiastočne neúspešný v odvolacom konaní, preto odvolací súd vyslovil, že účastníkom
náhrada trov odvolacieho konania nepatrí podľa § 224 ods.1, § 142 ods.1 O.s.p.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.